Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4P-97-2020.pdf
PDF · 87.83 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/97/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o mal. L. O. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov: otca - G. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XX a matky
- J. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e mal. L. O. J., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky J. J., nar. XX.X.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec mal. dieťaťa G. L., nar. X.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. L. O. J., nar. XX.X.XXXX za obdobie od XX.X.XXXX do 29.2.2020 mesačne sumou 30,- eur a od 1.3.2020 do budúcna mesačne sumou 70,-eur, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa a to pod hrozbou výkonu rozhodnutia.
III. Dlžné výživné za obdobie od XX.X.XXXX do 31.1.2021 vo výške 1.508,- eur je otec mal. dieťaťa povinný uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu pod hrozbou výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Matka mal. dieťaťa podala na tunajší súd návrh na určenie otcovstva k mal. dieťaťu a na úpravu práv a povinnosti zo strany otca dieťaťa. Návrh odôvodnila tým, že otec dieťaťa nie je jej manželom, mal. dieťa sa narodilo dna XX.X.XXXX a jeho otec začal vykonávať trest odňatia slobody dňa 3.9.2017. Nie je možné určiť otcovstvo zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky, ani súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným subjektom, ktorý vedie matriku. Z uvedeného dôvodu žiadala určiť otcovstvo súdom.
2. Súd uznesením č. k. 4Pc/20/2019 - 23 zo dňa 12.11.2019 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa.
3. Uznesením č.k. 4Pc/20/2019 zo dňa 8.7.2020 súd konanie zastavil v časti týkajúcej sa určenia otcovstva k mal. dieťaťu, a to v zmysle ust. § 109 CSP a v prevyšujúcej časti vec vylúčil na samostatné konanie. Dôvodom bolo uznanie otcovstva otcom G. L. , nar. X.X.XXXX.
4. Otec mal. dieťaťa v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.1.2021 uviedol, že má za to, aby mal. L. O. J. bol zverený do osobnej starostlivosti matke a taktiež súhlasí s výživným 70,- eur mesačne. Taktiež chce požiadať súd o vyplatenie spätného výživného.
5. Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil otec mal. dieťaťa, u ktorého bolo predvolanie riadne a včas vykázané, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 180 CSP. V písomnom vyjadrení uviedol, že obdržal upovedomenie o odročení pojednávania na 10.2.2021 a počnúc dňom 13.1.2021 je v karanténe pre podozrenie na COVID - 19, a preto chce požiadať súd, aby pojednávanie vykonal vo veci mal. dieťaťa bez jeho prítomnosti, nakoľko nemá žiadne námietky a súhlasí s orgánom ÚPSV a R v Starej Ľubovni, ktorý robil šetrenie.
6. Na pojednávaní matka mal. dieťaťa uviedla, že navrhuje mal. dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a pokiaľ ide o výšku výživného, túto navrhuje, aby súd určil tak, že od narodenia dieťaťa a to za obdobie od XX.X.XXXX do 29.2.2020 mesaačne sumou po 30,- eur potom od dovŕšenia veku dieťaťa dvoch rokov, čiže od 1.3.2020 do budúcna mesačne sumou 70,- eur, s ktorou súhlasil aj otec mal. dieťaťa. Matka ďalej uviedla, že otec od narodenia dieťaťa nehradil na výživnom nič. Pokiaľ ide o situáciu na jej strane, poberá rodičovský príspevok vo výške 270,- eur a prídavok na dieťa vo výške 24,- eur, žiaden iný príjem nemá. Otec mal. Dieťaťa je od septembra 2017 vo výkone trestu odňatia slobody. O dieta sa zaujíma, píše mu listy, posiela mu rôzne nálepky, telefonujú spolu. Matka spolu so synom chodila za ním každý mesiac, a to od narodenia dieťaťa, keď malo vek 1-mesiaca až do obdobia keď už neboli návštevy povolené z dôvodu vírusu Covid - 19, čiže otec syna pozná, aj syn otca pozná.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní poukázal na správu doručenú súdu k tomuto konaniu a navrhol, aby súd zveril mal. dieťa do starostlivosti matky a určil výživné zo strany otca od narodenia do 29.2.2020 po 30,- eur mesačne a následne od 1.3.2020 navrhol určiť výživné vo výške 70,- eur mesačne. Dlžné výživné navrhli, aby otec splácal v mesačných splátkách po 30,- eur.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. dieťaťa a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom predmetného spisu a zistil nasledovný skutkový stav :
9. Mal. L. O. J., nar. XX.X.XXXX pochádza zo vzťahu matky J. J. a otca G. L.. Po podaní návrhu na súd na určenie otcovstva, otec otcovstvo k mal. dieťaťu uznal a následne bol zapísaný do jeho rodného listu. Predmetom ďalšieho konania je preto úprava rodičovských práv a povinnosti k maloletému, t. j. zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a určenie výživného zo strany otca . Matka mal. dieťaťa je na materskej, poberá rodičovský príspevok vo výške 270,- eur mesačne a prídavok na mal. dieťa v sume 24,- eur mesačne.
10. Otec mal. dieťaťa je od narodenia dieťaťa je vo výkone trestu tak, ako je to horeuvedené. Výživné doposiaľ neuhrádzal, avšak s návrhom matky v celom rozsahu súhlasí.
11. Maloletý L. O. má t. č. vek 3 rokov, otca pozná , výdaje na dieťa súvisia s jeho prirodzeným rastom a vývinom.
Právny stav:
12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Predmetom konania je zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a určenie rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca mal. dieťaťa.
17. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolnosti konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreby a podobne. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory aj na strane povinnej osoby. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Čo sa týka nároku dieťaťa v tomto konaní, je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť pri určovaní výšky výživného, že dieťa býva spolu so svojou matkou, ktorá sa sama o neho stará od narodenia, nakoľko otec dieťaťa je vo výkone trestu, a to ešte pred narodením. Matka sa teda stará o jeho výchovu, pričom je potrebné prihliadnuť nielen na materiálnu, teda finančnú zaťaženosť matky dieťaťa, ale aj na časovú zaťaženosť, kedy matka dieťaťa sa musí venovať tomuto dieťaťu celodenne.
18. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je dôvodný a zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matke a zároveň určil výšku výživného v zmysle návrhu matky a kolízneho opatrovníka, nakoľko obaja rodičia vyjadrili zhodu s týmto návrhom.
19. Pokiaľ ide o dlžné výživné, toto za rok 2018 je za 10 mesiacov a 18 dní v sume 318,- eur. Za rok 2019 v sume 360,- eur, za rok 2020 za január a február v sume 60,- eur a od marca do konca roka 2020 je dĺžné výživné spolu aj s jedným mesiacom roka 2021 v sume 770,- eur. Teda celkovo dlžné výživné činí sumu k 31.januáru 2021 sumu 1508,- eur, ktoré súd umožnil otcovi uhrádzať postupne v splátkach po 30,- eur mesačne tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Stará Ľubovňa, písomne, trojmo. (§ 59 ods. 1 CMP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. [(§ 127 a § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o mal. dieťa, styk s mal. dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k mal. dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Podľa § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. v znení noviel lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Podľa § 9 citovaného zákonného ustanovenia § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.