Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/3/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. I., R. A. XX.XX.XXX2, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: X.. U. I., R. A. XX.XX.XXXX, D.: V. XX, D., zastúpená advokátkou Mgr. Gabrielou Novákovou, so sídlom: A. H. Škultétyho 5, Veľký Krtíš a otca: X.. T. I., R. A. XX.XX.XXXX, D.: V. XX, D., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 27.11.2020, č. k. -56, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 27.11.2020, č. k. -56, potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 27.11.2020, č. k. -56 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala dočasného zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a uloženia otcovi povinnosti dočasne prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 1500,- eur mesačne.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že matka svoj návrh vo veci nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že maloletá pochádza z manželstva účastníkov konania, ktoré doposiaľ trvá. Maloletá je aktuálne žiačkou 3. ročníka ZŠ. Po nástupe maloletej do školy sa matka zamestnala ako logistik, v práci dosahuje príjem vo výške 1.000,- eur netto. Otec maloletej je konateľom nadnárodnej spoločnosti, kde zarába cca 9.000,- eur mesačne. Vo vzťahu k matke sa otec dlhodobo správal dominantne a nekompromisne, neustále ju ponižoval a označoval za neschopnú, či už vo vzťahu k jej práci, starostlivosti o dieťa alebo o domácnosť. Nakoľko tieto výstupy otca zle vplývali na maloletú dcéru, matka ho poprosila, aby navštívili manželskú poradňu. Otec však povedal, že on sa s cudzími ľuďmi o sebe baviť nebude a túto prosbu neakceptoval ani po viacnásobnej snahe o záchranu manželstva. Konflikt medzi rodičmi sa vystupňoval počas Vianoc, kedy sa denne viacnásobne hádali, čoho svedkom bola aj maloletá dcéra. Nie raz otec pred dcérou povedal matke, že je „ženská jedná sprostá“ a nadával jej v snahe vyvolať konflikt napriek tomu, že ho prosila, aby počkal kým dcéra zaspí a potom sa porozprávajú. Pred dcérou vyhlásil, že mu bude lepšie bez matky, že taká neschopná osoba ako ona, nemá čo stáť po jeho boku. Na základe týchto okolností začala meniť svoje správanie aj maloletá, začína byť podráždená, niekedy až agresívna a nie raz ju musí matka upokojovať. Niekedy sa zase správa povýšenecky a odmietavo s tým, že ju otecko zabezpečí a bude mať všetko čo len chce, pričom matka jej to, čo dostane od otca, nikdy nevie zabezpečiť. Takýto vplyv na maloletú nie je v jej záujme, v jej veku by vôbec žiadne majetkové veci nemala riešiť. V súčasnosti už rodičia spolu ani riadne nekomunikujú, matka začína mať z otca strach a bojí sa byť s ním bez prítomnosti ďalšej osoby. Zistila, že ju kontroluje,

prezerá jej kabelku a začína dcéru neúmerne zaťažovať problémom rodičov. Pritom otec sa dcére venuje minimálne, zoberie ju ráno do školy, pričom všetky prípravy zabezpečuje matka (nachystá jej raňajky, desiatu, pripraví oblečenie). Poobede ide matka pre dcéru do školy, učí sa s ňou a otec prichádza domov okolo 19-tej hodiny, kedy už pomaly ide dcéra spať. Keď prišiel domov skôr, tak ho matka prosila, aby sa s dcérou učil, nech sa jej aspoň občas venuje, avšak na to reagoval takým spôsobom, že matka vie, čo sa učí a nemá ho s tým zaťažovať. Takýto psychický teror z jeho strany sa ďalej už nedá znášať, a preto sa dohodli, že sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahuje. V súčasnosti si hľadá vhodné bývanie, nakoľko podľa jeho vyjadrenia vzhľadom k jeho postaveniu musí mať aj adekvátne bývanie. Rodičia spolu komunikujú minimálne, fungujú zo zotrvačnosti a denný režim prebieha podľa vyššie uvedeného vzorca do času, kým sa otec z domácnosti v krátkom čase neodsťahuje. Starostlivosť o maloletú vykonáva výlučne matka, otec sa maloletej venuje hlavne počas víkendov v prípade, že má náladu a čas. Ako veľkému fanúšikovi FC Liverpool sa totiž aj rodinný víkendový program musel prispôsobiť zápasom v televízii, ktoré bývali vo väčšine prípadov hneď poobede, a preto nemohli vyraziť na nejaký dlhší výlet, lebo by sa im to časovo neoplatilo. Jeho otázka, či je problém, aby si raz za týždeň pozrel futbal, pôsobila vždy veľmi manipulatívne - pri bežnom človeku, ktorý trávi dostatočný čas s rodinou samozrejme nie, ale pri ňom, ktorý rodine vymedzil prakticky len víkendy s ním a ešte aj tie obmedzoval kvôli zápasu, tak áno. V rámci komunikácie o budúcnosti manželstva sa zhodli na tom, že bude lepšie, keď sa otec odsťahuje s tým, že starostlivosť o maloletú bude vykonávať matka a on bude prispievať na jej výživu podľa potreby. Styk s maloletou by sa neurčil a mohol by v záujme zachovania vzťahu s oboma rodičmi prebiehať podľa možností otca po vzájomnej dohode rodičov. Úprava práv a povinností rodičov k maloletej je v záujme maloletej z toho dôvodu, aby bola zabezpečená dostatočná úroveň starostlivosti o jej osobu, aby bola súdnym rozhodnutím garantovaná stabilita prostredia, v ktorom sa maloletá zdržiava a najmä ochrana jej duševného, telesného a citového vývinu. Maloletá potrebuje mať zabezpečený pocit istoty a stability výchovného prostredia. Je nutné, aby osobný status maloletej bol nateraz upravený neodkladným opatrením tak, že maloletá bude dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky, nakoľko ona osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje aj v súčasnosti. Matka má za to, že autoritatívna úprava práv a povinností rodičov k maloletej môže napomôcť k tomu, aby boli obaja rodičia povinní rešpektovať neodkladným opatrením navodený stav, čím by sa predišlo vzniku ďalších stresových situácií a hlavne vťahovaniu maloletej do konfliktu rodičov a jej manipulácii, čo by malo za následok zhoršenie jej psychického stavu a vznik trvalých následkov. Otec sa plánuje v krátkom čase odsťahovať, pričom už v súčasnosti žijú rodičia oddelene a starostlivosť o maloletú počas týždňa zabezpečuje výlučne matka. Otec prispieva na výživu maloletej a na chod domácnosti sumou 1.100,- Eur mesačne, ktorú zasiela na účet matky. Je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým budú dočasne upravené pomery účastníkov konania tak, aby bol zabezpečený riadny výkon matkiných rodičovských práv a najmä právo dieťaťa na oboch rodičov. Písomným podaním zo dňa 11.1.2020 doplnila matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedla nasledovné: Od podania návrhu došlo medzi manželmi k zhoršeniu situácie, maloletá je naďalej otcom vystavovaná konfliktnému správaniu, ktoré sa prejavuje v nevhodnom až ponižujúcom správaní otca voči matke, ktoré si maloletá čoraz viac uvedomuje. Vzniknutá situácia nevhodne vplýva na maloletú, ktorá začala mať pravdepodobne bolesti brucha psychosomatického charakteru a musela sa dňa 10.11.2020 vrátiť z vyučovania domov. Maloletú zo školy vyzdvihol otec, pričom následne sa vrátila z práce domov aj matka maloletej. Pri návrate domov vnímala matka maloletú schúlenú do klbka na posteli a otec pracoval na počítači. Následne sa venovala maloletej matka, pričom sa maloletá dožadovala jej neustálej prítomnosti. Po cca hodine v náručí matky prestalo maloletú bolieť brucho a pomerne rýchlo sa zotavila. Okrem toho od podania návrhu otec zablokoval prístup matky k jeho účtom, čím zostala odkázaná len na svoj príjem. Otec síce tvrdí, že jej bude naďalej poskytovať finančné prostriedky na maloletú a chod domácnosti, avšak uvedené je aj vzhľadom k jeho konaniu (k blokácii finančných prostriedkov) ponechané len na jeho dobrej vôli.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom vyhodnotil, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázala ani netvrdila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu navrhovaným spôsobom. Poukázal na to, že ustanovenie umožňuje iba, aby súd nariadil odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté dieťa už nachádza v starostlivosti matky, a preto nie je možné toto zákonné ustanovenie aplikovať. I keď je výpočet povinností, ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia 325 ods. 2 demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, podľa názoru súdu nie je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Zverenie do osobnej starostlivosti matky by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv otca

a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že z vyjadrenia matky vyplynulo, že otec prispieva na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne a 800,- eur mesačne posiela matke na chod domácnosti. Z uvedeného vyplýva, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní a to vo výške, ktorá rozhodne spĺňa charakter výživného v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie zdôraznil, že neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorého účelom je rýchle riešenie situácie, vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu, nie vytvorenie „poistky“ do budúcnosti. Vyjadrenia matky, že je otázne, či si otec bude plniť vyživovaciu povinnosť sú subjektívneho charakteru, ide o hypotetické úvahy, ktoré nemajú oporu v doposiaľ zistenom stave, a z ktorých nemožno vyvodiť, či už naliehavosť situácie alebo záujem maloletej. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že suma, ktorú požadovala matka t.j. 1.500,- eur mesačne nezodpovedá výživnému v nevyhnutnej miere. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k názoru, že matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ako základnej podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Za daných okolností teda súd nepovažoval návrh matky za dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

4. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka včas odvolanie, z dôvodu podľa , a . Súd prvej inštancie podľa matky prijatím uznesenia vydal nesprávne rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení predložených dôkazov, ako aj celkovo na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom vychádzal z nedostatočne zistených skutkových zistení, a to napriek ich preukázaniu predloženými dôkazmi. Uznesenie považuje matka za rozporné so záujmom maloletej. Matka v podanom návrhu uviedla, že manželstvo rodičov je rozvrátené a situácia v rodine je veľmi napätá. Uvedené má veľmi zlý vplyv na maloletú, ktorá túto situáciu vníma a vytvára sa v nej stres, ktorý sa odzrkadľuje bolesťami brucha maloletej. Uvedená situácia pretrváva, pričom súčasný stav, kedy nie sú jasne určené pravidlá, týkajúce sa maloletej je nevyhovujúci a vyúsťuje do kontinuálneho napätia. Matka otcovi uvedenú situáciu oznámila, pričom došlo k dohode, že uvedenú situáciu budú riešiť prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Otec uviedol, že sa z domácnosti odsťahuje len v tom prípade, pokiaľ budú zakotvené všetky jeho práva týkajúce sa úpravy práv k maloletej vrátane jeho styku s maloletou. Nakoľko stretnutie bude prebiehať v blízkom období a malo by vyústiť do dohody rodičov matka oznamuje odvolaciemu súdu, že v prípade, ak tak učinia, neodkladne oznámi túto skutočnosť konajúcemu súdu. Neodkladné rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k maloletej do rozvodu je dôležité aj z toho dôvodu, aby mal otec právnu istotu styku s maloletou, ktorá je pre neho prioritná. Matka v odvolaní poukazuje na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že zákonodarca vymedzuje rozdiel medzi pojmami dokazovanie a osvedčovanie, ktoré sa využíva v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia. Pojem osvedčovanie tvrdených skutočností pritom znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, v súvislosti s čím nemusí dodržiavať formalizovaný postup štandardného dokazovania. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti (nie preukázania) rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva následne legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. V prípade osvedčovania teda nejde o procesný postup, kedy sa má skutkový stav účastníkom konania riadne preukázať, ale „len“ o spravdepodobnenie navrhovateľom tvrdených skutočností tak, aby boli tieto tvrdenia presvedčivé. Samotný inštitút neodkladného opatrenia pritom procesnej strane priamo znemožňuje riadne vykonať dôkazy, ktoré by boli vykonávané v konaní vo veci samej, a teda v prípade, že súd vyžaduje za účelom priznania nároku dôkladné preukázanie tvrdení, takýmto postupom strane priamo zabraňuje v uplatnení jej práv na neodkladnú a dočasnú úpravu pomerov, v takomto prípade by nebolo možné dosiahnuť nariadenie neodkladného opatrenia s preventívnym účinkom. Vzhľadom k vyššie uvedenému má matka za to, že dostatočným spôsobom osvedčila skutkový stav veci a dočasná zmena starostlivosti je v najlepšom záujme maloletej. Uvedené je dôležité na položenie základov pre úpravu vzťahov do budúcna, pričom dáva aj otcovi priestor na zabezpečenie svojej budúcnosti s tým, že bude mať doriešenú otázku úpravy práv k maloletej.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenie, v ktorom reaguje na predmetný návrh matky a na tvrdenia v ňom uvedené. Ako súčasť vyjadrenia bola súdu predložená tiež kópia písomnej dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu uzatvorená rodičmi dňa 12.01.2021, ktorou si rodičia upravili vzájomné práva a povinnosti na čas do rozvodu a na čas po rozvode manželstva. Matka poukazuje na skutočnosť, že manželstvo rodičov je rozvrátené a situácia v rodine je napätá, keďže nie sú určené jasné pravidlá týkajúce sa maloletej. V dôsledku toho podľa jej slov narastá kontinuálne napätie majúce negatívny vplyv na maloletú. V tejto súvislosti si otec dovoľuje poukázať na to, že tvrdenia matky vychádzali z vnímania

situácie v čase, kedy ešte nebola medzi rodičmi uzatvorená dohoda rodičov, ktorou si rodičia jasne a komplexne dohodli a písomne upravili výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletej. A to ako na čas pred rozvodom manželstva, tak aj na čas po rozvode. Dohoda tvorí podklad pre schválenie rodičovskej dohody rozsudkom v konaní o rozvode manželstva, s prihliadnutím najmä na záujmy a potreby maloletej. Dohoda rodičov celostne a komplexne upravila vzájomné vzťahy rodičov k maloletej. Osobná starostlivosť o maloletú bola zverená matke. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným v sume 1.000,- eur mesačne k rukám matky, a zároveň nad rámec bežného výživného sa otec zaviazal prispievať na pokrytie nákladov povinnej školskej dochádzky maloletej sumou 100,- Eur na účet matky. Dohoda rodičov upravila aj jasný režim styku rodičov s maloletou. Dohoda sa medzi manželmi dodržiava. Uzavretím dohody rodičov a odsťahovaním sa otca do nového bývania odpadla v odvolaní uvádzaná nejasnosť pravidiel a v dôsledku toho sa aj odstránilo napätie medzi rodičmi vo vzťahu k maloletej vnímané matkou a uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného vyplýva, že dôvody na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podľa názoru matky existovali v čase podania návrhu v súčasnosti neexistujú. Potvrdením odstránenia napätia medzi rodičmi je aj ďalšia skutočnosť, na ktorú týmto poukazuje otec a to, že rodičia v súčasnosti vzájomne spoločne komunikujú text návrhu na rozvod, ktorý má byť podľa predbežných vzájomných dohôd podaný zo strany otca a podpísaný aj matkou. Otec uvádza, že z vyššie uvedeného vyplýva vzájomne konštruktívny postoj oboch rodičov k riešeniu vzniknutej situácie, najmä majú na zreteli, aby maloletá bola v čo najväčšej miere uchránená pred stresovými situáciami, ktoré okolnosti rozvodového konania prinášajú. Zároveň si obaja rodičia svoje pracovné povinnosti zariadili tak, aby v čase kedy je s nimi maloletá, trávili čas s ňou a plne sa jej venovali a starali sa o ňu.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. , a túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (, ).

7. Podľa ust. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

8. Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Podľa na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je

opodstatnený z hľadiska ochrany zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.

15. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením, či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

16. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky, ako nedôvodné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s poukazom na to, že matka neosvedčila vôbec potrebu rýchlej a neodkladnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v uznesení súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti aj vo svetle vyjadrenia otca k odvolaniu, odvolací súd dodáva, že v prípade ak rodičia sa vedie dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností, nie je potom daný dôvod na neodkladnú úpravu. Neodkladná úprava nemá slúžiť ako náhrada zo rozhodnutie vo veci samej. V danom prípade je zrejmé, čo vyplývalo už z návrhu matky, že maloletá je v jej osobnej starostlivosti, otec voči tomu nenamieta. Bolo preukázané výpismi z účtu matky, že otec si plní aj vyživovaciu povinnosť k maloletej, keď pravidelne mesačne matke posiela 1.100,- eur. Taktiež nevyplynulo z návrhu matky, že by sa nevedeli dohodnúť s otcom o styku s maloletou. Len skutočnosť, že sa rodičia rozvádzajú, nie je sama o sebe dôvodom na neodkladnú úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V danom prípade maloletej nehrozí žiadna ujma na jej zdraví a nie je ohrozená jej výživa. Navyše rodičia nakoniec spísali rodičovskú dohodu, ktorá má byť podkladom k návrhu na rozvod manželstva.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nevidí potrebu neodkladne upravovať rodičovské práva a povinnosti k maloletej tak, ako žiada matka. Nie je tu osvedčená žiadna hrozba ujmy na právach maloletej, ak nebude návrhu matky vyhovené. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (, ).

18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).