Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/58/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U. E., nar. XX.XX.XXXX a S. E., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka - Mgr. P. E., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. XXXX/X, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Žilina, Framborská 253/21; a otec - Ing. Q. E., PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., J. XX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -3413 zo dňa 16.10.2020, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že aj po meritórnom ukončení veci rozhodnutím odvolacieho súdu medzi rodičmi neustále pokračuje konfliktné ladenie. Nakoľko však styk otca s maloletými deťmi je upravený rozsudkom (právoplatným dňa 14.2.2020), podľa okresného súdu situácia nevyžaduje neodkladné/bezprostredné riešenie vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Prípadné rozpory v stretávaní sa riešia v rámci konania o výkon rozhodnutia, ktoré aktuálne už aj na tamojšom súde prebieha pod sp. zn. . V danom konaní je pritom možné situáciu riešiť aj nariadením neodkladných opatrení. 2. Okresný súd dodal, že sám otec v posudzovanom návrhu uvádza, že nechce týmto opatrením dosiahnuť kontakt s dcérami, ale chce im len zabezpečiť psychologickú podporu a ochranu pred následkami rodičovského konfliktu. Okresný súd však nemal „z ničoho preukázané a ani osvedčené“, že je v záujme maloletých detí uložiť im neodkladným opatrením výchovné opatrenie. Zo znaleckého posudku doloženého matkou pritom vyplýva, že obe deti sú komunikatívne a problémy socializácie ani jedno z nich nemá. Nadväzne uzavrel, že neexistuje dôvod a ani žiadna naliehavá potreba pre okamžitý zásah súdu, čím nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že bude nariadené neodkladné opatrenie, podľa ktorého bude on (otec) oprávnený stretávať sa s dcérami počas denných pobytov detí v mieste jeho bydliska každý nepárny týždeň dvakrát po 2 hodiny do troch mesiacoch od vydania rozhodnutia za prítomnosti matky a následne („od 3 do 12 mesiacov“) bez jej prítomnosti. Poukazoval na to, že situácia je veľmi akútna, kritická a ďalej neakceptovateľná. Je nevyhnutné maloletým deťom poskytnúť neodkladnú pomoc, keďže prostredie, v ktorom sa aktuálne nachádzajú, je patologické a pre ich ďalší vývin až devastačné. Tvrdil, že maloleté dcéry sú zo strany matky systematicky psychicky zneužívané a týrané. 4. Otec dával do pozornosti závery vyslovené v meritórnych rozhodnutiach tak okresného, ako aj krajského súdu. V oboch boli konštatované zásadné nedostatky v správaní matky, pokiaľ ide o prípravu maloletých detí na stretnutia s otcom. V rozhodnutí odvolacieho súdu bola výslovne zdôraznená posledná šanca pre matku. Uviedol, že matka pri opisovaní priebehu stretnutí, ku ktorým malo dôjsť na

základe rozhodnutia odvolacieho súdu, klame. V skutočnosti akurát rafinovanejšie predstiera snahu o zabezpečenie týchto stretnutí, ale maloleté dcéry na stretnutia reálne nepripravuje. 5. Odvolateľ konštatoval, že deti ho odmietajú naučeným, strohým a neprirodzeným spôsobom. Z hľadiska ďalšieho vývinu je viac ako žiaduce ich odbremeniť od tlaku, ktorý vytvára lojalita k matke a k jej výchovnému prostrediu. Vzhľadom na okolnosti prezentované matkou i v rámci priebehu konania o aktuálne posudzovanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec navrhol vyššie spomínanú úpravu, ktorá má smerovať k tomu, aby boli deti priamo matkou motivované na absolvovanie stretnutí v rodinnom dome, v ktorom aktuálne otec žije. Ten bol postavený pre potreby rodiny, prioritne maloletých detí; čo sa v plnej miere týka aj úpravy priľahlej záhrady. 6. Otec zdôrazňoval pretrvávajúcu nutnosť ingerencie štátu do predmetného vzťahu. Napriek tomu, že od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu uplynulo už dlhé obdobie, fakticky ani jedno stretnutie neprebehlo tak, ako bolo určené predmetným (právoplatným a vykonateľným) rozhodnutím. Opakovane poukazoval na svoj veľmi skľučujúci pocit, keď nemôže byť v akomkoľvek relevantnom bližšom kontakte s vlastnými deťmi.

7. Matka žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedla, že okresný súd správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sa nejaví nevyhnutným. Za dostačujúce považovala konanie o výkone rozhodnutia, ktoré aktuálne i prebieha. Zdôraznila, že v rámci odvolania otec navrhuje už obsahovo kvalitatívne úplne iné neodkladné opatrenie, než ako požadoval pôvodným návrhom. 8. Zopakovala, že maloleté dcéry na stretnutia riadne pripravuje, otec si tieto v zmysle rozhodnutia krajského súdu môže preberať bezprostredne zo školského, resp. predškolského zariadenia. Argumentáciu otca označovala za vyložene lživú, čo je zrejmé aj z ňou predloženého znaleckého posudku Mgr. Snitkovej. Za „kľúč“ k zlepšeniu kontaktov otca s maloletými dcérami označila zmenu v jeho prístupe, predovšetkým upustenie od nátlakového správania. Celkovo zhrnula, že na úpravu pomerov otca a detí nie je potrebné neodkladné opatrenie, ale citlivý prístup otca, ktorý bude akceptovať potreby maloletých detí.

9. Kolízny opatrovník zostal v odvolacom konaní nečinný.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) napadnuté uznesenie potvrdil podľa .

11. V súdenej veci došlo - z časového hľadiska po pomerne dlho trvajúcom konaní - k vydaniu meritórneho rozhodnutia (v otázke úpravy styku otca s deťmi bezprostredne rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 5.12.2019), ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.2.2020. Aktuálneho obdobia sa týka úprava, v zmysle ktorej majú dcéry tráviť s otcom každý párny týždeň čas od piatku popoludnia do soboty do 18:00 hod. Z vyjadrení oboch rodičov bolo nielen osvedčené, ale i preukázané, že k naplneniu takejto úpravy stretnutí nedošlo a nedochádza. Hoci sa aj v piatok uskutoční kontakt otca s deťmi, deje sa tak za prítomnosti (správnejšie pod dohľadom/dozorom) matky a časovo ide o veľmi krátky úsek (doslova sotva niekoľkominútový), pričom maloleté dcéry odmietajú ísť/odísť s otcom.

12. Okresný súd náležite uzavrel, že predmetný stav nevyžaduje novú vecnú úpravu styku otca s maloletými deťmi vo forme neodkladného opatrenia, ale prioritne výkon právoplatného a vykonateľného meritórneho rozhodnutia. Konanie o výkon rozhodnutia je aktuálne už vedené (sp. zn. Okresného súdu Žilina ). Krajský súd aj v spojitosti so „znalosťou pomerov“, vyplývajúcou z predchádzajúceho rozhodovania v otázkach starostlivosti o maloleté U. a S., apeluje na vykonávanie procesných úkonov v rámci výkonu rozhodnutia bezprostredne smerujúcich k reálnemu naplneniu vykonateľného súdneho rozhodnutia.

13. Otcom tvrdené okolnosti vo svojej skutkovej podstate a dôsledkoch nie sú odlišné od tých, z ktorých vychádzal odvolací súd pri rozhodovaní vo veci sp. zn. . Za zodpovedajúci konkrétnostiam súdenej veci považuje odvolací súd aj poukaz okresného súdu na to, že pôvodne otcom požadované neodkladné opatrenie smerovalo „len“ k zabezpečeniu psychologickej podpory maloletým. Odvolateľ v rámci odvolania predložil výrazne odlišný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Bez ohľadu na právnu prípustnosť navrhovaného riešenia krajský súd konštatuje, že (aj za súčasnej situácie) je viac ako kontraproduktívne vykonanie stretnutí, hoci i v aktuálnom bydlisku otca, pri ktorom

by maloleté deti boli bezprostredne pod dohľadom matky. Ak otec tvrdí, že matka deťmi manipuluje a zneužíva ich pocit lojality a viazanosti, uvedené by sa žiadnym spôsobom nezmenilo iba tým, že by deti boli v prítomnosti matky v inom prostredí. Skôr naopak, miera upnutia sa na matku by bola ešte výraznejšia. 14. Zároveň krajský súd poukazuje na to, že už pri meritórnom rozhodovaní práve vzhľadom na tenznosť (svojou podstatou až animozitu) vzťahov medzi rodičmi volil preberanie maloletých otcom bez faktického zainteresovania matky. To, že obmedzenia spojené s ochorením COVID-19 do takéhoto spôsobu v nemalej miere zasiahli, rozhodne neznamená, že forma priameho odovzdávania detí matkou by sa aktuálne javila vhodnejšou; ide len o dôsledok bezprostrednej (celospoločenskej) situácie.

15. Na strane druhej krajský súd poukazuje na to, že už pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení v roku 2018 (sp. zn. Krajského súdu v Žiline z 28.6.2018) konštatoval, že sú osvedčené pomery pre dočasné odňatie maloletých detí z (v tom čase dočasnej) osobnej starostlivosti matky. Len z titulu nutnosti došetrenia súvislostí, za akých by pobyt maloletých v príslušnom zariadení prebiehal, bolo dotknuté uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia zrušené. Práve preto - čo bolo potvrdené i v neskoršom priebehu meritórneho konania a výslovne deklarované zástupkyňou Úradu komisára pre deti - že v Slovenskej republiky sú zariadenia slúžiace na ochranu detí (a spravidla aj matiek) zamerané prioritne na sanáciu absolútne narušených (v niektorých prípadoch doslova až život ohrozujúcich) stavov, nebolo prikročené k takémuto - inak v konkrétnostiach posudzovanej záležitosti žiaducemu - variantu riešenia.

16. Vo vzťahu k matke už v spomínanom rozhodnutí bolo konštatované, že táto nehľadá spôsob, akým naplniť svoje povinnosti prípravy detí na stretnutia s otcom, naopak, hľadá dôvod, pre ktorý tak urobiť nemôže. Hoci matka sa podrobila psychologickému poradenstvu, nariadenému práve uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 28.6.2018, naďalej nedokáže deti pripraviť po psychickej stránke na stretnutia s otcom a (právoplatná a vykonateľná) úprava stretnutí maloletých U. a S. s druhým rodičom je vo faktickej rovine čisto iluzórna. 17. Tento záver vyplýva aj zo znaleckého posudku Mgr. Snitkovej č. 14/20 vypracovaného len na požiadanie matky. Ak nie skôr, tak určite od opakovane spomínaného rozhodnutia odvolacieho súdu z 28.6.2018 pritom matke muselo byť zrejmé, že zásadné z hľadiska jej spôsobilosti zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, bude (aj) jej schopnosť náležite pripraviť deti na stretnutia s otcom. V meritórnom rozhodnutí (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. z 5.12.2019; body 80. a 86. jeho odôvodnenia) popri zdôraznení dania poslednej šance matke preukázať práve reálnym naplnením súdom určeného stretávania detí s otcom, že je spôsobilá zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté, bola priamo konštatovaná eventualita rozhodnutia o zmene výchovného prostredia (§ 25 ods. 4 Zákona o rodine), dokonca aj bez návrhu. Inými slovami, ak matka nie je spôsobilá (nie je podstatné, či úmyselne alebo nevedome) zabezpečiť realizáciu rodičovských práv druhého rodiča, jedná sa o zákonom výslovne predpokladaný dôvod na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti maloletých detí.

18. Nedostatočnosť prípravy detí na stretnutia s otcom (vrátane nemalej miery čisto formálne deklarovanej vecnej prípravy) je zrejmý i z toho, že deti sa a priori odmietajú s otcom stretnúť. Z opisov stretnutí vykonaných samotnou matkou je totiž zrejmé, že deti sa s otcom nikdy nestretli spôsobom určeným meritórnym rozhodnutím, ale matka bola vždy kontaktovaná učiteľom/riaditeľom školského, resp. predškolského zariadenia s tým, že deti sa s otcom odmietajú stretnúť. Nejednalo sa teda o reakciu na konkrétne (aktuálne) správanie otca, ale o prednastavenie maloletých detí s otcom sa nekontaktovať a neabsolvovať s ním súdom určené stretnutia. Keďže osobou zabezpečujúcou bezprostrednú výchovu maloletých U. a S. je už niekoľko rokov matka, nik iný nevytvára a nedefinuje dotknuté prednastavenie správania maloletých.

19. Vzhľadom na to, že otec už podal (20.11.2020) návrh vo veci samej o zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté deti, nie je potrebné v tomto smere zo strany poručenského súdu začať konanie z úradnej povinnosti. Bez ohľadu na uvedené a nadväzujúcu, úplne samozrejmú povinnosť poručenského súdu konať v danej veci, znásobenú konkrétnymi okolnosťami prezentovanými už niekoľko rokov, krajský súd opakovane poukazuje na povinnosť náležitého postupu v rámci konania o výkon rozhodnutia týkajúceho sa aktuálnej meritórnej úpravy stretnutí maloletých detí s otcom. V tomto smere je nutné dôsledne a dôrazne využívať všetky inštitúty, ktoré zákon na naplnenie súdnych rozhodnutí vo veciach maloletých predpokladá; a to i vrátane opatrenia vymedzeného v .

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie dovolanie n i e j e prípustné.