Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa matky: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. H. XXXX/ X, XXX XX H.-F., právne zastúpenej: JUDr. Ing. Martina Kiseľová, advokátka, so sídlom P. Mudroňa 26, 036 01 Martin, a otca: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Katarína Turanská, advokátka, so sídlom Štúrovo nám. 10520/13B, 036 01 Martin, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej R. M., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 240,00 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 20.02.2020. II. Týmto sa v dotknutej časti mení rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 27.02.2017, č. k. -56. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania sa matka domáhala zmeny posledného rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa. 2. Matka svoj návrh na začatie konania odôvodnila tak, že sa zmenili pomery a je potrebné výživné na maloleté dieťa zvýšiť. 3. Otec sa k návrhu na začatie konania vyjadril tak, že súhlasí so zvýšením výživného na maloleté dieťa, avšak nie v matkou navrhovanom rozsahu. 4. Procesný opatrovník sa k návrhu na začatie konania vyjadril tak, že zvýšenie výživného na maloleté dieťa je v jeho záujme a že rozsah tohto zvýšenia ponecháva na úvahe súdu. 5. Súd vykonal dokazovanie spisom tunajšieho súdu, vedeným v konaní sp. zn. , dokladmi o výdavkoch matky, oznámeniami zamestnávateľov rodičov o výške a zložení ich mzdy, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, daňového úradu a Sociálnej poisťovne a lustráciou v databáze Sociálnej poisťovne. 6. Zo spisu tunajšieho súdu, vedeného v konaní sp. zn. , súd zistil, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté dňa 27.02.2017 schválením dohody rodičov o výživnom vo výške 120,00 € mesačne. Vo vzťahu k príjmu otca súd vychádzal z daňového priznania za rok 2015, podľa ktorého jeho príjem zo živnosti predstavoval sumu vo výške 12 312,23 €, výdavky zo živnosti sumu vo výške 7 252,62 € a vyplatená časť daňového bonusu sumu vo výške 18,23 €, teda jeho čistý príjem v roku 2015 predstavoval sumu vo výške 5 077,84 € (12 312,23 € - 7 252,62 € + 18,23 €; 423,15 € mesačne), a z lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne, podľa ktorej jeho vymeriavací základ pre poistenie na sociálne poistenie vyplývajúci z pracovného pomeru od 14.09.2016 do 31.12.2016 predstavoval spolu sumu vo výške 2 134,23 € a úhrn poistného na sociálne poistenie za toto obdobie sumu vo výške 200,54 €, teda jeho príjem zo zamestnania neznížený o poistné na zdravotné poistenie a daň z príjmu za toto

obdobie predstavoval sumu vo výške 1 933,69 € (2 134,23 € - 200,54 €; 542,16 € mesačne (1 933,69 € / (3 + 17 / 30))), a jeho vymeriavací základ pre poistenie na sociálne poistenie vyplývajúci zo živnosti od januára do jej pozastavenia dňa 20.09.2016 predstavoval sumu vo výške 429,00 € mesačne, teda minimálny vymeriavací základ pre rok 2016 odvodený z príjmu z nej v roku 2015. Vo vzťahu k príjmu matky súd vychádzal z oznámení jej bývalého a súčasného zamestnávateľa o výške a zložení jej mzdy, podľa ktorých jej čistý príjem zo zamestnania za obdobie od januára 2016 do januára 2017 predstavoval sumu vo výške 8 235,48 € (7 672,40 € + 563,08 €; 633,50 € mesačne), a z oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa ktorého poberala prídavok na dieťa vo výške 23,52 € mesačne. Vo vzťahu k výdavkom rodičov a k nákladom na výživu maloletého dieťaťa súd vychádzal tvrdení matky, podľa ktorých priemerné mesačné náklady na maloleté dieťa predstavujú sumu vo výške 196,00 € mesačne, náklady na spoločnú domácnosť účastníkov konania sumu vo výške 277,00 € mesačne, na poistenie otca sumu vo výške 36,00 € mesačne, na poistenie matky sumu vo výške 18,00 € mesačne, na mobil otca sumu vo výške 10,00 € mesačne a na mobil matky sumu vo výške 15,00 € mesačne. 7. Vo vzťahu k súčasnému príjmu otca súd z oznámení jeho zamestnávateľa o výške a zložení jeho mzdy, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, daňového úradu a Sociálnej poisťovne a lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne zistil, že jeho čistý príjem zo zamestnania vrátane náhrady pri dočasnej pracovnej neschopnosti od apríla 2019 do októbra 2020 predstavoval spolu sumu vo výške 10 402,49 €, že je poberateľom invalidného dôchodku, a to vo výške 187,70 € mesačne od 01.04.2019 do 31.12.2019 a vo výške 193,20 € od 01.01.2020 do 1.12.2020, pričom v mesiaci december 2020 mu bol vyplatený aj 13. dôchodok vo výške 300,00 €, a že za obdobie od januára 2019 do februára 2020 mu bolo vyplatené nemocenské spolu vo výške 2 721,20 € a za obdobie marec 2020 mu malo byť vyplatené nemocenské vo výške 444,50 € (14,339 € denne podľa výšky nemocenského za predchádzajúce obdobie), teda že jeho celkový čistý príjem od januára 2019 do decembra 2020 predstavuje sumu vo výške 17 875,89 € (10 402,49 € + 9 x 187,70 € + 12 x 193,20 € + 300,00 € + 2 721,20 € + 444,50 €; 744,83 € mesačne). Z uvedeného vyplýva, že príjem otca sa od posledného rozhodovania o výživnom výrazne zvýšil (čistý príjem vo výške 744,83 € mesačne v súčasnosti na jednej strane, vymeriavací základ na sociálne poistenie vyplývajúci zo živnosti vo výške 429,00 € mesačne od 01.01.2016 do 20.09.2016 a vymeriavací základ na sociálne poistenie vyplývajúci z pracovného pomeru (hrubý príjem) vo výške 542,16 € mesačne od 13.09.2016 do 31.12.2016 pri poslednom rozhodovaní na druhej strane). V tejto súvislosti súd ako na príjem otca neprihliadal na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ktorého je poberateľom, nakoľko jeho účelom je kompenzácia zvýšených výdavkov, ktoré vynakladá v súvislosti so svojím zdravotným stavom, teda na jednej strane poberá tento príspevok, na druhej strane má zvýšené výdavky na stravovanie. Naopak, riadnym príjmom otca je invalidný dôchodok, ktorý poberá, napriek tomu, že jeho účelom je kompenzácia nevýhody v uplatnení sa na trhu práce z dôvodu jeho zdravotného postihnutia. Práve pre (skutočný či domnelý) nižší príjem zo zamestnania či podnikania je tento príjem zvýšený o invalidný dôchodok. Súd ďalej uvádza, že neprihliadal na tvrdenia matky o vzdaní sa lepšieho zamestnania zo strany otca, keď ako živnostník pracoval pre označenú obchodnú spoločnosť, nakoľko k tomuto vzdaniu sa došlo pred posledným rozhodnutím o výživnom, teda bola jeho predmetom. Preto nie sú pre posúdenie tejto skutočnosti podstatné ani tvrdenia otca, že túto činnosť skončil pre zhoršenie jeho zdravotného stavu. Bez ohľadu na jeho zdravotný stav, ktorý ho podľa jeho tvrdení obmedzuje v dosahovaní vyššieho príjmu, jeho príjem sa od posledného rozhodnutia o výživnom výrazne zvýšil. 8. Vo vzťahu k súčasnému príjmu matky súd z oznámení jej zamestnávateľa o výške a zložení jej mzdy, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, daňového úradu a Sociálnej poisťovne zistil, že jej čistý príjem zo zamestnania vrátane náhrady pri dočasnej pracovnej neschopnosti od januára 2019 do októbra 2020 predstavoval spolu sumu vo výške 19 898,53 €, že je poberateľkou prídavku na dieťa, a to vo výške 24,34 € mesačne od v roku 2019 a vo výške 24,95 € od v roku 2020, a že za obdobie od septembra 2019 do októbra 2020 jej bolo vyplatené nemocenské spolu vo výške 939,00 €, teda že jej celkový čistý príjem od januára 2019 do októbra 2020 predstavuje sumu vo výške 21 379,11 € (19 898,53 € + 12 x 24,34 € + 10 x 24,95 € + 939,00 €; 971,78 € mesačne). Z uvedeného vyplýva, že aj príjem matky sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil (čistý príjem vo výške 971,78 € mesačne v súčasnosti na jednej strane, čistý príjem vo výške 633,50 € mesačne pri poslednom rozhodovaní na druhej strane). 9. Vo vzťahu k súčasným výdavkom otca súd z jeho tvrdení a z predložených dokladov na ich preukázanie zistil, že jeho náklady na bývanie (vodné, stočné, elektrina, plyn, televízia, internet, kúrenie) predstavujú priemerne sumu vo výške 161,67 € mesačne, náklady na telefón sumu vo výške 30,00 € mesačne, na sporenie pre maloleté dieťa sumu vo výške 30,00 € mesačne a na sporenie pre seba sumu vo výške 75,00 € mesačne. Za nevyhnutné výdavky pritom súd považoval len uvedené výdavky na bývanie. Výdavky na telefón v uvedenej výške a výdavky na sporenie pre seba nie sú výdavkami, ktoré

by mali prednosť pred výživným. Na výdavky na sporenie pre maloleté dieťa súd prihliadol s výhradou, že samy osebe nemajú vplyv na výšku výživného, nakoľko ak by súd dospel k záveru, že pomery otca a potreby maloletého dieťaťa odôvodňujú aj tvorbu úspor, táto tvorba by bola súčasťou výživného a bola by poukazovaná na osobitný účet zriadený matkou. Z uvedeného vyplýva, že výdavky otca na domácnosť sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšili (výdavky na bývanie vo výške 161,67 € mesačne v súčasnosti na jednej strane, výdavky na domácnosť všetkých účastníkov konania vo výške 277,00 € mesačne pri poslednom rozhodovaní na druhej strane). 10. Vo vzťahu k súčasným výdavkom matky súd z jej tvrdení a z predložených dokladov na ich preukázanie zistil, že jej náklady na bývanie (úver na bývanie, platba správcovi bytu, koncesionársky poplatok, elektrina, plyn, poplatok za odvoz komunálneho odpadu, televízia a internet) predstavujú priemerne sumu vo výške 365,18 € mesačne, náklady na stravu jej a maloletého dieťaťa sumu vo výške 350,00 € mesačne, náklady na zubný strojček maloletého dieťaťa sumu vo výške 473,72 € v roku 2020 a sumu vo výške 404,80 € do marca 2021, náklady na súťažnú športovú činnosť maloletého dieťaťa sumu vo výške 1 899,99 € na nákup bicykla v lete 2020, sumu vo výške 2 200,00 € na nákup ďalšieho bicykla na jar 2021, sumu vo výške 200,00 € ročne na jeho údržbu a sumu vo výške 350,00 € v priebehu nadchádzajúcej sezóny na ďalšie potreby s tým súvisiace, náklady na ďalšiu športovú činnosť sumu vo výške 15,00 € mesačne za členstvo vo futbalovom klube v čase začatie tohto konania (v súčasnosti už maloleté dieťa túto činnosť nevykonáva) a sumu vo výške 65,00 € mesačne za pohybové cvičenia (v súčasnosti pre pandémiu koronavírusu taktiež dočasne nevynakladané), náklady na spotrebný úver na osobné motorové vozidlo sumu vo výške 98,61 € mesačne a náklady na prevádzku tohto vozidla sumu vo výške 50,00 € mesačne, náklady spojené so školskou dochádzkou maloletého dieťaťa (príspevok na ZRPŠ a stužkovú, školské potreby, MHD) sumu vo výške 35,00 € mesačne, náklady na telefón jej a maloletého dieťaťa sumu vo výške 31,00 € mesačne, náklady na sporenie a poistenie pre maloleté dieťa sumu vo výške 45,00 € mesačne a náklady na oblečenie pre maloleté dieťa sumu vo výške 30,00 € mesačne. Nad rámec výživného pritom otec prispel sumou vo výške 500,00 € na nákup jedného z uvedených bicyklov a sumou vo výške 450,00 € na získanie vodičského oprávnenia maloletého dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že výdavky matky na domácnosť sa od posledného rozhodovania o výživnom výrazne zvýšili (výdavky na bývanie vo výške 365,18 € mesačne, výdavky na kúpu a prevádzku osobného motorového vozidla vo výške 148,61 € v súčasnosti na jednej strane, výdavky na domácnosť všetkých účastníkov konania vo výške 277,00 € mesačne pri poslednom rozhodovaní na druhej strane). 11. Podľa veta prvá o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 12. Podľa veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 13. Na základe uvedených zistení súd dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov, a to v takom rozsahu, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Súd pritom prihliadol na výrazné zvýšenie príjmu otca, ako aj potrieb maloletého dieťaťa. Náklady na tieto potreby pritom zahŕňajú aj náklady na bývanie a ďalšie náklady na spoločnú domácnosť matky a maloletého dieťaťa Taktiež sa výrazne zvýšili výdavky na zdravotnú starostlivosť a športovú činnosť maloletého dieťaťa. Je pritom potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že výživné nemá uspokojovať len základné životné potreby maloletého dieťaťa, ale jeho širšie vzdelávacie, kultúrne a sociálne potreby, vrátane športovej činnosti. Samozrejme, tieto potreby a ich uspokojovanie majú byť primerané pomerom rodičov, ktorí majú vyživovaciu povinnosť. Súd však (aj pri zohľadnení zmeny v príjme matky a výdavkoch otca) považoval uvedené zvýšenie výživného za primerané. Určené výživné v žiadnom prípade nepostačuje ani na výlučné uspokojenie športových potrieb maloletého dieťaťa, ako sa to snažil v priebehu konania naznačiť otec. V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť taktiež na skutočnosť, že otec nebol nútený spotrebovať podiel z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodičov vo výške 60 000,00 €. V tejto súvislosti sú nedôvodné jeho námietky, že táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodovanie o výživnom a že situácia matky je rovnaká, nakoľko len transformovala tento podiel do vlastníctva nehnuteľnosti. Na rozhodovanie o výživnom ma vplyv každá a akákoľvek okolnosť vzťahujúca sa k pomerom oprávneného a povinného. Matka pritom práve transformáciou svojho podielu prišla o možnosť ním voľne disponovať a uspokojila tým jednu zo základných potrieb maloletého dieťaťa, a to bývanie (ktorej uspokojovanie si naďalej vyžaduje výrazne vyššie náklady od posledného rozhodovania o výške výživného), pričom tento výdavok súd považuje za primeraný. Naopak, otec uspokojil túto svoju potrebu bez potreby transformácie svojho podielu a týmto môže (mohol) voľne disponovať, čo jednoznačne zvyšuje jeho životnú úroveň, na ktorej má maloleté dieťa právo sa podieľať.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. (ďalej len C. m. p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Martin. Podľa (ďalej len ) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).