Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5To-47-2020.pdf
PDF · 100.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/47/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.02.2021 v Prešove jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku za m i e t a odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/75/2011 zo dňa 28.06.2019.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/75/2011 z 28.06.2019 boli obžalovaní L. B. a N.. Y. X. podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodení spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný u obž. L. B. ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a u obž. N.. Y. X. ako pomoc k prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
L. B., starosta obce V., okr. Stará Ľubovňa, ako orgán samosprávy obce V., oprávnený osvedčovať listiny a podpisy na listinách v zmysle zákona č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami v obci V. a inde, nezisteného dňa v dobe od 8.3.2010 do 16.7.2010 v rozpore zo zákonom č. 599/2001 Z.z. odovzdal neoprávnenej osobe N.. Y. X. osvedčovaciu knihu obce V., s ktorou N.. Y. X. navštevoval sám bez prítomnosti L. B. členov Poľnohospodárskeho výrobno
- obchodného družstva E., od ktorých zabezpečoval podpisy na plnomocenstvá, ktorými ho členovia PVOD E. splnomocnili k zastupovaniu na členských schôdzach PVOD E. ako aj podpisy do osvedčovacej knihy obecného úradu V., pričom neskôr L. B. vyznačil osvedčovaciu doložku a overenie podpisov zapísal do osvedčovacej knihy obce V. bez prítomnosti osôb, ktorých podpis bol osvedčovaný, čím týmto konaním spôsobil neoprávnený prospech N.. Y. X., ktorého na členskej schôdzi PVOD E., konanej dňa 16.7.2010 chceli členovia družstva z funkcie predsedu odvolať,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania po rekapitulácii konania a výrokov napadnutého rozsudku poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemal relevantne bez akýchkoľvek pochybností preukázané naplnenie pojmových znakov prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa konaním obžalovaného P. B. v súvislosti s plnomocenstvami udeľovanými v rozhodnej dobe jednotlivými členmi PVOD E. obž. N.. X. a overovaním podpisov príslušných splnomocniteľov. Vykonaným dokazovaním nebola náležite preukázaná dôvodnosť podanej obžaloby, nakoľko nemožno na jeho základe prijať bez relevantných pochybností záver, že by sa obž. P. B. skutočne dopustil v obžalobe za vinu mu kladeného konania, že by naozaj konal tak, ako je to uvádzané v podanej obžalobe a že by sa takého konania, ktoré by bolo trestným činom, spôsobom uvádzaným v obžalobe zúčastnil obž. N.. X.. So zdôvodnením súdu
sa nestotožnil, nakoľko hodnotenie dôkazov nebolo vykonané v súlade s § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Zo zabezpečených dôkazov, hlavne z výpovedi svedkov ako aj samotných listinných dôkazov bolo preukázané, že obžalovaní N.. X. a P. B. mali v úmysle nadobudnúť prospech a to získaním hlasov v prospech obž. N.. X., ktorými mohol disponovať v prípade, ak by mal byť odvolaný na schôdzi, ktorá sa mala konať 16.07.2010. Je irelevantné, či program schôdze tento bod, teda odvolanie predsedu obsahoval alebo nie, a to vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie predsedu bolo iniciované ešte pred schôdzou, čo vyplýva zo žiadosti o zvolanie mimoriadnej členskej schôdze zo dňa 12.03.2010, ktorú PVOD E. prevzalo dňa 12.03.2010. Je zrejmé, že obž. N.. X. si bol vedomý iniciatívy vyvíjanej na jeho odvolanie z funkcie predsedu družstva, o čom mal vedomosť aj obž. P. B., pričom poukázal na ich príbuzenský pomer, v dôsledku čoho na strane obžalovaných došlo k zabezpečovaniu plných mocí od členov družstva a to spôsobom konaným v rozpore so zákonom. V tomto smere je potrebné poukázať i na výsluch obž. P. B. konaný dňa 23.03.2011 v prípravnom konaní, v ktorom konštatuje, že všetky listiny, ktoré mali spoločne overené, ostali spoločne s overovacou knihou u obž. N.. X. a mohlo sa stať, že tento nejaké plné moci overil bez jeho prítomnosti. Je zaujímavé, že obž. N.. X. nepožiadal o pomoc so zabezpečením overovania podpisov plných mocí priamo starostu E., ale starostu obce V., teda obž. P. B., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2015 uviedol, že mal vedomosť, že sa na danej schôdzi má prejednať zmena stanov družstva. Výpovede obž. B. na hlavných pojednávaniach možno považovať za účelové a tendenčné, nakoľko vypovedal v podstatných okolnostiach rôzne a to či už k vedomosti o programe konanej schôdze dňa 16.07.2010 ako aj k zabezpečovaniu plných mocí a overovaniu podpisov. Svedkovia Š. U. a Š. K. jednoznačne uviedli, že za nimi prišiel obž. N.. X., ktorý ich žiadal o plnú moc, aby sa stal predsedom družstva. Taktiež mal vedomosť o voľbe predsedu družstva pred schôdzou aj iní členovia družstva, napr. M. L., M. H., M. V. či M. U.. Svedok J. T. poukázal, že obž. X. mal kandidovať za predsedu a svedok Š. T. uviedol, že mal na schôdzi námietku týkajúcu sa úprav stanov, aby sa nemohli používať splnomocnenia v takom rozsahu ako teraz, a že pred schôdzou 16.07.2010 boli námietky na odvolanie predsedu N.. X. zo strany členov družstva. Poukázal i na výsluch svedka M. I., ktorý uviedol, že ho obž. N.. X. navštívil s tým, že ho chcú zvrhnúť z funkcie predsedu a či je ochotný dať mu plnú moc na zastupovanie na schôdzi. Uviedol, že na schôdzi sa jednalo o zvrhnutie obž. N.. X.. Počas dokazovania boli vyprodukované aj ďalšie výpovede svedkov, ktorí uviedli, že plnú moc podpísali neprítomnosti obž. P. B., prípadne, že P. B. nepoznajú. Podľa jeho názoru vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že dôkazy poukazujú na to, že overenie podpisov, ktoré sú zapísané v osvedčovacej knihe Obce V. nebolo vykonané v súlade so zákonom č. 599/2001 Z. z.. K aplikácii zásady „in dubio pro reo“, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku uviedol, že táto prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu, zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu (R 28/98). Z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby jeho výsledky zakladali pochybnosti o vine obžalovaných. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že obžalovaní P. B. naplnil všetky znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a obž. N.. X. naplnil znaky uvedeného prečinu vo forme účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd najsamprv posudzoval legitimitu procesného postupu konajúceho súdu, v rámci ktorého nezistil žiadne podstatné chyby. Obžalovaní totiž mali možnosť vyjadriť sa ku skutku, mali možnosť vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, navrhovať doplnenie dokazovania, pričom v rámci záverečnej reči a posledného slova bolo prítomnému obž. N.. X. umožnené predložiť argumentáciu o jeho nevine. Obž. P. B. sa časti hlavného pojednávania síce nezúčastnil, avšak pre jeho vykonanie boli vždy splnené podmienky, pretože o termíne vykonania hlavného pojednávania bol vždy upovedomený a predkladal súdu i súhlas k jeho vykonaniu v jeho neprítomnosti. Obhajoba obžalovaných tak porušená z hľadiska procesného postupu nebola.
Konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom, boli vyslúchnutí obžalovaní a svedkovia, prečítané listiny, či výpovede tých svedkov, ktorých už nebolo možné pre rôzne prekážky vypočuť. O takto zákonne vykonané dôkazy potom konajúci súd mohol opierať svoje skutkové zistenia. Ich obsah sa stal podkladom pre jeho úvahy pri ustálení skutkového stavu, ktoré sú podrobne rozvedené v dôvodoch napadnutého rozsudku a s ktorými sa v podstatnej a rozhodnej časti stotožnil aj odvolací súd.
Z dôvodov napadnutého rozsudku okrem podrobne rozvedeného obsahu jednotlivých dôkazov vyplývajú aj závery z jeho hodnotenia, ku ktorým dospel konajúci súd. Podľa nich z výsledkov dokazovania nemožno vyvodiť nespochybniteľný záver, aby obž. P. B. konal spôsobom uvedeným v obžalobe, teda že mal odovzdať neoprávnenej osobe obž. N.. X. osvedčovaciu knihu a následne aby do nej bez prítomnosti osôb, ktorých podpis bol overovaný, zapísal overenie podpisu, a tiež aby obž. P. B. tak konal v úmysle spôsobiť neoprávnený prospech obž. N.. X..
Podstata obžalobných tvrdení, ktoré majú napĺňať znaky žalovaného prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona, spočíva práve v odovzdaní osvedčovacej knihy obce V. obž. P. B., ktorý bol starostom, obž. N.. J. X., aby sám bez prítomnosti P. B. navštevoval členov PVOD E., od ktorých zabezpečoval podpisy na plnomocenstvá, pričom obž. P. B. až neskôr vyznačil osvedčovaciu doložku a overenie podpisov zapísal do osvedčovacej knihy bez prítomnosti osôb, ktorých podpis bol osvedčovaný.
Po vykonaní rozsiahleho dokazovania v súdnom konaní, predovšetkým na základe výsluchov osôb, ktoré podpisovali plnomocenstvá v prospech obž. N.. J. X., a ktoré obžaloba nemala v prípravnom konaní k dispozícii, konajúci súd správne uzavrel, že obžalobou ustálený spôsob konania obž. P. B., ktorým by mohol naplniť znak objektívnej stránky žalovaného prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona „vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“, nebol preukázaný riadne a bez závažných pochybností. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku stručne a jasne vyložil, akými úvahami sa spravoval, z akých dôkazov vychádzal, čo vzal za dokázané a ktoré skutočnosti vyhodnotil ako nepreukázané. Vyhodnotenie dôkazov má svoju logickú nadväznosť a preto odvolací súd sa nestotožnil s námietkou odvolateľa, že hodnotenie dôkazov nebolo vykonané v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Odvolací súd považuje hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania za dostatočné a presvedčivé, preto sa s ním stotožnil a nepovažuje za potrebné ho opakovať.
Okrem dôvodov konajúcim súdom uvádzaných podľa názoru odvolacieho súdu existujú aj ďalšie výrazné pochybnosti o tvrdení obžaloby, že obž. P. B. sa nezúčastňoval overovania podpisov, ktorá povinnosť mu vyplývala zo zák. č. 599/2001 Z. z.. Z chronologického zoznamu vypočutých svedkov uvedeného v odôvodnení napadnutého rozsudku plynie, v ktorých dňoch boli nimi podpísané listiny. Tomuto zisteniu zodpovedajú nielen údaje uvedené v osvedčovacej knihe, ale aj údaje zapísané na jednotlivých plných mociach a to konkrétne v osvedčovacej doložke osvedčenia pravosti podpisu, ktoré obsahujú všetky náležitosti uvedené v § 7 ods. 3 zák. č. 599/2001 Z. z.. Osvedčovacia doložka zahŕňa aj ďalší údaj a tým je čas, kedy bola listina na podpis predložená. Porovnávajúc časové údaje, v ktorých svedkovia plné moci podpísali, potom možno výpovede svedkov P. U., P. K., M. T., či J. U., považovať za neisté a nezodpovedajúce zisteniam plynúcim z iných výpovedí svedkov.
Ak dňa 09.07.2010 bolo osvedčených 14 podpisov, k spôsobu ktorého osvedčenia vypovedalo 6 osôb, pričom s overením prvého podpisu sa začalo svedkyňou H. K. o 15,00 hod., ktorá potvrdila prítomnosť starostu asi z E., presne nevedela povedať, o 15,40 hod. prítomnosť obž. P. B. pri osvedčení jej podpisu potvrdila svedkyňa A. L., ako aj ďalší svedkovia a to A. U. pri podpísaní plnej moci o 15,50 hod , M. W. pri osvedčení podpisu o 16,20 hod., T. W. pri podpise plnej moci o16,30 hod., M. K. pri osvedčení podpisu o 16,40 hod, potom tvrdenie T. T., že pri podpísaní plnej moci dňa 09.07.2010 o 15,30 hod. bol prítomný iba N.. X., ako i tvrdenie Š. U., ktorý v ten istý deň podpisoval plnú moc o 17,10 hod., sú vážnym spôsobom spochybnené. Je predsa nelogické, aby obž. P. B. bol prítomný pri podpisoch H. K. o 15,00 hod. a o 15,40 hod. A. L. a o 15,30 hod. absentoval pri overení podpisu u M T., hoci potom sa zúčastňoval ďalšieho osvedčovania podpisov do 16,40 hod, ktoré sú svedeckými výpoveďami bez pochýb dokázané. Podľa názoru odvolacieho súdu tvrdenie obž. P. B. nie je vyvrátené potom ani výpoveďou M. W., ktorá tvrdila, že plnú moc podpisovala v kancelárii PVOD, keďže k overeniu podpisu
došlo u nej o 16,50 hod., teda v nadväznosti po overení podpisu M. K. a na okolnosti podpisovania si nepamätala a to ani z toho pohľadu, že sa mala podpísať do osvedčovacej knihy, ktorý podpis uznala ako svoj v konaní pred súdom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že svedkyňa vypovedala až v konaní pred súdom po uplynutí dlhšej doby, preto si na detaily pri podpisovaní plnej moci nemusela pamätať.
Obdobné úvahy sa vzťahujú aj na výpoveď svedka Y. U., ktorý podpisoval plnú moc dňa 01.07.2010 po svedkyni A. X., u ktorej boli obaja obžalovaní, pričom svedok J. U. tvrdil, že to podpisoval na Obecnom úrade v E.. Aj tento svedok vypovedal iba na hlavnom pojednávaní a preto s odstupom dlhšieho času si na okolnosti, ku ktorým vypovedal, nemusel pamätať.
Dňa 23.06.2010 podpisovalo 16 osôb plnú moc, s podpisovaním a overením podpisov sa začalo podľa predložených plných mocí o 15,20 hod., pričom prítomnosť obž. P. B. pri overení podpisu potvrdil M. G. o 15,00 hod., F. K. o 16,50 hod., M. I. a M. I. potvrdili, že u nich boli pri podpise plnej moci obaja obžalovaní, čo bolo o 17,50 hod. a 18,00 hod., a H. G. potvrdila prítomnosť obž. B. s osvedčovacou knihou pri podpise ňou plnej moci o 18,10hod.. L. aj výpoveď T. K., že pri podpisovaní plnej moci dňa 23.06.2010 o 16,55 hod. bol asi len N.. X., nezapadá do kontextu aktivít obž. B. toho dňa,. Ak sa totiž obžalovaný P. B. zúčastnil overovania podpisu o 15,00 hod. a zúčastňoval sa tejto aktivity aj o 16.50, či 18,10 hod., potom niet dôvod neveriť obžalovanému, že bol prítomný aj pri overení podpisu u M. K.. V nadväznosti na tvrdenia tohto svedka odvolací súd dáva do pozornosti, že ani tento svedok nebol vypočutý v prípravnom konaní, ale len na hlavnom pojednávaní s odstupom dlhšieho času.
Výpovede svedkov J. J., J. P. a Š. K. so zreteľom na ich rozporné konanie, ak najprv v marci 2010 podpísali žiadosť o zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie N.. X. z funkcie predsedu PVOD a následne dňa 21.06.2010 mali podpísať plnú moc na ich zastúpenie práve obž. N.. X., ktorý mal byť na tejto schôdzi odvolávaný, nemožno považovať za hodnoverné, ale skôr účelové. Okrem toho odvolací súd sa priklonil aj k predloženej argumentácii konajúceho súdu, že pokiaľ by obž. B. nebol prítomný pri osvedčení podpisov u menovaných svedkov, v takom prípade by neboli v osvedčovacej knihe a na plnej moci údaje potrebné pre osvedčenie podpisu podľa zákona, keďže svedkovia len mali podpísať listinu bez predloženia dokladu totožnosti.
Ak odvolateľ poukazuje na obsah výpovede I., ten sa zjavne vyjadroval k inému overeniu podpisu a to z roku 2011, kedy plnomocenstvo podpisoval v Plavnici a teda si na okolnosti podpisovania posudzovaného sporného dňa nepamätal, preto túto výpoveď svedka nemožno hodnotiť v neprospech obžalovaných.
Na podklade hodnotenia dôkazov konajúcim súdom a vyššie prezentovaných úvah odvolací súd usúdil v zhode s konajúcim súdom, že táto dôkazná situácia neposkytuje spoľahlivý podklad pre záver o skutkovom tvrdení obžaloby, že obž. P. B. odovzdal osvedčovaciu knihu obce V. obž. N.. J. X., ktorý sám navštevoval členov PVOD za účelom podpísania plnej moci k ich zastúpeniu na členských schôdzach a zabezpečenia podpisu do osvedčovacej knihy. Je nutné uviesť, že orgány činné v trestnom konaní si zabezpečili iba výsluchy 8 svedkov, ktorí mali podpisovať plné moci, pričom z toho svedkyňa M. K. a M. I. potvrdili, že pri overení podpisu bol aj obž. P. B., svedkyňa M. H. potvrdila, že plnú moc udelila synovi Š. H.. Teda iba piati svedkovia M. T., K. P., Š. U., J. P. a Š. K. tvrdili, že overiť plnú moc bol len sám N.. X., a na tom boli založené skutkové tvrdenia obžaloby o odovzdaní knihy na osvedčenie podpisov. Predovšetkým vzhľadom na vek menovaných svedkov a nelogické konanie svedkov Š. U., J. P. a Š. K., mali orgány činné v trestnom konaní tieto výpovede overiť buď inými dôkazmi alebo preveriť ďalšími výpoveďami osôb podpisujúcich splnomocnenia, ktorých bolo k dispozícii celkom 80. V súdnom konaní bolo možné so zreteľom na zdravotný stav svedkov, na skutočnosť, že mnohí zo splnomocniteľov zomreli, vypočuť iba časť z nich, pričom mnohé výpovede nepodali objektívne priebeh osvedčovania podpisu pre uplynutie dlhšieho času a to 6 až 9 rokov. Súdy mali preto k dispozícii dôkazy, ktoré s odstupom dlhšieho času stratili na objektivite. Aj túto okolnosť si musí odvolateľ uvedomiť, pretože podstata odvolania je založená iba na inom hodnotení dôkaznej situácie, pričom do popredia odvolateľ dáva tie z tých dôkazov, ktoré sú v neprospech obžalovaných a okrem toho sú aj spochybniteľné.
V nadväznosti na uvedené potom ani hodnotenie výpovede obž. p. B. ako čiastočne priznávajúcej sa, nemôže obstáť, pretože ani jeho výpoveď z prípravného konania, na ktorú poukazuje odvolateľ a v ktorej pripustil, že zabudol osvedčovaciu knihu u obž. N.. X., nepreukazuje, aby úmyselne odovzdal
túto osvedčovaciu knihu za účelom zabezpečenia overenia podpisov obž. N.. X., pretože táto okolnosť bola vyvrátená výpoveďami svedkov.
Nemožno tiež opomenúť fakt, že medzi dôkazmi sa nachádzajú aj splnomocnenia v prospech J. T., bytom U. O., T. XX, na ktorých boli overené podpisy Obcou Matysová, hoci splnomocniteľ bol bývajúci v obci V., pričom išlo o splnomocniteľov prevažne starších, napr. T. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v čase podpísania splnomocnenia mal 90 rokov, či A. H. nar. v roku XXXX, ktorý v čase podpisu mal 88 rokov. Z uvedeného je evidentné, že nielen obž. N.. X., ale aj J. T. zabezpečoval plné moci na zastúpenie členov PVOD na členskej schôdzi. Z toho možno usúdiť, že išlo o bežnú prax zabezpečiť zastúpenie členov družstva na členskej schôdzi, aby sa táto mohla vykonať.
Vzhľadom k tomu, že nebolo dokázané, že obž. P. B. odovzdal osvedčovaciu knihu obž. N.. J. X. za účelom overovania podpisov členov PVOD na splnomocneniach pre ich zastúpenie, záver konajúceho súdu, že skutok sa nestal, zodpovedá zákonu. Ak sa skutok nestal, potom ani obž. N.. J. X. nemohol pomáhať obž. P. B. pri páchaní trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Účastníctvo na trestnom čine je totiž vybudované na zásade akcesority, čo znamená závislosť trestnej zodpovednosti účastníka na trestnej zodpovednosti hlavného páchateľa. V procesnom práve záver o tom, že skutok sa nestal, zodpovedá dôvodu na oslobodenie spod obžaloby uvedenému v § 285 písm. a) Tr. poriadku.
So zreteľom na vyslovený záver o tom, že skutok sa nestal, odvolací súd už iba v stručnosti reaguje i na ďalšiu odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ napádal záver konajúceho súdu o nepreukázaní vedomosti obž. P. B. o možnom odvolávaní obž. N.. X., teda záver o absencii zákonného znaku objektívnej stránky žalovaného prečinu a to „v úmysle zadovážiť inému prospech“.
Obžalovaný P. B. popiera, aby mal vedomosť o tom, že obž. N.. X. majú odvolať z funkcie predsedu PVOD, pričom preukázanie tejto vedomosti nemožno z ďalších dôkazov vyvodiť. Samotná skutočnosť, že medzi obžalovanými je určitý príbuzenský pomer, nemôže zakladať vyvodenie úmyslu zadovážiť inému prospech, keďže aj subjektívna stránka musí byť preukázaná dôkazmi a nemôže byť založená na domnienke. Súd sa iba môže domnievať alebo mať indície, že N.. X. mohol povedať obž. P. B., že sa ho chystajú odvolať, avšak takýto zámer možno spochybniť aj prostredníctvom neexistencie právneho základu pre zvolanie volebnej schôdze. Žiadosť o zvolanie mimoriadnej schôdze z 12.03.2010 bez overenia podpisov členov PVOD nemala účinky, preto nebol ani dôvod na odvolávanie N.. X. z pozície predsedu PVOD.
Samotná skutočnosť, že obž. P. B. vykonával overenie podpisu mimo úradnej miestnosti nezakladá porušenie jeho povinnosti do takej miery, aby toto jeho konanie mohlo byť posúdené ako žalovaný prečin. Z ustanovenia § 3 zák. č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách totiž vyplýva možnosť osvedčenia podpisu fyzických osôb aj mimo úradnej miestnosti obce. Tieto okolnosti však dokazované neboli a preto na ne ani nemožno prihliadať.
S poukázaním na dané zistenia a úvahy plynúce z ich posúdenia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so závermi prijatými konajúcim súdom, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 285 písm. a) Tr. poriadku. Vo veci už nie je možné doplniť dokazovanie, toto bolo vykonané konajúcim súdom rozsiahlo namiesto orgánov činných v trestnom konaní len z dôvodu, aby sa objektivizoval priebeh skutkového deja v reálnom čase. Z dôvodu nedokázania skutkových tvrdení obžaloby odvolací súd považoval rozhodnutie konajúceho súdu za zákonu zodpovedajúce, čo bolo podkladom pre vyhodnotenie odvolania prokurátora ako nedôvodného a ako také ho odvolací súd postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Už len na záver odvolací súd dáva do pozornosti vymedzenie skutku vo všeobecnej rovine „N.. Y. X. navštevoval sám bez prítomnosti L. B. členov PDOV E.“. Takýto popis skutku ho nekonkretizuje v zmysle § 206 ods. 3 Tr. poriadku tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Je potrebné si uvedomiť, že žalovaný prečin v danej veci mal byť spáchaný čiastkovými útokmi a to osvedčením podpisov konkrétnych osôb. Každé osvedčenie podpisu fyzickej osoby mimo rámec zákonnej úpravy znamenajúcej vykonanie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech totiž napĺňa znaky žalovaného prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. To má potom za následok povinnosť rozhodovať o každom takomto čiastkovom útoku pokračovacieho trestného činu osobitne v zmysle procesných pravidiel.
jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.