Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Ek-818-2020.pdf
PDF · 80.43 KB
Case nature
Area
Subarea
17Ek/818/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO 35 776 005 proti povinnému Noise s.r.o., so sídlom Južná trieda 4B, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO 47 691 344, o vymoženie 500,- eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/818/2020 zo dňa 20.07.2020 takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/818/2020 zo dňa 20.07.2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 17Ek/818/2020 zo dňa 20.07.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.05.2020 domáhal od povinného vymoženia 500,- eur na základe exekučného titulu - rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 13.03.2017 č. k. 21/17/L, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2017 a vykonateľnosť dňa 20.05.2017. Po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami súd zistil, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 20.05.2017 a teda prekluzívna lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku uplynula dňom 20.05.2020. Na zánik práva - preklúziu prihliada súd z úradnej povinnosti, nakoľko prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege a nemení sa na naturálnu obligáciu a preto po uplynutí prekluzívnej lehoty nie je možné pripustiť vymáhanie prekludovanej pohľadávky. Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty právo na nariadenie výkonu rozhodnutia zaniká. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky, aby vydal poverenie na vykonanie exekúcie a preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 35 ods. 1 prvá veta, § 45 ods. 2 písm. f), § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. b), § 53 ods. 4 prvá veta, § 61k ods. 1, § 199a ods. 1, § 199b a § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 71 ods. 1 a § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na bod 11 odôvodnenia a citujúc ust. § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 oprávnený uviedol, že z uvedeného znenia zákona vyplýva,
že od momentu účinnosti COVID zákona dňa 27.03.2020 sa prerušuje plynutie lehoty v konkrétnom prípade a plynutie prerušenej lehoty pokračovalo po 30.04.2020, t. j. od 01.05.2020. Prekluzívna lehota začala plynúť nadobudnutím vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. dňom 20.07.2017. Keďže COVID zákon nadobudol účinnosť dňa 27.03.2020, zachytil v danom prípade lehotu v čase jej plynutia, preto sa preruší jej plynutie do 30.04.2020, pričom od 01.05.2020 dobehne jej zvyšok. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty. Z predmetného ustanovenia zákona jednoznačne a preukázateľne vyplýva, že v danom prípade prekluzívna lehota neuplynula dňa 20.05.2020 ako konštatuje vyšší súdny úradník. Súd vec po právnej stránke posúdil nesprávne a absolútne opomenul aplikovať ustanovenie platného a účinného citovaného zákona alebo sa s týmto zákonom zrejme opomenul oboznámiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený v súlade s ust. § 250 ods. 2 CSP navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/818/2020 zo dňa 20.07.2020 zrušil.
5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
12. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „lex corona“) lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
13. Podľa § 2 ods. 1 lex corona ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne a skutkový stav veci bol rovnako správne zistený.
15. V prejednávanej veci nie je sporné, že exekučný titul rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice Č.: 21/17/L zo dňa 13.03.2017 nadobudol vykonateľnosť dňa 20.05.2017 a trojročná prekluzívna lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia uplynula dňom 20.05.2020. Súčasne nie je sporné, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 23.05.2020. Oprávnený v sťažnosti namieta, že súd neaplikoval ust. § 1 lex corona a nesprávne tak dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Exekučný súd má za to ako bude nižšie vysvetlené, že v danom prípade sa neaplikuje lex corona, nedošlo k prerušeniu plynutia lehoty určenej na nariadenie výkonu rozhodnutia a exekučný titul stratil spôsobilosť byť podkladom pre vedenie exekúcie.
16. Zákonodarca prijal lex corona za účelom toho, aby fyzické a právnické osoby nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Účelom teda nebolo „ochraňovať“ štát, resp. orgány verejnej moci. Ust. § 1 lex corona sa týka hmotnoprávnych lehôt a súkromnoprávnych vzťahov, t. j. právnych vzťahoch vznikajúcich podľa predpisov súkromného práva, najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Na druhej strane ust. § 2 ods. 1 sa týka procesných lehôt na strane účastníkov konania a strán v konaní, ktoré sú ustanovené zákonom (najmä procesné predpisy Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok) alebo určené priamo súdom na vykonanie určitého procesného úkonu. Aj v zmysle dôvodovej správy k lex corona „Navrhované opatrenie má v § 1 za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t. j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.“ Samotný lex corona však neobsahuje konkrétny výpočet lehôt, ktoré majú byť z dôvodu pandémie prerušené, resp. navrátené, ale stanovuje len, že pokiaľ lehota spĺňa ustanoveniami zákona predpokladané znaky, budú sa na ňu vzťahovať zákonom predpokladané dôsledky.
17. Správny poriadok ustanovuje na vykonanie rôznych procesných úkonov rôzne lehoty a spôsob ich počítania. Ich zmyslom je racionálne využitie času počas správneho konania v súlade so základnými pravidlami konania, najmä so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Lehota predstavuje právne relevantný časový úsek, pri ktorom je známy prvý a posledný okamih jeho uplynutia. Ide teda o pevne vymedzenú dobu určenú svojím začiatkom a koncom, v ktorej podľa zákona treba niečo vykonať, aby boli spôsobené isté právne následky alebo aby niektoré právne následky nenastali, t. j. ide o časový úsek, ktorý má k dispozícii oprávnená osoba na vykonanie konkrétneho úkonu, resp. práva. Je potrebné rozlišovať medzi hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi lehotami. Lehoty hmotnoprávne obsahujú väčšinou jednotlivé predpisy materiálneho práva a s ich uplynutím je spojený vznik alebo strata určitého práva, resp. oprávnenia. S plynutím týchto lehôt je teda spojený inštitút premlčania alebo preklúzie práva. Správny poriadok ako právny predpis procesného práva v zásade obsahuje najmä procesné lehoty. To však neznamená, že všetky lehoty v ňom upravené, možno považovať výlučne za procesné. Obdobne ako v prípade lehôt v prípade predpisov hmotného práva, pokiaľ štátnym orgánom uplynutím hmotnoprávnej lehoty zaniká oprávnenie na výkon určitého atribútu verejnej moci (napr. uložiť sankciu za porušenie právneho predpisu), alebo ako v tomto prípade dosiahnuť nariadenie núteného výkonu rozhodnutia správneho orgánu, je nutné takúto lehotu považovať za hmotnoprávnu. Vzhľadom na to je exekučný súd toho názoru, že lehota ustanovená v § 71 ods. 3 Správneho poriadku je hmotnoprávnou prekluzívnou lehotou. Tento záver je umocnený aj komentárom k uvedenému zákonnému ustanoveniu (zdroj ASPI) podľa ktorého: „V záujme právnej stability správny poriadok ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí rozhodnutie vykonať, aby pri uplatňovaní práva nevznikali neodôvodnené prieťahy. Niektoré osobitné zákony ustanovujú dĺžku tejto lehoty odchylne. Táto lehota má prekluzívny charakter, aj keď to takto jednoznačne nie je vyjadrené. Jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.“ V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právne závery vyslovené v uznesení Krajského súdu Trenčín zo dňa 30.11.2012, sp. zn. 4CoE/164/2012, podľa ktorých v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku zákon ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí výkon rozhodnutia nariadiť. Táto lehota má prekluzívny charakter, čo znamená, že jej uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada príslušný orgán z úradnej povinnosti (ex offo).
18. Keďže lehota upravená v § 71 ods. 3 Správneho poriadku je hmotnoprávnou lehotou, do úvahy prichádzala aplikácia ust. § 1 lex corona, pričom exekučný súd má za to, že do jej plynutia nebolo zasiahnuté zákonom predpokladaným spôsobom. Zákon v citovanom zákonnom ustanovení výslovne určuje, že sa musí jednať o „lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde“. Toto ustanovenie sa teda nevzťahuje na lehoty v administratívnoprávnych (správnych) vzťahoch (napr. kolaudačné konania, stavebné konania a iné). Vzťah vytvorený exekučným titulom rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice Č.: 21/17/L zo dňa 13.03.2017 je verejnoprávnej povahy napriek tomu, že nadobúdateľom nároku sa stala súkromnoprávna osoba oprávnený. Lehota podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku vzhľadom na povahu tohto právneho predpisu nemôže byť považovaná za ustanovenú právnym predpisom v súkromnoprávnych vzťahoch, preto plynutie tejto lehoty nebolo lex corona nijako dotknuté. Súčasne súd dodáva, že nakoľko lehota podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku nie je lehotou procesnou, nevzťahuje sa na ňu ani ust. § 2 ods. 1 lex corona.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené musí exekučný súd skonštatovať, že v prejednávanej veci nedošlo k prerušeniu plynutia lehoty a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie po uplynutí hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 20.05.2017 a v zmysle cit. ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku mal oprávnený 3 roky na to, aby svoje právo uplatnil, t. j. aby vykonal kroky k nariadeniu exekúcie. Plynutie prekluzívnej lehoty na nariadenie výkonu rozhodnutia je totiž jednoznačne závislé výlučne na konaní, resp. nekonaní oprávneného a len oprávnený môže svojimi úkonmi zabráni jej uplynutiu. Lehota 3 rokov uplynula dňa 20.05.2020 a do tohto dátumu musel oprávnený návrh na vykonanie exekúcie súdu podať aj doručiť. Nakoľko nedošlo k prerušeniu plynutia lehoty a oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doručil súdu až dňa 23.05.2020, urobil tak po uplynutí prekluzívnej lehoty a na túto skutočnosť súd prihliada ex offo. Preto vyšší súdny úradník správne postupoval, keď návrh na vykonanie exekúcie posúdil ako podaný po uplynutí lehoty, pričom správne aplikoval zákonné ustanovenia, na základe ktorých návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
20. S poukazom na vyššie súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/818/2020 zo dňa 20.07.2020 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.