Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-207-2019.pdf
PDF · 167.62 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/207/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: X.. J. I., a manželka X.. A. I., obaja bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpení Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom Hodžova 1, 010 01 Žilina, IČO: 42 218 781, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Sekcia výstavby, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30 416 094, za účasti ďalšieho účastníka konania: Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest, Skuteckého 32, 974 23 Banská Bystrica, IČO: 00 003 328, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 19368/2018/SV/96270 zo dňa 19.12.2018, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 19368/2018/SV/96270 zo dňa 19. decembra 2018 a ako aj rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU BB OVBP2-2018-003485-4:SD zo dňa 16. apríla 2018 z r u š u j e a vec vracia na prvostupňovému orgánu verejnej správy ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcom 1,2 dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená jej výška.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
Rozhodnutie Okresného úradu BB č. OU-BB-OVBP2-2018-003485-4:SD zo dňa 16.04.2018
1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky ( ďalej len „ prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „ vyvlastňovací orgán“ )o veci podaného návrhu na vyvlastnenie pozemkov v katastrálnom území D., navrhovatelia a investora stavby „I/66 Brezno - obchvat, II. Etapa, 1. úsek“, Slovenskej správy ciest, Miletičova 19, Bratislava, Investičná výstavba a Správa ciest Banská Bystrica, Skuteckého 32, banská bystrica, v zastúpení JUDr. Petr Zdráhal, advokát, Nad plážou 23, 974 01 Banská Bystrica na základe podkladov a vykonaného vyvlastňovacieho konania.
2. Podľa ust. § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení neskorších predpisov ( ďalej aj „ zákon č.135/1961 Zb.“ alebo „ cestný zákon“ ) vyvlastňujú sa pre trvalý záber pozemkové nehnuteľnosti v prospech SR - Slovenskej správy ciest, Miletičova 19 Bratislava, IČO: 00 33 28, katastrálne územie D., geometrický plán č. XXXXX/XXXX, znalecký posudok č. XXX/XXXX, odborné vyjadrenie číslo úkonu XX/XXXX. Vlastníci identifikovaní z LV č. XXXX pod B1 vlastnícky podiel 1/1-ina k celku v k. ú. D., obec D., okres D., X.. J.
I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX a manželka X.. A. I., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, C. XXXX/ XX, XXX XX D., SR. Číslo LV: XXXX, KNC parc. č. XXXX/X, celková výmera pozemku (m2) 651, druh pozemku: trvalé trávne porasty, vlastnícky podiel: 1/1, výmera pozemku pripadajúca na prevádzaný vlastnícky podiel (m2) 651,0000, stavebný objekt: 101-00. Celková vyvlastňovaná výmera: 651 m2. S užívaním vyvlastneného pozemku je potrebné začať do piatich rokov od vyhlásenia právoplatnosti tohto rozhodnutia, v opačnom prípade môže vlastník pozemku žiadať o zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia.
3. Podľa ust. § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, určuje vyvlastňovaciu náhradu: 651 m2 x 9,68 Eur/m2 = 6 301,68 Eur. Náhradu za vyvlastnenie navrhovateľ uhradí vyvlastňovaným v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, poštovou poukážkou alebo priamo na účet vyvlastňovaných, ktorý si zabezpečí navrhovateľ vlastným zisťovaním.
4. V novom konaní, ktoré sa uskutočnilo na tvare miesta dňa 09.01.2018 bola vyhotovená fotodokumentácia a vyvlastňovaný X.. J. I. vzniesol námietky:
- požaduje vyvlastniť celú pôvodnú parcelu KN-E č. XXXX/X v k. ú. D. o výmere 1992 m2
- navrhuje vyvlastňovaciu náhradu vo výške 18,65 Eur/m2, podľa znaleckého posudku, ktorý predloží vyvlastňovaciemu orgánu v termíne do 12.01.2018, fotokópiu predložil v pracovnej verzii,
- uviedol, že v prípade vykupovania pozemkov pod I. etapu výstavby cesty, bola vyplatená náhrada vo výške 15,78 Eur/m2 v roku 2012,
- uviedol, že vyvlastňovaný pozemok je podľa ÚP Mesta Brezno určený, ako stavebný pozemok pre rekreačné využitie,
- pozemok nebol doteraz využívaný a prístupný je z cesty III. triedy priamo cez zvodidlá, - k výške náhrady predkladá náhodne vybraté kúpne zmluvy, ktoré uzatvorila Slovenská správa ciest v rámci Slovenska v počte 4 ks,
5. K týmto námietkam zástupcovia navrhovateľa uviedli:
- nesúhlasia s vyvlastnením celej parcely KN-E č. XXXX/X, len v rozsahu určenom geometrickým plánom,
- na výške náhrady trvajú podľa znaleckého posudku, predloženého k návrhu na vyvlastnenie,
- majú za to, že pozemok je trvalý trávny porast mimo zastavaného územia, v časti so značnou sklonovitosťou. V prípade rozšírenia vyvlastnia na celú parcelu KN-E č. XXXX/X, tak len v cene ornej pôdy, tvoriaci PPF,
- v súčasnosti sú všetky pozemky v danej lokalite prístupné z cesty III. triedy pred začiatkom jestvujúceho zvodidla a vyvlastňovaný pozemok je prístupný cez parcely vo vlastníctve tretích osôb,
- podľa situácie vyplýva, že pri realizácii stavby bude vybudovaný vjazd na predmetné pozemky, rovnako ako doteraz.
6. Námietky vyvlastňovaného boli zamietnuté a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie pozemkov bol vyvlastňovaný v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) v súčinnosti s § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní odkázaný na súd.
7. Dôvodom pre podanie návrhu na vyvlastnenie pozemkov bola tá skutočnosť, že Slovenská správa ciest, Miletičova 19, 926 19 Bratislava, slovenská správa ciest - Investičná výstavba a Správa ciest Banská Bystrica, Skuteckého 32, Banská Bystrica, zabezpečuje v dotknutom území realizáciu verejnoprospešnej líniovej stavby „I/66 Brezno - obchvat, II. Etapa, 1. úsek“, pre ktorú je potrebné vyvlastniť pozemky v katastrálnom území D. podľa parcelných čísiel uvedených vo výroku rozhodnutia, ktoré sú predmetom vyvlastnenia.
8. Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia dotknutých pozemkov je preukázaná právoplatným územným rozhodnutím tejto líniovej verejnoprospešnej stavby vydaným Mestom Brezno pod č. 2013/2187-06 zo dňa 29.07.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2013 a rozhodnutím č. MsÚ - 2016/3896-04 o predĺžení platnosti územného rozhodnutia zo dňa 02.08.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2016.
9. Listom zo dňa 27.12.2016 bol bezpodielovým spoluvlastníkom pozemkov zaslaný návrh kúpnej zmluvy s poučením, že ak sa k návrhu nevyjadria do 15 dní od doručenia návrhu zmluvy, bude sa
predpokladať, že dohodu o uzatvorení zmlúv odmietajú. Na túto výzvu vlastníci nereagovali, zásielku si prevzali dňa 29.12.2016.
10. Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania s nariadením ústneho prerokovania na deň 16.05.2017 si prevzali dňa 28.04.2017, konania sa osobne nezúčastnili, ale dňa 15.05.2017 doručil na okresný úrad písomné námietky X.. J. I., ktorý nesúhlasil s navrhovanou cenou a žiadal o majetkoprávne vysporiadanie zbytkovej časti pôvodnej parcely KN-E č. XXXX/X o výmere 236 m2, ktorá sa nachádza severne od budúcej stavby a je samostatne nevyužiteľná.
11. O podanom návrhu na vyvlastnenie vyvlastňovací orgán rozhodol rozhodnutím č. OU-BB- OVBP2-2017-14693-4:SD zo dňa 16.05.2017. Uvedené rozhodnutie bolo na základe podaného odvolania zrušené rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 22720/2017/SV/55641 zo dňa 30.08.2017, právoplatné 12.09.2017 a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia o vyvlastnení pozemkových nehnuteľností trvalým záberom boli procesné pochybenia okresného úradu a nedostatky podaného návrhu navrhovateľa a to: nedostatočné vysporiadanie s námietkou vyvlastňovaných týkajúcou sa požiadavky rozšírenia vyvlastnenia na zbytkové časti pozemku dotknutého vyvlastnením. Ďalej, že okresný úrad neuskutočnil dokazovanie za účelom zistenia úplného a skutočného stavu veci vo väzbe na tvrdenia vyvlastnených o znemožnení ich výkonu vlastníckeho práva a to z dôvodu nemožnosti užívať zostávajúce pozemky, ktoré vznikli vyvlastnením, rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, vrátane neexistencie prístupu k týmto pozemkom.
12. V novom konaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 09.01.2018 v Brezne na tvare miesta, bola vyhotovená fotodokumentácia a vyvlastňovaný X.. J. I. vzniesol námietky: -požaduje vyvlastniť celú pôvodnú parcelu KN-E č. XXXX/X v k. ú. D. o výmere 1992 m2,
- navrhuje vyvlastňovaciu náhradu vo výške 18,65 Eur/m2, podľa znaleckého posudku, ktorý predloží vyvlastňovaciemu orgánu v termíne do 12.01.2018, fotokópiu predložil v pracovnej verzii
- uviedol, že v prípade vykupovania pozemkov pod I. etapu výstavby cesty, bola vyplatená náhrada vo výške 15,78 Eur/m2 v roku 2012
- uviedol, že vyvlastňovaný pozemok je podľa ÚP Mesta Brezno určený ako stavebný pozemok pre rekreačné využitie
- pozemok nebol doteraz využívaný a prístupný je z cesty III. triedy priamo cez zvodidlá -k výške náhrady predkladá náhodne vybraté kúpne zmluvy, ktoré uzatvorila Slovenská správa ciest v rámci Slovenska v počte 4 ks.
13. K týmto námietkam zástupcovia navrhovateľa uviedli:
- nesúhlasia s vyvlastnením celej parcely KN-E č. XXXX/X, ale len v rozsahu určenom geometrickým plánom
- na výške náhrady trvajú podľa znaleckého posudku, predloženého k návrhu na vyvlastnenie
- majú za to, že pozemok je trvalý trávny porast mimo zastavaného územia, v časti so značnou sklonovitosťou. V prípade rozšírenia vyvlastnenia na celú parcelu KN-E č. XXXX/X, tak len v cene ornej pôdy, tvoriaci PPF
- v súčasnosti sú všetky pozemky v danej lokalite prístupné z cesty III. triedy pred začiatkom jestvujúceho zvodidla a vyvlastňovaný pozemok je prístupný cez parcely vo vlastníctve tretích osôb.
- podľa situácie vyplýva, že pri realizácii stavby bude vybudovaný vjazd na predmetné pozemky, rovnako ako doteraz.
Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 19368/2018/SV/96270 zo dňa 19.12.2018
14. Rozhodnutím č. č. 19368/2018/SV/96270 zo dňa 19.12.2018 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamieta odvolanie účastníkov konania X.. J. I., nar. XX.XX.XXXX a X.. A. I., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom C. XXXX/ XX, XXX XX D., zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Stanislav Rešutík - advokát, IČO: 45 028 559, so sídlom Nám. M. R. Štefánika, č. 29/36, 977 01 Brezno, na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 12.06.2017 a potvrdzuje rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2018-003485-4:SD zo dňa 16.04.2018.
15. Z predloženého spisového materiálu ministerstvo ďalej zistilo, že okresný úrad v intenciách rozhodnutia ministerstva č. 22720/2017/SV/55641 zo dňa 30.08.2017, právoplatným dňa 12.09.2017, prerušil konanie rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2017-0014693-4:SD zo dňa 09.10.2017 a vyzval vyvlastniteľa o doplnenie návrhu na vyvlastnenie o požadované doklady v zmysle citovaného rozhodnutia ministerstva a zároveň konanie prerušil. Návrh vyvlastniteľ v intenciách citovaného rozhodnutia ministerstva doplnil listom zo dňa 06.11.2017.
16. Následne okresný úrad oznámil začatie vyvlastňovacieho konania listom č. OU-BB- OVBP2-2017-014693-4:SD zo dňa 04.12.2017 a stanovil ústne pojednávanie na deň 09.01.2018. Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania bolo odvolateľom v súlade s ust. § 24 správneho poriadku riadne doručované, o čom svedčí aj doručenie zásielok založených v spise. Okresný úrad v súlade s ust. § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní zároveň upozornil účastníkov konania, že námietky voči vyvlastneniu môžu uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, pričom na neskôr uplatnené námietky (ako aj námietky, ktoré mohol účastník konania uplatniť v územnom konaní, prípadne ktoré sa v územnom konaní zamietli) sa neprihliada.
17. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica zo dňa 09.01.2018, podpísaná prítomnými účastníkmi konania uvedených v zápisnici okresného úradu. V novom konaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 09.01.2018 bola vyhotovená fotodokumentácia z miestnej obhliadky, ktorá je založená v spisovom materiáli okresného úradu.
18. Z predloženej písomnej zápisnice vyplývalo, že odvolatelia sa ústneho pojednávania zúčastnili, na ktorom vzniesli námietky týkajúce sa rozšírenia vyvlastnenia o parcelu č. XXXX/X, k. ú. D. a výšky náhrady za vyvlastnenie. Prílohu zápisnice tvorí znalecký posudok č. 164/2017 vyhotovený X.. K. I., znalec z odboru stavebníctva, odhad hodnoty nehnuteľností, starohorská XX, XXX XX D. Bystrica, predložený odvolateľmi a 4 ks čiastkových kúpnych zmlúv. Ministerstvo konštatovalo, že námietky odvolateľov predložené na ústnom pojednávaní dňa 09.01.2018 uvedené v zápisnici okresného úradu boli obsahovo totožné s námietkami uvedenými v odvolaní.
19. Z uvedeného dôvodu boli námietky odvolateľov týkajúce sa nesúhlasu so znaleckým posudkom č. 177/2016, ktorým bola určená náhrada za vyvlastnenie, irelevantné. Z predloženého spisového materiálu okresného úradu vyplýva, že okresný úrad dodržal zákonom predpísaný postup, keď stanovil finančnú náhradu za vyvlastnenie podľa vyššie vedeného znaleckého posudku priloženého k návrhu na vyvlastnenie v zmysle ust. § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní.
20. Ministerstvo konštatuje, že okresný úrad pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie pozemkov postupoval v súlade so zákonom, kde ako podklad pre posúdenie a určenie primeranosti náhrady zohľadnil všeobecnú hodnotu nehnuteľností podľa vyššie uvedeného znaleckého posudku č. 177/2016 v súlade s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, znalecký posudok je dôkazom v správnom konaní, ktorý správny orgán hodnotí nie z hľadiska jeho obsahovej správnosti, ale len z hľadiska, či úvahy znalca nie sú v rozpore so zásadami logiky a skutkovým stavom, ako sa tento javí z dôkazov vykonaných pred správnym orgánom. správny orgán nemôže závery znaleckého posudku nahradiť vlastným odborným posúdením veci. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ministerstvo uvádza, že odvolatelia ako účastníci vyvlastňovacieho konania sa môžu v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní domáhať preskúmania výroku o náhrade v súdnom konaní, žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, a preto považuje námietku odvolateľa týkajúcu sa výšky náhrady za vyvlastnenie za nedôvodnú.
21. K námietka odvolateľov týkajúcej sa rozšírenia vyvlastnenia o parcelu KN-E č. XXXX/X o výmere 1992 m2, ministerstvo uviedlo, že v rámci vyvlastňovacieho konania bolo miestnou ohliadkou zistené, že v súčasnosti zjazd na pozemok s parc. č. XXXXX/X je daný z cesty III. triedy, a to v úrovni (mieste), kde sú zvodidlá tejto cesty prerušené a následne je prechod daný cez pozemky tretích osôb bez riadne zriadeného práva prechodu k týmto pozemkom, tzv. že citovaný pozemok nemá samostatný prístup a do dnešného dňa nebol využívaný odvolateľmi, tak ako vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania dňa 09.01.2018.
22. Podľa predloženej projektovej dokumentácie a kópie koordinačného výkresu je realizácia predmetnej stavby verejnou komunikáciou, pozemky južne od komunikácie I/66 budú dostupné práve výjazdom v
km 2,724 00, resp. zostávajúca časť pozemku - parcela č. XXXX/X (o rozlohe 1992 m2), bude prístupná z časti južne práve od novovybudovanej komunikácie I/66 a časť pozemku (o rozlohe 236 m2) medzi navrhovanou komunikáciou a komunikáciou III. triedy zostane prístupná tak, ako doteraz (v úrovni, kde sú zvodidlá tejto cesty prerušené).
23. Vzhľadom na uvedené ministerstvo konštatovalo, že aj po realizácii predmetnej stavby budú vyššie uvedené zostávajúce časti pozemkov prístupné. Vyvlastnením predmetného pozemku nedôjde k nemožnosti využívať zostávajúce časti pozemkov odvolateľmi, tak ako uvádzajú vo svojom odvolaní. Zároveň ministerstvo konštatovalo, že podľa územného plánu mesta Brezno sú vyššie uvedené zostávajúce časti pozemku určené na zastavanie vo funkcii čistej rekreácie a športu, a preto nie je potrebné rozširovať vyvlastnenie na celú jeho časť.
24. Nakoľko neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní ministerstvo nerozhodlo o rozšírení vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemkov.
Zákonné ustanovenia a text žaloby
25. Podľa článku 17 Charty základných práv EÚ: Každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.
26. Podľa § 17a zákona č. 135/1961 Zb.; z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní.
27. Podľa § 1 zákona č. 282/2015 Z. z.; tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.
28. Podľa § 2 zákona č. 282/2015 Z. z.; (1) Vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. (2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce1) vo vyvlastňovacom konaní. (3) Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (4) Ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia.
Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku. (5) Neprimeranými ťažkosťami sú najmä a) obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku, b) nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom, c) nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou jeden funkčný celok, d) obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby. (6) Ak by sa vyvlastnením obmedzilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe takým spôsobom, že oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by na základe takého obmedzenia nemohol užívať iný pozemok alebo inú stavbu, ku ktorým sa viaže vecné bremeno, alebo by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, vyvlastnenie sa uskutoční zrušením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, ak túto skutočnosť oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. (7) Ak by sa vyvlastnením obmedzilo alebo zrušilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe takým spôsobom, že oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by na základe takého obmedzenia alebo zrušenia nemohol užívať iný pozemok alebo inú stavbu, s ktorými je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo by ju mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, vyvlastní sa aj pozemok alebo stavba, s ktorou je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak túto skutočnosť oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní.
29. Podľa § 4 zákona č. 282/2015 Z. z.; (1) Vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. (2) Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Tento spôsob vyrovnania sa nevzťahuje na vyvlastnenie podľa osobitných zákonov.3) (3) Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. (4) Ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ. (5) Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú vyvlastnenému alebo inému účastníkovi konania v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, ako aj vyvlastnením, ktorý si náhradu týchto nákladov uplatňuje. (6) Za účelne vynaložené náklady, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, ako aj vyvlastnením, sa považujú najmä a) náklady na presťahovanie hnuteľného majetku alebo poľnohospodárskych kultúr z vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, b) náklady spojené so zmenou trvalého bydliska, náklady spojené so zmenou sídla alebo so zmenou miesta podnikania, c) náklady spojené s prekládkou technickej infraštruktúry, ktoré vzniknú v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, d) súdne poplatky, správne poplatky, ako aj odmena notára, ktoré vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba preukázateľne vynaloží v súvislosti s vyvlastnením. (7) Sumu náhrady nákladov podľa odseku 5 je povinný preukázať ten účastník konania, ktorý ich uplatnil.
30. Podľa § 13 zákona č. 282/2015 Z. z.; (1) Ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.
(2) Výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7, e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania. (3) Výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd, b) rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo k vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby. (4) Rozhodnutie o vyvlastnení musí obsahovať aj a) údaje vyvlastniteľa a vyvlastneného v rozsahu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. a) a b), b) označenie vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, alebo ich častí v rozsahu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. d), c) označenie geometrického plánu, ktorý je podkladom na vyvlastnenie, ak sa navrhuje vyvlastniť časť pozemku alebo časť stavby, alebo ak sa vo vyvlastňovacom konaní navrhuje zlúčenie viacerých pozemkov alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, d) poučenie o možnostiach a podmienkach zrušenia vyvlastnenia, e) ďalšie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú potrebné na jednoznačné určenie obsahu a rozsahu vyvlastnenia a jeho náhrady. (5) Rozhodnutie o vyvlastnení nemožno účastníkom vyvlastňovacieho konania oznámiť ústnym vyhlásením. (6) Vyvlastňovací orgán doručí rozhodnutie o vyvlastnení príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Rozhodnutie o vyvlastnení musí obsahovať údaje o pozemku alebo stavbe podľa osobitného zákona.
31. Podľa § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z. z.; Na účely tejto vyhlášky sa rozumie a) majetkom majetok podniku ako celku, časť podniku, zložka majetku podniku alebo iný majetok ako majetok podniku, b) podnikom veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi 3) a slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú na tento účel slúžiť, c) časťou podniku útvar, ktorý je organizačne a účtovne oddeliteľný, d) zložkou majetku podniku 1. hmotná súčasť majetku podniku s technicko-ekonomickým určením, ktorej hodnota je vyčísliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku, 2. nehmotná súčasť majetku podniku, ktorá vplýva na jeho výnosový potenciál a je oddeliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku, e) iným majetkom hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý vlastní iná osoba ako podnikateľ podľa osobitného zákona 3) a slúži na iné účely ako na podnikanie, f) cudzími zdrojmi všetky záväzky a časové rozlíšenie,
g) všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty, h) objektivizáciou znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory, i) východiskovou hodnotou nadobúdacia a znovunadobúdacia hodnota majetku v čase ohodnotenia alebo pre vybrané zložky majetku hodnota, ktorá je ustanovená v prílohách tejto vyhlášky, j) účtovnou hodnotou majetku podniku alebo jeho častí hodnota vykazovaná v účtovnej evidencii alebo v inej evidencii slúžiacej ako vstupná informácia na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku podniku, k) odčerpateľným zdrojom peňažné vyjadrenie úžitku vytváraného najmä z disponibilných ziskov, výnosov alebo zo salda peňažných tokov, ktorý sa dosiahne z činnosti podniku alebo jeho častí, alebo zo zložiek majetku podniku a ktorého výška závisí od minulého vývoja podniku, od jeho súčasného postavenia na trhu, ale predovšetkým od jeho predpokladaného vývoja. (2) Na klasifikovanie zložiek majetku podniku sa primerane použije osobitný predpis 4) platný ku dňu ohodnotenia, pritom sa prihliada na ich osobitosti a technicko-ekonomické určenie.
32. Každé odňatie vlastníckeho práva proti vôli vlastníka je neprimeraným zásahom do ústavou garantovaného práva takéhoto vlastníka, a preto sa môže uskutočniť iba, ak to vyžaduje verejný záujem. Zákon č. 282/2015 Z. z. v platnom znení neobsahuje legálnu definíciu pojmu verejný záujem, avšak vychádzajúc z judikatúry ESD, ako i s judikatúry NS SR a ÚS SR, verejný záujem je potrebné vždy chápať ako miestne časovo premenný stav, ktorý sa musí posudzovať v konkrétnej situácii a v danom čase pri zohľadnení spravodlivého posúdenia záujmu jednotlivca a záujmami spoločnosti. verejný záujem musí byť vždy posudzovaný v rámci správneho konania, t. j. konania o vyvlastnení a musí byť nepochybne predmetom správnej úvahy.
33. Ako vyplýva z vyvlastňovacieho rozhodnutia, správny orgán sa existenciou verejného záujmu v konaní vôbec nezaoberal, resp. ani ho žiadnym spôsobom nezdôvodnil, a to práve z dôvodu absencie účelu vyvlastnenia vo výrokovej časti. O tom, či je daný verejný záujem, musí rozhodovať správny orgán v rámci vyvlastňovacieho konania a to vždy so zreteľom na konkrétne okolnosti danej veci a vo vzťahu k účelu vyvlastnenia. Posúdenie verejného záujmu a jeho osvedčenie, je jednou z podmienok, ktorá je pre naplnenie vyvlastnenia nevyhnutná. V prípade, ak sa vo vyvlastňovacom konaní verejný záujem jednoznačne a teda bez akýchkoľvek pochybností nepreukáže, a následne nezdôvodní, nie je možné rozhodnúť o vyvlastnení.
34. Pri skúmaní všetkých rozhodných faktorov, ktoré sú rozhodné pre posúdenie rozšírenia vyvlastnenia aj o zostatkové parcely, je nevyhnutné vychádzať: a) pozemok vo vlastníctve žalobcov predstavoval ucelený pozemok o výmere 2 643 m2, ktorý priamo susedí s pozemkom, na ktorom je vybudovaná cesta - ulica Staničná. Po výstavbe pozemok o výmere 236 m2 a ďalšia časť pozemku o výmere 1 756 m2 sa stane neprístupnou z dôvodu, že sa bude nachádzať za cestou I. triedy. Obidve časti sa tak stávajú neprístupné a nevyužiteľné na účel schválený platným ÚP mesta Brezno. V uvedenom prípade neprichádza do úvahy ani zjazd priamo na pozemok, nakoľko podľa STN 73 6101 na projektovanie ciest a diaľnic je zriaďovanie výjazdov a zjazdov z ciest I. triedy v extraviláne neprípustné. Z uvedeného vyplýva, že vybudovaním cesty I. triedy, stredom uceleného pozemku žalobcov, jediným možným prístupom bude prístup cez pozemky iných vlastníkov, čím dôjde k zásahu do ich vlastníckeho práva. b) obmedzenie využitia inžinierskych sietí na napojenie pozemku vo vlastníctve žalobcov, ktoré sú v súčasnom období uložené vo vzdialenosti 100 m od pozemku žalobcov, pričom výstavbou naprojektovanej cesty I. triedy najbližšie napojenie predstavuje vzdialenosť 500 m a prípojky týchto sietí by museli byť vedené výlučne cez pozemky vo vlastníctve tretích osôb. c) pozemok E-KN p. č. XXXX/X o pôvodnej výmere 2643 m2 sa nachádza mimo zastaveného územia obce, pričom neleží v území, ktoré je určené na súvislé zastavenie. Účelom vyvlastnenia podľa cestného zákona nie je len výstavba ciest, ale aj ochranných pásiem, ktoré musia byť zohľadnené aj v rozsahu vyvlastnenia. Vyvlastňovací orgán v liste (OU-BB-OVBP2-2018/003485:SD), ktorým zaslal spis žalovanému na str. 3 cituje ust. § 11 ods. 1 cestného zákona a konštatuje neexistenciu ochranného pásam „mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce“, čo je v rozpore s Vyhláškou č. 35/1984 Zb. a to § 15, ktorá vo vzťahu k § 11 cestného
zákona uvádza: „cestné ochranné pásma sa zriaďujú pri všetkých diaľničných cestách a miestnych komunikáciách I. a II. triedy mimo zastavaného územia alebo územia určeného na súvislé zastavanie“. Podľa nášho názoru teda ochranné pásmo dňom právoplatnosti územného rozhodnutia bolo zriadené, čím je úplne vylúčené využitie zostávajúceho pozemku na zastavanie tak, ako to bolo možné pred výstavbou cesty, pričom ochranné pásma nie sú zohľadnené vo vyvlastnení.
35. Súčasťou návrhu na vyvlastnenie, ako aj súčasťou rozhodnutia o vyvlastnení vlastníckeho práva k pozemku, je aj označenie geometrického plánu na podklade, ktoré sa má časť pozemku vyvlastniť. rozhodnutie prvostupňového orgánu, potvrdené rozhodnutím žalovaného, síce uvádza geometrický plán č. XXXXX/XXXX, ktorým žalobcovia disponujú, avšak označený geometrický plán slúži pre účely majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pre dočasný záber a záber do 1 roka. Potom nie je zrejmé na základe akého technického podkladu správny orgán určil rozsah vyvlastnenia o výmere 651 m2 a vo vzťahu k výmere všeobecnú hodnotu pozemku.
Vyjadrenie žalovaného
36. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP, pretože žalobcovia nepreukázali tvrdenia, ktoré boli jej obsahom. V časti nedostatku výroku poukázal na koncentračnú zásadu upravenú v § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní, ktorá sa vzťahuje aj na odvolacie konanie s tým, že na námietky proti vyvlastneniu, ktoré uplatnil žalobca v odvolacom konaní a ktoré mohol účastník konania uplatniť v územnom konaní, resp. ktoré v územnom konaní boli zamietnuté, sa neprihliada. Vo veci výroku 1/ uviedol, že je jednoznačne zrejmé, na ťarchu a v prospech koho vyvlastnenie vlastníckeho práva smeruje, predmet vyvlastnenia - pozemok, o ktorom sú vo výroku uvedené údaje v zmysle požiadaviek zákona 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. K námietke absencie preukázania verejného záujmu uviedol, že s poukazom na individualizačné hľadiská, na ktoré správny orgán prihliadal pri skúmaní existencie verejného záujmu v predmetnom vyvlastňovacom konaní zároveň prihliadal v zmysle operačného programu integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020 a strategického plánu rozvoja dopravy SR do roku 2030 tvorí cesta I/66 jednu z nosných dopravných komunikácií v SR, kde od hraničného priechodu Šahy po Banskú Bystricu je súčasťou medzinárodného koridoru pod označením E77. Verejný záujem na vyvlastnení nehnuteľnosti pre účely predmetnej stavby je nespochybniteľný, všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech v rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníkov stavbou dotknutej nehnuteľnosti na jej nerušenom užívaní. Námietku nesprávne určenej primeranej náhrady považoval žalovaný tiež za nesprávnu, nakoľko okresný úrad postupoval pri námietke žalobcov týkajúcej sa náhrady na vlastnenie v súlade so zákonom, keď postupom podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní zabezpečil odborné vyjadrenie, resp. vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočnosti, ktoré boli dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vlastnenie, nakoľko v konaní nedošlo medzi vyvlastniteľnom a žalobcami ako vyvlastňovanými k dohode o náhrade za vyvlastnenie, okresný úrad vo výroku o náhrade podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní určil náhradu za vyvlastňovanie na základe znaleckého posudku vyvlastniteľa a odkázal žalobcov s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Žalovaný ďalej zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že na základe výsledkov miestnej ohliadky bolo zistené, že zjazd na pozemok z parcelného čísla XXXX/X je daný z cesty III. triedy, a to v úrovni (na mieste, kde sú zvodidlá tejto cesty prerušené a následne je prechod na daný pozemok možný cez pozemky tretích osôb bez riadne zriadeného práva prechodu k týmto pozemkom). Pozemky južne od komunikácie I/66 budú dostupné práve výjazdom v kilometri 2,72400 resp. zostávajúca časť pozemku parcely č. XXXX/X o výmere 1992 m2 bude prístupná z časti južne práve od novovybudovanej komunikácie I/66. K námietke týkajúcej sa neexistencie geometrického plánu pre trvalý záber uviedol žalovaný, že nemá vedomosť, žeby v čase odvolacieho konania bola zistená nezrovnalosť v súvislosti s uvedenou námietkou žalobcov. Podľa jeho názoru rozhodnutie je zrozumiteľné ak dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Napadnuté rozhodnutie jednoznačne spĺňa podmienku zákonnosti. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že obidva správne orgány dostatočným spôsobom podľa § 32 Správneho poriadku zistili skutočný stav veci v súlade so zákonom.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania
37. Ďalší účastník navrhol žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobnej námietke týkajúcej sa výšky náhrady za vyvlastnenie poukázal na skutočnosť, že dňa 28.02.2019 žalobcovia podali na
Okresnom súde Bratislava II. žalobu o zaplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva pre trvalý záber. Konanie o zaplatenie vyššej náhrady je vedené len Okresným súdom Bratislava II. pod sp. zn. 21C/10/2019, v tomto konaní bola napadnutá výška náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva pre trvalý záber podľa rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU BB OVBP2-2018-003485-4:SD zo dňa 16. apríla 2018. V konaní o určení vyššej náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva pre trvalý záber Slovenská správa ciest poukázala na niekoľko sporných skutočností týkajúcich sa žalobcami predloženého znaleckého posudku č. XXX/XXXX X.. K. I. a tak má za to, že skúmanie výšky vyvlastňovacej náhrady je predmetom označeného samostatného konania.
Replika žalobcov k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka
38. Žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že výrok je určitý so všetkými náležitosťami, nakoľko podľa § 13 zákona č. 282/2015 Z. z. v platnom znení je podstatnou náležitosťou výroku rozhodnutie uvedenie účelu vyvlastnenia, ako zákonnej podmienky možnosti vyvlastnenia vo verejnom záujme, to znamená vyvlastnenia pre účely výstavby stavby, ktorá je vo verejnom záujme. Poukázali na skutočnosť, že treba prihliadať na vzťah medzi účelom a verejným záujmom pri vyvlastňovaní. Verejný záujem, tak ako žalovaný uvádza, je odvodený predovšetkým od zákonného účelu, ktorý zakladá podmienky vyvlastnenia. V uvedenom prípade, ak nedošlo k vymedzeniu účelu vyvlastnenia vo výrokovej časti rozhodnutia, je bezpredmetné akékoľvek zdôvodnenie verejného záujmu na odňatí vlastníctva. Z rozhodnutia však nevyplýva ani len minimálne zdôvodnenie existencie verejného záujmu, ktoré by malo prevýšiť individuálny záujem z pohľadu ochrany vlastníctva. Zároveň uviedli, že v rámci konania bola preukázaná, že tvrdenie, že v rámci konania bola preukázaná využiteľnosť takzvaných zbytkových parciel je zavádzajúca. Uvedená skutočnosť má byť skúmaná priamo vo vyvlastňovacom konaní a to na podklade odborného vyjadrenia osoby na to oprávnenej.
39. Právo dupliky žalovaný ani ďalší účastník nevyužili.
40. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov zákonnosti uvedených v žalobe, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
41. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
42. Podľa § 134 ods. 1 SSP; Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
43. Podľa § 135 ods. 1 SSP; Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
44. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP; Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
45. Podľa § 1 zákona č. 282/2015 Z. z.; Tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.
46. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 zákona č. 282/2015 Z. z.; Vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. (2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce1) vo vyvlastňovacom konaní. (3) Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
47. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.; Na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak
48. Podľa § 17a Cestného zákona; Z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní.
49. Podľa § 46 Správneho poriadku; Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
50. Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku; Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
51. Podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku; Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
52. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí v rozsahu žalobných bodov, a teda, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či vo veci zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánov verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). V súlade s § 139 ods. 2 SSP sa správny súd zameral na posúdenie len podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov.
53. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo (malo byť) rozhodnuté o trvalom odňatí vlastníckeho práva žalobcov 1/, 2/ k
ich pozemkovým nehnuteľnostiam v súvislosti s výstavbou cesty I/66 Brezno - obchvat, II. etapa, 1. úsek za finančnú náhradu.
54. Žalobná námietka týkajúca sa rozporu výroku prvostupňového rozhodnutia so zákonom bola dôvodná. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil ako vecne správne vyvlastňovacie rozhodnutie, ktorým bolo (malo byť) rozhodnuté o vyvlastnení sa pre trvalý záber označených nehnuteľností podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní a § 17a cestného zákona,
55. Žalobcovia 1/, 2/ namietali rozpor výroku vyvlastňovacieho rozhodnutia so zákonom z dôvodov uvedených v tohto rozsudku. Zákonné požiadavky na výrok vyvlastňovacieho rozhodnutia sú vymedzené v § 13 zákona o vyvlastňovaní, ktorý je špeciálnou právnou úpravou, vylučujúcou aplikáciu § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V prípade, že sú splnené zákonom stanovené podmienky (§ 2 vyvlastňovacieho zákona) pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, vyvlastňovací orgán (okrem ďalších náležitostí rozhodnutia) samostatnými výrokmi určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, rozhodne o obmedzení vlastníckeho práva k pozemkom, určí v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku na účel, na ktorý sa vyvlastnil, rozhodne o uplatnených námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania a o povinnosti nahradiť trovy konania. Ďalším samostatným výrokom určí jednotlivým vyvlastneným primeranú náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku, ak nedôjde k dohode medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovanými a lehotu na jej zaplatenie a s požiadavkou na vyššiu vyvlastňovaciu náhradu odkáže vyvlastneného na súd.
56. Výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože, ako výsledok aplikácie hmotnoprávnych ustanovení na zistený skutkový stav veci, obsahuje rozhodnutie o predmete konania, a preto musí byť dostatočne jasný, konkrétny a zrozumiteľný, aby z neho bolo možné zistiť, o čom bolo rozhodnuté a ako bolo rozhodnuté. Iba taký výrok rozhodnutia, ktorý obsahuje zákonom určené náležitosti, môže vyvolať zákonom predpokladané hmotnoprávne účinky. V preskúmavanej veci to znamená, že len výrok zodpovedajúci zákonným požiadavkám v zmysle § 13 vyvlastňovacieho zákona, môže vyvolať účinky vyvlastnenia. Žalobcovia 1/ a 2/ dôvodne namietali, že rozhodnutie vyvlastňovacieho orgánu nemohlo vyvolať zákonom predpokladané účinky, pretože ním nebolo rozhodnuté o vyvlastnení pre trvalý záber k označeným pozemkovým nehnuteľnostiam tak ako to vyžaduje § 13 ods. 2 písm. a) vyvlastňovacieho zákona. Podľa znenia obsahu výroku prvostupňového rozhodnutia sa „ vyvlastňujú pre trvalý záber pozemkové nehnuteľnosti v prospech SR
- Slovenskej správy ciest, Miletičova 19, Bratislava ... „a teda nedošlo k odňatiu vlastníckeho práva žalobcom 1/ a 2/ k označeným dielom pozemkových nehnuteľností pre trvalý záber na vymedzený účel, ktorým je výstavba predmetnej stavby. V dôsledku uvedeného z prvostupňového rozhodnutia nevyplývajú orgánom verejnej správy zamýšľané právne účinky, ktoré sú inak s rozhodnutím vydaným podľa § 13 ods. 2 vyvlastňovacieho zákona spájané, pretože výrok prvostupňového rozhodnutia nezodpovedá zákonným požiadavkám uvedeným v písm. a) uvedeného zákonného ustanovenia. Vydaním rozhodnutia o trvalom vyvlastnení z dôvodu trvalého záberu k dotknutým pozemkovým nehnuteľnostiam, ktorého výrok nemá zákonom určené obsahové náležitosti, a preto nie je spôsobilé vyvolať predpokladané právne účinky, došlo v konaní pred orgánom verejnej správy k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo je dôvodom na jeho zrušenie. Žalovaný pochybil, keď prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne správne napriek uvedenému obsahovému nedostatku, pretože žalobcovia 1/ a 2/ dôvodne a správne namietali jeho nezákonnosť. Tvrdenie žalovaného, že výrok prvostupňového rozhodnutia zodpovedá zákonu bolo nesprávne, pretože nemalo oporu v jeho obsahu. Správny súd sa nemôže stotožniť s tvrdením, že v prípade, že rozhodnutie v hlavičke obsahuje označenie návrhu na vyvlastnenie pozemkov a v odôvodnení rozhodnutia je uvedené, z akého dôvodu bol predmetný návrh podaný samo o sebe neznamená, že došlo k naplneniu § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z., kde zákonodarca striktne upravuje, že výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme.
57. Námietka týkajúca sa absencie preukázania verejného záujmu pre trvalý záber a tým odňatie vlastníckeho práva žalobcom 1/ a 2/ podľa názoru správneho súdu mohla ovplyvniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalobcovia správne argumentovali, že posúdenie verejného záujmu a jeho osvedčenie je jednou z podmienok, ktoré je pre naplnenie vyvlastnenia nevyhnutná. V prípade vyvlastnenia, ak sa vo vyvlastňujúcom konaní verejný záujem jednoznačne, a teda bez akýchkoľvek pochybností nepreukáže a následne nezdôvodní nie je možné rozhodnúť o vyvlastnení. Správny súd sa
stotožňuje s argumentáciou žalobcov, že v predmetnom prípade nie je zrejmé, tak z prvostupňového rozhodnutia ako ani z druhostupňového rozhodnutia , prečo pri individualizácii verejného záujmu na trvalom zábere nehnuteľností sa tak prvostupňový orgán ako žalovaný obmedzil len na konštatáciu, že zvyšné parcely budú naďalej prístupné a to jednak od cesty III. triedy, resp. od komunikácie I/66. V danom prípade však nezohľadnil jednak individuálnu ochranu vlastníckeho práva ako takého, kedy vlastník predmetné rozšírenie vyvlastnenia sám navrhuje a zároveň na základe konkrétnych okolností daných v konkrétnom vyvlastňovacom konaní je potrebné zohľadniť či zostatková hodnota, resp. účel užívania nehnuteľnosti pred a po vyvlastnení bude rovnaký. Predmetná správna úvaha tak v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v druhostupňovom rozhodnutí chýba a len samotný odkaz na ust. § 2 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z. nemožno považovať za vysporiadanie sa s námietkami žalobcov v rozsahu, ktorý by zakladal možnosť preskúmania správnej úvahy tak žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy.
58. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napádané rozhodnutie preskúmať. Rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nedostatočné odôvodnené je také rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania a pri právnom posudzovaní veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, pričom musí ísť o vady takých skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Z § 2 zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na účel stanovených zákonom, za primeranú náhradu a len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Avšak v ods. 4 citovaného ustanovenia je uvedené, ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku.
59. Z uvedeného vyplýva, že preukázanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení a zároveň odôvodnenie rozsahu vyvlastnenia je skutkovým predpokladom pre možnosť vyvlastnenia. Z toho vyplýva, že ak vyvlastňovací orgán rozhodol o vyvlastnení vlastníckeho práva a žalovaný jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, bolo jeho povinnosťou uviesť v rozhodnutí úvahy ohľadom preukázania verejného záujmu na vydaní vyvlastňovacieho rozhodnutia na základe konkrétnych skutkových zistení v danej veci. Keďže vo vyvlastňovacom rozhodnutí aj v rozhodnutí žalovaného bolo preukázanie verejného záujmu stotožnené s účelom vyvlastnenia, de facto vydané rozhodnutia neobsahujú žiadnu úvahu k preukázaniu verejného záujmu na vydaní predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktorú by bolo možné podrobiť preskúmania, spôsobuje to ich nepreskúmateľnosť . Absentuje v nich akákoľvek skutková argumentácia, z ktorej by bolo možné správnou úvahou vyvodiť, že vzhľadom na konkrétne okolnosti v danej veci je daný verejný záujem na vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcov, čo znamená že rozhodnutia neobsahujú skutkové dôvody o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Týka sa to aj rozsahu, v ktorom došlo k vyvlastneniu a to vo vzťahu k vyhodnoteniu doterajšieho užívania pozemku k užívaniu časti pozemkov po rozhodnutí o vyvlastnení.
60. V časti žalobnej námietky týkajúcej sa primeranosti náhrady sa správny súd prikláňa k názoru žalovaného, že prvostupňový orgán verejnej správy pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva postupoval v súlade s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, keď ako podklad pre určenie náhrady zohľadnil všeobecnú hodnotu z pozemkov podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 20.11.2016 a samotnej prílohy č. 1 k znaleckému posudku č. XXX/XXXX - obe vypracované znalcom X.. X. Q. podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Túto námietku považuje správny súd za dôvodnú len v časti týkajúcej sa zostávajúcej časti pozemku parcelné č. KN-E XXXX/X k. ú. D. a posúdenia možnosti využitia zvyškových pozemkov pre účely vyvlastňovacieho konania, z dôvodu, ktorý bol uvedený v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia.
61. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy bol ten, že výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorý z hľadiska jeho obsahu nezodpovedal zákonným požiadavkám na vyvlastňovacie rozhodnutie. Žalovaný zároveň
pochybil, keď prvostupňové rozhodnutie s takýmito vadami, majúci vplyv na zákonnosť rozhodnutia potvrdil a preto správny súd v zmysle petitu žaloby zrušil obe rozhodnutia a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V ďalšom konaní budú orgány verejnej správy vzhľadom na vytýkané nedostatky výroku a odôvodnenia povinné rozhodnúť v intenciách vysloveného právneho názoru správneho súdu, ktorý je v zmysle § 191 ods. 6 SSP záväzný.
62. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veciach celkom alebo z časti úspech.
63. Žalobcovia 1/ a 2/ boli v konaní pred správnym súdom úspešný v celom rozsahu a preto im správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O ich výške rozhodne v súlade s § 175 ods. 2 SSP súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím.
64. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 169 SSP, pretože mu správny súd neuložil žiadnu povinnosť, s plnením ktorej by mu vznikli trovy.
65. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.