Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Tos-13-2021.pdf
PDF · 69.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7Tos/13/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. februára 2021, v trestnej veci proti K. J.S., odsúdenej pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f) Tr.zák., o sťažnosti obhajcu odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.12.2020 sp.zn. 2Pp/1/2017 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods.1 písm.c) Tr.por. z a m i e t a sťažnosť obhajcu odsúdenej K. J. - S.. Q. U.T..
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 17.12.2020 sp.zn. 2Pp/1/2017 podľa § 68 ods. 2 Tr. zákona vyslovil, že odsúdená K. J. sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody určenej uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2Pp/1/2017 zo dňa 22.2.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2Pp/1/2017 zo dňa 27.2.2017, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/210/2015 zo dňa 5.6.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/210/2015 zo dňa 4.10.2016 vo výmere 7 (sedem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia neosvedčila a zvyšok nevykonaného trestu vo výmere 4 (štyroch) mesiacov a 28 (dvadsaťosem) dní vykoná.
V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť obhajca odsúdenej S.. Q. U.. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že obhajoba si je vedomá dokazovania, ktoré bolo vykonané na verejnom zasadnutí dňa 17.12.2020 pred súdom prvého stupňa, a to prečítaním viacerých rozhodnutí súdov, vrátane súdov v W., ako aj ďalších listín, ktoré slúžili ako podklad pre vydanie napadaného rozhodnutia. Neostalo samozrejme obhajobe nepovšimnuté, že odsúdená K. J. sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia dopustila trestnej činnosti v zahraničí, i keď možno teoreticky povedať, že relatívne nepatrnej, aj keď opakovanej trestnej činnosti.
Berúc do úvahy charakter samotného napadaného rozhodnutia, spojený s prípadným nástupom na výkon trestu odňatia slobody a hlavne nemožnosťou obhajoby kontaktovať sa, či už osobne alebo telefonicky s odsúdenou (aj samotný súd prvého stupňa nemal vedomosť o jej pobyte, či aktuálnom mieste jej zdržiavania sa), obhajoba vyhodnotila situáciu tak, že z opatrnosti je potrebné opravný prostriedok podať.
V tejto súvislosti, a teda berúc do úvahy dôkazný stav, neostáva obhajobe nič iné ako konštatovať, že z hľadiska probácie bola odsúdená hodnotená viac-menej kladne, podrobila sa sociálnemu výcviku v rámci uložených povinností, rovnako počas probácie spolupracovala, pričom nezanedbala ani ďalšiu uloženú povinnosť a to zamestnať sa v skúšobnej dobe.
Čo sa týka povinnosti zamestnať sa, nie je zrejmé namieste zaujať absolútne kritický postoj vo vzťahu k odsúdenej, keďže bolo preukázané, že počas skúšobnej doby pracovala a to hoci len na dohodu o pracovnej činnosti. Ide o formu výkonu práce, ktorou odsúdená splnila uloženú povinnosť, t.j. zamestnať sa. Zrejme ani samotné rozhodnutie o podmienečnom prepustení v tomto kontexte neukladalo povinnosť zamestnať sa a byť zamestnaný počas celej doby trvania skúšobnej doby. Keďže samotné trvanie pracovného pomeru alebo iného obdobného pomeru (napr. dohoda o pracovnej činnosti, resp. dohoda o vykonaní práce) vo veľkej miere závisí aj od potrieb konkrétneho zamestnávateľa.
Vo vzťahu k probačnému dohľadu obhajoba poukázala na to, že sa ho odsúdená K. J. zúčastnila celkovo päťkrát, pričom do času, kedy sa nedostavila na „probáciu“, t.j. do apríla 2019, probačný a mediačný úradník poukázal na aktívnu spoluprácu odsúdenej.
Obhajoba vníma jednotlivé správy Okresného súdu Bratislava II o priebehu probačného dohľadu ako sporné, napr. v správe z probácie zo dňa 27.9.2017 (ale aj v správe zo dňa 6.6.2018) sa uvádza, že odsúdená K. J. sa do probácie nedostavuje, hoci z konečnej správy zo dňa 30.1.2020 adresovanej tunajšiemu súdu naopak vyplýva, že sa odsúdená, až na jedenkrát, dostavovala na probáciu päťkrát, nehovoriac už o jej deklarovanej aktívnej spolupráci. V konečnej správe o probačnom dohľade nie je v zásade negatívna zmienka o nedostavovaní sa k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Bratislava II a teda o tom, aby odsúdená nespolupracovala s týmto úradníkom.
K protiprávnemu konaniu, za ktoré bola postihnutá súdom v W. obhajoba uvádza, že podľa konštantnej judikatúry NS SR možno na ustanovenie § 68 až 70 Tr. zákona analogicky použiť ustanovenie § 49 a § 50 Tr. zákona, z čoho by per analogiam malo vyplývať, že výnimočne súd nemusí rozhodnúť o neosvedčení sa a teda nariadení zvyšku nevykonaného trestu, hoci odsúdený konaním páchaným počas skúšobnej doby dal príčinu na vyslovenie o neosvedčení sa.
Obhajoba preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil a sám vyslovil, že odsúdená K. J. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčila.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods.1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť obhajcu odsúdenej nie je dôvodná.
Nadriadený krajský súd považuje za nutné poukázať, že okresný súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia veľmi podrobne a pritom vecne správne poukázal na dôkaznú situáciu, ku ktorej došlo potom, ako odsúdená K. J. bola podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody.
Samosudkyňa Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi až učebnicovým spôsobom podrobne rozobrala v dôvodoch napadnutého rozhodnutia výsledky vykonaného dokazovania a vyjadrila aj argumenty, na podklade ktorých dospela k záveru o neosvedčení sa odsúdenej v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Ani nadriadený krajský súd nezistil žiadne také pochybenie v napadnutom rozhodnutí, aby bolo možné, resp. až potrebné, a to na podklade dôvodov uvádzaných v sťažnosti obhajcu odsúdenej K. J., vyhovieť týmto odvolacím námietkam.
Nadriadený krajský súd preto v podrobnostiach v celom rozsahu poukazuje na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a ničím viac nedopĺňa. Navyše k argumentom sťažovateľa považuje nadriadený krajský súd len pre zvýraznenie poukázať, že odsúdená K. J. si riadne neplnila podmienky stanovené v rámci probácie, až na podmienku zamestnať sa.
Vysloviť záver, že odsúdená K. J. sa v skúšobnej dobe osvedčila tak, ako to v jej prospech navrhovala obhajoba v žiadnom prípade neprichádzalo do úvahy, nakoľko odsúdená nevyužila dobrodenie zákona, pokiaľ bola podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody, a to vo veci pre majetkovú trestnú činnosť a napriek tomu vysoko sofistikovaným spôsobom sa opätovne dopustila opätovne rovnakej
trestnej činnosti v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.