Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Pc-16-2020.pdf
PDF · 103.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2Pc/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, v právnej veci navrhovateľa: plnoletého dieťaťa N.. W. G., D.. XX.XX.XXXX, N. A., W. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom Partizánske, Hrnčírikova 1/B, proti otcovi W. G., D.. XX.XX.XXXX, N. A., B.. Z. XXX/X, o určenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu, na návrh plnoletého dieťaťa, takto
rozhodol:
I. Otec plnoletého dieťaťa W. G., D.. XX.XX.XXXX, je povinný s účinnosťou od 16.11.2020 prispievať na výživu plnoletého dieťaťa N.. W. G., D.. XX.XX.XXXX výživným v sume 100,-€ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého dieťaťa.
II. Zročné výživné k plnoletému dieťaťu N.. W. G., D.. XX.XX.XXXX v sume 100-€ za obdobie od 16.11.2020 do 28.02.2021 je otec plnoletého dieťaťa povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku na k rukám plnoletého dieťaťa.
III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 16.11.2020 domáha určenia vyživovacej povinnosti otca k nej vo výške 250,-€ mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, čo na súdnom pojednávaní bolo odôvodnené tak, že určenie vyživovacej povinnosti navrhuje od podania návrhu.
(2) Návrh odôvodnila tak, že naposledy bola upravená vyživovacia povinnosť tak, že rozsudkom bola zverená do starostlivosti otca a bola upravená vyživovacia povinnosť matky k nej vo výške 50,- € mesačne. No v roku 2014 sa vrátila bývať k matke a otec prispieval na výživné sumou 50,-€ do skončenia strednej školy dieťaťa. Keď navrhovateľka začala študovať na vysokej škole, otec jej začal prispievať sumou 100,-€ mesačne plus jej posielal rodinné prídavky 24,83-€ a daňový bonus 20,-€, čiže spolu 144,83-€ mesačne. V aktuálnom školskom roku navrhovateľka pokračuje v magisterskom štúdiu. V októbri 2020 jej však otec poslal na výživnom len 50,-€. Nijako inak ani nad rámec výživného dcére neprispieval. S otcom sa nestretáva, pretože o ňu otec nejaví záujem. Telefonuje s ním len raz ročne, aby mu poskytla potvrdenie o návšteve školy.
(3) Navrhovateľka hrá hádzanú, vie si tak privyrobiť 4000,-Kč mesačne počas 11 mesiacov v roku. Poberá aj príspevok na ubytovanie vo výške 600,-Kč mesačne a 3x ročne dostáva ubytovacie štipendium vo výške 2340,-Kč. Jej celkový príjem je tak vo výške 5185 Kč (v prepočte podľa aktuálneho menového kurzu 192,608-€). Navrhovateľka má nasledovné výdavky: ubytovanie vo výške 3900,-Kč, predplatený cestovný lístok MHD 150,-Kč, telefón a služba Netflix 800,-Kč, lieky a vitamíny 250,-Kč,
drogéria a hygienické potreby 600,-Kč, školské potreby 250,-Kč, posilňovňa 1600,-Kč, oblečenie + kultúrny a spoločenský život 1500,-Kč, cestovné náklady trasa Olomouc - Ostrava 800,-Kč a náklady na cestu na Slovensko 18,574-€ /zrejme 185,74-€/. Svoje pravidelné mesačné výdavky tak vyčíslila na 13 733,-Kč (510,142-€ v prepočte podľa menového kurzu).
(4) Otec dieťaťa sa na súdne pojednávanie dostavil, vyjadril sa že z návrhom nesúhlasí, je v jeho silách platiť na výživu maximálne 100,-€.
(5) Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti plnoletého dieťaťa podľa § 180 CSP, výsluchom otca dieťaťa, prednesom prítomnej právnej zástupkyne, oboznámením listinných dôkazov a pripojeného spisu zistil tento skutkový stav.
(6) O vyživovacej povinnosti bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 4P/14/2013-63 z 25.04.2013, právoplatným dňa 16.05.2013 tak, že došlo k zmene výchovného prostredia dieťaťa a v tom čase maloletá vo veku temer 16 rokov bola zverená do starostlivosti otca a určená výška vyživovacej povinnosti matky k maloletej vo výške 50,-€ mesačne. Matka dieťaťa bola v tom čase na materskej dovolenke (mal. V. D.. XXXX, otec dieťaťa L.. O. M.). Otec navrhovateľky bol živnostníkom, pričom zo správy Daňového úradu Trenčín z 03.04.2013 vyplýva, že za zdaňovacie obdobie 2011 uviedol príjmy vo výške 3617,53-€, výdavky 2980,57-€, za zdaňovacie obdobie 2012 uviedol príjmy 3897,-€ a výdavky 3281,44-€.
(7) Podľa potvrdenia o návšteve školy z 02.09.2020 je plnoleté dieťa študentkou VŠB - Technická univerzita Ostrava, ekonomická fakulta, študijný program aplikovaná ekonómia - 1. ročník magisterského štúdia, prezenčnou formou.
(8) Podľa lustrácií v Sociálnej poisťovni a výpisu zo živnostenského registra, je otec dieťaťa podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia od 01.04.2008 s predmetom podnikania masérske služby a iné, dieťa nie je zamestnané, matka dieťaťa je evidovaná ako zamestnanec L.. O. M. MIKONA od 01.11.2019, vymeriavací základ je max na úrovni 327,-€ mesačne. Podľa správy ÚPSVaR Partizánske plnoleté dieťa nie je vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie ani tam nepoberá dávky a príspevky. Podľa potvrdenia o príjme matky dieťaťa táto pracuje na 4- hodinový úväzok a jej príjem za rok 2020 bol 2681,49-€ netto - 2959,49-€ brutto.
(9) Podľa výpisu z registra obyvateľov má otec vyživovaciu povinnosť k trom deťom, okrem navrhovateľky k dvom maloletým deťom V. G.Č. D.. XXXX a W. G. D.. XXXX.
(10) Podľa správy daňového úradu Trenčín z 20.01.2021 a pripojených daňových priznaní otca za rok 2018 a 2019, boli príjmy z podnikania za rok 2018 vo výške 3902,-€ a výdavky 3105,25-€, príjmy z podnikania za rok 2019 boli 4291,-€ a výdavky 3373,02-€.
(11) Otec dieťaťa uviedol, že okrem vyživovacej povinnosti k plnoletej W. má dve mal. deti, tri a šesť ročné. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou a s deťmi. Žije v byte v osobnom vlastníctve manželky. Manželka je zamestnaná s príjmom cca 670,-€. Manželka je v súčasnosti na home-office, pracuje však v BA, za prácou dochádzala vlakom. Po návrate z rodičovskej dovolenky manželka bývala v Trnave u rodičov, on za nimi dochádzal. Manželka spláca hypotekárny úver na byt, ktorý obývajú, v sume 107,54 € mesačne. Jeho štandardný príjem bol cca 600 € mesačne, v súčasnosti je to menej. Rodinný rozpočet je cca 1100 € mesačne. Mladšie dieťa chodí do škôlky, staršie je prvákom. V súvislosti s aktuálnymi opatreniami počas pandémie vykonávať masérsku činnosť nemôže. Dcéra bývala u nich až do maturity, po maturite išla bývať k matke, čo bolo asi pred štyrmi rokmi. Platil na dcéru výživné pôvodne 50 €, keď začala chodiť na vysokú školu, platil 100 € plus v čase keď som poberal rodičovský príspevok zasielal tento od decembra cca je už posielaný na účet dcéry, k tomu platil aj peniaze obdržané ako daňový bonus zo svojho príjmu, čo bolo do 25 € mesačne, takto výživné mohlo predstavovať cca spolu s týmito dávkami cca 148 €. V novembri 2020 dcére poslal len 50 € vo forme výživného a 25 € ako rodinné prídavky, v decembri jej poslal 175 €, čo bol v podstate doplatok daňového bonusu za predchádzajúci mesiac, 50 € tým pádom zostal dlhovať. V januári jej zaplatil na výživné 100 € plus 25 € ako daňový bonus, rodinné prídavky jej už chodia na účet. Vo februári sa dohodli že už daňový bonus poukazovať nebude, pretože ho už bude mať na seba matka plnoletého dieťaťa. On mal 6 mesiacov zatvorené, reálne nemohol mať príjem. S exmanželkou sa dohodol, že daňový bonus, ktorý si uplatní, mu ona zašle,
čo však nepredpokladá. V súvislosti s vyživovacou povinnosť nemá žiadne mimoriadne výdavky. Nemá bližšie informácie o príjmoch matky dieťaťa, vie len, že pracuje u svojho priateľa, ktorý má pneuservis. Otec navrhovateľky vlastní záhradu v Partizánskom o veľkosti asi 2 áre, kupoval ju asi pred štyrmi rokmi asi za 2000 €. Kupovali to ako manželia. Motorové vozidlo vlastní manželka, to dostala od rodičov. On 1.10.2020 odosielal sumu 148 €, o čom má doklad od banky. Jeho vzťahy s dcérou sa zhoršili ešte ku koncu strednej školy, nechcela ani aby išiel na maturitný ples a to z dôvodu, že jej odmietol kúpiť kabelku, pričom jej kupovali šaty a topánky, ani na maturitnom plese nebol lebo si to neželala, bola tam exmanželka s jej priateľom. Upodozrieval dcéru aj že mu berie peniaze z tržby v ordinácii. Mala viac peňazí ako dostala napríklad od exmanželky, kupovala napríklad jej dcére dupačky. Čudovali sa odkiaľ berie peniaze. Postupom času sa dcéra odstrihla, nekomunikujú spolu. On sa snažil, aj keď išla na vysokú školu. Telefón mu zodvihne, ale komunikácia je strohá. Vyživovaciu povinnosť za február ešte nezaplatil, čakal na podporu počas pandémie 315 €, tá mu bola už vyplatená, takže výživné zaplatí.
(12) Právna zástupkyňa dieťaťa uviedla, že stav od podania návrhu sa nezmenil, navrhovateľka študuje v ČR dennou formou štúdia. Má príjem zo športovej činnosti. Nemá informácie o aktuálnom priebehu súťaží. Matka dcére platí výživné vo výške 100 €, podieľa sa však aj na mimoriadnych výdavkoch podľa potreby. Každým mesiacom je to vyššia suma ako 100 €. Dieťa matku navštevovalo, v súčasnosti aký je ich vzájomný kontakt. Matka dieťaťa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k 8 ročnej dcére. Dcéra bývala u matky od roku 2014, od roku 2016 študuje na vysokej škole. Stretnutie s klientkou mala 4.11.2020, kedy uviedla, že už v mesiaci október poslal na výživu otec sumu len 50 € a v novembri sumu 75 €. Podľa informácií od klientky nie je pravdou, že by otcovi odcudzila nejaké peniaze, naopak tento sa o ňu nezaujímal, chodil vyobliekaný a po dovolenkách s frajerkou. Na maturitný večierok ho dcéra volala, no odmietol ísť.
(13) Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
(14) Podľa § 77 ods. 1 Zákon o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(15) Podľa § 78 ods. 1 Zákon o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(16) Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
(17) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
(18) Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
(19) Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených ustanovení Zákona o rodine, súd dospel k právnemu záveru, že návrh plnoletého dieťaťa na určenie vyživovacej povinnosti otca je dôvodný sčasti. Vyživovacia povinnosť otca k plnoletému dieťaťu nie je dosiaľ určená, pretože naposledy bola upravená ešte vyživovacia povinnosť matky ku v tom čase maloletému dieťaťu, keď bolo menené výchovné prostredie dieťaťa.
(20) Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá do času, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Pokiaľ ide o dieťa plnoleté, súd zohľadňuje aj rozsah návrhu, pretože toto konanie je už návrhové a súd jeho rámec nemôže prekročiť, taktiež ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, teda zohľadňuje aj dobré mravy, pričom ak je s nimi v rozpore, podľa miery možno ho aj nepriznať, či priznať nižšie akoby prislúchalo dieťaťu maloletému. V tomto prípade je zrejmé, že dieťa študujúce prezenčnou formou je odkázané na výživu rodičov, pričom v dôsledku nároku na štipendium či iné príspevky či v dôsledku vlastnej snahy dieťaťa je odkázané na výživu rodičov z časti. Je nepochybné, že na životnú úroveň človeka má vplyv jeho vzdelanie, pokiaľ sa dieťa rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, pracuje tak jednak na svojom vzdelaní, ale aj pozdvihovaní životnej úrovne do budúcna. Zo samotného návrhu, ako aj toho kedy bol podaný (už študuje štvrtým rokom VŠ), je zrejmé, že pokiaľ platil otec na výživu dcéry 100,-€ mesačne, spolu z výživným od matky a príjmom dieťaťa bolo zabezpečené štúdium dieťaťa, športová činnosť, kultúrne aj spoločenské vyžitie, do istej miery. Je však potrebné brať ohľad aj na životnú úroveň rodičov, ich schopnosti a možnosti umožniť dieťaťu takéto vzdelanie. Preto by sa mal brať ohľad na to, či rodičia sú a do akej miery sú schopní podieľať sa na životnej úrovni dieťaťa, ktorá do budúcna presahuje ich vlastnú. Inými slovami povedané, hradiť všetky náklady vysokoškolského štúdia dieťaťa za situácie, keby to malo znamenať zníženie životnej úrovne ich vlastnej a ich ďalších vyživovaných osôb neúmerným spôsobom.
(21) Pokiaľ by mal súd vychádzať len z písomných podkladov osvedčujúcich príjmy rodičov, tak zisk (rozdiel medzi príjmami a výdavkami z podnikania) otca za rok 2018 bol 796,75-€ a za rok 2019 917,98-€, teda v podstate za rok 2019 má príjem 76,50-€ mesačne a matka navrhovateľky cca 223,45- €, mesačne. Matka má pritom ešte jednu a otec ešte dve vyživovacie povinnosti k deťom, na ktoré by mali prispievať. Takto celkom zjednodušene, avšak na základe predložených dokladov o príjme by bolo možné konštatovať, že naopak životná úroveň dieťaťa je vyššia od životnej úrovne rodičov v prepočte na príjem povinného deliac počtom vyživovacích povinností oproti navrhovateľke. Súd však vychádzal z predpokladanej životnej úrovne rodičov dieťaťa, ktorú možno považovať za blízku realite, vychádzajúc najmä z reálne plateného výživného navrhovateľke po dobu jej štúdia až do mesiaca, v ktorom otec zaslal výživné nižšie ako obvykle.
(22) Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti matke navrhovateľky vyživovacia povinnosť nepribudla. Z informácie o jej príjme, za situácie, že ju zamestnáva jej partner a dcére platí matka na výživu minimálne 100,-€ mesačne, je zrejmé, že jej životná úroveň nie je tvorená jej formálne vykázaným príjmom ani len z väčšej časti. Pokiaľ ide o otca navrhovateľky, ten zas priznal, že jeho príjem bol cca 600,-€, poklesol v súvislosti s pandémiou a obmedzením vykonávania masérskej činnosti, pričom za situácie, keď je zamestnaná aj jeho manželka, príjem ich štvorčlennej domácnosti je cca 1100,-€ (rodičia a dve maloleté deti). Od poslednej úpravy pomerov mu však pribudli dve vyživovacie povinnosti. Hoci s počtom vyživovacích povinností by mali byť na rodiča kladené vyššie nároky na dosiahnutie príjmu, tak nemožno vyživovaciu povinnosť jedného z detí povyšovať nad ostatné, možno len brať na zreteľ rozdielne náklady na výživu dieťaťa. Súd v skutku nemá ako zistiť reálny príjem rodiča, ktorý formálne vyčísli príjem nezodpovedajúci jeho životnej úrovni inak ako približným zhodnotením toho čo nadobudol, resp. ako vynakladá prostriedky, ktoré zarobí. Otec bol do októbra schopný aj pri troch vyživovacích povinnostiach platiť na výživu dcéry 100,-€, poukazoval v tom čase poberané rodičovské prídavky a tiež daňový bonus ( hoci sám uvádzal, že už zodpovedajúci príjem nemal). Pretože na pojednávaní otec dieťaťa uviedol, že je schopný platiť na výživu navrhovateľky maximálne 100,-€, pretože má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a hoci priznal, že reálne bol schopný dosahovať príjem cca 600,-€, čo je predpoklad aj do budúcna, v skutku nič nenasvedčuje tomu, že by dosahoval príjmy v násobkoch tejto sumy mesačne, ďalej pri sume, ktorú dcére poukazuje jej matka, ktorá má tiež k nej vyživovaciu povinnosť - pri menšom počte jej vyživovacích povinností, napokon pri schopnostiach dieťaťa mať popri štúdiu aj vlastný príjem a štúdiu na vysokej škole - teda úmysle dosiahnuť vzdelaním vyššiu životnú úroveň ako jej rodičia, dospel súd k záveru, že suma 100,-€ je maximum, v ktorej možno vyživovaciu povinnosť otca k dcére vymerať.
(23) Záverom súd uvádza, že morálna rovina v tom, čo, alebo kto bol príčinou vzájomného odlúčenia a nedostatku komunikácie, ktorej výsledkom je aj toto konanie, zostala v rovine obojstranne nepodložených tvrdení. Avšak je potrebné uviesť, že navrhovateľka ani v návrhu neuviedla, či s otcom ohľadom výživného pred podaním návrhu komunikovala, či si bola vedomá dôvodov, prečo zaslal výživné nižšie, nijak nebolo rozporované, že otec neskôr októbrové výživné na sumu 100,-€ sčasti doplatil (s daňovým bonusom v celku), a ďalej platí (december, január). Vzájomný vzťah hoc aj dospelého študujúceho dieťaťa k rodičovi by nemal byť len v rovine plnenia či neplnenia vyživovacej povinnosti rodiča k nemu. Otec navrhovateľky súdu racionálne odôvodnil, prečo dočasne zaslal výživné nižšie ako do októbra 2020 zasielal, no zo strany navrhovateľky nebolo preukázané, či si bola vôbec vedomá prečo sa tak stalo, či v tomto smere prejavila vôľu s otcom komunikovať, alebo prvou reakciou bol podaný návrh na určenie výživného. To je práve zohľadnenie rozmeru dobrých mravov pri výživnom na plnoleté dieťa, kedy výpadok v príjme povinného rodiča a úhradu výživného v nižšej výške, o to viac s neskorším doplatkom, by mohlo zohľadniť aj plnoleté dieťa, ak to preň neznamená problémy existenčné, ale len dočasný pokles obvyklej životnej úrovne.
(24) Pretože z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že výživné na plnoleté dieťa možno zvýšiť nie skôr ako odo dňa podania návrhu (iný režim je len pri maloletom), súd určil výživné od 16.11.2020, kedy existovali dôvody na jeho určenie v uvedenej výške. Pretože je už dieťa plnoleté výživné sa vypláca k jeho rukám, splatnosť je určená do 15. dňa v mesiaci vopred.
(25) Nebolo nijako preukázané, že by otec dieťaťu nezaslal na výživu sumu nižšiu ako 100,- € v čase po podaní návrhu ( po 16.11.2020) s výnimkou mesiaca február 2021, za ktorý ešte výživné nezaplatil. Napokon ani zo strany právnej zástupkyne dieťaťa nebolo rozporované, že otec zasielal od novembra do januára aj daňový bonus, pričom ide v podstate o sumu, ktorej výška sa reálne vyčísli až pri zúčtovaní dane. Otec tvrdil a nebolo ani spochybnené že v decembri dcére zaslal 175,-€, kedy sčasti doplatil november a suma opäť obsahovala aj príplatok na dieťa a daňový bonus. Za takejto situácie súd dospel k záveru, že jediným mesiacom, kedy nebolo na výživu dieťa zaslaných aspoň 100,-€ je február 2021, preto zročné výživné je len vo výške súdom určeného výživného za tento mesiac, ktorého splatnosť súd určil ako vo výroku.
(26) Vo zvyšnej časti návrhu, teda pokiaľ ide o rozdiel medzi navrhovanou a priznanou sumou výživného, bežného či zročného, súd návrh zamietol. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože si nik trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.
Podľa § 8 písm. a/ Z.č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 19.01.2021 (ďalej "cit. zák."), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zák. ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.