Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-128-2019.pdf
PDF · 156.91 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/128/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu ARTIN, spol. s.r.o., Radničné námestie č. 6, 085 01 Bardejov, IČO 31 666 183, proti žalovanému ITALMARKET SLOVAKIA a.s., Holubyho 1/A, 811 03 Bratislava, IČO 35 758 601, práv. zast. BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO 47 876 034, v konaní o žalobe o zaplatenie 17.631,21 EUR s príslušenstvom a vzájomnom návrhu o zaplatenie 46.913,09 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/14/2010-474 zo dňa 19.2.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/14/2010-474, zo dňa 19.2.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.450,66 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 354,07 EUR od 21.3.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 3.223,85 EUR od 26.3.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 10% p.a. zo sumy 1.515,63 EUR od 28.2.2009 do 28.9.2018, úrok z omeškania vo výške 10% p.a. zo sumy 1.015,63 EUR od 29.9.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 10 % p.a. zo sumy 1.541,53 EUR od 28.2.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 223,75 EUR od 16.4.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 1.019,39 EUR od 2.6.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 72,44 EUR od 10.7.2009 do zaplatenia. Súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu a v časti prevyšujúcej sumu 500,-EUR vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, žalovanému priznal právo na náhradu trov konania o žalobe vo výške 26,38 % voči žalobcovi a žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe vo výške 97,86 % voči žalovanému.
2. V odôvodnení súd uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu uplatnený na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 13.9.2002. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú v trvaní 10 rokov. Súčasťou predmetu nájmu bolo aj právo prechodu cez parcelu č. XXX/X, zapísanú na LV č. XXXX a cez parcelu č.XXX/X zapísanú na LV č. XXXX a neobmedzený prístup cez pozemky prenajímateľa. Účelom nájmu bolo užívanie predmetu zmluvy na veľkoobchod liehovín, nealko nápojov a cukroviniek ako aj potravinový tovar. Žalovaný sa zaviazal hradiť žalobcovi nájomné mesačne vopred vo výške 2.709,12 EUR. V cene nájmu neboli zahrnuté platby za dodávky médií (EE, plyn, teplo, voda a stočné, zrážková voda) a ostatných služieb, ktoré si mal zabezpečiť nájomca od ich poskytovateľov na vlastný účet. Uvedené spotrebované energie počas trvania zmluvného vzťahu hradil žalobca, ktorý ich následne žalovanému v tom-ktorom príslušnom mesiaci refakturoval. Predmetný zmluvný vzťah skončil výpoveďou zo strany nájomcu podľa § 9 ods. 3 písm. b ) zákona č. 116/1990 Zb. zo dňa 29.4.2009 uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty. Predmetná výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 30.4.2009. Nebytový priestor bol žalobcovi odovzdaný dňa 27.7.2009, kedy bol spísaný aj preberací protokol.
Samotnej výpovedi predchádzala kontrola potravín RVPS Prešov dňa 28.4.2009, ktorá zistila, že v prevádzkovanej hygiene boli zistené nedostatky v sklade potravín, maľba stropu skladu, kde bola stena navlhnutá, výrazne znečistená plesňou od zatekajúcej dažďovej vody. Podobný nedostatok bol zistený aj vo vedľajšom nepotravinárskom sklade a v sklade obalov a sociálnych zariadeniach, kde vonkajšia stena je znečistená, vlhká s opadajúcou maľbou a omietkou. Kontrolovanému subjektu bolo uložené opatrenie, a to odstrániť pleseň zo stien, opraviť poškodenú omietku, vykonať maľbu a opraviť zatekajúcu strechu prevádzky distribučného skladiska. Rozhodnutím RVPS Prešov zo dňa 19.6.2009, č.k. 13/2009/ II-AK bola žalovanému bola udelená pokuta vo výške 500,- EUR za porušenie zásad, povinností a požiadaviek na hygienu manipulácie s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh tým, že nezabezpečil čistotu a dobrý technický stav skladovacích priestorov prevádzkarne. V odôvodnení bolo skonštatované, že inšpektori RVPS Prešov dňa 2.6.2009 vykonali v prevádzkarni účastníka konania na Strojníckej 10 následnú kontrolu, pričom bolo zistené, že kontrolovaný subjekt v týchto priestoroch už nevykonáva činnosť manipulácie, resp. skladovania potravín. Uvedené okolnosti neboli sporné.
3. Sporným bol nárok žalobcu na refakturované energie, a to elektrickú energiu podľa vyúčtovania za obdobie 1.1.2008 - 31.12.2008 v sume 1.515,63 EUR (faktúra č. 46090001, splatná dňa 27.2.2009) a podľa vyúčtovania za obdobie 1.1.2009 - 31.12.2009 v sume 1.541,53 EUR (faktúra č. 46090003, splatná dňa 27.2.2009), a vodu podľa vyúčtovania za 16.12.2008 - 16.3.2009 v sume 232,75 EUR (faktúra č. 46090004, splatná dňa 15.4.2009), keď žalovaný tvrdil, že uvedené energie skutočne nespotreboval. Uvedenú skutočnosť však v konaní žalovaný nepreukázal a následne v podaní doručenom súdu dňa 31.9.2018 predmetný nárok žalobcu započítal s nárokom žalovaného na náhradu škody. Z uvedeného tak vyplývalo, že predmetnú pohľadávku žalobcu uznal a započítava predmetnú pohľadávku so svojim nárokom. Žalovaný v predmetnom konaní predmetné jednostranné započítanie v konaní označil ako kompenzačnu námietku, ktorú žalobca poprel v celom rozsahu. Sporným bol žalobcov nárok na zaplatenie nájomného na základe vystavených faktúr ako doplatok za mesiace január, február, marec 2009 v sume 354,07 EUR (faktúra č. 44090329 splatná dňa 20.3.2009), nájomné za mesiace apríl až júl 2009 v celkovej výške 12.895,40 EUR (3.223,85 EUR mesačne x 4 mesiace, faktúra č.44090484 splatná dňa 25.3.2009, faktúra č. 44090637 splatná dňa 24.4.2009, faktúra č. 44090772 splatná dňa 25.5.2009, faktúra č. 44090940 splatná dňa 26.6.2009). Žalobca požadoval uhradiť aj refakturáciu elektrickej energie podľa vyúčtovania za obdobie 1.4.2009-30.6.2009 vo výške 1.019,39 EUR (faktúra č. 46090006, splatná dňa 1.6.2009) refakturácia za vodné podľa vyúčtovania za obdobie 17.3.2009-15.6.2009 (faktúra č. 4609007, splatná dňa 9.7.2009) Uvedený nárok žalovaný poprel z titulu uplatnenej zľavy na nájomnom. V časti refakturovaných energií žalovaný namietal, že nejde o skutočne spotrebované energie, keďže nebytový priestor opustil dňa 30.4.2009 a vzhľadom na vymedzené obdobie, za aké sú energie refakturované, nie je možné preskúmať, v akej výške je nárok žalobcu za mesiac apríl (kedy ešte užíval žalovaný predmetné nebytové priestory) dôvodný. Sporným sa stal aj úrok z omeškania v časti nároku spotrebovaných energií, ktorý podľa žalovaného nebol dojednaný vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, keďže v predmetnej zmluve chýbala prejavená vôľa žalovaného predmetný úrok z omeškania na refakturáciu energií dojednať. Spornou okolnosťou bola žalovaným uplatnená zľava z nájomného vo výpovedi zo dňa 29.4.2009 týkajúca sa najmä charakteru uplatneného práva, výkladu, akého obdobia sa má predmetná zľava týkať, najmä či bola uplatnená spätne. Spornými boli aj predpoklady uplatnenia takejto zľavy, a to existencia vád, ktoré nespôsobil žalovaný, ako aj ich včasné oznámenie. Nespôsobilosť predmetu nájmu na dohodnuté užívanie videl žalovaný vo vadách na plynovej sústave a vykurovacom potrubí, v úniku vody z potrubia a zatopení skladových priestorov, v poškodenej streche a zatekaní do skladových priestorov, vzniku a šíreniu plesní, obmedzeniu prístupu k nebytovému priestoru, v zlej izolácii okien, ktoré netesnili. V tomto smere bolo medzi stranami sporné, či išlo o drobné vady, ktoré mal odstrániť žalovaný alebo či bolo povinnosťou prenajímateľa predmetné vady na predmete nájmu odstraňovať. Sporným boli aj žalobcom namietané revízie kúrení, ktoré mal podľa jeho názoru vykonávať žalovaný a nevykurovanie predmetných nebytových priestorov, ktoré spôsobilo zavlhnutie, vznik a šírenie plesní. Rozhodujúcou bolo pre súd posúdenie otázky, či predmet nájmu bolo možné užívať obmedzene a či v danom prípade išlo o vady, ktoré mal odstraňovať žalobca v zmysle čl. XI, ods. 3 zmluvy.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že zo stavu predmetu nájmu bolo zrejmé, že nebytový priestor sa odovzdal nájomcovi po kompletnej rekonštrukcii priestorov (nebolo sporné). V súvislosti s uvedeným ale platí, že odovzdaním predmetu nájmu nájomcovi v stave spôsobilom na riadne užívanie nekončia povinnosti žalobcu ako prenajímateľa starať sa o predmetnú nehnuteľnosť, za ktorú poberá nájom a odstraňovať vady na predmete nájmu, ktoré sa v priebehu trvania nájomného vzťahu môžu vyskytnúť,
a to aj v úplne novo zrekonštruovaných priestoroch. Z ustanovení nájomnej zmluvy bolo potrebné uviesť, že žalobca ako prenajímateľ počas trvania nájomného vzťahu dostatočne nerozlišoval medzi úpravami predmetnej nehnuteľnosťami a opravami závažných vád, na ktoré bol povinný. Rovnako tak bagatelizoval vady-ako poškodenie strechy, ktoré nazval malou vadou. Naproti tomu bolo v konaní dokázané, že išlo o vadu, ktorá spôsobila zatekanie do predmetných priestorov a bola aj príčinou vzniku plesní, ktoré spôsobili, že predmet nájmu bolo možné užívať len obmedzene. V tejto súvislosti súd považoval za rozhodujúce konštatovanie RVPS Prešov zaznamenané v úradnom zázname vykonanej kontroly potravín zo dňa 28.4.2009, že v prevádzkovanej hygiene boli kontrolou zistená výrazne znečistená stena plesňou od zatekajúcej dažďovej vody. Presakúvajúcou dažďovou vodou je znečistená aj maľba stropu skladu. Podobný nedostatok bol zistený aj vo vedľajšom nepotravinárskom sklade a v sklade obalov, kde vonkajšia stena je znečistená, vlhká s opadajúcou maľbou a omietkou do výšky cca 1,5 metra. Nevyhovujúce, vlhké, zatečené a plesnivé steny a strop sú aj na sociálnych zariadeniach. Kontrolovanému subjektu bolo uložené opatrenie (okrem iných) opraviť zatekajúcu strechu prevádzky distribučného skladiska. Z uvedeného mal jednoznačne preukázané, že žalobcom tvrdená drobná vada, ktorá mala byť malou dierou v streche, bola závažnou vadou, ktorú bol povinný odstraňovať žalobca. Z toho, že k zatekaniu strechy napriek oprave (nebolo sporné, že ju žalobca opravoval zatmelením) dochádzalo, je rovnako tak preukázané v zmysle vyššie uvedeného. Pri vade - vytečenie vody z vykurovacieho potrubia, ktorú žalovaný len tvrdil, avšak súd ju nemal za preukázanú ako príčinu vzniku zavlhnutia nebytového priestoru a šírenia plesní. Žalovaný v tomto smere nepredložil žiaden zápis z vytečenia tejto vody, nebolo zrejmé o akú vadu išlo, nepredložil žiaden posudok, preto nebolo možné uvedenú vadu verifikovať. Z vykonaného dokazovania nevyplývalo, že by išlo o vadu, ktorá spôsobila vlhnutie stien (uvedené bolo spôsobené zatekajúcou dažďovou vodou) a vznik a šírenie plesní. Obdobne je to aj pri namietanej zlej izolácii okien a zaizolovaní rozvodov kúrenia. V tejto súvislosti žalovaný síce poukázal na vysokú spotrebu podľa ním vyhotovenej tabuľky, avšak predmetná tabuľka je len tvrdením žalovaného, v ktorej skutočnosti ním uvedené nie sú podporené žiadnym iným dôkazom. Žalovaný na preukázanie tejto skutočnosti ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. K vade kúrenia súd upozornil na rozhodujúce dôkazy, a to správu z obhliadky ústredného kúrenia, na ktorú obe strany odkazovali, a to spoločnosti Marek MATEJ-PLYNOMA zo dňa 28.2.2007, v ktorej na zníženie spotreby plynu bolo navrhované zaizolovanie rozvodu ústredného kúrenia pod stropom v celom objekte. V danom prípade však nešlo o vadu ústredného kúrenia, ide o reakciu-návrh predmetnej spoločnosti na žalovaným subjektívne uvádzanú neprimeranú spotrebu plynu (žiadnymi inými objektívnymi okolnosťami nepreukázanú), ktorú okolnosť súd vyhodnotil práve ako návrh na zlepšenie kvality nebytového priestoru, ktorú mohol žalovaný riešiť formou úprav nebytového priestoru (zaizolovanie rozvodov). Z predmetnej obhliadky síce vyplývalo, že tretí kotol bol nefunkčný (kotlové teleso), avšak s ohľadom na charakter prevádzky (90 % sklady s teplotou cca 10o C, 10 % kancelárie) nebolo potrebné tento tretí kotol vôbec montovať alebo opravovať, keďže nefunkčné čerpadlo v kotolni slúžilo iba ako 100 % rezerva, preto nebola potrebná jeho výmena (v prípade poruchy funkčného čerpadla by nebol problém s jeho výmenou do 24 hodín). Uvedené bolo podporené aj zápisom z obhliadky plynovej kotolne zo dňa 27.7.2009, keďže kotly sú zapojené systémom kaskády, to znamená, že ak jeden kotol nepostačuje svojim výkonom uvedie sa do činnosti ďalší. Ak dôjde k poruche jedného z nich je naďalej kotolňa prevádzkyschopná a priestory je možné pomocou dvoch kotlov temperovať. Za danej situácie nie je možné konštatovať, že vada vykurovacieho telesa bola preukázaná.
5. V odôvodnení súd poukázal na to, že žalovaný ďalej namietal, že mal obmedzený prístup k distribučnému stredisku, pričom sa žalobca v zmysle čl. IX, ods. 6 zmluvy zaviazal umožniť žalovanému neobmedzený prístup k predmetu nájmu cez komunikácie žalobcu. Z písomnej komunikácie od spoločnosti BAFER, spol. s r.o., bolo zrejmé, že predmetná spoločnosť listom zo dňa 9.9.2008 predložila žalovanému návrh poplatku za užívanie prístupovej komunikácie k predmetu nájmu. Súd však v tomto smere upozornil, že v zmysle zmluvy sa žalobca zaviazal, tak ako upozornil žalovaný, na prístup cez komunikácie žalobcu, pričom predmetom nájmu bolo aj vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu č. XXX/X zapísanú na LV č. XXXX a cez parcelu č. XXX/X zapísanú na LV č. XXXX. Súd v tomto smere pripomína, že predmet nájmu sa nachádzal na parcele zapísanej na LV č. XXXX. Spoločnosť BAFER, spol. s.r.o. však žiadala úhradu za platbu prístupovej komunikácie na parcele zapísanej na výpise LV č. XXXX, z čoho bolo zrejmé že sa nejedná ani o jednu z týchto komunikácií. K porušeniu povinností prenajímateľa v tomto smere nedošlo. K námietke nevykurovania predmetu nájmu čo bolo podľa žalobcu príčinou vzniku plesní, súd v tomto smere nemohol na základe všeobecného tvrdenia, nepodporeného žiadnym bližším určením dospieť k záveru, aký podporný vplyv (vyjadrenie pána Š. po obhliadke zo dňa 4.11.208) by takéto nevykurovanie, prípadne len temperovanie v určitých
stupňoch oC v danom priestore malo vplyv na ďalšie šírenie už vzniknutých plesní s poukazom aj na záver, že príčinou vzniku znečistenia stien a šírenia plesní bolo zatekanie dažďovej vody do priestoru, čo mal súd za preukázané. V danom smere tak považoval súd uvedené tvrdenie za nepreskúmateľné. V tejto súvislosti bolo potrebné zohľadniť, že samotný žalobca dospel k záveru, že vykurovacia sústava nie je vadná, keďže systém kotolne funguje v princípe kaskád (nefungoval jeden kotol, ktorý slúžil ako rezerva, fungovali dva kotle, pričom v prípade ich poruchy by bolo možné čerpadlo vymeniť do 24 hodín) a v tomto smere odkazoval na správu z obhliadky zo dňa 28.2.2008 spoločnosti Mareka Mateja-PLYNOMA, ktorý navrhol, že v prípade, ak sa nebude meniť charakter prevádzky (90 % sklady s teplotou cca 10o C, 10 % kancelárie) nepovažoval za potrebné rezervný kotol vôbec montovať alebo opravovať. Vzhľadom na uvedené bolo zrejmé, že samotný žalobca v prípade skladov považoval temperovanie s teplotou cca 10o C za postačujúcu teplotu. Súd v tomto smere správu z ohliadky vykonanú dňa 27.7.2009, v ktorej osoby na nej zúčastnené mali skonštatovať, že v zimnom období sa nevykurovalo, ani netemperovalo, čo malo byť podľa ich názoru príčinou vlhnutia obvodového muriva, nepovažoval za relevantný dôkaz, keďže išlo len o skonštatovanie tam prítomných osôb, z ktorých dve osoby boli zamestnancami žalobcu. Navyše predmetná ohliadka bola vykonaná v letných mesiacov, kedy sa priestor ani nevykuruje. V danom prípade teda nešlo o osvedčenie zistených skutočností, ale len o domnienky prítomných osôb, prečo došlo k vlhnutiu stien prevádzky a vzniku plesní. V tejto súvislosti súd pripomenul, že v danom prípade išlo o ohliadku po prevzatí nebytového priestoru v letných mesiacoch, kedy už vykurovanie takejto prevádzky nie je potrebné. Vo vzťahu k uloženým plastovým flašiam vody pri radiátoroch zobrazených na fotografiách (uvádzaných žalobcom na pojednávaní ako dôkaz nevykurovania nebytových priestorov) súd uviedol, že nie je zistené ani preukázané obdobie, kedy boli predmetné fotografie vyhotovované (či v jarnom období, kedy už vykurovanie nebytového priestoru nebolo potrebné), a preto nebolo možné takúto okolnosť jednoznačne vyhodnotiť v neprospech žalovaného. Rovnako tak bolo potrebné upozorniť, že aj správa pána Š. bola vyhotovená z obhliadky na začiatku novembra, teda v jesennom období, kedy vonkajšie teploty nemuseli byť tak nízke, keďže v danom priestore (podľa správy z ohliadky spoločnosti Marek MATEJ-PLYNOMA) žalobcovi postačovalo na vykurovanie prevádzky temperovanie 10 oC. Na druhej strane žalovaný pripustil čiastočnú odstávku kúrenia, avšak v tejto súvislosti zdôraznil, že žalovaný nielen neodstavil kúrenie úplne, ale ho práve v záujme prevencie škôd na predmete nájmu iba obmedzil, pričom vykurovacím zariadením nevykurovanú časť nahradil elektrickými ohrievačmi. Svedok T. vo svojej výpovedi tvrdil, že niektoré sektorové radiátory boli poškodené. Za takéhoto dôkazného stavu, v situácii, kedy mal súd k dispozícii rozporné tvrdenia strán, nebolo možné jednoznačne ustáliť, aký bol predmetný skutkový stav ohľadom namietanej vady vykurovacieho zariadenia a následného vykurovania v priestoroch prenájmu najmä v zimnom období na vplyv a tvorbu plesne.
6. V súvislosti s tvrdenými vadami prenajatých priestorov treba poukázať aj na skutočnosť, že žalovaný počas doby trvania nájomného vzťahu uplatnil nárok na zľavu vo výške 100 % pre nemožnosť využívania prenajatých priestorov podľa § 8 zákona č. 116/1990 Zb. Žalovaný uvádzal, že v priebehu trvania zmluvného vzťahu žalobcu upozorňoval na potrebu opráv. Z listu zo dňa 12.2.2008 vyplývalo, že žalovaný upozornil žalobcu na „potrebu opravy strechy súvisiacou so zatekaním do haly (predchádzajúca nebola dostatočná) a potrebou uvedenia stien do stavu zodpovedajúcom skladovaniu potravín, pričom daný stav spôsobuje nehygienické podmienky, ktoré sú nezlučiteľné so skladovaním potravín“. Následne z obhliadky pána Š. zo dňa 4.11.2008 bolo zrejmé, že vzhľadom na vyššie uvedené vady, na ktoré bol žalobca upozornený, došlo k vzniku a šíreniu plesní. O uvedenej skutočnosti bol žalobca nepopierateľne informovaný (vyjadrenie pána Š. predkladal do konania žalobca). Predmetná vada nebola odstránená ani do kontroly RVPS, ktorá konštatovala tento nevyhovujúci stav spôsobený zatečením, vlhkými stenami a rozšírenými plesňami. Následne žalovaný z uvedeného dôvodu vypovedal nájomnú zmluvu a uplatnil si právo na zľavu z nájmu. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z obsahu tejto výpovede a uplatneného práva, ktoré musí byť konkrétne, zrozumiteľné a určité. Od samotného preukázateľného výskytu plesní (teda od 4.11.2008) k uplatneniu si uvedeného práva, neuplynulo viac ako 6 mesiacov, čím mal súd preukázané splnenie podmienok v zmysle vyššie uvedeného. Z uvedeného vyplýva, že výskyt plesne bol povinný odstrániť prenajímateľ bezodkladne aj po oznámení od pána Š., pričom nebolo potrebné čakať na osobitné oznámenie od žalovaného, pričom aj takouto formou, ak sa zisťuje stanovisko dodávateľskej firmy, ktorá má skontrolovať, prípadne odstraňovať závadný stav, je dané na vedomie prenajímateľovi výskyt vady a potreba opráv. V tomto smere vypovedal aj svedok T., ktorý uvádzal, že na vady predmetu nájmu upozorňovali prenajímateľa. Svedok uviedol, že približne koncom roku 2008 -2009 sa začali objavovať prevádzkové konštrukčné problémy na sklade tohto distribučného strediska, a to najmä rozširovanie sa plesní v kancelárskych
priestoroch, v priestoroch toaliet. Jednalo sa o rozsiahle niekoľko m2 plesne. Ďalšími závadami boli narušená strešná izolácia, ktorá viedla k rozsiahlemu zatečeniu veľkej časti skladovej plochy. Ak z výsledkov dokazovania vyplynul záver, že v prejednávanej veci prenajímateľ vedel o potrebe opráv - zatečené steny, vlhkosť a vznik a šírenie plesní, ktoré spôsobujú nehygienické podmienky v prenajatých priestoroch, a ktoré bolo nevyhnutné vykonať zo strany prenajímateľa, je možné vyhodnotiť, že aj predmetná správa z ohliadky je oznámením potreby odstránenia vád brániacich zmluvnému užívaniu uvedených priestorov. Pleseň tvoriaca sa v dôsledku vlhkosti od zatečených stien je nepochybne vadou, ktorá obmedzuje užívanie prenajatých priestorov (najmä skladov potravín). Za tejto situácie je potom zo strany žalovaného dôvodná aj ním uplatnená zľava z nájomného až vo výške 100%, pretože žalovaný nemohol bez porušenia právnych predpisov alebo odstránenia vád na vlastné náklady užívať nebytový priestor v súlade s dojednaným účelom, keďže žalobca odmietal vykonať nápravu predmetného stavu. Žalovaný v nebytových priestoroch vykonával podnikateľskú činnosť niekoľko mesiacov pred vykonaním kontroly RVPS, a to minimálne od 4.11.2008 do 30.4.2009. Z rozhodnutia RVPS rovnako tak nevyplýva úplná nemožnosť využívania predmetných priestorov, čo je zrejmé aj z nariadených opatrení, ktoré daný subjekt uložil na nápravu stavu (ako napr. odstránenie plesne zo stien, opravy poškodenej omietky, vykonanie maľby a opravy zatekajúcej strechy prevádzky distribučného skladiska). V danom prípade súd vychádzajúc z obsahu samotného podania žalovaného zo dňa 29.4.2009 dospel k záveru, že nedošlo k uplatneniu si práva na odpustenie úhrady nájomného. V tomto smere bolo potrebné uviesť, že žalovaný si predmetnú zľavu uplatnil podľa čl. XI, ods. 6 zmluvy a § 8 zák. č. 116/1990 Zb. Súd v tejto súvislosti zohľadnil, že zľavu z nájmu je možné si s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu uplatniť aj vo výške 100 %. S prihliadnutím však na konkrétne okolnosti prípadu, a to dlhodobé zanedbávanie povinností žalobcu a prenos jeho povinností na nájomcu za súčasného stavu hrozby ukladania správnych sankcií, však súd vyhodnotil ako dôvodné uplatnenie si práva nájomcu v takto požadovanej výške-rozsahu 100% zľavy z nájomného. 7. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uviedol, že sporným bolo okrem charakteru práva a uplatnenia si tohto práva v prekluzívnej lehote, čo bolo vysvetlené vyššie, aj samotné obdobie, za ktoré si toto právo žalovaný uplatnil. Žalobca sa vyjadril tak, že žalovaný si uplatnil zľavu z nájomného vo výške 100% v súlade s článkom XI, ods. 6 zmluvy a § 8 zák. č. 116/1990 Zb. listom zo dňa 29.4.2009. Súd z obsahového hľadiska jednostranne prejavenej vôle žalovaného, musel dať za pravdu žalobcovi, že z listu z 29.4.2009 nevyplýva skutočnosť, že si predmetné právo uplatňuje aj spätne za obdobie od januára, či apríla do konca výpovednej doby. Zľava uplatnená žalovaným a obdobie, na akú si túto zľavu uplatňuje, musí byť prejavom vôle určitým, jasným a zrozumiteľným aj vo vzťahu k obdobiu, za ktoré si nájomca zľavu uplatňuje. V tomto smere sa vyjadril aj svedok T. zmätočne, keď naznačoval, že si predmetné právo uplatnili za neuhradené nájomné a výslovne uviedol obdobie od januára, následne po upozornení súdom, že nájom bol uhradený do konca marca, uvádzal obdobie, v ktorom nebol nájom uhradený, čo malo vyplývať z posledného odstavca. Je síce pravdou, že v poslednom odstavci predmetného listu je uvedené zo strany žalovaného, že žalovaný zváži uplatnenie predmetného práva z už uhradeného nájmu, avšak aj z pohľadu samotnej vety, v ktorej nie je gramaticky zachytené, že sa má jednať okrem iného- alebo (o neuhradený nájom) aj o ten uhradený, nie je celkom jasný prejav tejto vôle, ktorý spôsobil výkladové nezrovnalosti. Súd na základe tejto jedinej vety v kontexte s predchádzajúcim odstavcom však nedospel záveru, že sa má jednať o uplatnené právo aj spätne za obdobie predchádzajúce výpovednej dobe. V takom prípade ide o extenzívny výkladu uplatnenia zľavy zo strany žalovaného, ktorý nie je v predmetnom liste vyjadrený (absentuje). Z predchádzajúceho odstavca celkom jednoznačne vyplýva, že „v prípade, ak bude žalobca trvať na tom, že nájomný vzťah zanikne až uplynutím dojednanej výpovednej lehoty, žalovaný oznámil, že si v zmysle článku XI, ods. 6 zmluvy a § 8 zákona č. 116/1990 Zb. uplatňuje zľavu z nájomného, ktoré v tomto prípade, keďže stav prenajatej nehnuteľnosti absolútne vylučuje jej užívanie na dojednaný účel, predstavuje 100 % z nájomného“. Ak si žalovaný mienil uplatniť predmetné právo aj spätne, mal toto obdobie špecifikovať, keďže v uvedenom prejave vôle takto uplatnené právo absentuje. V takom prípade žalovaný svoj prejav vôle dotvára ex post, keďže takéto uplatnenie práva aj spätne nekorešponduje s jazykovým vyjadrením nájomcu na uplatnenie zľavy z nájmu zachyteným v liste z 29.4.2009. Zároveň však súd nedal za pravdu žalobcovi, že uplatnená zľava z nájmu, že nemôže týkať obdobia, za ktoré už boli vystavené faktúry, keďže faktúra je len účtovným doklad, ktorý nemá vplyv na uplatnenie zľavy z nájmu (týkajúce sa obdobia nájomného za mesiac máj, aj keď faktúra už bola vystavená). Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti predmetného prípadu, súd dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na úhradu faktúry č. 44090329 zo dňa 27.2.2009 splatnú dňa 20.3.2009 v sume 354,07 EUR ako doplatku za nájom za január, február, marec 2009 a faktúru č. 44090484 zo dňa 10.3.2009 splatnú dňa 25.3.2009 v sume 3.223,85 EUR za nájom za apríl 2009. V ostatnej časti,
teda uplatnenia istiny za nájom v mesiacoch máj, jún a júl, celkovo vo výške 9.677,55 EUR, súd žalobu zamietol.
8. Spornými v predmetnom konaní ostali faktúra č. 46090006 splatná dňa 1.6.2009, refakturácia elektrickej energie podľa vyúčtovania za obdobie 1.4.2009 - 30.6.2009 vo výške 1.019,39 EUR a faktúra č. 46090007, splatná dňa 25.6.2009, refakturácia za vodné podľa vyúčtovania za obdobie od 17.3.2009
- 15.6.2009 v sume 72,44 EUR. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného v prejednávanej veci, súd konštatoval, že žalovaný spochybnil nárok žalobcu fakturovaných nákladov za elektrickú energiu a vodné za obdobie, v ktorom žalovaný neužíval nebytový priestor. Súd uviedol, že samotná skutočnosť, že žalovaný by v spornom období nevyužíval prenajaté nebytové priestory na účel, na ktorý boli v zmysle nájomnej zmluvy prenajaté, samo o sebe neznamená, že na chod a prevádzku predmetných nebytových priestorov by nebola spotrebúvaná žiadna energia, ktoré si navyše podľa čl. X, ods. 6 zmluvy mal zabezpečiť žalovaný od poskytovateľov na vlastný účet. Za dobu trvania nájomného vzťahu (do konca júla 2009) bez ohľadu na to, či žalovaný nebytové priestory užíval alebo neužíval na účel dojednaný v nájomnej zmluve, bol povinný uhrádzať skutočne spotrebované energie, resp. spotrebu energií pripadajúcu v nehnuteľnosti, v ktorej sa nebytové priestory nachádzajú. Z obsahu zmluvného čl. X, ods. 6 zmluvy nepochybne vyplýva, že v cene nájmu nie sú zahrnuté platby za dodávky médií (spotreba elektrickej energie, plyn, teplo, vodné, stočné a odvoz smetí a i.), pričom spotrebu týchto komodít sa žalovaný ako nájomca zaviazal uhrádzať sám na vlastný účet. Špecifikácia výpočtu fakturovaného plnenia je obsahom listinných dôkazov na č.l. 33-45, pričom podkladom vyúčtovania sú dodávateľské faktúry Východoslovenskej energetiky a.s. a Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. V tomto smere súd pripomenul, že žalobca si uplatnil refakturáciu energií do konca júna v roku 2009, pričom priestor bol odovzdaný až dňa 27.7.2009. Žalovaný síce tvrdil, že nebytový priestor opustil bezprostredne po výpovedi, čo má dokumentovať aj záznam z kontroly RVPS, avšak súd v tomto smere z vykonaného dokazovania zistil, že inšpektori RVPS Prešov vykonali dňa 2.6.2009 v predmetnom nebytovom priestore následnú kontrolu, pričom bolo zistené, že žalovaný v týchto priestoroch už nevykonáva činnosť manipulácie, resp. skladovania potravín. V tejto súvislosti je treba upozorniť, že týmto konštatovaním RVPS bolo zistené jednak len to, že v danom priestore nevykonávajú činnosť manipulácie - skladovania potravín, čo však nevylučuje, že žalovaný mohol spotrebovať energie aj bezohľadu na uvedené, ako aj na tú skutočnosť, že táto kontrola bola vykonaná až dňa 2.6.2009, pričom žalovaný v mesiaci apríl (štvrťročne refakturované, teda predmetná faktúra sa vzťahuje aj na obdobie apríla) sa bezpochyby v predmetných nebytových priestoroch nachádzal a vykonával aj podnikateľskú činnosť, pričom v ostatných mesiacoch mal predmet nájmu k dispozícii. Navyše tak, ako bolo uvedené vyššie, súd zdôraznil, že aj v prípade nevyužívania prevádzky na účel predmetu nájmu, nemá to samo o sebe za následok, že na chod a prevádzku nebytových priestorov nebola spotrebúvaná žiadna energia. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že v časti uplatneného nároku zo strany žalobcu na refakturované energie je tento nárok dôvodný.
9. Žalovaný si vzájomnou žalobou v súvislosti s tvrdenými vadami uplatnil voči žalovanému nárok z titulu náhrady škody vo výške 46.413,09 EUR ako škody spočívajúcej v nákladoch, ktoré mal žalovaný vynaložiť v súvislosti s prispôsobením nových priestorov potrebám žalovaného a vo výške 500,- EUR ako škody, ktorá spočíva zo zaplatenej pokuty uloženej rozhodnutím RVPS. Žalobca uvedený nárok poprel v celom rozsahu, namietal splnenie hmotnoprávnych predpokladov titulu nároku na náhrady škody, pričom uplatnil aj námietku premlčania. Podanie obsahujúce započítanie žalovaného bolo doručené do dispozičnej sféry žalobcu, ktorý sa s ním mohol oboznámiť dňa 28.9.2018, preto súd k tomuto dňu kedy sa pohľadávky stretli uvedenú pohľadávku započítal na plnenie najskôr splatné, s ktorým žiadal predmetnú pohľadávku započítať aj žalovaný, a to s refakturáciou elektrickej energie vo výške 1.515,63 EUR splatnej dňa 27.2.2009. V tejto súvislosti súd pripomína, že k premlčaniu pohľadávky na započítanie nedošlo. Súd v tejto súvislosti dodal, že vzájomnú žalobu v prevyšujúcom rozsahu vo výške 46.413,09 EUR, preto zamietol, keďže z celkovo uplatnenej sumy 46.913,09 EUR priznal na započítanie žalovanému len 500,- EUR z titulu náhrady škody.
10. O trovách konania rozhodol súd tak, že pokiaľ súd prejednáva v konaní tak žalobu, ako aj vzájomnú žalobu, ide o obdobnú situáciu, akoby súd v spoločnom konaní prejednával viac vecí. Jedná sa o 2 samostatné nároky a pri rozhodovaní o náhrade nákladov konania sa každá z týchto vecí považuje za samostatnú a u každej takej veci, je preto náhradu nákladov konania treba posúdiť samostatne. Náklady, ktoré strana vynaložila na viac spoločných prejednávaných vecí, je treba rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov, teda podľa toho, ako sa tá ktorá zo spoločne prejednávaných vecí podieľala
na vzniku týchto nákladov. O trovách konania vo výroku III. súd rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v konaní o žalobe voči žalobcovi vo výške 26,38 %. Súd určil trovy podľa úspechu v konaní, ktorý bol čiastočný. Ďalej konštatoval, že pri uplatnení pôvodnej istiny vo výške 17.631,21 EUR spolu s úrokom z omeškania 0,05 % denne a zákonným úrokom z omeškania v príslušnej sadzbe z tých, ktorých požadovaných jednotlivých súm (po vyčíslení úroku vo výške 31.583,31 EUR) v súhrne vo výške 49.214,52 EUR a priznanej istiny vo výške 7.450,66 EUR, kapitalizovaného úroku z omeškania ku dňu rozhodnutia vo výške 10.664,72 EUR, celkovo v súhrne 18.115,38 EUR, čo v konaní o žalobe predstavuje úspech žalobcu 36,81 % a úspech žalovaného 63,19 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného, ktorý predstavuje neúspech žalobcu od úspechu žalobcu, je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalovaného v konaní o žalobe predstavoval 26,38 %, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého úspechu žalovaného v konaní. O trovách konania vo výroku IV súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v konaní o vzájomnej žalobe voči žalovanému vo výške 97,86 %. Súd určil trovy v zmysle vyššie uvedených zásad podľa úspechu v konaní, ktorý bol čiastočný. S ohľadom na priznanú istinu v konaní o vzájomnej žalobe pri rozhodovaní o trovách konania, bolo potom nutné konštatovať, že pri uplatnení pôvodnej istiny vo výške 46.913,09 EUR a priznanej istiny vo výške 500,- EUR, v konaní o vzájomnej žalobe predstavoval úspech žalobcu 98,93 % a úspech žalovaného 1,07 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného, ktorý predstavuje neúspech žalobcu od úspechu žalobcu, bolo nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu v konaní o vzájomnej žalobe predstavoval 97,86 %, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého úspechu žalobcu v konaní o vzájomnej žalobe.
11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý odvolanie opiera o odvolacie dôvody podľa § 365 písm. d), e), f) a h) C.s.p. Na skutočnosť, že právo na zľavu z nájomného podľa ust. § 8 ZoNPNP vzniká už samotnou nespôsobilosťou predmetu nájmu na dohodnuté užívanie, nie až jeho formálnym uplatnením zo strany nájomcu, žalovaný už aj na súde prvej inštancie viackrát upozorňoval. Žalovanému preto nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie aplikoval opačný výklad, ktorým de facto uložil žalovanému právne povinnosti nad rámec zákonnej úpravy. V tomto smere je podľa názoru žalovaného právny záver súdu prvej inštancie, ukladajúci žalovanému povinnosti nad rámec zákona, extenzívnym výkladom právnej normy, ktorý podľa čl. 3 ods. 2 C.s.p. nemá v civilnom procese miesto. Je preto zrejmé, že pri správnej interpretácii ust. § 8 ZoNPNP možno uzavrieť, že žalovaný má právo na zľavu z nájomného aj za obdobie január až apríl 2009, pretože toto právo mu vzniklo už samotnou skutočnosťou, že žalobca porušil svoje zmluvné a právne povinnosti prenajímateľa a zapríčinil nespôsobilosť predmetu nájmu na dohodnuté užívanie. S poukazom na horeuvedené, v zmysle ktorého sa toto právo neprekluduje, ale premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá je v tomto prípade, vzhľadom na obchodnoprávny charakter právneho vzťahu, štvorročná; si toto právo žalovaný uplatnil najneskôr v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 7.1.2010 (v ktorom toto právo, ako aj predmetné obdobie písomne identifikoval) teda včas, v rámci tejto zákonnej štvorročnej premlčacej doby. Žalovaný ďalej upozorňuje, že aj keby sa na predmetné právo žalovaného na zľavu z nájomného malo uplatniť ustanovenie § 675 OZ, súd prvej inštancie sa v súvislosti s otázkou uplatnenia si tejto zľavy v rozpore so znením tohto ustanovenia zaoberal výlučne písomnosťou žalovaného zo dňa 29.4.2009 označenou ako „Výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 13.9.2002“ a vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že ust. § 675 OZ nepredpisuje pre uplatnenie si práva na zľavu z nájomného písomnú a ani inú formu. Súd prvej inštancie v tomto kontexte úplne opomenul vyjadrenie svedka Ing. Martina Miartuša na pojednávaní konanom dňa 1.6.2018, ktorý uviedol, že platobná disciplína žalovaného bola vždy riadna a včasná.
12. Pri posudzovaní kompenzačnej námietky súd nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia OZ o započítaní pohľadávok, keď opomenul, že v zmysle ust. § 580 druhá veta OZ nastane zánik započítavaných pohľadávok „okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“ Súd prvej inštancie ďalej v rozpore s viacerými od seba nezávislými dôkazmi usúdil, že žalovaný mal preukázateľne užívať predmet nájmu aj v období od 1.5.2009 a za toto obdobie má mať povinnosť uhradiť žalobcovi úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu. Tu vidí žalovaný dôvody zakladajúce nevyhnutnosť zrušenia rozsudku. Nakoľko z položiek refakturácie médií za obdobie marec 2009 (vodné), resp. apríl 2009 (elektrická energia) až jún 2009 nie je zrejmé, ktorá časť tejto refakturácie pripadá na obdobie do konca apríla 2009 (kedy žalovaný predmet nájmu užíval), a ktorá časť pripadá na obdobie po apríli 2009 (kedy žalovaný predmet nájmu neužíval), nie je vôbec zrejmé, ktorá časť týchto položiek je voči žalovanému dôvodná a nárokovateľná. Taktiež súd nevzal do úvahy, že náklady na opravu predmetu nájmu mali byť s novým prenajímateľom delené pomerom 50:50.
13. Proti výroku II., III. a IV. rozsudku podal včas odvolanie aj žalobca. K bodu 66 rozsudku uviedol, že k oprave strechy na uvedenom sklade došlo ešte v roku 2008, čo potvrdzuje list žalovaného zo dňa 12.2.2008, kedy uvádza, že k oprave došlo, avšak uvedená oprava bola nedostatočná. Uvedená nedostatočnosť opravy bola spôsobená preseknutím časti strechy hrotom kladiva práve pri výkone opravy strechy a len uvedená drobná oprava bola vykonaná zatmelením. V uvedenom vnímaní opravy strechy len zatmelením vidíme zásadný rozpor so skutočnosťou. Má za to, že uvedené má zásadný vplyv na posudzovanie skutkového stavu a podľa jeho názoru v uvedenom prípade súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, kedy považoval prístup Žalobcu za bagatelizovanie vady. Zároveň sa odvolal na nález RVPS Prešov, ktorý konštatoval, že v prevádzkovej hygiene boli kontrolou zistená znečistená stena plesňou od zatekajúcej dažďovej vody. Žalobca má za to, že v uvedenom prípade sa súd nedostatočne a nesprávne vysporiadal so skutočnosťou vzniku zaplesnenia, pričom dôvodil vznik zaplesnenia presakovaním dažďovej vody cez strechu. Vôbec nebolo preukázané, že išlo o dažďovú vodu a jej presakovanie cez strechu. Zároveň sa nestotožňuje s nedostatočnosťou preukázania tvrdení o dôvode vzniku a šírenia plesní zo strany žalobcu v dôsledku nevykurovania. Keďže dvaja z troch prítomných boli zamestnancami žalobcu, pričom súd upriamil pozornosť na skutočnosť prítomnosti zamestnancov žalobcu a vôbec neprihliadal na stanovisko odborne znalej osoby, ktorá pôsobí v oblasti stavebníctva viac ako 20 rokov a práve na jeho posúdenie situácie sme uvedeným dôkazom upriamovali. Prítomnosť zamestnancov bola v uvedenom prípade irelevantná. Trvá na tom, že v súdnom konaní prejednávané skutočnosti boli spôsobené konaním žalovaného, tým že v dôsledku „vysokých“ nákladov na kúrenie pristúpil k odstaveniu kúrenia. K uplatnenej zľave z nájomného uviedol, že právo na uplatnenie zľavy zaniklo uplynutím prekluzívnej lehoty, a to najneskôr uplynutím 6 mesačnej prekluzívnej lehoty počítanej odo dňa 12.2.2008. Vo vzťahu k započítaniu pohľadávky z titulu škody spôsobenej uložením pokuty RVPS Prešov sa nestotožňuje s odôvodnením súdu v časti 107. Odôvodnenia, v ktorom súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu týkajúcu sa vád na predmete nájmu a následné porušenie zmluvnej (ako aj zákonnej) povinnosti zo strany žalobcu ako prenajímateľa predmetné vady odstraňovať, konštatuje, že prvý z uvedených predpokladov bol v predmetnom konaní splnený.
14. Žalobca sa vyjadril dňa 3.4.2019 k odvolaniu žalovaného s tým, že žalovaný postupoval v priebehu konania zmätočne, keď si najprv uplatňoval zľavu z nájomného v súlade s § 8 zákona ZoNPNP, až následne podaním vzájomného návrhu zmenil argumentáciu a uplatnil nárok na odpustenie/zľavu z nájomného podľa § 673 OZ. Je zrejmé, že k uplatneniu zľavy v zmysle § 8 ZoNPNP vo výške 100 % nebolo možné pristúpiť, resp. pristúpil žalovaný nesprávne. Túto skutočnosť pochopil aj samotný žalovaný, a preto došlo na strane žalovaného k zmene argumentácie a podaním vzájomného návrhu dňa 18.7.2012 uplatnil nárok na odpustenie nájomného v súlade s § 673 OZ. Vo vzťahu k interpretácii listu „Výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 13.9.2002“ zo dňa 29.4.2009 zastáva názor, že je uplatnenie zľavy potrebné hodnotiť v celom znení. V uvedenom prípade je potrebné posudzovať 3 kategórie nájomného, a to: a) Nájomné už uhradené b) Nájomné neuhradené teda za obdobie, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o prerušení platenia nájomného do dňa začatia plynutia výpovednej doby c) Nájomné počas plynutia výpovednej doby. Má za to, že vady pre ktoré sa predmet nájmu stal nespôsobilým na užívanie spôsobil žalovaný a v uvedenom odkazuje na ich dosiaľ vykonané podania a odvolanie, a preto neboli hmotnoprávne predpoklady uplatnenia zľavy či už v zmysle ustanovenia § 8 ZoNPNP alebo 674 OZ. Vo veci uplatnenia kompenzačnej námietky je toho názoru, že tu neexistuje právny titul započítania pohľadávky a v uvedenom sa odvoláva na odvolanie podané žalobcom.
15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že v tomto smere je potrebné v plnom rozsahu súhlasiť aj s konštatovaním súdu, že nazývanie vady strechy bežnou vadou napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že táto vada strechy spôsobila celkovú nespôsobilosť predmetu nájmu na dohovorené užívanie, možno považovať za bagatelizovanie vady. Jediná skutočnosť, ktorú v tomto kontexte možné považovať za danú, je skutočnosť, že žalobca síce v roku 2008 vadu strechy odstraňoval, avšak táto oprava bola zjavne nedostatočná aj s poukazom na list žalovaného zo dňa 12.2.2008, v ktorom na nedostatočnosť opravy strechy žalobcu upozorňoval. Rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prešov predstavovalo v tomto konaní listinný dôkaz uvádzajúci závery od strán sporu nezávislého a vecne príslušného orgánu verejnej moci, ktorý za dôkaznej situácie v konaní na súde prvej inštancie predstavoval de facto najvierohodnejší listinný dôkaz predložený stranami sporu. Taktiež úvahy žalobcu o dôvodoch vzniku a šírení plesní v priestoroch budov sú vzhľadom na ich rozpor so všeobecnými poznatkami vedy nesprávne. Žalovaný trvá na skutočnostiach, ktoré uvádzal už v konaní na súde prvej inštancie, a ktoré uviedol aj vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu. Konštatoval, že pri správnej interpretácii ust. § 8 ZoNPNP možno uzavrieť, že žalovaný má právo na zľavu z nájomného aj
za obdobie január až apríl 2009, pretože toto právo mu vzniklo už samotnou skutočnosťou, že žalobca porušil svoje zmluvné a právne povinnosti prenajímateľa a zapríčinil nespôsobilosť predmetu nájmu na dohodnuté užívanie. Žalobca vo vyjadrení si tiež mylne zamieňa pojem zániku nájomného vzťahu a pojem odovzdania predmetu nájmu. Žalovaný netvrdí a v konaní ani nikdy netvrdil, že ku dňu 30.4.2009 zanikol nájomný vzťah medzi stranami sporu, ale že k tomuto dňu odovzdal predmet nájmu naspäť žalobcovi. Tieto právne skutočnosti takisto nemožno stotožňovať.
16. Žalobca k podaniu žalovaného dňa 16.4.2019 poukázal na hodnotenie dôkazov zo strany súdu, absentuje skutočnosť vytečenia vody z kotlového systému čo v konečnom dôsledku viedlo aj k zmene argumentácie žalovaného. Vytečenie a nefunkčnosť vykurovacieho systému žalovaný definoval ako primárne vady vo svojej argumentácii vo vyjadrení odporcu a vzájomnom návrhu. Tvrdenie žalovaného, že zatekanie cez strechu je jediným možným zdrojom vlhkosti je preukázateľne nepravdivé, keďže je zrejmé, že zdrojom vlhkosti bolo vytečenie vykurovacieho systému, ku ktorému došlo z dôvodu nevykonávania údržby zo strany žalovaného. Uvedená skutočnosť v spojitosti s nevykurovaním priestorov boli dôvodom nevysušenia vlhkosti a následného vzniku plesní. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný odmietol znášať náklady na vykurovanie priestorov. Súd pri určovaní momentu vzniku vady nezobral do úvahy všetky predložené dôkazy, resp. sa nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, uvedenú skutočnosť nedostatočne identifikoval a následne nesprávne určil moment vzniku vady, a tým aj začiatok plynutia prekluzívnej lehoty. V zmysle vyššie definovaných skutočností je za začiatok plynutia prekluzívnej lehoty nevyhnutné považovať deň 12.2.2008 ako najneskorší možný.
17. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že žalobca totiž tvrdí, že žalovaný si mal „v priebehu konania najprv uplatňovať zľavu z nájomného v súlade s § 8 ZoNPNP, až následne podaním vzájomného návrhu zmeniť argumentáciu a uplatniť nárok na odpustenie/zľavu z nájomného podľa § 673 OZ“; avšak toto tvrdenie sa zakladá na nepochopení pojmov uvedených v predchádzajúcej vete, pretože žalovaný si v konaní na súde prvej inštancie právo na zľavu z nájomného neuplatňoval (toto právo si uplatnil u žalobcu už konkludentne tým, že prestal platiť dohodnuté nájomné a tiež písomnosťou zo dňa 24.9.2009), ale v tomto konaní na súde prvej inštancie už iba vysvetlil neexistenciu žalobcom uplatneného práva, ktoré zaniklo už skôr (vznikom práva žalovaného na zľavu z nájomného pochopiteľne zanikol nárok žalobcu na zaplatenie tohto nájomného). Žalobca si tiež mylne zamieňa pojem zániku nájomného vzťahu a pojem odovzdania predmetu nájmu. Žalovaný netvrdí a v konaní ani nikdy netvrdil, že ku dňu 30.4.2009 zanikol nájomný vzťah medzi stranami sporu, ale že k tomuto dňu odovzdal predmet nájmu naspäť žalobcovi. Tieto právne skutočnosti takisto nemožno stotožňovať. Doplnil, že žalobca sa vôbec nezaoberal skutočnosťami uvádzanými v stanoviskách odborných subjektov, ktorí konštatovali, že plesniam sa darí práve vo vyšších teplotách (v rozmedzí 10 až 35 °C). Žalobca iba selektívne upriamil pozornosť na otázku vlhkosti (ktorú tiež spôsobil žalobca), ale keď zistil, že stanoviská odborníkov o vhodnej teplote priestorov pre rast plesní sa nezhodujú s jeho argumentáciou o údajnom nevykurovaní, tak otázku vhodnosti teploty vo svojom vyjadrení účelovo opomenul.
18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 15.5.2019 v ktorom uviedol, že trvá na svojich podaniach. Skutočnosť nesprávnej aplikácie uplatnenia zľavy považuje za právnu otázku, o ktorej je oprávnený rozhodnúť súd. V uvedenom prípade sa vyjadril len ku skutočnosti primeranej zľavy a jej výšky, kedy žalovaný tvrdí, že je oprávnený na uplatnenie si 100 % zľavy. V danom prípade je možné vnímať v prípade žalovaného ignoráciu dôkazov ním predložených. Poukázal len na vyjadrenie svedka pána T., ktorý vo svojej výpovedi tvrdil, že si spomína na zaplesnenie v sklade a na toaletách, pričom súčasťou nájomného vzťahu boli aj kancelárie. Rovnako fotodokumentácia predložená žalovaným nezobrazuje zaplesnenie v kanceláriách. Uvedenú skutočnosť pri stanovovaní % oprávnenej zľavy opomenul aj konajúci súd.
19. Žalovaný v podaní k vyjadreniu žalobcu zopakoval a poukázal na svoje doterajšie argumenty, pričom nepovažuje za účelné sa k nim duplicitne vyjadrovať.
20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a je dôvodné.
Podľa § 5 ods. 1, zák. č. 116/1990 Zb. ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Podľa § 12 zák. č. 116/1990 Zb. výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Podľa § 8 zák. č. 116/1990 Zb. ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.
Podľa § 675 Obč. zák. sa právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.
Podľa čl. VII ods. 1, Nájomnej zmluvy nájomný vzťah založený touto zmluvou môže prenajímateľ ukončiť písomnou výpoveďou iba z dôvodov vyplývajúcich z § 9 ods. 2/ zákona č. 116/1990 Zb. v platnom znení a nájomca z dôvodov uvedených v § 9 ods. 3 / citovaného zákona alebo dohodou zmluvných strán. Ak dôjde k vypovedaniu zmluvy, zanikne nájomný vzťah uplynutím výpovednej lehoty, výpovedná lehota je 3 mesiace a začne plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane.
Podľa čl. X ods. 7, Nájomnej zmluvy za omeškanie úhrad uvedených v čl.. X. tejto zmluvy má právo prenajímateľ na úrok z omeškania ; vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Podľa čl. XI ods. 3, Nájomnej zmluvy ak sa vyskytnú na predmete nájmu závažné vady týkajúce sa predmetu nájmu, je nájomca povinný tieto bezodkladne písomne oznámiť prenajímateľovi. Prenajímateľ je povinný tieto vady bez zbytočného odkladu na vlastné náklady odstrániť.
21. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutého rozsudku, odvolaniami strán a vyjadreniami strán k odvolaniam dospel k názoru, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku podrobne popísal skutkový stav prejednávanej veci. Je nesporné, že medzi stranami vznikol záväzkový vzťah z Nájomnej zmluvy zo dňa 13.9.2002. Zmluvný vzťah bol ukončený zo strany žalovaného výpoveďou zo dňa 29.4.2009 a výpovedná doby uplynula dňa 30.7.2009 pričom nebytové priestory boli odovzdané žalobcovi dňa 27.7.2009. Na základe tvrdenia strán sa na predmetných nebytových priestoroch vyskytli vady, ktoré bránili žalovanému ich riadnemu užívaniu. Jednou z podstatných vád bolo zatekanie dažďovej vody cez strechu a druhou bolo prasknutie vykurovacieho potrubia. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že porucha na vykurovacom potrubí a následné zatečenie prenajatých priestorov bolo stranami tvrdené ale v konaní nepreukázané ďalšími dôkazmi. Súd preto v takejto dôkaznej núdzi nemohol ustáliť kedy presne k poruche na potrubí došlo a ani v akom rozsahu boli priestory zatopené. V konaní bola preukázaná len závada zatekajúcej dažďovej vody cez porušenú strechu. Táto vada bola podobne konštatovaná aj v úradnom zázname z kontroly RVPS Prešov zo dňa 28.4.2009. Podľa názoru odvolacieho súdu je vada-zatekanie dažďovej vody cez porušenú strechu do priestorov ktoré v súlade s čl. III ods. 1, Nájomnej zmluvy boli prenajaté za účelom skladovania liehovín, nealko nápojov a cukroviniek ako aj potravinového tovaru, je z hľadiska hygienického, podstatnou a závažnou vadou, ktorú bol žalobca povinný v súlade s čl. XI ods. 3, Nájomnej zmluvy bez zbytočného odkladu na vlastné náklady odstrániť a v súlade s § 5 ods. 1, zák. č. 116/1990 Zb. zabezpečiť nerušené a pokojné užívanie prenajatých priestorov.
22. Odvolací súd sa stotožňuje s podrobným odôvodnením otázky uplatnenej zľavy z nájomného v súlade s § 675 Obč. zák., § 8 zákona číslo 116/1990 Zb. a čl. XI ods. 6, Nájomnej zmluvy a to v časti týkajúcej sa uplatnenia zľavy z nájomného, obdobia, za ktoré je zľava uplatnená a premlčania tohto práva (bod. 75 a 77 napadnutého rozsudku) a preto v ďalšom v tejto časti na odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazuje. Je nesporné, že žalovaný si uplatnil u žalobcu zľavu z nájomného pričom neurčil obdobie za ktoré si zľavu uplatňuje. Z obsahu listu zo dňa 29.4.2009 tak možno vyvodiť, že zľava je uplatnená do budúcnosti a skutočnosť, že žalovaný prestal platiť dohodnuté nájomné nie je možné považovať za uplatnenie zľavy. Odvolací súd je však toho názoru, že uplatnená zľava z nájomného vo
výške 100% je neprimeraná. Takáto zľava by bola dôvodná v prípade ak by bol žalovaný obmedzený v užívaní nebytových priestorov obmedzený v neprimerane veľkom rozsahu resp. by mu bolo z dôvodov na strane žalobcu úplne zamedzené užívať priestory po určitý čas. Na základe kontroly RVPS Prešov zo dňa 28.4.2009 bolo konštatované a preukázané porušenie hygienických podmienok pri prevádzkovaní nebytových priestorov z dôvodu výskytu plesne na stenách a boli uložené povinnosti na odstránenie nežiaduceho stavu, za čo bola žalovanému uložená pokuta v sume 500,- EUR, ale nebolo konštatované, že nebytové priestory boli absolútne nevhodné na užívanie v rozsahu dohodnutého účelu. Je nesporné, že žalovaný z dôvodu na strane žalobcu mohol užívať prenajaté priestory v obmedzenom rozsahu a to vzhľadom na výskyt plesne na stenách. Je nesporné, že žalovaný uvedené priestory užíval (čo i len obmedzenie) až do 27.7.2009. Podľa názoru odvolacieho súdu je výška zľavy neprimerane vysoká, nedôvodná a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku práve vo vzťahu rozsahu obmedzenia užívania priestorov a dobu, počas ktorej boli priestory aj s vadami užívané. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť primeraný a spravodlivý rozsah výšky zľavy na nájomnom a vo vzťahu k výške zľavy posúdiť aj výšku a dôvodnosť nároku na zaplatenie dlžného nájomného za obdobie máj, jún, júl 2009 a nájomné do 27.7.2009.
23. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v otázke posúdenia nárokov žalobcu na zaplatenie nákladov na elektrickú energiu, vodné a stočné (bod 81 a 81 rozsudku). Je nesporné, že nárok žalobcu na refakturáciu a na zaplatenie nákladov vyplýva z ust. Čl. X ods. 6 Nájomnej zmluvy pričom strany zhodne uviedli, že uvedené služby poskytoval žalobca žalovanému a nárok na ich úhradu trvá až do ukončenia nájomného vzťahu a odovzdania nebytových priestorov žalobcovi a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný priestory užíval.
24. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,05% denne sa v súlade s čl. X ods. 7 Nájomnej zmluvy sa vzťahujú iba k omeškaniu s úhradou nájomného a toto ustanovenie sa nemôže vzťahovať na omeškanie úhrady nákladov na poskytnuté služby. Odvolací súd v tejto časti odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku ( bod 91 rozsudku ) s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
25. Čo sa týka uplatneného vzájomného nároku žalovaného v konaní, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil tento nárok ako vzájomnú žalobu. Súd prvej inštancie vyčerpávajúco právne zdôvodnil vzájomný návrh ako nárok na náhradu škody v súlade s Obchodným zákonníkom. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym právnym názorom súdu prvej inštancie týkajúci sa nedôvodnosti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 46.413,09 EUR ako škody spočívajúcej v nákladoch žalovaného, ktoré musel vynaložiť v súvislosti s prispôsobením nových nebytových priestorov podnikaniu žalovaného. Súd prvej inštancie správne právne posúdil uvedený nárok na náhradu škody a s týmto právnym názorom sa odvolací súd plne stotožňuje a v ďalšom odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (bod 98 až 108 rozsudku).
26. Čo sa týka uplatneného vzájomného nároku žalovaného na zaplatenie náhrady škody v sume 500,- EUR ako pokuty uloženej žalovanému rozhodnutím RVPS Prešov zo dňa 19.6.2009, č.k. 13/2009/II-AK, sa odvolací súd stotožňuje s právnym posúdením tohto nároku súdom prvej inštancie ako dôvodného nároku na náhradu škody. Súd prvej inštancie presvedčivo a právne správne posúdil uvedený nárok na náhradu škody, čo do dôvodu a výšky a odvolací súd sa s uvedeným odôvodnením ( bod 109, 110 rozsudku ) stotožňuje a v ďalšom na neho odkazuje.
27. Odvolací súd vzhľadom na odôvodnenie tohto uznesenia pod bodom 22. v súlade s § 389 ods. 1, pís. c, C.s.p napadnutý rozsudok zrušil a v súlade s § 391 ods. 1,2,3, C.s.p. s tým, že súd prvej inštancie posúdi primeranosť uplatnenej zľavy z nájomného a s tým súvisiacu dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie nájomného.
28. Podľa názoru odvolacieho súdu posúdenie nároku na náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 1,2, C.s.p. je potrebné posudzovať úspech strany v konaní k predmetu konania, v prípade uplatnenej istiny s príslušenstvom sa pomer posúdi v pomere úspechu voči istine. Len v prípade, že predmetom konania sú samostatne len úroky z omeškania, je potrebné na posúdenie pomeru úspech pristúpiť k výpočtu kapitalizácie úrokov z omeškania (od vzniku omeškania do rozhodnutia súdu).
29. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).