Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-58-2023.pdf
PDF · 139.16 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/58/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
– 12 –
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu Direct Parcel Distribution SK s.r.o., IČO: 35 834 498, so sídlom Pri letisku 5, 821 04 Bratislava, zastúpený IN FORO – AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., IČO: 51 011 344, so sídlom Uhrova 4, 831 01 Bratislava, proti žalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX E., zastúpený JUDr. Mariánom Szabom, advokátom so sídlom ul. Sv. Michala 4, 934 01 Levice, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
– 12 –
I. Súd u r č u j e , že darovacia zmluva zo dňa 05.05.2023, uzatvorená medzi F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. B. H. XXXX/X, I. ako darcom a žalovaným ako obdarovaným, ktorej vklad bol J. K. L., katastrálny odbor zapísaný pod číslom M. XXX/XXXX, je voči žalobcovi neúčinná v časti, v ktorej bol jej predmetom prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 z F. C. na žalovaného k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D. E., obec E., okres L.
- zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemok N. parc. č. XXX - záhrada o výmere XXXX m2,
- zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to
- pozemok N. parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere X m2,
- pozemok N. parc. č. XXX/X – vodná plocha o výmere XX m2,
- pozemok N. parc. č. XXX/X – záhrada o výmere XXX m2.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
– 9 –
1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 02.08.2023 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že darovacia zmluva zo dňa 05.05.2023, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol J. K. L., katastrálny odbor zapísaný pod číslom M. XXX/XXXX, na základe ktorej nadobudol žalovaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v k.ú. D. E., a to pozemok N. parc. č. XXX a na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. D. E., a to pozemkoch N. parc. č. XXX/X, XXX/X O. XXX/X, je v časti týchto prevodov voči žalobcovi právne neúčinná. 1.2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie prepravných služieb a zasielateľstva. Dlžníkom žalobcu je brat žalovaného: F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. B. H. XXXX/X, I. (ďalej len „brat žalovaného“), v rozhodnom čase ako živnostník F. C. – PROTRANS, IČO: XX XXX XXX. Na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služieb prevádzkoval brat žalovaného depo I., v ktorom prevádzkoval kuriérske služby v prospech žalobcu. C. I. bolo prevádzkované do 02.05.2023, kedy došlo k jeho protokolárnemu odovzdaniu. Z predmetnej zmluvy o poskytovaní služieb vyplýval záväzok brata žalovaného, aby v mene žalobcu vykonával činnosti smerujúce k vybavovaniu kuriérskych a zasielateľských služieb pre koncových zákazníkov žalobcu. Brat žalovaného za vykonávanie týchto činností mal nárok na províziu. V zmysle zmluvy bol brat žalovaného oprávnený preberať platby od klientov na konto žalobcu na základe vystavených hotovostných faktúr v mene žalobcu, ako aj organizovať celodenné preberanie a dodávanie zásielok. Podľa zmluvy sa brat žalovaného zaviazal okamžite vyplatiť všetky hotovostné náležitosti zinkasované v mene žalobcu v súvislosti s vykonávaním zmluvy najneskôr do konca pracovného dňa na konto žalobcu. 1.3. Dňa 11.05.2023 podal žalobca žalobu voči bratovi žalovaného, o ktorej rozhodol Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 30Up/850/2023 zo dňa 22.05.2023 tak, že zaviazal brata žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 84.425,38 Eur s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 84.425,38 Eur od 28.04.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnení pohľadávky 40,- Eur a náhradu trov konania vo výške 3.984,62 Eur. 1.4. Žalobca v žalobe uviedol, že získal odôvodnenú obavu o uspokojenie svojich majetkových práv z dôvodu, že brat žalovaného mal a aj v súčasnosti má vysoké nedoplatky na splatných odvodoch do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. vo výške 3.950,43 Eur a Finančná správa SR eviduje na daňovom subjekte - bratovi žalovaného nedoplatky na splatných daniach vo výške 173,13 Eur. Žalobca tak nadobudol odôvodnené presvedčenie, že brat žalovaného bol a predpokladane aj je v súčasnosti v nepriaznivej finančnej situácii, pričom je možné domnievať sa, že ukrátením majetkových aktív na strane žalobcu mal záujem zlepšiť svoju finančnú situáciu alebo finančnú situáciou svojich blízkych osôb. 1.5. Brat žalovaného mal v čase vzniku dlhu a podania žaloby v rámci upomínacieho konania v podielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti – pozemky N. parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X O. XXX/X v k.ú. D. E.. Žalobca sa z verejne prístupných zdrojov dozvedel, že brat žalovaného previedol bezodplatne svoje vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam darovacou zmluvou zo dňa 05.05.2023 na žalovaného. Prevod vlastníckeho práva nastal na základe vkladového konania M. XXX/XXXX dňa 11.05.2023. Brat žalovaného teda previedol svoje vlastnícke právo na blízku osobu podaním, ktoré bolo príslušným okresným úradom, katastrálny odbor expresne zavkladované. Predmetnou darovacou zmluvou zo dňa 05.05.2023 sa brat žalovaného zbavil svojho majetku bez toho, aby zaň dostal akúkoľvek protihodnotu, zmluva teda predstavovala právny úkon, ktorý viedol k zmenšeniu majetku brata žalovaného ako dlžníka žalobcu. Následkom toho je skutočnosť, že žalobca ako veriteľ nebude môcť dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, t.j. brata žalovaného a nebyť tohto právneho úkonu (darovacej zmluvy), žalobca by uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka dosiahol. Darovacia zmluva zo dňa 05.05.2023 je právnym úkonom, ktorý ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, nakoľko viedol k účelovému zmenšeniu zisteného nehnuteľného majetku brata žalovaného. Brat žalovaného nevlastní v dôsledku odporovateľného právnemu úkonu taký majetok, ktorý by stačil k tomu, aby sa z neho žalobca uspokojil, a to čo i len čiastočne.
2. Žalovaný v písomných vyjadreniach uviedol, že podľa jeho vedomosti nemá jeho brat nedoplatky voči zdravotnej poisťovni a finančnej správe. S bratom majú dobré rodinné vzťahy. Žalovaný ako dlžník so svojím bratom F. C. ako veriteľom uzavreli v dňoch 05.05.2021 a 07.10.2021 zmluvy o pôžičke, na základe ktorých žalovanému jeho brat poskytol peňažné pôžičky. Pri uzatváraní týchto zmlúv boli prítomní a vedeli o nich aj rodičia žalovaného a jeho brata, zmluvy spisovala ich matka. Brat žalovaného si na druhej strane zmluvy o pôžičke zo dňa 05.05.2021 napísal dátum 20.09.2021, kedy mu žalovaný v hotovosti vrátil dlžnú sumu 6.000,- Eur a na druhej strane zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2021 si brat žalovaného postupne zapisoval mesiace a sumy, ktorými mu žalovaný postupne vracal pôžičku vo výške 10.000,- Eur. Dňa 05.05.2023, v čase keď spisovali darovaciu zmluvu na prevod predmetných
nehnuteľností v k.ú. D. E. konal žalovaný v dobrej viere bez akýchkoľvek pochybností, zodpovedne a čestne a nevedel a nemal ani žiadnu možnosť vedieť ani pri vynaložení náležitej starostlivosti, že by jeho brat mal mať nejaké dlžoby. Nemohol vedieť, že by voči jeho bratovi mala byť nejaká splatná pohľadávka, nebol vydaný ani žiadny platobný rozkaz a nič nenasvedčovalo tomu, že by mal vzniknúť nejaký právny problém. Žalovaný s bratom nepodnikli žiadne kroky smerujúce k účelovému prevodu nehnuteľného majetku, riadili sa medzi nimi uzavretými zmluvami o pôžičkách.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 09.04.2024, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom žalovaného a svedka.
4. Zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 24.05.2016 vyplýva, že bola uzavretá medzi žalobcom na jednej strane (označený skratkou „DPD“) a živnostníkom F. C. – PROTRANS, IČO: XX XXX XXX, na strane druhej, ktorý je v zmluve označený ako „agent“. Podľa § 1 bod 1 zmluvy, DPD podáva a agent prijíma objednávky, spočívajúce na stálom sprostredkovaní uzatváraných zmlúv o poskytovaní dopravných služieb DPD a taktiež vybavuje záležitosti DPD na území zvereného regiónu na vlastné náklady agenta, a ak táto zmluva neustanovuje inak, pri použití vlastných prostriedkov výmenou za provízie. Podľa § 1 bod 2 zmluvy, vybavovanie záležitosti znamená začatie všetkých skutočných činností smerujúcich pre vytvorenie a udržanie pobočky DPD, vrátane poskytovania dopravných služieb. Podľa § 13 zmluvy, agent znáša celú zodpovednosť za všetky hodnoty zvereného majetku, v tom aj zásielky od chvíle prijatia do momentu doručenia systémovej preprave a prijatia zásielok systémovou prepravou až po odovzdanie adresátovi s potvrdením prevzatia adresátom. Podľa § 17 bod 1 zmluvy, za vykonávanie tejto zmluvy sa DPD zaväzuje platiť agentovi províziu, uvedenú v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Podľa § 18 zmluvy, agent sa zaväzuje okamžite vyplatiť všetky hotovostné náležitosti zinkasované v mene DPD (splatné pri prevzatí, vrátenie platby, hotovostné platby) v súvislosti s vykonávaním tejto zmluvy na konto DPD najneskôr do konca pracovného dňa na uvedené konto DPD.
5. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. D. E. vyplýva, že je na ňom zapísaný pozemok N. parc. č. XXX – záhrada o výmere XXXX m2. Ako vlastník je uvedený žalovaný v podiele 1/1. Ako tituly nadobudnutia sú uvedené Kúpna zmluva zo dňa 10.10.2021, M. XXXX/XXXX zo dňa 03.11.2021 a Darovacia zmluva zo dňa 05.05.2023, M. XXX/XXXX zo dňa 11.05.2023.
6. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. E. vyplýva, že sú na ňom zapísané okrem iného pozemky N. parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere X m2, N. parc. č. XXX/X – vodná plocha o výmere XX m2 a N. parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 629 m2. Ako vlastník je uvedený žalovaný v podiele 1/1. Ako tituly nadobudnutia sú uvedené Kúpna zmluva zo dňa 08.06.2021, M. XXX/XXXX zo dňa 22.06.2021 a Darovacia zmluva zo dňa 05.05.2023, M. XXX/XXXX zo dňa 11.05.2023.
7. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 05.05.2021 vyplýva, že bola uzavretá medzi veriteľom F. C. a dlžníkom – žalovaným. Zmluva obsahuje ich podpisy, ktoré nie sú úradne osvedčené. V zmysle zmluvy veriteľ pri jej podpise požičiava svojmu bratovi (žalovanému) v hotovosti sumu 6.000,- Eur na kúpu pozemku v obci E., číslo LV XXXX. Účastníci zmluvy sa dohodli, že do doby, než bude daná suma splatená veriteľovi v plnej výške, bude veriteľ figurovať na LV č. XXXX ako 50 % vlastník. Po riadnom splatení danej sumy veriteľ darovacou zmluvou prepíše daný pozemok dlžníkovi tak, aby on bol jediným vlastníkom daného pozemku. Účastníci zmluvy sa dohodli, že forma splácania je výlučne na dlžníkovi a bude splácať v hotovosti každý mesiac k rukám veriteľa, tak ako mu to finančná situácia v danom mesiaci umožní. 8. Na druhej strane zmluvy sa nachádza rukou písaný záznam „20.09.2021 – vrátené hotovosť 6000,-“.
9. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2021 vyplýva, že bola uzavretá medzi veriteľom F. C. a dlžníkom – žalovaným. Zmluva obsahuje ich podpisy, ktoré nie sú úradne osvedčené. V zmysle zmluvy veriteľ pri jej podpise požičiava svojmu bratovi (žalovanému) prevodom na jeho účet č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 10.000,- Eur na kúpu pozemku v obci E., číslo LV XXX. Účastníci zmluvy sa dohodli, že do doby, než bude daná suma splatená veriteľovi v plnej výške, bude veriteľ figurovať na LV č. XXX ako 50 % vlastník. Po riadnom splatení danej sumy veriteľ darovacou zmluvou prepíše daný pozemok dlžníkovi tak, aby on bol jediným vlastníkom daného pozemku. Účastníci zmluvy sa dohodli, že forma splácania je výlučne na dlžníkovi a bude splácať v hotovosti alebo platbou na veriteľov účet č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX každý mesiac, tak ako mu to finančná situácia v danom mesiaci umožní.
10. Z bankového výpisu o pohybe na účte (č.l. 32pv spisu) vyplýva, že dňa 07.10.2021 bola z účtu č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (názov účtu: F. C.) odoslaná platba 10.000,- Eur na bankový účet č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. 11. Z bankového výpisu o pohybe na účte (č.l. 33 spisu) vyplýva, že dňa 08.12.2021 bola na účet č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (názov účtu: F. C.) prijatá platba 1.750,- Eur z bankového účtu č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako platiteľ je uvedený B. C., informácia pre príjemcu: maringotka. 12. Z bankového výpisu o pohybe na účte (č.l. 33pv spisu) vyplýva, že dňa 11.05.2023 bola na účet č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (názov účtu: F. C.) prijatá platba 400,- Eur z bankového účtu č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako platiteľ je uvedený B. C.. 13. Z prehľadu splácania (č.l. 32 spisu) vyplýva, že v roku 2021 bola uhradená zo strany žalovaného suma 2.250,- Eur (z toho suma 1.750,- Eur v decembri 2021 na bankový účet), v roku 2022 bola uhradená v hotovosti spolu suma 5.950,- Eur. V roku 2023 podľa prehľadu boli uhradené v hotovosti v januári suma 400,- Eur, vo februári suma 400,- Eur, v marci suma 600,- Eur a v máji 2023 na bankový účet suma 400,- Eur.
14. Z bankového potvrdenia o zrealizovaní transakcie vyplýva, že dňa 10.10.2021 bola z bankového účtu č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, majiteľ účtu B. C., zrealizovaná debetná transakcia vo výške 25.560,- Eur, ako príjemca je uvedené: E., ako informácia pre príjemcu je uvedené: kúpa pozemku D. E. parcela XXX LV XXX.
15. Z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 57Cb/24/2023 zo dňa 08.01.2024, právoplatné dňa 09.01.2024 a vykonateľné dňa 27.02.2024 vyplýva, že ním súd schválil zmier, podľa ktorého sa subjekt F. C. – PROTRANS, IČO: XX XXX XXX, nar. XX.XX.XXXX, zaväzuje zaplatiť subjektu Direct Parcel Distribution SK s.r.o., IČO: 35 834 498, sumu 81.222,57 Eur, ktorú zaplatí v 15-tich bezúročných mesačných splátkach po 5.000,- Eur a poslednú 16-tu splátku vo výške 6.222,57 Eur, od mesiaca február 2024, vždy do 25. dňa príslušného mesiaca pod následkom straty výhody splátok.
16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že podaniu tejto žaloby predchádzal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorému nemohlo byť vyhovené z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti práve už neboli vo vlastníctve dlžníka žalobcu, tzn. F. C.. Pokiaľ sa jedná o pohľadávku žalobcu voči svojmu dlžníkovi, v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 57Cb/24/2023 bol uzavretý zmier, teda táto pohľadávka žalobcu voči svojmu dlžníkovi v súčasnosti je priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. F. C. sa zaviazal žalobcovi uhradiť dlžnú sumu v splátkach pod následkom straty výhody týchto splátok pre prípad neuhradenia niektorej z nich v lehote, pričom zatiaľ nebola uhradená ani prvá splátka v zmysle tohto zmieru. Toto uznesenie súdu už v súčasnosti je teda exekučným titulom. Z verejných registrov je možné stále dohľadať, že brat žalovaného má dlhy voči rôznym verejným subjektom. Predmetná darovacia zmluva bola uzavretá medzi blízkymi osobami - bratmi a bola pripravená v čase existujúceho dlhu F. C. voči žalobcovi. Pokiaľ žalovaný v konaní argumentoval zmluvami o pôžičke, ktoré mali byť uzavreté medzi ním a jeho bratom, podľa názoru žalobcu nemožno splatenie dlhu z pôžičky zabezpečovať takým spôsobom, že by bolo dohodnuté budúce uzavretie darovacej zmluvy. Brat žalovaného, teda dlžník žalobcu nemá v súčasnosti žiadne iné prostriedky na uspokojenie svojho dlhu, ktorý má voči žalobcovi. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že v čase uzavretia predmetnej darovacej zmluvy si dohľadávaním na internete zisťoval, či jeho brat nemá nejaké dlžoby s tým, že žiadne nenašiel po zadaní dopytu cez Google, právny zástupca žalobcu postupoval práve v máji 2023 rovnakým spôsobom a bolo v tom čase zistené, že brat žalovaného mal evidované dlžoby voči finančnej správe vo výške 1.961,61 Eur a voči zdravotnej poisťovni vo výške 5.393,59 Eur. Nie je teda pravdou, že by nebolo možné na internete dohľadať nejaké dlžoby na brata žalovaného vo vzťahu k verejným inštitúciám. Právny zástupca žalobcu tiež uviedol, že na Okresnom súde Levice je takisto vedené konanie ohľadom neúčinnosti právneho úkonu s tým, že brat žalovaného previedol na žalovaného aj dom, ktorý vlastnil v Leviciach.
17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že uzavretie darovacej zmluvy medzi žalovaným a jeho bratom nebolo žiadnym spôsobom motivované nejakým ukrátením žalobcu ako veriteľa. Už v roku 2021 boli medzi žalovaným a jeho bratom uzatvorené dve zmluvy o pôžičke, ktoré boli zo strany žalovaného riadne splatené. V týchto bolo dohodnuté, že po ich splatení bude zo strany brata na žalovaného prevedený majetok. Tieto zmluvy spisovala matka žalovaného, vedel o nich aj ich otec. V rámci rodiny si všetci verili a dôverovali a nebolo teda potrebné, aby nejakými inými inštitútmi zabezpečovali splatenie týchto pôžičiek. Len zhodou okolností bola darovacia zmluva uzavretá dňa
05.05.2023, teda 4 dni po udalosti, ktorá spôsobila, že brat žalovaného začal byť dlžný nejaké peniaze žalobcovi, čo viedlo nakoniec k uzavretiu doloženého súdneho zmieru. V tom čase žalovaný ani pri vynaložení akejkoľvek náležitej starostlivosti, ktorú od neho možno požadovať, nemohol vedieť, že by jeho brat mal nejaké dlžoby, resp. problémy. Aj sa o tom so svojím bratom žalovaný rozprával a nebola mu daná žiadna informácia o niečom takomto. Žalovaný nemal žiadny dôvod obchádzať zákon alebo nekalo konať v záujme ukrátenia uspokojenia žalobcu ako veriteľa jeho brata. Uvádzané 4 dni medzi udalosťou, ktorá spôsobila vznik dlhu brata žalovaného a uzavretím darovacej zmluvy je krátka doba na to, aby vôbec žalovaný mohol nejakým spôsobom zistiť, či takýto dlh existuje a vykonať nejaké iné kroky náležitej starostlivosti. Naopak žalovaný vychádzal z vedomosti, že podnikanie jeho bratovi išlo, preto si aj od neho v minulosti požičal peniaze.
18. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že chcel kúpiť predmetné pozemky. V roku 2021 nebol v dobrej finančnej situácii aby si ich mohol kúpiť sám a z toho dôvodu oslovil svojho brata a požičal si na ich kúpu od neho peniaze. Bolo to v rámci rodiny, pri tom všetkom sedeli aj matka a otec. Celý čas bolo úmyslom žalovaného pozemky kúpiť, platil za ne celý čas dane a elektrinu. Posledná splátka pôžičky, ktorú vrátil bratovi, bohužiaľ vyšla už v čase, keď sa brat dostal do nejakých týchto problémov, o čom žalovaný vôbec netušil ani nemal to odkiaľ vedieť. Vynaložil všetko úsilie, čo mohol, aby si overil, či brat nejaké takéto problémy nemá a nemal ako zistiť nejaké jeho prípadné dlžoby. Od začiatku pozemky boli žalovaného, napísal polovicu na brata len ako nejakú poistku v tom zmysle, že keď on v tom má nejaké peniaze, tak aby počas toho mal polovicu pozemkov napísaných na seba. Žalovaný uviedol, že reálne žije v Bratislave, so svojím bratom F. C. sa nestretáva často. V čase uzavretia predmetnej darovacej zmluvy riešili spolu aj nejaké iné veci. Dohodli sa, keďže už celá pôžička bola takmer splatená, že podpíšu predmetnú darovaciu zmluvu. Žalovaný mal v deň jej podpisu doniesť posledných 400,- Eur v hotovosti, tak ako väčšinou tieto platby pôžičky vracal v hotovosti, avšak zabudol vtedy tieto peniaze so sebou zobrať. Preto ich poslal bratovi na účet obratom niekoľko dní po uzavretí darovacej zmluvy. Už v čase, keď žalovaný bratovi vrátil peniaze z prvej pôžičky, komunikoval s p. E., či mu predá susediaci pozemok vo vzťahu k tomu pozemku, ktorého sa týkala prvá pôžička. Následne sa dohodol s p. E., že pozemok žalovanému predá a z toho dôvodu si žalovaný od brata požičal ďalších 10.000,- Eur. Neuzavreli darovaciu zmluvu a nešli zavkladovať vo vzťahu k prvému pozemku hneď po splatení prvej pôžičky, aby nemuseli riešiť vklad dvakrát a ušetrili poplatok za návrh na vklad. Žalovaný uviedol, že v čase uzavretia darovacej zmluvy si overoval, či jeho brat nie je vo finančných problémoch tak, že sa ho na to pýtal a overoval si to aj na internete tak, že do Googlu zadal „dlžníci“ a bratove meno a nenašiel nič.
19. Svedok F. C. na pojednávaní uviedol, že žalovaný je jeho bratom a žalobca je jeho bývalým obchodným partnerom, s ktorým dlhé roky spolupracoval. Žalobu voči svojmu bratovi považuje za bezdôvodnú. Nikdy nebolo ich zámerom nejakým spôsobom ukrátiť veriteľa, nešlo z ich strany o žiadny podvod. S žalovaným konali podľa zmlúv, ktoré mali medzi sebou uzavreté, keď žalovanému v roku 2021 požičal peniaze na kúpu pozemku. Už v čase, keď mu žalovaný vracal peniaze z prvej pôžičky, tak mu hovoril, že má možnosť kúpiť ešte ďalší pozemok oproti tomu pozemku, ktorý kupoval najskôr v súvislosti s tou prvou pôžičkou. Preto sa žalovaný svedka spýtal, či mu vie požičať peniaze na kúpu tohto druhého pozemku. Svedok žalovanému opätovne požičal peniaze a vraveli si, že načo by prepisovali tie pozemky dvakrát, preto neprepísali ten prvý pozemok na žalovaného hneď. Svedok neinformoval žalovaného o svojej finančnej a ekonomickej kondícii v tom zmysle koľko zarába a podobne. V rodine vedeli, že podniká, že sa mu darí. Preto ho aj žalovaný oslovil, či si od neho vie požičať nejaké peniaze na kúpu pozemkov. Žalovanému požičiaval na prvý pozemok asi 6.000,- Eur, cena pozemku bola asi tých 6.000,- Eur. Keď mu potom požičiaval 10.000,- Eur, pokiaľ vie, cena toho druhého pozemku bola asi 25.000,- Eur. V čase uzatvárania predmetnej darovacej zmluvy v máji 2023 tá dlžoba, resp. situácia so žalobcom bola veľmi čerstvou informáciou. Svedok je doteraz presvedčený, že problém tam vznikol zo strany niektorého zo zamestnancov. Mal za to, že sa to rýchlo prešetrí, čo sa doteraz vlastne nestalo. Nemal dôvod o týchto veciach informovať brata, resp. rodičov. Dane a odvody mal svedok zaplatené. Pokiaľ bol vylustrovaný nejaký nedoplatok v rozhodujúcom období, bolo to z dôvodu, že o nejaké 3 dni neskôr zaplatil DPH a kým finančná správa tieto nedoplatky zmaže zo svojej webovej stránky, tak to chvíľu trvá. V máji 2023 svedok vlastnil nejaké autá. Okrem toho vlastnil dom, ktorý bol zaťažený hypotékou. Nikdy nebolo jeho zámerom vlastniť predmetné pozemky, ktoré kupoval žalovaný a na ktoré mu požičiaval peniaze. To, že bol svedok na ne zapísaný ako vlastník bolo aj kvôli tomu, že to chceli rodičia, aby nebol hriech v rodine, že bratovi požičal peniaze. So splácaním pôžičiek zo strany žalovaného nebol žiadny problém, žalovaný mu peniaze vracal a on si to zapisoval. Dane za predmetné pozemky platil žalovaný, boli to pozemky, ktoré si kupoval on. Darovacia zmluva bola vyhotovená a podpísaná medzi svedkom
a žalovaným ešte predtým ako bola zaplatená posledná splátka z pôžičky poskytnutej dňa 07.10.2021, nakoľko zostávala už len posledná splátka 400,- Eur. Svedok so žalovaným medzi sebou riešili v tom čase aj nejaké iné zmluvy, táto darovacia zmluva bola pripravená. Svedok mal v tom čase aj cestu za rodinou, teda za bratom do E., lebo muselo sa to zavkladovať v L., tak z tohto dôvodu túto darovaciu zmluvu podpísali. Dal ju zavkladovať štandardným spôsobom, nedával sa návrh na zrýchlený vklad. Pred uzavretím predmetnej darovacej zmluvy sa svedka žalovaný pýtal, či má nejaké exekúcie alebo dlžoby. Svedok mu povedal, že nie, taká bola aj pravda. Žalovaný nemal odkiaľ vedieť o situácii, ktorú mal svedok so žalobcom. Nechcel v tom čase zaťažovať rodinu, aj pre neho to bola nová situácia. Je pravdou, že pokiaľ v zmysle právoplatného uznesenia Okresného súdu Nitra svedok dlhuje žalobcovi sumu viac než 81.000,- Eur s tým, že prvú splátku vo výške 5.000,- Eur mal zaplatiť v mesiaci február 2024, dosiaľ žalobcovi nezaplatil žiadnu splátku. V súčasnosti svedok nemá majetok, z ktorého by vedel uspokojiť dlh voči žalobcovi.
20. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Podľa § 42b ods. 1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Podľa § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
21. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
22. Predmetom konania bolo určenie neúčinnosti označeného právneho úkonu – darovacej zmluvy zo dňa 05.05.2023 v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k označeným pozemkom v k.ú. D. E. voči žalobcovi, teda uplatnenie subjektívneho odporového práva žalobcu, ktorý sa označil za veriteľa. Prvým predpokladom uplatnenia takéhoto subjektívneho odporového práva je existencia veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľovi dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu. Normatívny text túto skutočnosť vyjadruje ako existenciu tzv. vymáhateľnej pohľadávky veriteľa (§ 42a ods. 1 OZ). Ďalším predpokladom vzniku subjektívneho odporového práva je tzv. ukracujúci právny úkon medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou, resp. v prospech takejto osoby [porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J. a kol. Občiansky zákonník I. – Komentár. 2. vydanie. Praha : C.H.Beck, 2019 (ďalej len „OZ – Komentár“), s. 348-349]. Ukrátením veriteľa je odňatie možnosti reálneho uspokojenia jeho pohľadávky z majetku dlžníka. Aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je veriteľ a pasívne legitimovaný je ten, na koho dlžník previedol svoj majetok, resp. kto mal prospech z právneho úkonu dlžníka.
23. V konaní bolo preukázané, že žalobca má voči svojmu dlžníkovi F. C. vymáhateľnú pohľadávku v čase rozhodnutia súdu, ktorú sa doposiaľ nepodarilo uspokojiť z majetku dlžníka. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 57Cb/24/2023 zo dňa 08.01.2024, právoplatným dňa 09.01.2024, bol dlžník F. C.
zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 81.222,57 Eur s príslušenstvom. Z dokazovania tiež vyplynulo (žiadna strana to ani nespochybňovala), že dlžník žalobcu si uvedenú povinnosť ani ku dňu rozhodnutia v prejednávanej veci dobrovoľne nesplnil, a to ani sčasti.
24. Pokiaľ sa jedná o ďalšiu podmienku odporovateľnosti, bolo preukázané a nebolo sporné, že žalovaný z titulu uzatvorenej darovacej zmluvy zo dňa 05.05.2023 nadobudol spoluvlastnícky podiel na pozemkoch N. parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X O. XXX/X zapísaných na LV č. XXX, resp. č. XXXX pre k.ú. D. E., čím je daná jeho pasívna vecná legitimácia, keďže sa jedná o právny úkon, ktorým objektívne došlo k zmenšeniu majetku dlžníka jeho prevodom do vlastníctva inej osoby, osobitne s poukazom na to, že sa jednalo o prevod bezodplatný formou darovacej zmluvy.
25. Tretím predpokladom vzniku odporového oprávnenia veriteľa je charakter odporovateľného právneho úkonu ako in fraudem creditoris, teda úkonu, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhať sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Takýto charakter možno právnemu úkonu prisúdiť vtedy, ak je kumulatívne naplnená subjektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ako aj objektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka. Posledným predpokladom vzniku subjektívneho odporového práva je existencia kvalifikovaných predpokladov na strane tretej osoby, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uzatvoril, resp. ktorá z neho mala prospech. Tieto predpoklady možno rozdeliť do dvoch skupín, a to buď a) subjektívna vedomosť tretej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (prvá časť ust. § 42a ods. 2 OZ), alebo b) objektívny právny status tretej osoby, ktorý zakladá právnu domnienku, bez ohľadu na subjektívnu vedomosť tretej osoby o úmysloch dlžníka (druhá časť ust. § 42a ods. 2 OZ; § 42a ods. 3 až 5 OZ).
26. V konaní nebolo sporné, že žalovaný a dlžník žalobcu F. C., s ktorým predmetnú darovaciu zmluvu uzavrel, sú súrodenci. Právny úkon bol teda urobený medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 OZ), preto sa pri skúmaní podmienok vzniku odporovateľnosti aplikuje druhá časť ust. § 42a ods. 2 OZ, resp. aplikuje sa § 42a ods. 3 písm. a) OZ. Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa v tomto prípade prezumuje ex lege a u blízkych osôb ako nadobúdateľov sporného majetku Občiansky zákonník konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poznali v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu. Túto právnu domnienku môže žalovaná blízka osoba dlžníka vyvrátiť, pokiaľ preukáže, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaný musí teda prostriedky procesnej obrany sústrediť na svoje úkony náležitej starostlivosti a nemôže argumentovať nedostatkom ukracujúceho úmyslu na strane dlžníka - v tomto prípade zákon nepripúšťa záver o absencii ukracujúceho úmyslu dlžníka a pri nepreukázaní, že ani pri náležitej starostlivosti nebol poznateľný, súd žalobe vyhovie bez ohľadu na jeho reálnu existenciu. Blízka osoba dlžníka musí teda preukázať, že v súvislosti s uzavretím právneho úkonu vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela. Na ubránenie sa odporovateľnosti preto musí blízka osoba preukázať vyvinutie takej činnosti (aktivity), pri ktorej mala náležitú snahu zistiť, či prevádzajúci nemá veriteľa a či uvedeným úkonom sa nesnaží ho ukrátiť.
27. Rozhodujúca skutočnosť v podobe ukrátenia veriteľa pritom predstavuje objektívny stav, kedy veriteľ nemá možnosť reálneho uspokojenia jeho pohľadávky z majetku dlžníka. Ukracujúci charakter právneho úkonu sa vždy posudzuje v čase odporovania, a nie spätne ku dňu jeho realizácie (porov. OZ – Komentár, s. 349). V čase uskutočnenia odporovateľného úkonu je totiž spravidla dlžník ešte solventný a pohľadávka veriteľa nemusí byť ešte splatnou, čo však bez ďalšieho nebráni účinnému odporovaniu tomuto úkonu v budúcnosti. Rozhodujúce je, či za splnenia ostatných zákonných podmienok odporovateľnosti vytvára relatívna neúčinnosť odporovaného úkonu aktuálne (v čase rozhodovania súdu o odporovacej žalobe) priestor na zlepšenie právneho postavenia veriteľa v tom zmysle, že umožňuje úplné alebo čiastočné uspokojenie jeho inak neuspokojenej pohľadávky.
28. Na základe uvedených východísk právnej úpravy, relevantnej doktríny a súdnej praxe treba konštatovať, že v prejednávanej veci by žalovaný, ktorá je blízkou osobou dlžníka F. C., ktorý na neho previedol podiel na svojom nehnuteľnom majetku darovacou zmluvou zo dňa 05.05.2023, mohol byť potenciálne procesne úspešný, pokiaľ by preukázal vyvinutie takej činnosti (aktivity), pri ktorej mal náležitú snahu zistiť, či jeho brat v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nemá veriteľov a či týmto úkonom sa nesnaží ich ukrátiť. Žalovaný svoju procesnú obranu zameral na spochybňovanie úmyslu jeho brata ukrátiť žalobcu ako veriteľa, čo však v danom prípade nie je podmienkou odporovateľnosti, keďže takýto úmysel dlžníka sa v prípade blízkych osôb predpokladá. Žalovaný nepreukázal vynaloženie náležitej
starostlivosti, teda úkonov vykonaných z jeho strany, pri skúmaní možného dlžníkovho úmyslu ukrátiť veriteľa. V tomto smere žalovaný len tvrdil, že v čase uzavierania darovacej zmluvy zisťoval na internete zadaním dopytu do vyhľadávača, či jeho brat nemá dlžoby s tým, že žiadne nezistil. Právny zástupca žalobcu naopak tvrdil, že v máji 2023, kedy vznikla pohľadávka žalobcu voči bratovi žalovaného, sám vyhľadával vo verejných registroch s tým, že zistil, že brat žalovaného mal evidované nedoplatky na zdravotných odvodoch a daniach. Okrem toho žalovaný tvrdil, že sa svojho brata pýtal, či nemá nejaké dlžoby s tým, že brat mu povedal, že nie. Toto potvrdil pri výsluchu aj svedok F. C. s tým, že pokiaľ mal evidované vo verejných registroch nejaké nedoplatky na odvodoch a daniach, tieto boli uvedené len z dôvodu ich oneskorenej úhrady z jeho strany. Ohľadom svojho dlhu voči žalobcovi žalovaného neinformoval s tým, že tým nechcel zaťažovať rodinu. Aj keď s poukazom na status žalovaného ako blízkej osoby dlžníka nie je pre rozhodnutie v tejto veci podstatné skúmať ukracujúci úmysel samotného dlžníka, treba konštatovať, že objektívna situácia v čase uzavretia darovacej zmluvy bola taká, že brat žalovaného mal dlh voči žalobcovi, ktorého zaplatenia sa žalobca domáhal, a to aj podaným návrhom na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý dňa 22.05.2023 zaviazal brata žalovaného na zaplatenie sumy prevyšujúcej 80.000,- Eur platobným rozkazom. Nakoniec brat žalovaného uzavrel so žalobcom dohodu o úhrade jeho dlhu vo forme súdneho zmieru. Treba konštatovať, že bez predchádzajúceho vynaloženia náležitej starostlivosti vo vzťahu k oboznámeniu sa s ukracujúcim úmyslom dlžníka nemôže žalovaný efektívne zákonnú domnienku vyvrátiť. To kladie vo všeobecnosti zvýšené nároky na blízke osoby pri uzatváraní právnych úkonov, ktoré sú v záujme ochrany vlastnej právnej sféry povinné verifikovať hrozbu vzniku odporovateľného právneho úkonu. Pritom platí, že tvrdenie blízkej osoby, že sa nezaujíma o podnikanie svojich rodinných príslušníkov (v danom prípade brata), resp. že ju o jej výsledkoch neinformovali, ani odkaz na dobré vzájomné vzťahy a dôveru v rodine nenahrádza dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti k rozpoznaniu úmyslu dlžníka.
29. Ako dôvodnú nebolo možné vyhodnotiť obranu žalovaného v podobe argumentácie, že uzavretie predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 05.05.2023 bolo vyústením predchádzajúcich právnych vzťahov medzi ním a jeho bratom. Žalovaný tvrdil, že so svojím bratom uzavrel dňa 05.05.2021 zmluvu o pôžičke, ktorou mu brat požičal sumu 6.000,- Eur na kúpu pozemkov zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. D. E. a dňa 07.10.2021 uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu brat požičal sumu 10.000,- Eur na kúpu pozemku zapísaného na LV č. XXX. Pri uzavretí týchto zmlúv sa mal žalovaný s bratom dohodnúť, že do vrátenia pôžičiek bude brat žalovaného ako veriteľ figurovať ako polovičný spoluvlastník predmetných pozemkov. Je teda zrejmé, že kúpnu zmluvu na predmetné pozemky uzavreli ako kupujúci žalovaný aj so svojím bratom. Treba uviesť, že uvedené okolnosti nezbavujú žalovaného ako blízku osobu povinnosti zachovať náležitú starostlivosť pri rozpoznaní ukracujúceho úmyslu dlžníka, ani ich nemožno považovať za prejav takejto starostlivosti. Platí pritom, že dlžník nemusí konať výlučne s ukracujúcim úmyslom a ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky nemusí byť jediným cieľom odporovateľného právneho úkonu. Pokiaľ by aj dlžník uzavretím ukracujúceho právneho úkonu plnil nejakú svoju zmluvnú alebo morálnu povinnosť, neznamená to, že nemôže mať ukracujúci úmysel, resp. že nedochádza k ukráteniu veriteľa. Uzavretím darovacej zmluvy totiž objektívne došlo k zmenšeniu postihnuteľného majetku dlžníka F. C., ktorý až do jej uzavretia bol podľa zápisu v katastri nehnuteľností podielovým spoluvlastníkom predmetných pozemkov. Je tiež pravdou, že darovacia zmluva bola uzavretá dňa 05.05.2023, hoci pôžička na kúpu pozemkov na LV č. XXXX bola podľa tvrdenia žalovaného aj svedka uhradená už 20.09.2021. Ich tvrdenie, že darovaciu zmluvu uzavreli až v čase splatenia druhej pôžičky z dôvodu hospodárnosti (aby nemuseli uzatvárať a zavkladovať viac zmlúv) súd nepovažoval za okolnosť, ktorá by zakladala v súhrne s ďalšími tvrdenými okolnosťami relevantné vynaloženie náležitej starostlivosti zo strany žalovaného k zisteniu, či darovacia zmluva nebude mať ukracujúci charakter vo vzťahu k uspokojeniu pohľadávky žalobcu.
30. V konaní tiež nebolo preukázané, že by zvyšný majetok dlžníka v čase terajšieho rozhodovania súdu o odporovacej žalobe postačoval na uspokojenie veriteľa. Samotný dlžník F. C. pri výsluchu potvrdil, že svoj dlh voči žalobcovi v zmysle právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Nitra plniť dosiaľ nezačal, pričom v čase rozhodovania súdu nedisponuje majetkom, z ktorého by svoj dlh voči žalobcovi mohol uhradiť. Uviedol, že v čase uzavierania darovacej zmluvy vlastnil rodinný dom, pričom právny zástupca žalobcu uviedol, že aj tento rodinný dom v I. dlžník previedol na svojho brata – žalovaného a aj tomuto prevodu žalobca odporuje v inom súdnom konaní.
31. Súd teda mal preukázané, že uzavretím darovacej zmluvy došlo v posledných troch rokoch pred podaním žaloby k takému zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu, ktoré zmenšenie majetku malo za
následok, že žalobca ako veriteľ nemôže aktuálne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka a nebyť tohto právneho úkonu, by žalobca ako veriteľ F. C. sa mohol uspokojiť i z majetku, ktorý bol predmetom prevodu dlžníka na žalovaného. Ako bolo uvedené vyššie, súd považoval za splnené aj ostatné podmienky odporovateľnosti v zmysle § 42a ods. 3 písm. a), resp. v zmysle druhej časti ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto podanej odporovacej žalobe vyhovel a určil, že predmetná darovacia zmluva zo dňa 05.05.2023 je voči žalobcovi právne neúčinná v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu na žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX O. P. XXXX v k.ú. D. E..
32. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom rodičov žalovaného, resp. dlžníka, keďže toto považoval za nadbytočné vo vzťahu k okolnostiam relevantným pre meritórne posúdenie veci, keďže nebolo v konaní ani tvrdené, že by sa vedeli vyjadriť k prípadným úkonom náležitej starostlivosti, ktoré mal žalovaný v čase uzatvárania darovacej zmluvy vykonať.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
– 2 –
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.