Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoP-113-2020.pdf
PDF · 97.15 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/113/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Q. S., narodenú XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov: Q. D., zomrelej XX.XX.XXXX a X. S., narodeného XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpeného: X.. Branislav Kahanec, advokát so sídlom Prešov, Vajanského 33, za účasti Z. D., narodenej XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, právne zastúpenej JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka so sídlom Prešov, Hlavná 61 a A. D., narodenej XX.XX.XXXX bytom V., W. X a Centra pre deti a rodiny DRaK, v konaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletou a pozbavenie výkonu rodičovských práv otca, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28P/148/2019-141 zo dňa 20.05.2020
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. V preskúmavanej veci sa začalo konanie na základe podnetu Okresného súdu Prešov o pozbavenie výkonu rodičovských práv otca a o ustanovenie poručníka. V priebehu konania súd uznesením zo dňa 20.03.2019 spojil na spoločné konanie konanie o návrhu otca o úprave styku s mal. Q.. Otec sa nestotožnil s obmedzením výkonu jeho rodičovských práv a povinností.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I.„návrh otca na úpravu styku z a mi e t a a styk otca s mal. Q. neupravuje, II.o b m e d z u j e otca X. S., nar. XX.XX.XXXX rodičovských práv vo vzťahu k mal. Q. S., nar. XX.XX.XXXX a to: v starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj mal. , v zastupovaní mal. a v správe jej majetku, III. u s t a n o v u j e mal. Q. S., nar. XX.XX.XXXX za opatrovníka tetu, A. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná mal. zastupovať a spravovať jej majetok, IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania“.
3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 25 ods.1, 2, 3, 5, § 38 ods.1, 2, 3, 4, § 39 ods.1,2,3, 4, § 60 ods.1, § 61 ods.1, 2 Zákona o rodine.
4. Rozhodnutie odôvodňuje skutkovými závermi, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania s tým, že mal. Q. žije spoločne so svojou starou mamou Z. D.. V roku 2018 zomrela maloletej matka a otec bol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca Q.. V. E. č. 30/219. Znalec uviedol, že spôsobilosť starostlivosti vychovávať mal., považuje toho času za vysoko obmedzenú
zo strany otca. Nepozná základné emočné osobnostné potreby mal., nedokáže poskytnúť pre ňu veľmi dôležitý vnútorný pocit bezpečia, emočnej stability a istoty na druhej strane. Záver potvrdzuje aj jeho nestabilný paranoidne ladený osobnostný profil, jeho antisociálne nastavenie, pocit ublíženia a ochoty, dokazovanie svojej neviny, resp. viny tých, ktorí podľa neho môžu za vzniknutú situáciu. Naopak vzťahy mal. so starou matkou ako aj s A. D. sú vyvážené a sýtené. Vyšetrenie mal. Q. preukázalo ambivalenciu vo vzťahu k osobe otca ako vnútorného konfliktu, ktorý rieši prostredníctvom neuvedomelého obranného mechanizmu popretím a vedomím vyhýbaním sa téme ohľadne otca. Takéto správanie je charakteristické pre jej snahu vyporiadať sa s prežitými udalosťami a minulosťou, ktorá bola práve v spojení s jej otcom X. S.. Znalec uviedol, že prípadné posúdenie stretávania sa Q. s otcom, by mal byť tento proces regulovaný výsledkami psychosociálnej intervencie, individuálneho prístupu pred podporou vhodnosti správania sa voči mal. na strane otca, ako aj individuálneho psychosociálneho prístupu vedúceho k čo najvhodnejšiemu spracovaniu emočných podkladov bez potreby vytesňovania na strane maloletej. Až na základe výsledkov týchto intervencií je možné posúdiť vhodnosť stretávania sa a to len za účasti bezpečnej osoby.
5. Ďalej vychádzal zo záverov Centra pre deti a rodiny DRaK, ktorá intervenuje v rodine a pracuje s mal. Q.. Začali s rodinou pracovať v máji 2019, ako odborné poradenstvo a podpora náhradného rodiča a pracujú doposiaľ. Mal. Q. s nimi komunikuje, pekne rozpráva aj o rodine otca, o jeho sestre a jej deťoch, ale keď príde reč na samotného otca, tak sa ho bojí a neguje ho. Pri projektívnych technikách napr. pri kresbe rodiny, otca úplne vytesňuje. Spontánne ho nikdy nespomína, keď ho spomenú, tvári sa, že otázku prepočula. Pracovníčky z Centra pre deti a rodiny DRaK poukázali na to, že sa snažili kontaktovať s otcom, nechali mu tel. číslo na centrum, že ich môže kedykoľvek kontaktovať.
6. Prijal právny záver, podľa ktorého je dôvod v zmysle ustanovenia § 38 Zákona o rodine pristúpiť k obmedzeniu výkonu rodičovských práv a to poukazujúc na to, že otec žije trvalo neusporiadaným spôsobom života a svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonáva. Otec bol vo výkone trestu, čo samo o sebe nie je diskvalifikačný prvok, avšak jeho správanie sa voči najbližším, najmä pod vplyvom alkoholu, vykazuje známky agresivity. Tieto okolnosti mal súd potvrdené z pripojeného vyšetrovacieho spisu ako aj znaleckého posudku, ktorý má v spise ako aj zo svedeckých výpovedí otcovej rodiny ako aj rodiny D.. V kontexte týchto skutočností, súd uzatvára, že životný štýl otca, rozvinutý alkoholizmus a neusporiadaný spôsob života sú dôvodom na to, aby súd pristúpil k obmedzeniu rodičovských práv. Súd vymedzil obmedzenie rodičovských práv otca v starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj mal. ako aj v zastupovaní mal. a v správe jej majetku. Súd uviedol, že v prípade, ak sa pomery na strane otca zmenia, ak dokáže abstinovať dlhšie obdobie, je možné prehodnotiť rozhodnutie súdu. V súčasnej dobe mal. má len otca ako zákonného zástupcu, keďže je zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke, ktorá ale nie je z titulu náhradnej osobnej starostlivosti zákonnou zástupkyňou. Z praktického pohľadu kvôli vybavovaniu záležitostí je však potrebné, aby mal. mala zákonného zástupcu na ktorého sa dá spoľahnúť, je dostupný pre potreby dieťaťa. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 3 ustanovil mal. Q. opatrovníčku jej tetu, A. D., keďže stará matka, ktorej je mal. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti neprejavila záujem o túto funkciu a to s poukazom na svoj vek.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie. Za odvolacie dôvody považuje dôvody uvedené v ust.§ 365 ods.1 písm.f/ C.s.p. Skutočný stav zistený súdom považuje za nesprávny a neúplný. Poukazuje na to, že súd neprijal žiadne opatrenia, ktorým by sledoval najlepší záujem dieťaťa, na jednej strane je záujem dieťaťa hodnotený a vnímaný na budovanie rodinných väzieb, na druhej strane zdravý emocionálny vývin. Súd neporovnával tieto prvky tak, aby dospel k záveru o najlepšom záujme dieťaťa. Poukazuje na závery znaleckého posudku znalca Q.. V. E., ktorý odpovedal, že v prípade posúdenia možnosti a vhodnosti otca s maloletou by tento proces mal byť regulovaný výsledkami sociálnej intervencie, to znamená tzv. individuálneho prístupu pre podporu vhodnosti správania sa voči maloletej na strane otca, ako aj najlepšiemu spracovaniu emočných podkladov bez potreby vytesňovania na strane maloletej.
9. Kolízny opatrovník k písomnému odvolaniu uviedol, že navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny, vrátane uznesenia. Má za to, že sa zaoberal súd rodinnou situáciou a pri ustanovení majetkového opatrovníka rozhodol v najlepšom záujme maloletej.
10. Stará matka maloletej navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku, alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
12. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania otca, tento nesúhlasí s obmedzením rodičovských práv, ako o obmedzení rozhodol napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie. Jeho námietky smerujú predovšetkým vo vzťahu k obmedzeniu resp. zákazu styku s maloletou, poukazujúc na nerešpektovanie záverov znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný znalcom Mgr. V. E..
13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie považuje za dôvodné pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozsudku postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoj záver odôvodňuje nasledovnými argumentmi.
14. V prejednávanej veci je predmetom konania posúdenie splnenia podmienok pre obmedzenie otca vo výkone jeho rodičovských právach vo vzťahu k mal. dcére Q. ako aj posúdenie dôvodnosti návrhu otca na úpravu styku s dcérou. Súd prvej inštancie sa rozhodol pristúpiť k obmedzeniu výkonu rodičovských práv otca a podľa ustanovenia § 38 ods.2 Zákona o rodine. K obmedzeniu rodičovských práv dochádza len v prípade, ak sú splnené zákonom kvalifikované skutočnosti a ide o najzávažnejšie zásahy do výkonu rodičovských práv a povinností (porovnaj Zákon o rodine, Komentár, 3.vydanie C.H.Beck Pavelková, str. 234).
15. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vo výroku I. rozhodol tak, že návrh otca na úpravu styku zamietol a zároveň rozhodol, že styk otca s mal. Q. neupravuje. Vo výroku II. vo vzťahu k obmedzeniu otca vo výkone rodičovských práv sa obmedzenie práva styku otca s maloletou dcérou výslovne neuvádza. Vychádzajúc z obsahu výrokov napadnutého rozsudku I. a II. je potrebné konštatovať, že takto formulované výroky rozhodnutia nie sú dostatočné pre prijatie záveru, že súd otca vo výkone rodičovských práv vo vzťahu k mal. Q. pokiaľ ide o styk obmedzil. Výroky I a II. vo vzťahu k styku otca s maloletou nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia rozsudku. V bode 29. súd zdôrazňuje, že v súčasnej dobe nie je v záujme maloletej, aby styk s otcom bol upravený. Vychádzajúc z obsahu výrokov napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že nedošlo rozhodnutím súdu k zákazu styku otca s maloletou, či k obmedzeniu rodičovského práva na styk podľa § 38 ods. 2 Zákona o rodine.
16. Akokoľvek, obmedzenie styku rodiča s maloletým dieťaťom, je vážnym zásahom do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj rodiča. Vo výnimočných prípadoch, pokiaľ to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa môže dôjsť k obmedzeniu alebo k zákazu styku rodiča s dieťaťom a vždy sa tak udeje len v záujme maloletého dieťaťa, vždy len vtedy, ak akékoľvek stretávanie sa rodič dieťa má priamy negatívny vplyv na zdravý vývin maloletého. Pre prijatie takéhoto opatrenia je nevyhnutné vysloviť dôvody pre aktuálnu nevyhnutnosť opatrenia a preukázať, že styk maloletej s otcom skutočne ohrozuje jej záujem. Štát v záujme zabezpečenia riadnej výchovy detí môže podniknúť aj kroky vedúce k obmedzeniu rodičovských práv a zabezpečeniu verejnej starostlivosti o deti. Vždy sa vyžaduje, aby sa zohľadnila konkrétna situácia a osobitné okolnosti prípadu (napr. Sabou a Pircalab v. Rumunsko z 28. 09. 2004).
17. Povinnosťou súdu bolo jednoznačne a zrozumiteľne prijaté opatrenie premietnuť do výrokovej časti rozsudku . Súd má za to, že dôvodom pre prijatie opatrení vo vzťahu k styku (styk neupravil) je prežitá životná situácia maloletej a vytesnenie otca z jej života v dôsledku zložitej rodinnej situácií, v
dôsledku negatívnych spomienok, ktoré nedokáže maloletá spracovať. Súd zdôvodňuje, že vzhľadom na závery znaleckého posudku v tejto fáze života maloletej nie je žiaduce upravovať styk otca s dieťaťom, poukazuje na to, že ak dozreje do vyššieho veku a sama prejaví iniciatívu, tak to nie je vylúčené. Z daného odôvodnia rozhodnutia nevyplýva, či ide o prijatie opatrenia súdom v podobe zákazu styku alebo v podobe obmedzenia výkonu rodičovského práva. K obmedzeniu rodičovských práv a povinností môže totiž dôjsť v dôsledku vyslovenia zákazu alebo obmedzenia styku rodiča s dieťaťom, pričom je možné dané opatrenie prijať na určitú stanovenú dobu alebo bez časového obmedzenia. Je možné rovnako prijať aj rozhodnutie, ktoré zakáže styk rodiča s dieťaťom, ktoré nemusí však predstavovať zbavenie jeho rodičovskej zodpovednosti.
18. V každom rozhodovaní súdu starostlivosti o maloleté dieťa je najlepší záujem dieťaťa najdôležitejším kritériom. Pokiaľ je v najlepšom záujme maloletej, aby boli prijaté závažné opatrenia dotýkajúce sa výkonu rodičovského práva otca, je povinnosťou súdu prvej inštancie vyvážiť a zdôvodniť najlepší záujem maloletej na zamýšľanom zásahu do výkonu rodičovských práv a povinností a dané opatrenia náležité konkretizovať . Správanie sa otca na ktoré súd poukazuje a vyhodnocuje ho nie správaním zodpovedného rodiča. Aj so záverov znalca vyplýva, že otec má obmedzenú spôsobilosť maloletú vychovávať. Otec nepozná základne emočné potreby a osobnostné maloletej ak situácii došlo aj v dôsledku časového odcudzenia. Záver podporuje aj otcov nestabilný a paranoidne ladený osobnostný profil.
19. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20. Dôvodné je súhlasiť s odvolacími tvrdeniami otca, ktorý udáva, že súd sa nevyrovnáva pri otázke styku otca s maloletou so závermi znaleckého posudku č. 30/2019, z ktorého vyplýva, okrem iného, že v prípade posúdenia možnosti a vhodnosti stretávania sa mal. Q. s otcom by mal byť tento proces regulovanými výsledkami psychosociálnej intervencie, to znamená individuálneho prístupu pre podporu vhodnosti správania sa voči maloletej na strane otca, ako aj individuálneho psychosociálneho prístupu vedúceho k čo najvhodnejšiemu spracovaniu emočných podkladov bez potreby vytesňovania na strane maloletej. Opierajúc sa o výsledky týchto psychologických intervencií je možné posúdiť vhodnosť stretávania sa. V prípade následného kontaktu mal. Q. s otcom odporúča účasť pre ňu bezpečnej osoby.
21. Pozitívny záväzok štátu na ochranu rodinného života vyplýva napríklad z čl. 18 ods.2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa, kedy za účelom zaručenia a podpory práv ustanovených týmto Dohovorom poskytujú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, rodičom a zákonným zástupcom potrebnú pomoc pri plnení ich úlohy výchovy detí a zabezpečujú rozvoj inštitúcií, zariadení a služieb starostlivosti o deti. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné opatrenia na to, aby sa zabezpečilo právo detí pracujúcich rodičov využívať služby a zariadenia starostlivosti o deti, ktoré sú pre ne určené.
22. Pri veľmi narušených väzbách rodič - dieťa je samozrejme vždy potrebné zvážiť čo je v záujme v záujme dieťaťa z hľadiska jeho priorít a jeho bezpečia. Ku vzájomnému kontaktu by malo dôjsť vždy v dobe, kedy už obe strany budú dostatočne pripravené. V závažných prípadoch, pokiaľ dochádza k obmedzeniu rodičovskej zodpovednosti existujú závažné okolnosti, kontakt neprebieha, je však správne pracovať so zachovaním sociálnych a individuálnych väzieb v kontakte so širšou bezpečnou rodinou dieťaťa ako sa tomu deje aj v prejednávanej veci, ale pri každom narušení väzieb je vhodné pracovať na ich sanácií, znovuobnovení, samozrejme vždy za predpokladu, ak je rodič motivovaný k prevzatiu svojej rodičovskej zodpovednosti v starostlivosti o dieťa, ak je možné vytvoriť nejakú citovú väzbu.
23. V prejednávanej veci je povinnosťou súdu vyrovnať sa aj so závermi znaleckého posudku, kedy znalec neodmieta vyslovene otázku kontaktu, a teda možnosť stretávania sa, avšak sú tam presne definované podmienky, kedy je možné, aby došlo k nadviazaniu kontaktu otec - maloletá. Vždy je pri nastavení kontaktu dieťa - rodič zásadne zabezpečiť bezpečie dieťaťa, preto je v odôvodnených prípadoch vhodné rozhodovať aj o kontakte nepriamom. V prejednávanej veci je povinnosťou súdu vyhodnotiť možnosti opatrení a uložiť opatrenia vo vzťahu k otcovi maloletej, aby mohol dostatočným spôsobom preukázať, že má záujem prevziať úlohu rodičovskej zodpovednosti, má záujem zmeniť svoje správanie, podrobiť sa opatreniam, ktoré mu budú uložené a následne sa tieto opatrenia budú vyhodnocovať.
24. Práve z týchto záverov vyplýva, že na to, aby takýto proces mohol nastať, musí byť regulovaný výsledkami individuálneho prístupu pre podporu vhodnosti sa správania voči maloletej na strane otca a následne aj na strane maloletej. V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje vyrovnanie sa s danými závermi znalca. Súd len poukazuje na závery tohto znaleckého posudku, potom na závery pracovníkov Centra pre deti a rodiny, ktorí poukazujú na to, že sa snažili kontaktovať s otcom, nechali mu aj telefónne číslo. Znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom v konaní obsahuje zistenia znalca pre prípad posúdenia možnosti a vhodnosti stretávania sa otca s maloletou (č.l 79).
25. Právo styku je možné obmedziť alebo vylúčiť tam, kde ako bolo uvedené, je to nevyhnutné v najlepšom záujme dieťaťa. Ak nie je v najlepšom záujme dieťaťa udržovať styk jedného z rodičov bez dohľadu, tak sa vždy zvažujú možnosti osobného styku s dohľadom, iné formy styku. Stykom sa rozumie aj pobyt dieťaťa, ktorý po obmedzenú dobu zostane s inou osobou alebo akákoľvek forma komunikácie medzi dieťaťom a touto osobou, ale i poskytnutie informácií tejto osoby o dieťati.
26. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 38 ods.2 Zákona o rodine súd pristúpi k obmedzeniu výkonu rodičovských práv vždy v prípade zavineného správania rodičov. Dôvody sú zákonodarcom vyjadrené alternatívne, stačí len jeden z týchto zákonných dôvodov a súd pristúpi k obmedzeniu. V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv súd uvedie vždy konkrétny rozsah práv, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Súd prvej inštancie vo výroku II. rozhodol obmedziť otca v starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletej, v zastupovaní a správe majetku. V prípade obmedzenia otca v starostlivosti o výchovu, zdravie, je treba konštatovať, že z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že mal. Q. je zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke právoplatným rozhodnutím súdu, ide o rozsudok, ktorý súd vydal v konaní pod sp.zn. 28P/14/2008, rozsudok sa stal právoplatným dňa 02.01.2019 (bod 6. napadnutého rozsudku). Z tohto zistenia vyplýva, že otec nezabezpečuje výchovu maloletého dieťaťa, právo výchovy prešlo v súčasnosti na starú matku, ide o výkon náhradnej osobnej starostlivosti. Zverením dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti už došlo k faktickému zásahu do výkonu rodičovských práv a povinností otca. V dôsledku tohto rozhodnutia súd do výkonu rodičovských práv a povinností zasiahol a výkon výchovy otca už obmedzil.
27. V prejednávanej veci niet pochybnosti, že výchova maloletej je zabezpečovaná v stabilnom prostredí.
28. Otázky obmedzenia výkonu rodičovských práv otca vo vzťahu k zastupovaniu a správe majetku nie sú odvolateľom napádané aj keď napáda rozsudok v celom rozsahu, má sa za to, že zrejme je ochotný, či schopný akceptovať obmedzenie výkonu rodičovských práv v tomto rozsahu.
29. Pokiaľ ide o obmedzenie otca v rodičovských právach o výživu, takéto obmedzenie výkonu v rozhodnutí súdu nie je ničím zdôvodnené. V súlade s § 39 ods.4 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov rozhodnutím súdu o obmedzení rodičovských práv a povinností a ich výkonu nezaniká.
30. Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody , odvolací súd zrušil rozsudok (§ 389 ods.1 písm.b/ C.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods.1 C.s.p.).
31. Úlohou súdu prvej inštancie bude v novom konaní opätovné vo veci rozhodnúť o návrhu otca na styk s maloletou dcérou ako aj povinnosťou súdu je nanovo rozhodnúť o tom, či pristúpi k obmedzeniu výkonu rodičovských práv a povinností na strane otca v súlade s ust.§ 38 ods.2 Zákona o rodine . V prípade , že áno v súlade s ust.§ 38 ods.3 Zákona o rodine vymedzí rozsah práv a povinností, na ktoré
sa obmedzenie vzťahuje. Vyrovná sa a posúdi postup a možné opatrenia k možnej revitalizácii vzťahu dieťa rodič.
32. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
33. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).