Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-53-2020.pdf
PDF · 80.3 KB
Case nature
Subarea
9CoE/53/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, so sídlom Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484 proti povinnému: H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C., o vymoženie 1.068,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora: JUDr. Dušan Kormaník, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, so sídlom Nám. generála Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Er/281/2001-19 zo dňa 02.12.2019 takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
Účastníkom a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.: ,,I. Súd zastavuje exekúciu. II. Súd oprávnenému náhradu trov konania nepriznáva. III. Súd priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Nám. gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa exekúcie vo výške 43,45 eura a ukladá povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“
V odôvodnení svojho rozhodnutia pokiaľ sa týka trov exekúcie uviedol, že rozhodol v súlade s ustanoveniami § 196, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že súdom poverený súdny exekútor si za jednotlivé úkony exekučnej činnosti uplatnil trovy vo výške 99,41 eura pozostávajúce z paušálnej odmeny vo výške 127,49 eura, časovej odmeny vo výške 55,78 eura náhrady hotových výdavkov vo výške 31,12 eura. Súdnemu exekútorovi nepriznal ním uplatnená paušálna odmena za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (1 x 3,32 eura), Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani paušálnu odmenu za úkony: „zisťovanie majetku DÚ“ (1 x 3,32 eura), „zisťovanie informácií o povinnom OR PZ“ (1 x 3,32 eura), „zisťovanie platiteľa mzdy povinného SP ústredie“ (1 x 3,32 eura), „zisťovanie majetku povinného, výzva“ (1 x 3,32 eura), „zisťovanie majetku povinného (1 x 3,32 eura), predvolanie (1 x 3,32 eur), nakoľko prvé tri úkony nevyplývali z obsahu exekučného spisu a neboli ani žiadnym spôsobom preukázané a pri úkonoch označených, ako zisťovanie majetku súdny exekútor, len vyzval povinného na zaplatenie dlžnej sumy a v danom prípade žiadnym spôsobom nezisťoval jeho majetok. V zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ani podnet na zastavenie exekúcie sa nepovažuje za úkon exekučnej činnosti, ktorý by sa odmeňoval paušálnou sumou 3,32 eura. Vzhľadom na to, že súdnemu exekútorovi patrí pri vykonávaní exekúcie paušálna odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej vo výške 33,19 eura, a to aj v prípade ak súčet počtu účelne vykonaných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou
3,32 eura nedosiahol zákonom stanovenú minimálnu sumu 33,19 eura. Nárok súdneho exekútora na túto odmenu vznikol už samotným získaním poverenia na vykonanie exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov titulom poštovného za úkony spolu vo výške 3,02 eura, nakoľko sa jednalo o účelne vynaložené výdavky, ktoré musel súdny exekútor v priebehu exekúcie vynaložiť. Nepriznal náhradu hotových výdavkov pri úkonoch, za ktoré nepriznal ani paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura. Poznamenal, že keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH z odmeny v zmysle vyúčtovania súdnym exekútorom, pričom základom pre výpočet je suma 36,21 eura a DPH predstavuje 7,24 eura. Spolu boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,45 eura (33,19 eura + 3,02 eura + 7,24 eura), pričom na ich úhradu zaviazal povinného.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor, v ktorom okrem iného uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom exekučnom konaní podal návrh na jeho zastavenie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, zastáva názor, že súd mal pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupovať v súlade s ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom k 31.03.2017. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a uložil oprávnenému zaplatiť mu trovy exekúcie vo výške 43,45 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP.
4. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred. 1 aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
7. Právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
8. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
9. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov, nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5).
Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania, nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 2 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.
10. Na zdôraznenie svojho právneho názoru odvolací súd dodáva, že pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
11. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP).
12. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie súdneho exekútora v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Súdny exekútor v odvolacom konaní úspešný nebol, a preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a oprávnenému ani povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.