Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_KK-6Er-55-2012.pdf
PDF · 76.69 KB
Case nature
Subarea
KK-6Er/55/2012
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX B., proti povinnému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E. F., na vymoženie dlžného výživného v sume 99,00 eur a bežného výživného v sume 33,00 eur mesačne od 15.04.2012 a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou, so sídlom Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, pod sp. zn. EX 81/2012
rozhodol:
I. Súd exekúciu v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u.
II. Súdnemu exekútorovi sa trovy exekúcie n e p r i z n á v a j ú.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
IV. Súdny exekútor je povinný vrátiť na účet Okresného súdu Poprad preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vo výške 154,80 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. V tom čase ešte maloletý oprávnený podal cestou svojej zákonnej zástupkyne dňa 18.04.2012 na exekútorskom úrade JUDr. Márií Hlaváčovej, so sídlom Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške, keďže povinný si dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť uloženú mu rozhodnutím súdu, a to právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, č.k. 2C/15/2009 - 3 zo dňa 06.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2009.
2. Súdny exekútor predložil súdu dňa 11.01.2024 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") v znení platnom do 31. marca 2017, ktorý odôvodnil tým, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň uviedol, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Uznesením č. 10D/189/2021-25 bolo dedičské konanie po poručiteľovi zastavené z dôvodu, že nezanechal žiaden majetok. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie podľa vyúčtovania vo výške 134,54 eur s DPH.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
5. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 18.04.2012, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
8. Podľa. § 7 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
9. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
10. Podľa § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
11. Podľa § 584 Občianskeho zákonníka ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.
12. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva a povinnosti. Keďže povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, je zrejmé, že nemá ďalej spôsobilosť byť účastníkom v exekučnom konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Tie práva, ktoré sa viažu výlučne na osobu dlžníka, prípadne veriteľa, však smrťou jedného z nich zanikajú. Týmto, právom, resp. povinnosťou je aj vyživovacia povinnosť, ktorá zaniká smrťou oprávnenej osoby (právo), resp. smrťou osoby povinnej poskytovať výživné (povinnosť).
13. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko v posudzovanej veci je predmetom vymáhanie výživného, pričom povinný zomrel, zanikla dňom jeho smrti jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenému, pretože táto je z povahy veci osobnou povinnosťou rodiča - povinného. Súd preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavil.
14. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
16. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
17. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
18. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
19. Podľa § 243j Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu
trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
20. Súdny exekútor si podaním zo dňa 06.09.2023 vyčíslil trovy exekúcie spolu s DPH vo výške 134,54 eur.
21. V uvedenom prípade súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú z dôvodu úmrtia povinného, na základe čoho došlo k zastaveniu exekúcie. Za daného stavu je tak nutné konštatovať, že povinnému, ktorý stratil procesnú subjektivitu, povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť. Na druhej strane nemožno touto povinnosťou v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať ani oprávneného, pretože ten žiadnym spôsobom procesne nezavinil zastavenie exekúcie. V uvedenom prípade tak súd vzhliadol dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré s poukazom na § 243j Exekučného poriadku náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal.
22. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: "navyše ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. Novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie".
23. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. V tomto prípade zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať oprávnenému ani povinnému. Keďže žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, súd žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.
24. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 8 aj výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa § 197 ods. 3.
25. Podľa § 197 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Platiteľom preddavku podľa odseku 2 je súd, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
26. Súdnemu exekútorovi bola na podklade uznesenia Okresného súdu Kežmarok, č. k.: 6Er/55/2012 - 10 zo dňa 13.09.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2012, v tomto konaní dňa 27.12.2012 vyplatená suma 154,80 eur z rozpočtových prostriedkov súdu titulom preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov (§ 197 ods. 3 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade nebola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, teda prípadu keď v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného znáša trovy exekúcie súd, súd uložil súdnemu exekútorovi povinnosť vrátiť súdu poskytnutý preddavok vo výške 154,80 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje. (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku a § 357 Civilného sporového poriadku).
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti výroku II. a IV. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 Civilného sporového poriadku).