Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Pc-21-2020.pdf
PDF · 78.97 KB
Case nature
Area
Subarea
14Pc/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci navrhovateľky M. Z., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. 5, Z., korešpondenčná adresa F. cesta XXXX/X, T., štátna občianka SR, proti manželovi navrhovateľky A. Z., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. 5, Z., štátny občan SR, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky M. Z., rod. E., nar. XX. XX. XXXX a manžela navrhovateľky A. Z., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v Liptovskom Mikuláši, zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Liptovskom Mikuláši, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX, r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25. 11. 2020 domáhala rozvodu manželstva. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa XX. XX. XXXX v Liptovskom Mikuláši, pričom je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestského národného výboru v Liptovskom Mikuláši, zväzok XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. číslom XX. Z ich manželstva pochádzajú dve deti, v súčasnosti dospelé s vlastnými rodinami. Obaja sú slovenskí štátni príslušníci. S manželom sa pred uzavretím manželstva poznali približne 1 rok a vo vážnom vzťahu boli od roku 1984. Zo začiatku ich manželstva bývali u manželových rodičov, od ich svadby ešte 8 mesiacov. V susedstve bola pokračujúca stavba rodinného domu, ktorú manžel začal stavať s rodičmi. Manžel svojim rodičom odovzdával celú výplatu, jeho rodičia dohliadali na stavbu domu, vyplácali materiál, či prácu nakoľko už boli na dôchodku. Spoločne s manželom chodili do práce a cez víkendy všetok čas venovali práci na stavbe domu. Navrhovateľka pomáhala manželovi pri dokončievaní budúceho bývania. V tom čase mali k dispozícií u manželových rodičov jednu izbu. Problémy spôsobovali nezhody s manželovým otcom, ktorý bol direktívny, až agresívny. Manžel sa v tom čase prikláňal viac hlavne k rodičom, už v tom čase sa vyskytla obojstranná kritika, nespokojnosť vo vzťahu, opačné vnímanie sveta, odlišné životné ciele a rozdielnosť ich pováh.
2. V novembri 1985 sa presťahovali do nového domu, ktorý stále nebol dokončený, ale dalo sa v ňom bývať. Manžela silno ovplyvňovali jeho rodičia, so všetkým sa chodil radiť k nim a na jej názor málokedy dal. Nemali spoločné aktivity, známych aj svoje rodiny málo navštevovali. Za 35 rokov spoločného života mali jedinú dovolenku - týždeň v Taliansku, na ktorú zarobila popri zamestnaní. Niekoľko krát si brali úver z banky na chod domácnosti, či opravu domu, pričom vždy bola na úverovej zmluve uvedená navrhovateľka ako hlavný dlžník. Manžel neskôr začal byť podozrievavý, prehliadal jej veci, z mobilu volal na čísla v ňom uložené. Celkovo sa správal odmietavo, až nepriateľsky. Ich vzťah bol teda v mnohých
ohľadoch skôr vyčerpávajúci a zrejme aj preto s postupom času vychádzalo presvedčenie, že takto nefungujúci vzťah už pre ňu nemá zmysel ďalej neustále zachraňovať.
3. Manžel navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08. 01. 2021 s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.
4. V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícií, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 9/2021 Z.z. s poukazom na § 1 ods. 1 písm. p) Vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, súd vyzval navrhovateľku a manžela navrhovateľky, aby v určenej lehote oznámili súdu či súhlasia, aby sa pojednávanie vytýčené na deň 10. 02. 2021 konalo v ich neprítomnosti. 5. Navrhovateľka a manžel navrhovateľky písomnými podaniami zo dňa 02. 02. 2021, resp. 08. 02. 2021 oznámili súdu, že súhlasia s tým, aby sa predmetné pojednávanie konalo v ich neprítomnosti.
6. Súd teda vo veci konal a rozhodoval v neprítomnosti účastníkov konania, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na rozvod manželstva, sobášnym listom zo dňa 08. 04. 1985, potvrdením o spoločnom trvalom bydlisku - obec Z. zo dňa 26. 08. 2020, žiadosťou navrhovateľky zo dňa 21. 12. 2020 spolu s poštovým podacím hárkom, vyjadrením manžela navrhovateľky k návrhu na rozvod manželstva zo dňa 08. 01. 2021, Oznámením a výzvou súdu zo dňa 28. 01. 2021, Súhlasom navrhovateľky s konaním pojednávania v jej neprítomnosti zo dňa 02. 02. 2021 a Súhlasom manžela navrhovateľky s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti zo dňa 08. 02. 2021.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX v Liptovskom Mikuláši, manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Liptovskom Mikuláši, vo zväzok XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. číslom XX. U oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni príslušníci, z manželstva pochádzajú dve dospelé deti.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané naplnenie zákonných podmienok pre rozvod manželstva účastníkov, ktorých vzájomné vzťahy sú už dlhšiu dobu narušené. Vo vzájomnom vzťahu navrhovateľky a jej manžela je to práve osoba navrhovateľky, ktorá vníma vzťah s manželom ako nie práve harmonický, resp. ideálny. Manželstvo účastníkov sa nachádza v hlbokej a trvalej kríze, ktorá vyvrcholila tým, že manželia už spoločne nežijú, intímne sa nestýkajú, ani spoločne nehospodária. S poukazom na nezáujem navrhovateľky o obnovenie manželského spolužitia s manželom, súd nevidel predpoklad, že by toto manželstvo mohlo byť v budúcnosti funkčné. Samotný manžel s rozvodom manželstva súhlasil. Potom súd manželstvo ako nefunkčné a neformálne v zmysle § 23 zákona o rodine, rozviedol.
14. Ako pri uzatvorení manželstva platí, že manželstvo je dobrovoľný zväzok dvoch ľudí založený na slobodnom rozhodnutí každého z nich, tak aj v prípade rozvodu manželstva platí, že ak jeden z manželov v manželstve už zotrvať nechce, nemožno ho k tomu nútiť. Osobitne to platí za situácie, ak deti pochádzajúce z manželstva účastníkov sú už dospelé, príp. majú svoje vlastné rodiny a teda nie je potrebné udržiavať manželstvo účastníkov ani kvôli starostlivosti o maloleté deti.
15. Súd na základe uvedeného konštatuje, že manželstvo účastníkov prestalo spĺňať svoj účel a nie je už ani možné očakávať obnovenie manželského spolužitia účastníkov konania. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd ustálil rozdielnosť názorov, prípadne pováh a následne citové odcudzenie manželov.
16. V konaní bolo teda jednoznačne preukázané, že manželstvo dlhodobo neplní svoje funkcie. Manželia nerešpektovali ustanovenie § 18 zákona o rodine, nakoľko si nepomáhajú, ani nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Ak manželstvo neslúži na plnenie uvedených funkcií, potom ho možno považovať za vážne narušené a trvalo rozvrátené. Nie je tiež rozhodujúce, prečo manželia vo vzájomnom vzťahu zlyhali, dopracovali sa k stavu, ktorý odôvodňuje rozvod manželstva, ak jeden z manželov prestal byť vo vzťahu spokojný, pričom ho nemožno nútiť, aby v takomto vzťahu zotrval.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže skutočnosti odôvodňujúce výnimočné priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania neboli v konaní preukázané (§ 55 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica s tým, že lehota na odvolanie neplynie do 28. 02. 2021 (§ 8 písm. a/ a nasl. zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky; b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd; d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdia veci.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.