Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-41-2020.pdf
PDF · 116.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-13P/41/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Tomášom Minárikom vo veci starostlivosti o mal. H. E. X., U.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, ako opatrovníkom, dieťa matky: N. R., U.. XX. X. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, N. E., zastúpenej JUDr. Erika Golská, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom T. G, Masaryka 7, Lučenec a otca: M. I. X., U.. X. X. XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, G., t. č. na neznámom mieste, o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloleté dieťa sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 1 150 Eur počnúc dňom 14.04.2020 vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred s tým, že sumu 500,- Eur je povinný poukazovať k rukám matky a sumu 650,- Eur, určenú na tvorbu úspor maloletej, na osobitý účet maloletej.
III. Matka je p o v i n n á zriadiť maloletej osobitný účet za účelom tvorby úspor v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Zročné výživné od 14.04.2020 do 10.02.2021 na maloleté dieťa vo výške 12 151,67 Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1000,- Eur vždy do 15 - teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa stane toto rozhodnutie právoplatné s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu.
V. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, matka mal. H. E. (toho času vo veku 11 rokov), sa podaným návrhom (súdu doručeným dňa 14.4.2020) domáhala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, aby bola oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a aby súd zaviazal otca mal. prispievať na jej výživu mesačne sumou vo výške 1.150 EUR vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom 1. 5. 2020. Ďalej žiadala, aby súd zaviazal otca uhradiť zročné výživné za obdobie od septembra 2018 do novembra 2018 a od februára 2019 do apríla 2020 v celkovej sume 20.7000 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a aby styk otca s mal. dieťaťom neupravil. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od konca roku 2011, pričom spočiatku po ukončení spolužitia boli ešte v každodennom telefonickom kontakte, neskôr pokračovala len e-mailová a SMS komunikácia a v ostatnom období otec dieťaťa na pokusy o kontaktovanie nereaguje. Otec vždy pracoval na pozícii
vyššieho managementu a podľa vlastných vyjadrení dosahoval príjem cca 4.5000 Eur mesačne. Od konca roku 2011 začal sám dobrovoľne prispievať na výživu mal. sumou 1.150 Eur mesačne, a to až do mesiaca september 2018 , v ktorom (a ani v mesiaci október a novembre uvedeného roku) výživné neuhradil. V decembri 2018 uhradil bežné výživné v sume 1.150 Eur a v januári 2019 výživné v sume 1.033,39 Eur. Matka sa snažila otca rôznymi spôsobmi kontaktovať, avšak spätná väzba už neprišla.
2. V priebehu pojednávania matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že pokiaľ sa jedná o výživné, nejedná sa o právo rodiča, ale sa jedná o vyživovaciu povinnosť. Matka sa dlhodobo stará o toto dieťa, toto dieťa otec nevidel od roku 2011, ak nerátame krátke stretnutie v roku 2017, aj to takým spôsobom, že matka vyvinula tú snahu a s dieťaťom išla otca navštíviť s tým, že toto stretnutie dobre nedopadlo. Od septembra 2018 matka sama znáša výdavky na toto dieťa, zabezpečuje aj jeho osobnú starostlivosť a otec sa o to dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma, ani len na meniny, narodeniny a pod. Otec mal navyše možnosť vyjadriť svoj názor, mal možnosť zaujať stanovisko k tomuto konaniu s tým, že zaujal pasívny postoj. Suma 1150,- Eur je možno nadštandardnou na nejaké súčasné pomery v Slovenskej republike, ale dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. V tomto prípade teda toho rodiča, ktorého majetkové pomery sú vyššie. Návrh bol podaný na súd v apríli roku 2020. V tomto návrhu je uplatňované aj zmeškané výživné, a to od septembra roku 2018 do apríla r. 2020. Preto právna zástupkyňa matky rozšírila tento návrh k mesiacu február 2021 o ďalšiu sumu 11 500,- Eur, takže celková výška zmeškaného výživného predstavuje 32 200,- Eur. Majetkové pomery otca odôvodňujú toto zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko matka má vedomosti o príjme, ktorý dosahoval vo výške 4 500,- Eur mesačne. Záverom uviedla, že pri formulácii výživného vychádzali z toho, že pravdepodobne toto výživné platené nebude. Matka požiada o náhradné výživné. Právna zástupkyňa matky pritom má takú informáciu, že pokiaľ by súd určil časť výživného platiť na tvorbu úspor, tak toto výživné nebude môcť byť vymáhané.
3. Hoci otec odpovedal na e-mailovú výzvu tunajšieho súdu, ktorou bol vyzvaný aby oznámili adresu, na ktorú mu súd môže doručovať písomnosti a zároveň bol poučený o tom, že v prípade ak súdu adresu na doručovanie písomností neposkytne bude súd postupovať podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), otec súdu svoju adresu na doručovanie písomností neposkytol. Z dôvodu, že sa súdu nepodarilo návrh na začatie konania otcovi doručiť na jeho evidovanú adresu cudzinca a ani postupom podľa § 116 ods. 1 CSP sa nepodarilo zistiť inú adresu otca, súd zverejnil oznámenie o podanom návrhu na začatie konania na úradnej tabuly súdu a na webovej stránke súdu a a ostatné písomnosti doručoval otcovi na jeho evidovanú adresu cudzinca na území SR. Otec vyjadrenie k veci nepodal a na nariadenom pojednávaní sa nezúčastnil. S poukazom na §§ 30 a 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) v zmysle ktorých po začatí konania postupuje súd tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá, a to aj vtedy, ak sú účastníci nečinní, súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti otca mal., ktorý žiadnym spôsobom záujem o toto konanie neprejavil.
4. Kolízny opatrovník uviedol, že pokiaľ sa jedná o otázku výživného, kolízny opatrovník nepozná majetkové pomery otca. Ale pokiaľ by vychádzal z tej domnienky, že zodpovedajú príjmom 4 500,- Eur, bola by navrhovaná výška výživného dôvodná. Je však potrebné zvážiť, či by určitú časť nebolo možné uložiť na tvorbu úspor maloletého dieťaťa. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, výpisom z účtu na č. l. 10 - 11, potvrdením o návšteve školy na č. l. 13, potvrdením o príjme na č. l. 51, správou z prešetrenia pomerov, výpisom z účtov na č. l. 57 - 81, dodatkami č. 5,6 k pracovnej zmluve, potvrdenkami o úhrade platieb Základnej umeleckej škole Modrý Kameň, faktúrou od spoločnosti FOREVER LIVING PRODUCTS SLOVAK REPUBLIC, dokladmi o úhradách v spoločnosti Lekáreň Biely lev, faktúrou od spoločnosti Tchibo zo dňa 02.02.2021 a pokladničným dokladom zo dňa 01.12.2020, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
6. Maloletá H. E. pochádza zo vzťahu jej rodičov ktorí manželstvo neuzatvorili. Zoznámili sa v roku 2008, vo vzťahu boli do roku 2011 alebo 2012, kedy vzájomné spolužitie ukončili a už ho viac neobnovili. Spočiatku boli ešte v telefonickej, SMS-kovej, či e-mailovej komunikácii, už niekoľko rokov sa však otec mal dieťaťa neozval. Osobne sa od r. 2012 videli len 1 krát, a to v r. 2017, kedy matka aj s mal. išli pozrieť dcéru otca a jeho rodičov, tam stretli aj otca, ale stretnutie trvalo len pár minút a nebolo príjemné. Od roku 2011 alebo od roku 2012 otec pravidelne posielal sám od seba na maloletú sumu okolo 1150,- Eur mesačne s tým, že sa stalo, že občas túto sumu neposlal, nebolo to však žiadnym spôsobom súvisle. Prvý výpadok platby bol až v roku 2018, kedy v septembri, v októbri a v novembri žiadne výživné
zaplatené nebolo. Matka sa najskôr snažila toto riešiť vo vlastnej réžii. Zistila, že otec mal aj nejaké úmrtia v rodine, takže to ten čas neriešila. Až koncom roku 2019 sa skontaktovala s právnou zástupkyňou a v roku 2020 podali tento návrh. Pokiaľ sa jedná o maloletú, táto je žiačkou 6-teho ročníka Základnej školy s materskou školou Dolná Strehová, pričom jej výdavky tvorí poplatok za ZRPŠ v základnej škole v sume 10,00 Eur ročne (1 Euro mesačne), poplatok za ZRPŠ v základnej umeleckej škole 10,00 Eur ročne (1 Euro mesačne), poplatok za krúžok gitary 11,00 Eur mesačne, výdavky na školské pomôcky 10,00 Eur mesačne, na stravu v škole 2,5 Eur mesačne, na kredit na telefón 10 Eur mesačne, na vreckové 20 až 30 Eur (t. j. v priemere 25 Eur) mesačne, na oblečenie v priemere 75 Eur mesačne, na stravu doma 150 Eur mesačne, na životné poistenie 30 Eur mesačne a v súvislosti s jej zdravotným stavom (trpí atypickým ekzémom) sú zvýšené výdavky na pracia prostriedky v sume 20 Eur mesačne, na špeciálne prostriedky na hygienickú starostlivosť v sume cca 30,00 Eur až 40,00 Eur mesačne (v priemere teda 35 Eur) ako aj vitamínové doplnky v sume cca 20,00 Eur mesačne. Priemerné výdavky na maloletú tak predstavujú cca 388,5 Eur mesačne. Matka je zamestnaná a jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie posledných 12 mesiacov predstavuje cca 1035 Eur. S účinnosťou od 1.10.2020 však došlo z dôvodu pandémie vírusu COVID-19 k skráteniu jej pracovného času na 32 hodín týždenne a k zníženiu jej mzdy na 608 Eur brutto. Poberá tiež prídavok na dieťa v sume 24,95 Eur.
7. Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20170701> sa použijú primerane.
8. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 ZR).
9. Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
10. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ust. § 25 ods. 2 ZR).
11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (ust. § 75 ods. 1 ZR).
13. Podľa § 63 ods. 3 ZR ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
14. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci úpravy rodičovských práv a povinností rozhodnúť je, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. V prejedávanom prípade mal. podchádza zo vzťahu jej rodičov, ktorí manželstvo neuzavreli, a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v spoločnej domácnosti nežijú od konca roku 2011 alebo do roku 2012, t. j. približne 9 rokov. Ďalej bolo preukázané, že od uvedeného obdobia sa otec dieťaťa ani len nezdržiava na území SR, že maloleté dieťa videl od roku 2012 len jeden krát v r. 2017 (aj to len na pár minút z vôle matky), že posledné roky nereaguje ani na elektronickú komunikáciu a telefonáty s tým, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od r. 2012 zabezpečuje jeho matka. Vzhľadom k uvedenému a s poukazom aj na správu z prešetrenia pomerov, z ktorej vyplynulo, že v domácnosti matky sú zabezpečené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o mal. dieťa, súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a nakoľko je to matka, ktorá sa o toto dieťa stará a z tohto dôvodu najlepšie pozná jeho potreby, zároveň súd určil, že matka je oprávnená mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
15. Pokiaľ sa jedná o otázku vyživovacej povinnosti a o jej rozsah, súd vychádzal zo záveru, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, že súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, že dieťa sa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pokiaľ sa jedná o odôvodnenosť potrieb, táto vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je pritom rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie a podobne. Nemožno preto dospieť k všeobecne platnému záveru. Ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa a potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život (základná strava, bývanie a ošatenie), v opačnom prípade až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa (strava, bývanie, ošatenie, hygiena, náklady na predškolské a školské zariadenie, záujmové aktivity dieťaťa, hračky, kultúrne a športové vyžitie, jeho životné poistenie, sporenie a pod.). Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Zákon pritom nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča.
16. Ako už bolo uvedené vyššie, mal. H. E. je 11 ročné dievča, navštevujúce 6-ty ročník základnej školy, ktorej výdavky tvorí poplatok za ZRPŠ v základnej škole v sume 10,00 Eur ročne (1 Euro mesačne), poplatok za ZRPŠ v základnej umeleckej škole 10,00 Eur ročne (1 Euro mesačne), poplatok za krúžok gitary 11,00 Eur mesačne, výdavky na školské pomôcky 10,00 Eur mesačne, na stravu v škole 2,5 Eur mesačne, na kredit na telefón 10 Eur mesačne, na vreckové 25 Eur mesačne, na oblečenie v priemere 75 Eur mesačne, na stravu doma 150 Eur mesačne, na životné poistenie 30 Eur mesačne a v súvislosti s jej zdravotným stavom (trpí atypickým ekzémom) sú zvýšené výdavky na pracie prostriedky v sume 20 Eur mesačne, na špeciálne prostriedky na hygienickú starostlivosť v sume cca 35 Eur mesačne, ako aj vitamínové doplnky v sume cca 20,00 Eur mesačne, s tým, že súd nemal za preukázané vynakladanie výdavkov na „špeciálne prostriedky na osobnú starostlivosť v sume cca 40 - 60 Eur mesačne“ v súvislosti s atypickým ekzémom, keď matka (na rozdiel od podaného návrhu) tieto výdavky pri svojom výsluchu neuviedla, a súdu nie je ani zrejmé, čo táto položka má predstavovať, a to osobitne s poukazom na skutočnosť, že akceptoval, že v súvislosti s atypickým ekzémom je potrebné používať špeciálne prípravky osobnej hygieny (na čo matka minie približne 35 Eur mesačne), osobitné pracie prostriedky (s čím sú spojené extra výdavky v sume 20 Eur mesačne) a tiež vitamínové doplnky v sume 20 Eur mesačne. Vzhľadom uvedenému priemerné výdavky na maloletú predstavujú cca 388,5 Eur mesačne. Zároveň však platí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a v prípade, ak je životná úroveň jedného z rodičov výrazne vyššia, ako životná úroveň toho druhého, mal by sa podieľať na životnej úrovni toho z rodičov, ktorého životná úroveň je vyššia (uvedené je logické už tým, že pokiaľ dieťa reálne žije s tým rodičom, ktorého životná úroveň je vyššia, už spolužitím s týmto rodičom sa na vyššej životnej úrovni podieľa; ak však žije s rodičom, ktorého životná úroveň je nižšia, svojim
spolužitím s týmto rodičom zdieľa jeho nižšiu životnú úroveň a preto v zmysle platnej právnej úpravy by druhý rodič, ktorého životná úroveň je vyššia, mal uvedenú rozdielnu životnú úroveň kompenzovať svojou vyživovacou povinnosťou). Vo svetle uvedeného je zrejmé, že pokiaľ životná úroveň otca mal. umožňovala do r 2018 prispievať na jej výživu sumou 1.150 Eur mesačne a v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti poukazujúce na to, že by sa uvedená životná úroveň otca zmenila (keď tento si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 32 CMP, z ktorého vyplýva, že účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné pre rozhodnutie a na preukázanie svojich skutkových tvrdení označiť dôkazy), je v najlepšom záujme maloletej, ako aj v plnom súlade s vyššie uvedeným, aby otec prispieval na jej výživu sumou 1.150 Eur aj naďalej, a to napriek skutočnosti, že aktuálne výdavky maloletej sú len okolo 388,5 Eur. Výška uvedených (súčasných) výdavkov maloletej je totiž v súčasnosti limitovaná možnosťami , schopnosťami a najmä majetkovými pomermi jej matky, ktorej otec t. č. na výživu maloletej žiadnym spôsobom neprispieva. Navyše, podľa § 63 ods. 3 ZR ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Pokiaľ je v možnostiach otca prispievať na výživu mal dieťaťa sumou 1150 Eur mesačne, je zrejmé, že za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa tvorbu úspor rozhodne považovať možno.
17. Vychádzajúc zo skutočnosti, že súd určil priemerné náklady na terajšie potreby maloletého dieťaťa na sumu približne 388,5 Eur, avšak zároveň zdôraznil, že výška uvedených (súčasných) výdavkov maloletej je v súčasnosti limitovaná možnosťami, schopnosťami a najmä majetkovými pomermi jej matky, ktorej otec t. č. na výživu maloletej žiadnym spôsobom neprispieva, je zrejmé, že na to, aby bola reálne naplnená požiadavka, aby sa dieťa na životnej úrovni toho z rodičov, ktorého možnosti schopnosti a majetkové pomery sú vyššie, reálne podieľalo, je nutné, aby boli poskytovaným výživným uhrádzané nie len uvedené, na sumu 388,5 Eur určené, výdavky, ale aby bola k rukám matky uhrádzaná sumy vyššia, umožňujúca matke maloletému dieťaťu vyšší životný štandard zabezpečiť. Vzhľadom k uvedenému súd určil, že zo sumy určeného výživného (1.150 Eur) bude otec sumu 500 Eur poukazovať k rukám matky. Táto suma spolu so sumou prídavku na dieťa, ktorý je poukazovaný k rukám matky a ktorý predstavuje štátnu sociálnu dávku účelovo viazanú na úhradu potrieb maloletého dieťaťa a tiež so sumou, ktorou by sa matka mala podieľať na výžive maloletého dieťa, ktorú súd vzhľadom k majetkovým možnostiam matky a s prihliadnutím na to, že zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloleté, súd určil na sumu približne 100 Eur, jednoznačne zabezpečuje aby maloletá mala zabezpečené nie len súčasné potreby, ale aby jej životný štandard zodpovedal životnému štandardu jej otca. Pokiaľ sa jedná o zvyšnú sumu, t. j. 650 Eur, túto bude otec uhrádzať na osobitný účet maloletej za účelom tvorby jej úspor, ktorý účet súd s poukazom na § 63 ods. 3 ZR uložil zriadiť matke v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd bol totiž názoru, že nie je v záujme maloletej, aby celá suma priznaného výživného 1.150 Eur bola využívaná na úhradu jej dennodenných potrieb, ale naopak, že jej výška plne odvodňuje, aby suma 650 Eur z nej bola použitá na vytváranie pravidelnej finančnej rezervy maloletej napr. za účelom budúceho štúdia, riešenia jej bytovej otázky a podobne. Súd pritom nezdieľa názor právnej zástupkyne matky, že pokiaľ by matka požiadal o náhradné výživné a následne sa pokúsila vymôcť výživné do zahraničia, suma výživného určeného na tvorbu úspor nebuď môcť byť od otca v zahraničí vymáhaná. Takýto názor totiž nevyplýva ani z platnej právnej úpravy v SR (zákon č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom, či zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ani z medzinárodných dohovorov týkajúcich sa vymáhania výživného (Dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti z 2.10.1973 a Dohovor o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutia o vyživovacej povinnosti k deťom z 15.4.1958) a napokon ani z z právne záväzných aktov EÚ [ Nariadenie rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti].
18. Pokiaľ sa jedná o určenie počiatku vyživovacej povinnosti, v podanom návrhu matka žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťa od 1.5.2020. Zároveň však žiadala, aby bol zaviazaný k zmeškanému výživnému za obdobie od septembra 2018 do apríla 2020 (s výnimkou mesiacov december 2018 a január 2019). Na pojednávaní následne svoju požiadavku rozšírila aj na zmeškané výživné od mája 2020 do februára 2021. Z uvedeného je zrejmé, že matka sa de facto domáhala určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu spätne ku dňu 1.9.2018 (nakoľko len určenie vyživovacej povinnosti od 1.9.2018 zakladá nárok na zmeškané výživné od uvedeného dátumu naďalej), s tým, že návrh na začatie konania súdu doručila až dňa 14.4.2020.
19. Platná právna úprava v § 77 ods. 1 ZR uvádza, že hoci sa právo na výživné sa nepremlčuje, vo všeobecnosti ho možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Zmyslom tejto úpravy
je, aby si oprávnené osoby uplatňovali svoje zákonné nároky včas a nepoužívali ich účelovo. Okrem toho, výživné ako priebežná úhrada osobných potrieb vznikajúcich priebežne má svoje opodstatnenie v aktuálnom čase, kedy úhrada potrieb vzniká, a nie za minulé obdobie. Zo zásady, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania pripúšťa právna úprava výnimku, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ sa jedná o bližšie vymedzenie pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“, zákon jeho charakteristiku neponúka. Podľa názoru súdu však dôvodom hodným osobitného zreteľa v prvom rad nemôže byť samotná skutočnosť, že je predmetom konania výživné na maloleté dieťa. Táto skutočnosť, je totiž zohľadnená už v hypotéze právnej normy, ktorá umožňuje súdu priznať výživné spätne len v prípade výživného na maloleté dieťa, a to za predpokladu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Skutočnosť, že predmetom konania je výživné na maloleté dieťa tak nemôže byť súčasne zohľadnená aj ako jeden z predpokladov na priznanie spätného výživného (t. j. že sa jedná o „výživné na maloleté dieťa) a zároveň zohľadnené ako druhý z predpokladov na priznanie spätného výživného, t. j. ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Inak by musela byť uvedená právna norma formulovaná tak, že „výživné na maloleté dieťa súd prizná najdlhšie na dobu troch rokov spätne“, a to bez toho aby súd na priznanie spätného výživného kládol akékoľvek ďalšie podmienky. Ďalej je súd názoru, že dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd môže priznať výživné na mal. dieťa aj spätne, by sa mali vzťahovať na osobu, ktorá návrh na výživné na maloleté dieťa podala (v prejedávanom prípade je to matka) a nie na osobu povinnú z vyživovacej povinnosti. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti má totiž ex lege vždy prispievať na výživu maloletého dieťa s tým, že hoci výška tejto vyživovacej povinnosti je závislá od jeho možností , schopností a majetkových pomerov (ktoré sa môžu meniť), nikdy nie je nižšia ako suma minimálneho výživného podľa § 63 ods. 3 ZR a zaniká až schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť. Povinná osoba má teda v každom prípade povinnosť prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa, a to aj v prípade, ak by tomu bránili dôvody hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ teda cieľom právnej úpravy v § 77 ods. 1 ZR je motivovať oprávnené osoby k včasnému uplatňovaniu nárokov z výživného, a to osobitne s ohľadom na jeho spotrebný charakter, je nutné dôvody hodné osobitného zreteľa vzťahovať na matku, ktorá tento nárok uplatnila v prospech mal dcéry, a teda riešiť, aké boli dôvody toho, že hoci otec neplatil výživné od septembra 2018 podala návrh na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu až dňa 14.4.2020. Podľa názoru súdu by pritom relevantným dôvodom mohol byť napr. osobitne zlý zdravotný stav matky brániaci takýto návrh podať skôr, konanie povinného alebo iných osôb majúce znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) matkou a možno aj nízke právne povedomie matky spojené s nepriaznivou majetkovou situáciou, kde by bolo možné akceptovať primeraný čas spojený s potrebou obrátiť sa na centrum právnej pomoci a s následným procesom ustanovenia advokáta. Žiadne z vyššie uvedených skutočností však matkou v konaní tvrdené neboli. Pokiaľ sa jedná o jej argumentáciu, dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa názoru súdu nie je, že sa matka snažila riešiť otázku vyživovacej povinnosti „vo vlastnej réžii“, a to aj s poukazom na jej vyjadrenie, že otec niekoľko rokov na pokusy o telefonickú a e-mailovú komunikáciu nereaguje. Podľa názoru súdu sa tak matka nemohla dôvodne domnievať, že si otec vyživovaciu povinnosť plniť dobrovoľne začne, a to osobitne s ohľadom na to, že naposledy sa osobne videli v roku 2017, aj to len na pár minút, s tým, že stretnutie dopadlo zle, ako aj s poukazom na skutočnosť, že k podaniu návrhu pristúpila po viac ako jeden a pol roku po tom, čo otec s platením výživného prestal. Za relevantné tiež nemožno považovať tvrdenie matky o nejakých úmrtiach v rodine otca, keď tieto jednak neboli v konaní preukázané, a jednak, ako už bolo uvedené vyššie, nezbavujú otca vyživovacej povinnosti. Napokon, matke nič nebránilo návrh podať a žiadať trebárs nižšie výživné na krátkodobé obdobie (ak úmrtie v rodine otca malo nejaký vplyv na jeho schopnosti na výživu mal. dieťaťa prispievať). Dôvodom hodným osobitného zreteľa nie je ani skutočnosť, že to bola matka, ktorá musela sama zabezpečovať starostlivosť o dieťa, a to aj po finančnej stránke, keď uvedené konštatovanie skôr odôvodňuje záver, že matka mala vo vzťahu k uplatneniu práv na súde pristúpiť aktívnejšie a návrh na začatie konania podať bez zbytočného odkladu po tom, čo si otec vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére plniť prestal, s úmyslom, aby bola vyživovaciu povinnosť otca k maloletej dcére určená čím skôr. Vzhľadom k uvedenému, keď v konaní nevyšla najavo existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd určil počiatok vyživovacej povinnosti otca dňom podania návrhu, t.j. od 14.4.2020.
20. Za obdobie od 14.4.2020 do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vzniklo otcovi zročné výživné na maloletú vo výške 12 151,67 Eur [1150 Eur x 10 mesiacov (máj 2020 až február 2021) + 17 dní mesiaca apríl 2020 (17 x 1150 /30)] , ktoré mu súd povolil splácať v primeraných 1.000 Eur mesačných splátkach počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom sa stane toto rozhodnutie právoplatné s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok
dlhu. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil tak výšku bežného ako aj výšku zročného výživného, ako aj skutočnosť, aby zročné výživné bolo uhradené približne do roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
21. Z dôvodu, že matka žiadala styk otca s mal. neupraviť a úpravy styku s maloletou sa nedomáhal ani otec, súd styk otca s maloletou neupravoval.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď v konaní neboli tvrdené a ani súdom zistené žiadne tak špecifické okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Veľký Krtíš.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Okrem toho sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V zmysle § 8 písm. a) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. od 19. januára 2021, do 28. februára 2021 neplynú.