Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/53/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, so sídlom Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484 proti povinnému: H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C., o vymoženie 1.068,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora: JUDr. Dušan Kormaník, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, so sídlom Nám. generála Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -19 zo dňa 02.12.2019 takto

rozhodol:

Odmieta odvolanie.

Účastníkom a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.: ,,I. Súd zastavuje exekúciu. II. Súd oprávnenému náhradu trov konania nepriznáva. III. Súd priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Nám. gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa exekúcie vo výške 43,45 eura a ukladá povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia pokiaľ sa týka trov exekúcie uviedol, že rozhodol v súlade s ustanoveniami § 196, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že súdom poverený súdny exekútor si za jednotlivé úkony exekučnej činnosti uplatnil trovy vo výške 99,41 eura pozostávajúce z paušálnej odmeny vo výške 127,49 eura, časovej odmeny vo výške 55,78 eura náhrady hotových výdavkov vo výške 31,12 eura. Súdnemu exekútorovi nepriznal ním uplatnená paušálna odmena za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (1 x 3,32 eura), Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani paušálnu odmenu za úkony: „zisťovanie majetku DÚ“ (1 x 3,32 eura), „zisťovanie informácií o povinnom OR PZ“ (1 x 3,32 eura), „zisťovanie platiteľa mzdy povinného SP ústredie“ (1 x 3,32 eura), „zisťovanie majetku povinného, výzva“ (1 x 3,32 eura), „zisťovanie majetku povinného (1 x 3,32 eura), predvolanie (1 x 3,32 eur), nakoľko prvé tri úkony nevyplývali z obsahu exekučného spisu a neboli ani žiadnym spôsobom preukázané a pri úkonoch označených, ako zisťovanie majetku súdny exekútor, len vyzval povinného na zaplatenie dlžnej sumy a v danom prípade žiadnym spôsobom nezisťoval jeho majetok. V zmysle vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ani podnet na zastavenie exekúcie sa nepovažuje za úkon exekučnej činnosti, ktorý by sa odmeňoval paušálnou sumou 3,32 eura. Vzhľadom na to, že súdnemu exekútorovi patrí pri vykonávaní exekúcie paušálna odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej vo výške 33,19 eura, a to aj v prípade ak súčet počtu účelne vykonaných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou

3,32 eura nedosiahol zákonom stanovenú minimálnu sumu 33,19 eura. Nárok súdneho exekútora na túto odmenu vznikol už samotným získaním poverenia na vykonanie exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov titulom poštovného za úkony spolu vo výške 3,02 eura, nakoľko sa jednalo o účelne vynaložené výdavky, ktoré musel súdny exekútor v priebehu exekúcie vynaložiť. Nepriznal náhradu hotových výdavkov pri úkonoch, za ktoré nepriznal ani paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura. Poznamenal, že keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH z odmeny v zmysle vyúčtovania súdnym exekútorom, pričom základom pre výpočet je suma 36,21 eura a DPH predstavuje 7,24 eura. Spolu boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,45 eura (33,19 eura + 3,02 eura + 7,24 eura), pričom na ich úhradu zaviazal povinného.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor, v ktorom okrem iného uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom exekučnom konaní podal návrh na jeho zastavenie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, zastáva názor, že súd mal pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupovať v súlade s ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom k 31.03.2017. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a uložil oprávnenému zaplatiť mu trovy exekúcie vo výške 43,45 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), vec preskúmal a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť v zmysle ust. .

4. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred. 1 aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa ust. Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

6. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa ( ) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - ). Procesná úprava účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom ( ), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa ( ). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým , teraz ), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný ( v spojení s Exekučného poriadku).

8. To však neznamená, že je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov, nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie . V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.

Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora

- § 200 ods. 5).

Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania, nemožno interpretovať inak než (v súlade s ) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa .

10. Na zdôraznenie svojho právneho názoru odvolací súd dodáva, že pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

11. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie . Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku v spojení s ).

12. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie súdneho exekútora v zmysle odmietnuť.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Súdny exekútor v odvolacom konaní úspešný nebol, a preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a oprávnenému ani povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.