Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/2/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, vo veci navrhovateľky Mgr. H. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom V. 3, O. O., právne zastúpenej Mgr. Valérom Podoľskim, advokátom so sídlom Námestie slobody 1, Humenné, a manžela Q.. Y. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom V. XX, O. O., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej K. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom V. XX, O. O., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -64 zo dňa 21. 12. 2020, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým otcovi dočasne uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej K. F. sumou 120,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia uznesenia (prvý výrok) m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol (druhý výrok), p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“, event. „súd prvej inštancie“, resp. „okresný súd“), uznesením zo dňa 21. 12. 2020 neodkladným opatrením uložil otcovi povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletej K. F. (ďalej aj „maloletá“, resp. „dieťa“) sumou 120,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia uznesenia (prvý výrok). Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (druhý výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka maloletej (ďalej aj „matka“) sa v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala maloletú dočasne zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 500,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 03. 2020. Zároveň žiadala dočasne upraviť styk otca s maloletou. Matka návrh odôvodnila prerušením spoločnej domácnosti s otcom maloletej (ďalej aj „otec“) počnúc dňom 01. 03. 2020, kedy sa s maloletou odsťahovala do prenajatého bytu. Otec nadviazal známosť s inou ženou, nepracuje od roku 2014, neprispieva na domácnosť ani na výživu maloletej.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , (ďalej len „“), , , , (ďalej len „“) a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Ohľadne dočasného zverenia maloletej do starostlivosti matky návrh zamietol z dôvodu neosvedčenej potreby bezodkladnej a naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, pretože starostlivosť o maloletú poskytuje nepretržite matka a dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti

by sa tak minulo svojmu účinku, nakoľko by sa len konštatoval už existujúci právny stav. Z návrhu nezistil porušovanie práv maloletej, ani spochybňovanie starostlivosti matkou otcom. Za dôvodný však považoval návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne vyživovacej povinnosti otca. Príjem matky mal zistený vo výške 990,50 Eur brutto, náklady na maloletú matka nešpecifikovala, uviedla ich vo výške presahujúcej sumu 1 000,- Eur, ktorá suma pozostávala z nájmu vo výške 600,- Eur mesačne. Okresný súd poukázal na zjavne vybočujúce náklady na maloletú z bežného rámca, pretože do nákladov nemožno zahrnúť celý nájom bytu, v ktorom býva aj matka. Výživné na maloletú by malo pokrývať náklady na jej výživu, ošatenie, hygienu, školské potreby, ktoré matka nešpecifikovala, navyše zvolila pre seba a maloletú vyšší štandard bývania, ktorý nezohľadňuje príjem matky. Za nedôvodný považoval aj argument matky ohľadne nákladov na podnájom motorového vozidla vo výške 360,- Eur mesačne s DPH. Poukázal na charakter neodkladného opatrenia, ktorým sa má uložiť povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere na uspokojenie základných životných potrieb maloletej, ktoré preto nezodpovedá sume riadneho výživného, určeného až po riadnom vykonaní dokazovania v rozhodnutí vo veci samej. Maloletá je vo veku 10 rokov, jej otec podniká a na účtoch v bankách má finančné prostriedky vo výške 4 522,56 Eur a 72 936,24 Eur, zjavne disponuje majetkovými hodnotami na to, aby uhrádzal výživné pokrývajúce nevyhnutné náklady na maloletú vo výške 120,- Eur s prihliadnutím na vek a potreby maloletej. Rovnako za nedôvodný považoval návrh matky, ktorým žiadala neodkladným opatrením uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej spätne, teda od opustenia spoločnej domácnosti, pretože neodkladným opatrením sa upravujú len aktuálne a nevyhnutné pomery účastníkov konania a neodkladným opatrením nemožno uložiť výživné spätne. Konštatoval nedôvodnosť návrhu matky aj na dočasnú úpravu styku otca s maloletou, z dôvodu nezisteného režimu otca, jeho pracovného času, pričom z návrhu nevyplývala nezhoda rodičov ohľadne stretávania sa otca s maloletou. Počiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca určil počnúc dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zmenil tak, že dočasne zverí maloletú do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude oprávnená zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň žiadala otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 500,-Eur mesačne počnúc dňom 01. 03. 2020 a tiež upraviť styk otca s maloletou každý párny víkend v sobotu od 08.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že maloletú si otec vyzdvihne pred jej bytom a po ukončení doby styku maloletú pred jej bytom odovzdá. Tiež žiadala neodkladným opatrením rozhodnúť o jej povinnosti maloletú na styk s otcom pripraviť v mieste svojho bydliska a styk otcovi s maloletou umožniť. Trvanie neodkladného opatrenia navrhla obmedziť do skončenia konania o rozvod manželstva vedeného pod sp. zn. .

5. V odvolaní namietala, že okresný súd nerozhodol o zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti, čo považovala za potrebné pre bezproblémové vybavovanie množstva úradných záležitostí nielen v škole, ale aj v bankách, a pod.. Navrhované zverenie maloletej sa nemíňa účinku a je to potrebné pre riadny výkon rodičovských práv a povinností. Vyčítala prvoinštančnému súdu neoboznámenie sa s prílohami k návrhu na rozvod manželstva a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto vec nesprávne právne posúdil. Taktiež nesúhlasila s výškou určeného výživného na maloletú, pretože výpisom zo svojho účtu s patričnými poznámkami pri jednotlivých položkách na výpisoch, dokladovala prvoinštančnému súdu mesačné náklady na maloletú, ktoré skutočnosti si prvoinštančný súd nevšimol. Rovnako nesúhlasila s konštatovaním okresného súdu ohľadne nákladov na bývanie v prenajatom byte, zdokladované vo výške 600,-Eur mesačne, na ktorej sume by sa mal otec minimálnym pomerom v 1

- ici podieľať sumou 300,-Eur, zvlášť za situácie, keď boli preukázané nemalé zostatky na jeho účtoch v peňažných ústavoch. Rozhodnutie okresného súdu o výživnom vo výške 120,-Eur mesačne podľa nej postráda matematickú logiku, ako aj právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom potreba bývania maloletej je nevyhnutnou potrebou, nejde o žiaden nadštandard aj s poukazom na vysoko nadštandardné majetkové pomery otca, na ktoré mal súd prvej inštancie prihliadnuť. Jej majetkové pomery sú neporovnateľne horšie ako pomery otca, preto je na mieste, aby sa otec podieľal na nákladoch bývania pripadajúcich na maloletú vo výške 300,-Eur mesačne, navyše, keď roky neprispieva na výživu maloletej, či domácnosť, v dôsledku čoho jej pomáhali rodičia minimálne sumou 1 000,- Eur mesačne. Za nesprávne považovala aj zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku otca s maloletou každý párny víkend, keď všeobecné súdy v 90% prípadoch uvedeným spôsobom rozhodujú. Okresný súd ak nepovažoval za potrebné upraviť styk otca s maloletou, mal rozhodnúť, že sa styk s maloletou neupravuje a nezakazuje, resp. sa neobmedzuje, čo je štandardné v prípadoch, keď konajúce súdy nechcú presne vymedzovať styk. Rozhodnutie prvoinštančného súdu

považovala za zjavný experiment, s ktorým sa za 17 rokov nestretla, keď rozhodol o stanovení výživného bez zverenia maloletej do osobnej starostlivosti a bez úpravy styku, preto v rozhodnutí došlo len k polovičnej úprave. Pri súčasnej ,,dôveryhodnosti súdov“ je podľa nej nepochopiteľné.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zrušil, event. návrh zamietol v celom rozsahu.

7. Rozhodnutie okresného súdu o neodkladnom opatrení považoval za protizákonné, vychádzajúce z nepodložených tvrdení matky, navyše, pri nesprávnom a neúplnom zistení skutkového stavu veci, založené na nesprávnych skutkových zisteniach z vykonaných dôkazov a tiež pre nesprávne právne posúdenie veci. Odvolanie podal do výroku o určení vyživovacej povinnosti, pričom sa stotožnil s rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu v ostatných častiach, pretože matka neosvedčila potrebu úpravy pomerov k maloletej, o ktorú sa osobne stará, nebráni matke v styku. Za nesprávne považoval konštatovanie okresného súdu o poskytovaní nepretržitej starostlivosti zo strany matky, keď vychádzal len z tvrdenia matky, ktoré sa však nezhodujú so skutočnosťou, pretože maloletá sa nachádza v jeho osobnej starostlivosti. Nesúhlasil ani s popisom udalostí v návrhu o údajnom odsťahovaní sa matky s maloletou zo spoločnej domácnosti, pretože k odsťahovaniu matky došlo až v polovici decembra roku 2020, avšak bez maloletej, o ktorú sa stará, poskytuje jej výživu a výchovu. Navyše matka maloletej nezmenila pobyt v škole, resp. u všeobecného lekára, a tiež neosvedčila akým spôsobom zabezpečuje ona starostlivosť o maloletú, keď navyše je zamestnaná, nepoberá pandemickú OČR. Aj s poukazom na protiepidemiologické opatrenia je škola maloletej zatvorená, a preto sa o ňu stará, dohliada pri dištančnom vyučovaní počas školských dní na maloletú, má k tomu prispôsobený aj výkon pracovnej činnosti. Z výpisov z účtu o platení nájomného bez pochybností matka nepreukázala, že v uvedenej nehnuteľnosti býva aj maloletá a výdavky vynaložené v mesiaci júl 2020 nepovažoval za odôvodnenie potreby úpravy výživného, keď navyše matka neuviedla skutočné výdavky so zabezpečovaním potrieb maloletej. Za absurdnú považoval argumentáciu matky o nákladoch na výživu maloletej vo výške 1 000,- Eur mesačne bez ich bližšej špecifikácie. Navyše náklady na nájom bytu preukázané matkou nájomnou zmluvou uzavretou s právnickou osobou, ktorej konateľom je jej brat, spochybňujú tvrdenia matky, ktorá má taktiež k maloletej vyživovaciu povinnosť. V súvislosti s návrhom matky na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti na čas do rozvodu uviedol, že išlo o účelové konanie, z dôvodu priznania výživného, ktoré nepochopiteľne žiadala určiť od 01. 03. 2020 napriek skutočnosti, že žila v spoločnej domácnosti aj s maloletou. Určenie vyživovacej povinnosti na maloletú považoval za absolútne neopodstatnené, protizákonné vzhľadom na to, že zabezpečuje osobnú starostlivosť, ako aj výživu maloletej. Neodkladným opatrením sa matka snažila získať finančné prostriedky na financovanie jej zvoleného životného nadštandardu nezodpovedajúceho jej majetkovým pomerom na jeho úkor, keď navyše neosvedčila nevyhnutnosť úpravy pomerov vo vzťahu k výživnému na maloletú, nakoľko nevykonáva jej osobnú starostlivosť.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a uznesenie prvoinštančného súdu v prvom výroku podľa zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ) a v druhom výroku podľa ako vecne správne potvrdil. 9. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i odvolacie argumenty matky a otca, bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením uložiť otcovi povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletej a vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. Za účelom zistenia podstatných skutočností vo vzťahu k posúdeniu správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu o neodkladnom opatrení, vzhľadom na rozporné skutočnosti vyplývajúce z odvolania matky ako aj otca, odvolací súd vyzval kolízneho opatrovníka na vykonanie šetrenia pomerov u oboch rodičov a vykonanie pohovoru s maloletou.

13. Zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie pomerov u oboch rodičov, bolo zistené, že maloletá žije v domácnosti otca, matka sa odsťahovala zo spoločného bytu, avšak dennodenne dochádza do spoločného bytu za maloletou, kde jej pripravuje raňajky, zotrváva s ňou do 21.00 hod., počas spoločného času sa s ňou učila, navarila, poupratovala, a následne odišla do svojho prenajatého bytu. Matka uviedla kolíznemu opatrovníkovi, že maloletú nechala bývať u otca z dôvodu, že má v spoločnom byte lepšie podmienky a navyše, keď otec nepracuje, je schopný na maloletú dozrieť počas vyučovania, poskytuje jej stravu, a tiež odvoz na voľnočasové aktivity, pretože ona pracuje, ale v budúcnosti plánuje maloletú presťahovať k sebe do bytu. Z pohovoru vykonaného kolíznym opatrovníkom s maloletou bolo zistené, že maloletá zostala po odchode matky bývať v spoločnej domácnosti s otcom, obaja rodičia vedia dobre variť a poskytujú jej starostlivosť, trávi s nimi voľný čas, s otcom chodí na korčuľovanie, lyžovanie. V období, keď chodila do školy, jej matka chystala raňajky, desiatu a otec ju vozil do školy, niekedy ju vozila aj matka, ktorá zotrváva v spoločnom byte približne do 22.00 hod., a následne odchádzala do prenajatého bytu.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že v súčasnosti prebieha konanie o rozvod manželstva podaný na návrh matky maloletej, ktorá sa súčasne s návrhom na rozvod domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala maloletú zveriť do osobnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletej sumou 500,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 03. 2020, a zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletou každý párny víkend v sobotu od 8.00 hod. do nedele do 17.00 hod.

15. Prvoinštančný súd správne pri rozhodovaní skúmal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, a to ohľadne dočasného zverenia do starostlivosti matky, určenia vyživovacej povinnosti, ako aj potrebu úpravy styku otca s maloletou.

16. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval za neopodstatnený návrh matky na dočasne zverenie maloletej do jej starostlivosti, pretože zo skutočností zistených kolíznym opatrovníkom vyplýva, že maloletá zostala bývať s otcom po odchode matky zo spoločnej domácnosti. Matka aj po odchode zabezpečuje starostlivosť o maloletú tým, že ju navštevuje v byte, kde býva maloletá s otcom, varí jej a trávi s ňou voľné chvíle. V danom prípade nebol dôvod na dočasné zverenie maloletej do starostlivosti matky, pretože starostlivosť de facto zabezpečujú obaja rodičia. Konštatovanie prvoinštančného súdu, že maloletá sa nachádza v starostlivosti matky, sa podľa správny kolízneho opatrovníka preukázalo ako nepravdivé, navyše sa potvrdila spoločná starostlivosť o maloletú zo strany oboch rodičov, ktorú skutočnosť v odvolaní uvádzal aj otec.

17. Odvolací súd zisteniami vyplývajúcimi zo správy kolízneho opatrovníka taktiež nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ohľadne dočasného zverenia maloletej do starostlivosti matky, ako aj potrebu úpravy styku otca s maloletou, pretože skutkové okolnosti uvádzané matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa preukázali ako nepravdivé. Maloletá zostala v súčasnosti bývať u otca, ktorý tiež zabezpečuje jej starostlivosť a výchovu. Odvolací súd nespochybňuje to, že aj matka si plní výchovnú funkciu k maloletej. Rodičovské práva a povinnosti k maloletej vykonávajú doposiaľ teda obaja rodičia, je však medzi nimi rozpor ohľadne zverenie maloletej do starostlivosti jedného z nich, ktorá skutočnosť bude predmetom rozhodnutia vo veci samej.

18. Preto po zistení ďalších relevantných skutočností, odvolací súd sa na rozdiel od konštatovania súdu prvej inštancie, že by sa dočasné zverenie maloletej do starostlivosti matky minulo účinku, keďže by len konštatoval existujúci právny stav, s predmetným konštatovaním nestotožňuje, pretože, ako už bolo uvedené, starostlivosť o maloletú zabezpečujú obaja rodičia, a teda nie je potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Napriek tomu mal odvolací súd tak ako súd prvej inštancie preukázané, že nebola naplnená základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba dočasnej úpravy pomerov ohľadne zverenia maloletej do starostlivosti matky.

19. Pokiaľ ide o rozhodnutie prvoinštančného súdu o dočasnej potrebe určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloletú, odvolací súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti, pretože po zistení relevantných skutočností vo vzťahu k vyživovacej povinnosti, nepovažoval návrh matky v tejto časti za nedôvodný.

20. Vyživovaciu povinnosť si otec k maloletej plní, preto nebolo relevantné, že matka nešpecifikovala výdavky na maloletú, keď tieto skutočnosti budú podstatné pri konečnom rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v konaní o rozvod manželstva.

21. Odvolací súd poukazuje na inštitút neodkladného opatrenia, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana a vzhľadom na zistené skutočnosti uvádzané matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa preukázali ňou uvádzané skutočnosti ako nepravdivé vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti zo strany otca, ale aj k výkonu starostlivosti o maloletú. Argument matky uvedený v odvolaní o údajnom experimente prvoinštančného súdu o nerozhodnutí, či už o dočasnom zverení maloletej do jej starostlivosti, ale aj o úprave styku, či už formou konkretizácie presne vymedzeného rozsahu styku alebo rozhodnutím o neupravení styku, považuje odvolací súd za neopodstatnený, nešlo o žiaden hybrid ohľadne rozhodovania prvoinštančného súdu, práve naopak matka si mala uvedomiť pravdivosť ňou uvádzaných skutočností, ktoré neboli preukázané vzhľadom na šetrenie vykonané kolíznym opatrovníkom, pred ktorým navyše sama potvrdila, resp. uviedla úplne iné skutočnosti ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Jednoznačne bolo preukázané, že matka sa spoločne s maloletou neodsťahovala, maloletá zostala v starostlivosti otca, resp. v jeho domácnosti, obaja rodičia poskytujú maloletej všetku potrebnú starostlivosť, taktiež zabezpečujú s otcom v nevyhnutnej miere jej vyživovaciu povinnosť, preto odvolací súd považuje skutočnosti matky uvádzané v odvolaní za ad absurdum, postrádajúce nielen logiku, ale aj opodstatnenie v súvislosti so spochybňovaním súčasnej „dôveryhodnosti“ súdov.

22. Odvolací súd dodáva, že účastníci konania by mali uvádzať pravdivé skutočnosti, nezavádzať súdy nepravdivými tvrdeniami za účelom dosiahnuť čo najpriaznivejšie rozhodnutie vo svoj prospech.

23. Preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v prvom výroku, ktorým dočasne uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej podľa zmenil a druhý výrok o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku (dočasné zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku otca s maloletou), ako vecne správny podľa potvrdil.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 :0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).