Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-142-2020.pdf
PDF · 142.93 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/142/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: WOLVERINE
- SK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dúbravská cesta 2, zastúpeného: LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Nemocničná 979, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 05. 2020, č. PO/BEZ/2020/2122, O-144/2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 11. 05. 2020 č. PO/BEZ/2020/2122, O-144/2020 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, zo dňa 14. 02. 2020 č. 114/19/S/II, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o inšpekcii práce) uložená pokuta vo výške 3 000 eur za porušenie povinnosti, vyplývajúcej mu z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bode 1 zákona o inšpekcii práce, ktoré bolo zistené Inšpektorátom práce Košice v dňoch 17. 07. 2018, 22. 08. 2018, 24. 09. 2018 a 27. 09. 2018 pri výkone inšpekcie u zamestnávateľa - žalobcu, pracovisko Hornádska 1, Krompachy, a to konkrétne § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej iba Zákonník práce), spočívajúce v tom, že zamestnávateľ neviedol v období 04/2018 až 06/2018 evidenciu pracovného času, práce nadčas a nočnej práce kontrolovaných zamestnancov: U. D. (M.. XX. XX. XXXX, pracovná zmluva zo dňa 03. 01. 2018, druh práce: člen SBS
- výkon strážnej služby), U. L. (M.. XX. XX. XXXX, pracovná zmluva zo dňa 13. 01. 2018, druh práce: člen SBS - výkon strážnej služby) a J. Č. (M.. XX. XX. XXXX, pracovná zmluva zo dňa 13. 01. 2018, druh práce: člen SBS - výkon strážnej služby) na pracovisku Hornádska 1, Krompachy tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Inšpektorát práce vykonal v období od 17. 07. 2018 do 27. 09. 2018 na pracovisku účastníka - žalobcu v Krompachoch na Hornádskej 1 a následne na Inšpektoráte práce inšpekciu práce, zameranú na dodržiavanie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, kontrolu dodržiavania pracovno-právnych a mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pri jej výkone bolo zistených celkom 8 nedostatkov, spočívajúcich v porušení povinností, stanovených pracovno-právnymi predpismi, pričom napadnutým rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola
uložená pokuta za jeden z nich a to tak, ako bol špecifikovaný v Protokole č.: IKO-73-09-2.3/P- A22,24,25-18 zo dňa 27. 09. 2018 v časti Zistené nedostatky bod B 5. Protokol bol so splnomocneným zástupcom žalobcu prerokovaný v ten istý deň, a tento k nedostatkom a skutočnostiam, uvedeným v protokole uviedol, že súhlasí so stanoviskom a že závady budú odstránené. Na základe výsledkov inšpekcie práce v zmysle § 18 Správneho poriadku začal správny orgán prvého stupňa správne konanie oznámením o jeho začatí, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22. 07. 2019 a tento bol zároveň vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zisťovania, prípadne na navrhnutie dôkazov a ich doplnenie. Žalobca toto svoje právo využil a dňa 30. 07. 2019 sa k oznámeniu o začatí správneho konania vyjadril majúc za to, že v danom prípade nie je možné viesť duplicitné správne konanie, ktoré sa ešte právoplatne neskončilo a za ktoré bola účastníkovi konania uložená pokuta vo výške 6 000 eur. Poukázal na to, že pokutu po právoplatnom skončení zaplatil a i následnou kontrolou bolo zistené, že nedostatky boli odstránené, preto považuje začaté konanie za protiprávne. Po preskúmaní a zhodnotení zisteného skutkového stavu a po vysporiadaní sa s námietkami žalobcu vydal správny orgán prvého stupňa dňa 20. 09. 2019 rozhodnutie, ktorým žalobcovi za predmetný správny delikt uložil pokutu vo výške 6 000 eur. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 11. 10. 2019 a tento proti nemu podal dňa 28. 10. 2019 odvolanie. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zistil, že správny orgán sa odklonil od svojej aplikačnej praxe, nakoľko uložil za zistený nedostatok nadpriemernú pokutu vo výške 6 000 eur a preto rozhodnutím zo dňa 19. 12. 2019 napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. 09.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom pri vydávaní nového rozhodnutia mu uložil postupovať v súlade s princípmi stanovenými právnymi predpismi a v súlade s aplikačnou praxou správneho orgánu a to aj pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty.
3. Správny orgán prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu opätovne konal vo veci, upovedomil o tom účastníka konania oznámením o pokračovaní v správnom konaní zo dňa 13. 01. 2020, tomuto opätovne umožnil vyjadriť sa k predmetnej veci a predložiť svoje návrhy. Žalobca dňa 30. 01. 2020 doručil správnemu orgánu prvého stupňa svoje vyjadrenie, v ktorom namietal, že zákonník práce nedefinuje výslovne pojem evidencia, ani spôsob alebo formu vedenia evidencie, pričom poukázal na to, že inšpektorátu práce predložil evidenciu pracovného času svojich zamestnancov majúc za to, že spôsob vedenia evidencie je plne v kompetencii toho ktorého zamestnávateľa. Vo vyjadrení uviedol, že evidenciu svojich zamestnancov vedie takým spôsobom, že zaznamenáva počet odpracovaných hodín a súčasne vedie knihu evidencie služieb v zmysle zákona č. 473/2005 Z. z., v ktorej je presne uvedený pracovný čas zamestnanca a ktorou pokrýva aj evidenciu v zmysle Zákonníka práce. Správny orgán prvého stupňa po opätovnom preskúmaní veci a posúdení vyjadrenia žalobcu vydal dňa 14. 02. 2020 rozhodnutie, ktoré bolo predmetom odvolacieho konania, výsledkom ktorého bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného.
4. Žalovaný po vyhodnotení odvolacích námietok žalobcu, po vyhodnotení právneho a skutkového stavu a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Citujúc ustanovenie § 99 Zákonníka práce, ako aj § 19 ods. 1, písm. a) zákona o inšpekcii práce poukázal na to, že porušenie povinnosti, špecifikovanej v napadnutom rozhodnutí, bolo zistené pri výkone inšpekcii práce v období od 17. 07. do 27. 09. 2018, pričom z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán prvého stupňa pri zisťovaní skutkového a právneho stavu vychádzal z podkladov obstaraných počas inšpekcie práce tak, ako sú špecifikované v tomto rozhodnutí. Z pracovných zmlúv menovaných zamestnancov vyplýva, že títo mali dohodnutý druh práce: člen SBS - výkon strážnej služby, s pracovným časom stanoveným podľa § 85 Zákonníka práce. Žalovaný poukázal na to, že žalobca predložil počas inšpekcie práce evidenciu pracovného času a plán služieb súkromnej bezpečnostnej služby za obdobie mesiacov apríl až jún 2018, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, avšak ani jedna z týchto listín nie je vedená v súlade s § 99 Zákonníka práce, nakoľko v žalobcom predložených listinách nie je zaznamenaný začiatok a koniec pracovného času menovaných zamestnancov v jednotlivých dňoch, kedy zamestnanci vykonávali prácu, začiatok a koniec prestávok v práci ako aj začiatok a koniec práce nadčas a nočnej práce, prípadne aj aktívnej alebo neaktívnej pracovnej pohotovosti, ak im bola táto nariadená alebo s nimi dohodnutá, v dni, kedy títo zamestnanci prácu vykonávali. Z predloženej evidencie pracovného času a plánu služieb za obdobie mesiacov apríl až jún 2018 menovaných zamestnancov vyplýva, že žalobca zaznamenával len celkový odpracovaný čas týchto zamestnancov, a to evidovaním celkového počtu hodín odpracovaných v konkrétnych dňoch, pracovné zmeny, čerpanie dovolenky, náhradného voľna, práceneschopnosť a paragrafy. Žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní tvrdil, že viedol evidenciu pracovného času takým spôsobom, že evidoval jednak počet odpracovaných hodín za jednotlivé dni a súčasne viedol knihu evidencie služieb v zmysle zákona č. 473/2005 Z. z., v ktorej je presne uvedený pracovný čas zamestnancov, pričom touto knihou
evidencie služieb mal pokrývať aj evidenciu pracovného času podľa Zákonníka práce. Po preskúmaní tejto formy evidencie žalovaný konštatoval, že táto neobsahuje evidenciu pracovného času, práce nadčas a nočnej práce tak, ako to vyplýva z citovaného § 99 Zákonníka práce, z ktorého je zrejmé, že toto ustanovenie upravuje spôsob, akým je zamestnávateľ povinný evidovať pracovný čas zamestnanca, a to jednak jeho pracovný čas spôsobom, že zaznamená začiatok a koniec časového úseku v ktorom zamestnanec vykonával prácu v rámci rozvrhovaného pracovného čas, ale aj evidenciu práce nadčas, spôsobom, že sa samostatne zaeviduje začiatok a koniec časového úseku vykonávania práce nadčas, aby sa odlíšila od pracovného času, ktorý je rozvrhovaný a taktiež evidenciu nočnej práce obdobný spôsobom tak, aby samostatne zaznamenal jej časový úsek, začiatok a koniec nočnej práce. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na prípad nariadenej alebo dohodnutej pracovnej pohotovosti. Zastáva názor, že argumentácia žalobcu, že Zákonník práce nekonkretizuje spôsob vedenia evidencie a že uvedené je plne v kompetencii toho-ktorého zamestnávateľa nie je v súlade so zákonnou úpravou. Zamestnávateľ si môže zvoliť akúkoľvek formu vedenia evidencie (písomnú alebo elektronickú), nakoľko túto zákonník nepredpisuje, avšak je povinný v nej evidovať pracovný čas uvedeným spôsobom tak, ako to stanovuje Zákonník práce v § 99. Stanovenie povinnosti vyplývajúcej z citovaného zákonného ustanovenia má svoj osobitný význam súvisiaci s ochrannou funkciou pracovného práva, teda s ochranou práv a oprávnených záujmov zamestnancov, napr. práva zamestnanca na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, za prácu v noci a vo sviatok. Porušenie tejto povinnosti, môže spôsobiť nezúčtovanie mzdových nárokov vyplývajúcich z prípadnej práce nadčas, nočnej práce a práce vo sviatok a podobne. Nedodržanie tejto povinnosti môže viesť jednak k finančnému poškodeniu zamestnancov a tiež aj k nedodržaniu odpočinku na zotavenie po práci medzi jednotlivými zmenami a nedodržaním prestávok v práci počas zmeny. K námietke žalobcu o nevykonateľnosti opatrení v nariaďovacej časti protokolu žalovaný uviedol, že táto časť z protokolu nie je predmetom správneho konania o uložení pokuty. To, či žalobca vykonal opatrenia nariadené v protokole nemá vplyv na nedostatky zistené počas inšpekcie práce, ktoré sú v protokole jasne určito a zrozumiteľne zachytené so stručným popisom skutku a právnym posúdením veci. Predmetom správneho konania je porušenie povinnosti ustanovenej § 99 zákonníka práce, ktoré je zachytené v bode B 5 protokolu a nie skutočnosť, či účastník konania vykonal opatrenia uložené protokolom, resp. ich nevykonal, nakoľko mal za to, že sú nevykonateľné. Nariaďovacia časť protokolu je samostatne preskúmateľná súdom. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe žalovaný zastáva názor, že Inšpektorát nepostupoval nezákonne, ak nekonkretizoval opatrenia uložené v protokole, pretože je už na samotnom zamestnávateľovi, akým spôsobom zamedzí porušeniam zisteným inšpekciou práce a bude dodržiavať povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z právnych predpisov. Je teda na zamestnávateľovi, akú formu evidencie pracovného času zvolí, avšak tento je povinný dodržiavať ustanovenia zákona a zaznamenávať v tejto evidencii pracovný čas takým spôsobom, aby z nej vyplýval začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, prácu nadčas, nočnú prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.
5. K námietkam, týkajúcim sa výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce a pri určovaní jej výšky zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky relevantné kritériá, vzťahujúce sa na porušenie § 99 Zákonníka práce v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Uloženou pokutou dodržal aj princíp legitímneho očakávania. Správny orgán sa priklonil k vyššej pokute, ako v prípade zistenia prvého porušenia predmetnej pracovnoprávnej povinnosti, čím dodržal princíp legitímneho očakávania, nakoľko bolo zistené, že žalobca aj napriek predchádzajúcej kontrole Inšpektorátu naďalej porušuje § 99 Zákonníka práce, čo je zachytené aj v protokole, v časti pracovnoprávne vzťahy, štátnozamestnanecké vzťahy bod A - nesplnené opatrenia z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce a bod B4. Porušenie citovaného ustanovenia Zákonníka práce bolo u žalobcu prvýkrát zistené počas inšpekcie práce, konanej v období od 15. 01. 2018 do 18. 03. 2018 a toto porušenie bolo zachytené v protokole zo dňa 08. 03. 2018, pričom žalobcovi bola zaň uložená právoplatným rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice č. 298/18/S zo dňa 14. 03. 2019 pokuta. Správny orgán prvého stupňa tak v rámci svojej diskrečnej právomoci v rozsahu, stanovenom zákonom a po zohľadnení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností rozhodol o uložení pokuty tak, ako v obdobných prípadoch, kedy dochádza k opakovanému porušeniu povinnosti. Aj napriek tomu, že žalobca spolupracoval a predložil požadované doklady, nie je možné uložiť pokutu v rozmedzí, v ktorom inšpektorát práce ukladá pokutu pri prvom zistení porušenia povinnosti, pretože správny orgán je povinný podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku postupovať v skutkovo zhodných prípadoch obdobne. Vzhľadom na uvedené, považoval žalovaný pokutu vo výške 3 000 eur za legitímnu.
6. Včas podanou žalobou zo dňa 18. 06. 2020, podanou elektronicky na krajskom súde v Košiciach dňa 18. 06. 2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti, zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie veci majúc za to, že správny orgán pri svojej rozhodovacej činnosti nereflektoval zákonné ustanovenia § 3 ods. 4, ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku a nevzal do úvahy námietky, ktoré žalobca vzniesol v predošlom konaní (najmä odvolaní). Za nesprávny považoval výklad správneho orgánu prvého stupňa, pokiaľ ide o ustanovenie § 99 Zákonníka práce, pretože samotná dikcia tohto zákonného ustanovenia osobitne nešpecifikuje konkrétnu formu vedenia evidencie času a stanovuje to, že evidencia má byť vedená tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu, pričom z dokladov, ktoré počas výkonu inšpekcie správnemu orgánu predložil, tento údaj jasne vyplýva. Žalobca počas inšpekcie práce predložil evidenciu pracovného času svojich zamestnancova tiež uviedol, akým spôsobom ju vedie, preto záver správneho orgánu, že táto nie je vedená podľa Zákonníka práce nie je správny. Konštatoval, že v kontexte uvedeného správny orgán sankcionuje žalobcu tak, ako by vôbec neplnil literu zákona, čo však nie je skutočnosťou a tento podstatný fakt správny orgán opätovne pri rozhodovaní nevzal do úvahy. V danom prípade žalobca vedie evidenciu počtom odpracovaných hodín za jednotlivé dni, no súčasne vedie aj knihu evidencie služieb podľa zákona č. 473/2005 Z. z., v ktorej je presne uvedený pracovný čas zamestnanca. Pri výkone inšpekcie poskytol správnemu orgánu k nahliadnutiu aj k ofoteniu knihu evidencie služieb, no správny orgán tento dôkazný prostriedok zjavne úplne opomenul. Touto evidenciou pokrýva aj evidenciu pracovného času v zmysle Zákonníka práce. Zastáva názor, že konštatovanie správnych orgánov o porušení ustanovenia § 99 Zákonníka práce je v uvedených súvislostiach rigidné, formalistické, pričom treba sledovať, či je predmetným naplnený účel a cieľ zákona a nie je opodstatnené bazírovanie správneho orgánu na forme evidencie pracovného času. V prejednávanom prípade podľa jeho názoru správny orgán nesprávne aplikoval právne normy a extrémne úzko interpretoval ustanovenie § 99 Zákonníka práce. Postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia nebol zákonný, a preto aj rozhodnutie trpí a je zaťažené vadou nezákonnosti.
7. Žalobca vzniesol výhrady aj voči neprimeranosti sankcie udelenej správnym orgánom s tým, že správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty, pretože inak je takéto rozhodnutie nepreskúmateľným. Zastáva názor, že uložená pokuta bola neprimerane vysoká, pretože žalobca dôsledne spolupracoval pri výkone inšpekcie práce, správny orgán v rámci správneho konania nevykonal dôkazy na svoju podporu primeranosti výšky pokuty, keďže nijakým spôsobom nezisťoval jeho finančnú situáciu, t. j. či predmetná výška pokuty nebude mať za následok konkurzné, resp. likvidačné konanie a nebol bezprostredne ohrozený život ani zdravie zamestnancov v príčinnej súvislosti s údajnými nedostatkami, konštatovanými vo výroku rozhodnutia. Správny orgán pri ukladaní pokuty vôbec neprihliadol na tieto skutočnosti a pokutu vo výške 3 000 eur, vzhľadom na zistený skutkový stav a aktuálnu spoločenskú situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19, ktorá má zásadný dopad aj na činnosť žalobcu, možno objektívne považovať za nezákonnú a neprimerane vysokú, a súčasne jej výška je určená maximálne arbitrárne, je neproporciálna, zjavne neprimeraná povahe správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca údajne dopustiť a jeho dôsledkom a je v rozpore s princípom právnej istoty a spravodlivosti. Správny orgán nevzal do úvahy charakter a závažnosť údajného porušenia zákona zo strany žalobcu, preto pokutu považuje za nespravodlivú. Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcii - individuálnu a generálnu prevenciu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/45/2016.
8. V písomnom vyjadrení zo dňa 21. 08. 2020 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Nesúhlasil s výkladom ustanovenia § 99 Zákonníka práce, prezentovaným žalobcom v podanej žalobe, pretože z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že toto upravuje spôsob, akým je zamestnávateľ povinný evidovať jednak pracovný čas zamestnanca tak, že zaznamená začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu v rámci rozvrhovaného pracovného času, ako aj evidenciu práce nadčas a nočnej práce obdobným spôsobom, a v prípade nariadenej alebo dohodnutej pracovnej povinnosti sa tento spôsob evidencie aplikuje rovnako. Zamestnávateľ si môže zvoliť akúkoľvek formu vedenia evidencie, nakoľko túto Zákonník práce nepredpisuje, avšak je povinný dodržať „šírku evidenčnej povinnosti“ spôsobom, ktorý vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia. Správne orgány na oboch stupňoch nehodnotili žalobcom predložené podklady rigidne formalisticky, čomu nasvedčuje aj to, že žalovaný využíval nadčasovú prácu
zamestnancov, ako aj nočnú prácu zamestnancov, pričom predložil rozpis služieb kontrolovanej vzorky zamestnancov, kde v poslednom stĺpci tabuľky zaznamenal skutočnosť, ktorí zamestnanci vykonávali pre neho prácu nadčas a v ktoré dni, avšak ani v tomto dokumente ani v žiadnom inom, ktorý predložil Inšpektorátu práce neevidoval jej rozsah spôsobom stanoveným v § 99 Zákonníka práce. Nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že si splnil šírku evidenčnej povinnosti. Ako subjekt, ktorého hlavnou činnosťou je prevádzkovanie strážnej služby v rozsahu zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti, predložil knihu evidencie služieb, ktorú je povinný viesť v zmysle citovaného zákona, v ktorej je zaznamenaný začiatok a koniec pracovnej zmeny jednotlivých zamestnancov v jednotlivé dni, avšak ani táto kniha evidencie služieb neobsahuje začiatok a koniec vykonanej práce nadčas, začiatok a koniec nočnej práce, prípadne prestávky v práci, ak sa nezapočítavajú do pracovného času. Žalovaný zastáva názor, že vo veci konajúce správne orgány neopomenuli vo svojich rozhodnutiach poukázať ani na závažnosť porušenia tejto povinnosti, pretože tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, jej nedodržanie môže viesť k finančnému poškodeniu zamestnancov a tiež aj k nedodržiavaniu odpočinku na zotavenie po práci medzi jednotlivými zmenami a nedodržaním prestávok v práci počas zmeny. Dodržiavanie tejto povinnosti má podľa názoru žalovaného osobitný význam súvisiaci s ochrannou funkciou pracovného práva, teda s ochranou práv a oprávnených záujmov zamestnancov, napríklad práva zamestnanca na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, za prácu v noci a vo sviatok. Vedenie evidencie pracovného času môže mať obzvlášť dôležitý rozmer i z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v eventuálnych pracovných úrazov, napríklad v súvislosti s prípadným skúmaním, či sa určitý vzniknutý úraz stal v pracovnom čase. Dodržiavanie citovaného ustanovenia Zákonníka práce má značný význam pri preukazovaní riadneho plnenia ostatných povinností zamestnávateľa, vyplývajúcich zo Zákonníka práce, čím napĺňa hlavnú funkciu pracovného práva, ktorou je ochrana práv a oprávnených nárokov zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie zdôraznil, že u žalobcu nejde o prvú kontrolu zo strany inšpektorátu práce zameranú na dodržiavanie pracovnoprávnych povinností, pri ktorej bol zistený rovnaký nedostatok. Porušovanie rovnakej povinnosti bolo zistené aj pri výkone inšpekcie práce zavŕšenej protokolom zo dňa 08. 03. 2018, ktorým mu bolo nariadené dodržiavanie uvedenej povinnosti. Následnou kontrolou bolo zistené rovnaké porušenie povinností a preto bola žalobcovi uložená uvedená sankcia. Skutočnosti, na ktoré žalobca v žalobe poukazoval, ktoré majú svedčiť v jeho prospech síce svedčia v jeho prospech, avšak ani napriek týmto poľahčujúcim okolnostiam mu nebolo možné uložiť pokutu v medziach, v ktorých Inšpektorát práce pokutu ukladá pri prvom zistení porušenia povinností. Skutočnosť, že nedostatok bezprostredne neohrozoval život ani zdravie zamestnancov je irelevantná, nakoľko žalobca je sankcionovaný za porušenie pracovnoprávnej povinnosti a nie za porušenie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pokiaľ ide o kauzálny nexus, ten sa zisťuje len v prípade porušenia povinnosti, v dôsledku ktorého vznikol pracovný úraz, avšak v takomto prípade je dolná hranica sankčnej sadzby stanovená na 33 000 eur. Pokuta vo výške 3 000 eur bola žalobcovi ukladaná podľa § 19 ods. 1 písm. a) prvá časť vety zákona o inšpekcii práce, kde je stanovená zákonná sadzba od 0 do 100 000 eur, preto pokuta vo výške 3 000 eur bola žalobcovi uložená v medziach zákona, v blízkosti spodnej hranice zákonnej sadzby pri zohľadnení priťažujúcich a poľahčujúcich okolností so zreteľom na individuálnu aj generálnu prevenciu a v neposlednom rade i v súlade so zásadou legitímneho očakávania v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, preklenutú do § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Žalovaný i správny orgán prvého stupňa postupovali v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, žalobcu nijakým spôsobom neukrátili na jeho procesných právach a napadnuté rozhodnutia vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia. Boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovení § 3 ods. 1 až 5, § 32 ods. 1 a § 33 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku. Výška pokuty bola uložená v medziach stanovených § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Vychádzajúc z uvedeného, považuje žalovaný napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné.
9. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. správneho súdneho poriadku (ďalej iba SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.
10. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v dňoch 17. 07., 22. 08., 24. 09. a 27. 09. 2018 bola na pracovisku žalobcu v Krompachoch, na Hornádskej 1 i Inšpektoráte práce vykonaná inšpekcia práce, zameraná na kontrolu dodržiavania právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci - preventívne a ochranné služby v zmysle § 21 zákona č. 124/2006 Z. z., kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov, kontrolu dodržiavania zákona
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a kontrolu uložených opatrení, o výsledku ktorej bol dňa 27. 09. 2018 pod číslom IKO-73-09-2.3/P-A22,24,25-18 vyhotovený protokol, v ktorom sú špecifikované doklady, predložené žalobcom pri výkone inšpekcie práce a z obsahu ktorého vyplýva, že v jeho časti Pracovnoprávne vzťahy, štátnozamestnanecké vzťahy A) Nesplnené opatrenia z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce sa konštatuje, že u žalobcu už bola vykonaná inšpekcia práce s rovnakým zameraním, ukončená protokolom zo dňa 08. 03. 2018, pričom nedostatok pod bodom B4 uvedeného protokolu (zamestnávateľ nezaviedol evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce) odstránený nebol. Pri predmetnej inšpekcii práce bolo v kontrolovanom období apríl až jún 2018 v uvedenej oblasti, t. j. v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov okrem iného zistené aj to, že zamestnávateľ nevedie evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. Predložené mesačné výkazy za zamestnancov nezodpovedajú predloženej evidencii dochádzky na pracovisku, ani rozpisu služieb. Tým došlo k porušeniu § 99 zákonníka práce, pričom tento nedostatok bol špecifikovaný pod bodom B5 protokolu. Predmetný protokol bol so štatutárnym zástupcom žalobcu prerokovaný dňa 27. 09. 2018, pričom tento sa vyjadril, že súhlasí so stanoviskom a že závady budú odstránené.
11. Súčasťou administratívneho spisu sú pracovné zmluvy zamestnancov U. D., U. L. J. J. Č., plán služieb zamestnancov SBS žalobcu v stredisku areálu SZ Krompachy za obdobie apríl až jún 2018, v ktorom je zaznamenaná evidencia počtu odpracovaných hodín jednotlivých zamestnancov v jednotlivé dni, evidencia dovolenky, rozpis služieb na mesiace apríl, máj a jún 2018, dátum, menný zoznam zamestnancov, majúcich v ten-ktorý deň službu a výkon práce nadčas, v rámci ktorého je uvedené spravidla iba meno zamestnanca a výnimočne aj časové rozpätie výkonu tejto práce. Súčasťou administratívneho spisu je aj evidencia dochádzky z predmetného pracoviska, mesačné výkazy zamestnancov a súpis stravných lístkov.
12. Z elektronického podania žalobcu zo dňa 16. 10. 2018, doručeného správnemu orgánu prvého stupňa vyplýva, že tomuto bola doručená krátka správa k odstráneným nedostatkom z výkonu inšpekcie práce, konkrétne bod bodmi B1, B2, B4, pričom pokiaľ ide o B4, v tejto časti je uvedené, že evidencia pracovného času, práce nadčas, nočná práca je vedená v účtovnom programe, preto nie je vedená samostatná kniha, ale bude vyhotovená, t. j. v tejto časti bude podľa pokynov Inšpektorátu práce vypracovaná kniha evidencie práce nadčas a nočnej práce.
13. Listom zo dňa 12. 07. 2019, doručeným žalobcovi, resp. jeho zástupcovi dňa 22. 07. 2019, bolo žalobcovi oznámené začatie správneho konania vo veci porušenia povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 psím. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce a to konkrétne § 99 Zákonníka práce, pričom žalobca bol v súlade s § 33 Správneho poriadku zároveň poučený o jeho možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia i k spôsobu ich zisťovania a predložiť, resp. navrhnúť príslušné dôkazy alebo ich doplnenie v stanovenej lehote. Na uvedené oznámenie reagoval žalobca podaním zo dňa 29. 07. 2019, z obsahu ktorého vyplýva, že so začatím správneho konania nesúhlasí, nakoľko toto považuje za protiprávne, keďže nie je možné viesť duplicitné správne konanie pre porušenie, o ktorom sa neskončilo právoplatné konanie a za ktoré mu bola udelená pokuta vo výške 1 000 eur. Túto pokutu po právoplatnom skončení žalobca zaplatil a následnou kontrolou bolo zistené, že závady boli odstránené. Preto tento postup považoval za protiprávny.
14. Následne bolo dňa 20. 09. 2019 pod č. 114/19/S správnym orgánom prvého stupňa vydané rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi za predmetný správny delikt uložená pokuta vo výške 6 000 eur. Na základe žalobcom podaného odvolania zo dňa 25. 10. 2019 žalovaný toto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 19. 12. 2019 č. PO/BEZ/2019/5417,O-472/2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na to, že i napriek tomu, že u žalobcu ide o opakované zistenie toho istého nedostatku, správny orgán prvého stupňa sa uložením pokuty vo výške 6 000 eur zjavne odklonil od svojej aplikačnej praxe a v rámci svojej diskrečnej právomoci nerozhodol o pokute v prípade žalobcu obdobne ako v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, tzn. že nepoužil „rovnaký meter“ aj na účastníkov konania.
15. Listom zo dňa 13. 01. 2020 bolo žalobcovi oznámené pokračovanie správneho konania, tomuto bola opakovane poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich získania, k navrhnutiu alebo predloženiu dôkazov v predmetnej veci.
16. V písomnom vyjadrení zo dňa 27. 01. 2020 žalobca vyslovil svoj nesúhlas s postupom vo veci konajúcich správnych orgánov a poukázal na nesprávny výklad ust. § 99 Zákonníka práce správnym orgánom prvého stupňa s tým, že žalobca vedie evidenciu jednak počtom odpracovaných hodín za jednotlivé dni, no súčasne vedie aj knihu evidencie služieb v zmysle zákona 473/2005 Z. z., v ktorej je presne uvedený pracovný čas zamestnanca, a tento dôkaz považuje za podstatný a relevantný pre posúdenie predmetnej veci.
17. Dňa 14. 02. 2020 pod č. 114/19/S/II vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce uložil pokutu vo výške 3 000 eur za predmetný správny delikt, tak ako bol špecifikovaný v bode 1 odôvodnenia rozsudku.
18. O odvolaní žalobcu zo dňa 17. 03. 2020, dôvody ktorého korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
19. Podľa § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce v znení neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný evidovať pracovný čas, prácu nadčas, nočnú prácu, aktívnu časť a neaktívnu časť pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, prácu nadčas a nočnú prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.
20. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v 1. bode až 3. bode, 6. bode a 7. bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví najmenej 33 000 eur.
21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 citovaného zákona, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov, vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku a kolektívne vyjednávanie.
22. Podľa § 19 ods. 6 citovaného zákona inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada na jej mená závažnosť: a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosti ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
23. Podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
24. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
25. Podľa § 46 citovaného zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
26. Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
27. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP).
28. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).
29. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
30. Potreba evidencie pracovného času nadväzuje na jednu zo základných povinností zamestnávateľov, ktorou je povinnosť platiť zamestnancom za vykonanú prácu mzdu. Aby zamestnávateľ vedel správne a spravodlivo určiť, aká výška mzdy zamestnancovi prináleží, musí pri výpočte mzdy zohľadniť počet odpracovaných hodín, nadčasy, príplatok za nočnú prácu a podobne. Zároveň, podľa Ústavy Slovenskej republiky, majú zamestnanci právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, pričom zákon im musí garantovať najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času a primeraný odpočinok po práci. A týmto zákonom je práve Zákonník práce. Aj z uvedeného dôvodu Zákonník práce explicitne ustanovil povinnosť pre zamestnávateľov viesť evidenciu pracovného času zamestnancov. Zároveň, kontrolným orgánom, ktorými sú v tomto prípade príslušné Inšpektoráty práce, tým zákonodarca vytvoril zákonný rámec, ktorý im umožní dodržiavanie maximálneho rozsahu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti pracovnej pohotovosti, nepretržitého denného odpočinku či nepretržitého odpočinku v týždni, kontrolovať a následne sankcionovať.
31. Zákonník práce spôsob, akým má zamestnávateľ splniť túto svoju povinnosť, stanovil rámcovo tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Tento právny predpis nekonkretizuje, akou formou má zamestnávateľ uskutočňovať evidenciu pracovného času. Závisí to od konkrétnych podmienok u zamestnávateľa a od samotného rozhodnutia zamestnávateľa. V rámci povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu práce nadčas je zamestnávateľ povinný evidovať aj každú odpracovanú prácu nadčas, i keď sa práca nadčas nezahŕňa do rozsahu najviac prípustného rozsahu práce nadčas v roku, ale musí viesť evidenciu i o takej práci nadčas, za ktorú zamestnancovi bolo poskytnuté náhradné voľno. Prácu nadčas je potrebné evidovať aj vtedy, keď je v mzde zamestnanca dohodnutej v pracovnej zmluve zohľadnená aj práca nadčas.
32. Evidencia pracovného času, resp. pracovnej doby nie je totožným pojmom s evidenciou dochádzky do zamestnania. Na rozdiel od evidencie pracovného času, evidencia dochádzky zamestnancov nie je Zákonníkom práce explicitne upravená. Evidencia dochádzky v praxi znamená evidenciu časového úseku, v ktorom sa zamestnanec zdržiava na pracovisku alebo v areáli zamestnávateľa, pričom môže, ale nemusí vykonávať prácu.
33. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t. j. že v období apríl až jún 2018 neviedol evidenciu pracovného času, práce nadčas a nočnej práce kontrolovaných zamestnancov U. D., U. L. J. J. Č.E. na pracovisku Krompachy, Hornádska 1 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu, t. j. porušil § 99 Zákonníka práce a tým sa dopustil porušenia povinnosti vyplývajúcej mu okrem iných aj zo Zákonníka práce, t. j. z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bode 1 zákona o inšpekcii práce. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení Inšpektorátu práce počas inšpekcie práce vykonávanej u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom a jednotlivými dôkazmi tak, ako boli špecifikované v protokole, ako aj v jednotlivých rozhodnutiach vo veci konajúcich správnych orgánov, najmä pracovnými zmluvami menovaných zamestnancov, fotokópiou časti knihy služieb - rozpisom služieb za predmetné obdobie, evidenciou dochádzky z pracoviska a mesačnými výkazmi zamestnancov a pod., z ktorých nepochybne vyplýva, že v danom prípade evidencia pracovného času, práce nadčas a nočnej práce kontrolovaných zamestnancov nebola vedená spôsobom stanoveným v citovanom ustanovení § 99 Zákonníka práce. Správny súd sa stotožnil s výkladom citovaného zákonného ustanovenia prezentovaným žalovaným, ako aj správnym orgánom prvého stupňa v napadnutých rozhodnutiach s poukazom predovšetkým na to, že z citovaného zákonného ustanovenia, vychádzajúc aj zo zmyslu a účelu tohto ustanovenia, nepochybne vyplýva, že pracovný čas, práca nadčas, nočná práca zamestnanca a pod. má byť evidovaná tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával ten-ktorý druh uvedenej práce. Zo žalobcom predložených dokladov uvedená skutočnosť nevyplýva, najmä pokiaľ ide o vymedzenie časového intervalu pri práci nadčas (viď napr. rozpis služieb na mesiac jún - nadčasy u menovaných zamestnancov - 06., 11., 15., 22., rozpis služieb na mesiac máj - nadčasy u menovaných zamestnancov - 12., 29., rozpis služieb na mesiac apríl - nadčasy u menovaných zamestnancov - 19.).
34. Správny súd zastáva názor, že vo veci konajúce správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou aj pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie za predmetný správny delikt. Tieto pri určení výšky vyhodnotili všetky kritériá, uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pričom za priťažujúcu okolnosť považovali to, že išlo o opakované porušenie predmetnej povinnosti, že išlo o povinnosť, ktorá mala vyššiu závažnosť s poukazom predovšetkým na to, že od jej dodržiavania sa následne odvíja napríklad odmeňovanie zamestnancov za nadčasovú i nočnú prácu, ako aj poskytovanie zákonom stanovených prestávok v práci a význam má aj v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zohľadnené bolo aj to, že v danom prípade sa porušenie týkalo viacerých zamestnancov a trvalo po dobu 3 mesiacov. Vzali do úvahy, že sankcia za správny delikt má plniť funkciu výchovnú a preventívnu, ale súčasne aj represívnu, čo vyžaduje, aby táto bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Pri uložení sankcie v zanedbateľnej výške je predpoklad, žeby nesplnila svoj účel. Pokuta plní preventívnu funkciu aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností, musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, pričom takýto účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom. Výška sankcie má byť stanovená tak, aby sa osoba, ktorej sa sankcia ukladá, do budúcna vyvarovala porušenia zákonných povinností, ale nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. V prejednávanej veci voľná úvaha, ktorou sa riadili vo veci konajúce správne orgány, sa neprieči zásadám logického myslenia a nevybočila z medzí a rámca, stanoveného zákonom. Preto správny súd považuje sankciu vo výške 3 000 eur, uloženú na dolnej hranici sankčného rozpätia (0 až 100 000 eur) za primeranú.
35. V danom prípade boli dodržané všetky zásady správneho trestania, napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom.
36. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok stanovených v § 107 SSP, žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorých účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).