Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-881-2012.pdf
PDF · 83.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3Er/881/2012
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 185/2, 811 02 Bratislava 1, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava 1, IČO: 47 255 706, proti povinnej Ľ. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XXX, M. S., vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 9.428,49 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18.11.2020, č.k. 3Er/881/2012 - 32 súd zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že v danej veci bolo preukázané, že uplynula rozhodná doba piatich rokov a nejedná sa o starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje, resp. že by došlo k predĺženiu rozhodnej doby. Rovnako tak súd nemal za preukázané, že by došlo k zmene oprávneného na iný subjekt, pričom ani súdny exekútor neeviduje zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky na tretiu osobu, ani návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného. Podľa názoru súdu, je irelevantné, v akej lehote je stará exekúcia zapísaná do centrálneho registra exekúcii, rozhodujúce je, či v uvedenom registri bola alebo nebola registrovaná. Súd zistil, že uvedená exekúcia je v Centrálnom registri exekúcii registrovaná, preto sú paušálne trovy exekúcie dôvodné.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej žiadal napádané uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdnemu úradníkovi na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, najmä že upovedomenie o zastavení starej exekúcie musí obsahovať minimálne 3 náležitosti týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie. Ďalej namietal oprávnený, že z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, prečo došlo k zastaveniu starej exekúcie a aké úkony súdny exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného. Opätovne namietal oprávnený nevčasnosť vykonania zápisu predmetnej exekúcie súdnym exekútorom do Centrálneho registra exekúcii, pričom súdny exekútor včasnosť zápisu nepreukázal, čo má za následok stratu nároku exekútora na paušálne trovy exekúcie. Na preukázanie svojich tvrdení poukázal oprávnený na vyjadrenie prezidenta Slovenskej komory exekútorov, ohľadom povinnosti zapísania starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcii. Zároveň oprávnený namietal, že je povinnosťou súdneho exekútora dokázať včasnosť zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcii. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZoUNEK“) jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pričom z ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.marca 2017 vyplýva to, do kedy ju musí súdny exekútor splniť, a to do siedmych dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, resp. do 30.06.2016. Oprávnený poukazoval na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 233/2019 Z.z. a na poznámku č. 7 k ustanoveniu § 6 ods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z.
Oprávnený nemal a nemusel preukazovať neexistenciu zápisu exekúcie do CRE v určitý čas. Z vyššie uvedených dôvodov preto podľa názoru oprávneného napádané uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľné, kedy súd svojím procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby vykonával jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
3. Súdny exekútor sa k sťažnosti oprávneného písomne nevyjadril.
4. Podľa § 211b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), komora vydá na žiadosť výpis z registra exekúcií alebo potvrdenie o tom, že určitý zápis v registri exekúcií nie je. Výpis a potvrdenie podľa predchádzajúcej vety sú verejnými listinami preukazujúcimi stav evidovaný v registri exekúcií ku dňu ich vydania; rodné číslo sa v nich neuvádza. Údajov uvedených vo výpise a potvrdení sa možno dovolávať, ak sa nepreukáže opak.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 9a ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.
8. Podľa § 6 ods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
9. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.
10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
11. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
12. Podľa § 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
13. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Súd prvej inštancie na základe podanej sťažnosti opätovne preskúmal napádané uznesenie vydané súdnym úradníkom, ako aj obsah spisového materiálu a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je nedôvodná a je potrebné ju podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, zamietnuť.
16. K sťažnosti oprávneného súd uvádza, že ustanovenie § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK uvádza ako dôvod nepriznania paušálnych trov exekúcie súdnemu exekútorovi nezapísanie starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcii. Súd predmetné zákonné ustanovenie posudzoval v zmysle gramatického výkladu, pričom dospel k záveru, že paušálne trovy exekúcie neprináležia súdnemu exekútorovi iba v prípade, ak tento starú exekúciu nezapíše do Centrálneho registra exekúcii vôbec, t.j. ak súdny exekútor opomenie splniť si zákonnú povinnosť vôbec vykonať zápis starej exekúcie do CRE. Súdny exekútor predložil spolu s námietkami oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie aj Indikatívnu informáciu z Centrálneho registra exekúcii, z obsahu ktorej vyplývalo, že súdny exekútor vykonal zápis
predmetnej exekúcie do CRE. Ako vyplýva zo znenia § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v znení činnom do 31.03.2017, súd má možnosť výnimočne vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Hoci súdny exekútor k námietkam predložil výpis z CRE, vzhľadom k tomu, že súd má do tohto registra bezplatný prístup, považoval, aj v záujme ochrany právneho postavenia oprávneného, za prospešné vyhotoviť vlastný výpis z CRE za účelom opätovnej kontroly, či bola stará exekúcia skutočne v CRE zapísaná tak, ako to deklaroval súdny exekútor. Po tejto činnosti súd zistil, že predmetná exekúcia bola skutočne zapísaná súdnym exekútorom do CRE. Uvedeným postupom nebola nijako suplovaná aktivita súdneho exekútora, súd iba dôsledne dbal na ochranu práv všetkých účastníkov exekúcie.
17. Ak oprávnený spochybňuje včasnosť zápisu starej exekúcie do CRE, o ktorej zápise súdny exekútor (ako aj súd z vlastnej iniciatívy) má nepochybný dôkaz v podobe Indikatívnej informácie z CRE, bolo povinnosťou oprávneného produkovať také listinné dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia dôveryhodne podložili. Iba samotné tvrdenie o tom, že stará exekúcia nebola do CRE zapísaná včas, nie je podľa názoru súdu tak dostatočným prostriedkom procesnej obrany oprávneného, aby zvrátilo dôkaznú aktivitu súdneho exekútora o uskutočnení zápisu starej exekúcie do CRE. Navyše, súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že pre konanie o sťažnosti neplatí zákaz uvádzania novôt tak, ako to je príznačné pre konanie o odvolaní. Z toho dôvodu mal oprávnený možnosť, aj v rámci konania o sťažnosti, produkovať nové tvrdenia, resp. dôkazy, ktorými by preukázal, že súdny exekútor nevykonal (včasný) zápis exekúcie do CRE. Oprávnený však túto možnosť ani v rámci podávania obsiahlej sťažnosti nevyužil a zotrval iba pri všeobecných tvrdeniach o nedodržaní termínu na zápis exekúcie do CRE, bez produkovania relevantných dôkazov.
18. Pokiaľ sa oprávnený odvolával na poznámku č. 7 k ustanoveniu § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z.z., súd na tomto mieste poukazuje na legislatívno-technické pokyny uvedené v prílohe č. 2 k Legislatívnym pravidlám (uznesenie Národnej rady SR č. 511 z 18. 12. 1996 k návrhu Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov publikované pod č. 19/1999 Z. z.), v zmysle ktorých poznámky pod čiarou majú iba informatívny charakter. Poznámka pod čiarou nemá normatívnu povahu. V poznámke pod čiarou nemožno normatívnym spôsobom určiť práva a povinnosti nad rámec právnej úpravy, ktorej sa poznámka pod čiarou týka. Uvedené potvrdzuje názor, že poznámka pod čiarou nemá normatívny, a teda pre súd záväzný charakter. Vzhľadom k tomu sa súd, aj s ohľadom na princíp právnej istoty, priklonil ku gramatickému výkladu ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z., v rámci ktorého by súdnemu exekútorovi neprináležali paušálne trovy exekúcie iba v prípade, ak by tento (súdny exekútor -pozn. súdu) nebol vôbec vykonal zápis starej exekúcie do CRE. Keďže však po opätovnom prieskume obsahu spisu má súd za to, že súdny exekútor predmetnú exekúciu riadne do CRE zapísal a súdu za tým účelom predložil aj listinný dôkaz preukazujúci zápis exekúcie do CRE, súd považoval v tomto smere námietky a následnú sťažnosť oprávneného za nedôvodné. Súd ďalej poukazuje na možnosť oprávneného nechať si vyhotoviť od Slovenskej komory exekútorov výpis z registra exekúcií alebo potvrdenie o tom, že určitý zápis v registri exekúcií nie je, pričom výpis a potvrdenie sú verejnými listinami, preukazujúcimi stav evidovaný v registri exekúcií ku dňu ich vydania. Takýmto spôsobom mohol oprávnený bez zbytočných pochybností zdokladovať prípadné porušenie povinnosti súdneho exekútora vykonať (včasný) zápis exekúcie do CRE, a tým vyvolať následok nepriznania paušálnych trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Túto možnosť však oprávnený nevyužil ale zotrval iba na tvrdeniach o nevčasnosti zápisu exekúcie do CRE.
19. Pokiaľ oprávnený vytýkal napádanému uzneseniu, že sa v ňom súdny úradník nevysporiadal s obsahovými nedostatkami upovedomenia o zastavení starej exekúcie, toto tvrdenie je podľa názoru súdu nepravdivé, keďže z odseku 21 uznesenia vyplýva, že súdny úradník sa v odôvodnení vysporiadal aj so zákonom vyžadovanými obsahovými náležitosťami upovedomenia o zastavení starej exekúcie, na ktoré v odôvodnení napádaného uznesenia priamo poukazuje. Opätovne však súd, v zmysle zachovania princípu právnej istoty, pristúpil na tomto mieste k prieskumu obsahových náležitostí upovedomenia o zastavení starej exekúcie, pričom možno konštatovať, že z upovedomenia o zastavení starej exekúcie jednoznačne vyplýva dôvod zastavenia starej exekúcie, a to uplynutie rozhodnej doby v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. Zároveň súd zdôrazňuje, že zákon vyžaduje iba stručný opis skutočností odôvodňujúcich zastavenie starej exekúcie, pričom súd má za to, že aj uvedenie zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého sa stará exekúcia zastavuje spĺňa zákonnú požiadavku na stručnosť odôvodnenia.
20. Pokiaľ oprávnený vytýka vydanému upovedomeniu o zastavení starej exekúcie to, že v ňom súdny exekútor neuviedol, aké úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky vykonal v posledných 5 rokoch, tu súd uvádza, že v zmysle zákonných požiadaviek na obsahové náležitosti upovedomenia o zastavení starej exekúcie, zákonodarca túto požiadavku nevymedzil, a teda súdnemu exekútorovi takáto povinnosť neprislúcha a súd ju v rámci konania o námietkach neskúmal.
21. Vo vzťahu k vytýkanej námietke nedostatočnosti odôvodnenia napádaného uznesenia súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 22.10.2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014 uviedol, že: „Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.“ Zároveň riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (k tomu pozri ZSP 56/2008). Po preskúmaní súdneho spisu je súd toho názoru, že súdny úradník sa s uvádzanými námietkami oprávneného vysporiadal dostatočne extenzívne, kedy v napádanom uznesení reagoval na relevantné skutočnosti týkajúce sa zákona č. 233/2019 Z.z, zohľadniac pritom skutkové a právne osobitosti konkrétneho prípadu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že v námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie možno napádať iba nezákonnosť postupu súdneho exekútora v zmysle jednotlivých ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z., s ktorými sa súdny úradník riadne zaoberal a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil, v tejto časti sa súdu javí uznesenie ako dostatočne zdôvodnené. Naviac je súd názoru, že otázka dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutí nie je nijako explicitne a záväzne určená, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj odlišná dĺžka a podrobnosť súdnych rozhodnutí naprieč súdmi v republike. Ak teda súdny úradník dokázal do stručného odôvodnenia zhrnúť podstatu a zmysel rozhodnutia, súdu sa takýto postup nejaví nesprávny, či upierajúci právo na spravodlivý proces.
22. Na základe uvedených skutočností, ako aj s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia má súd zato, že súdny úradník rozhodol o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zákonne, správne a spravodlivo, pričom súd sťažnosť oprávneného voči napadnutému uzneseniu ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.