Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-7-2024.pdf
PDF · 78.84 KB
Case nature
Subarea
21C/7/2024
Uznesenie
-6- 21C/7/2024
Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. D. XXX, XXX XX C. B. D., pr. zast. A. C. E., advokátkou, IČO: 42 337 674, vykonávajúcou advokáciu prostredníctvom advokátskeho združenia Dudzík a Gerová, so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, o zaplatenie 7.693,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
-5- 21C/7/2024
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
-2- 21C/7/2024
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.01.2024 domáha, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 7.693,60 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. Žalobca v podanej žalobe ako žalovaného označil: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573. Z výpisu z Obchodného registra SR súd zistil, že z hľadiska právnej formy u takto označeného žalovaného ide o organizačnú zložku podniku zahraničnej právnickej osoby.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že navrhuje, aby súd konanie zastavil v súlade s § 62 C.s.p., nakoľko žalobcom označená pobočka poisťovne z iného členského štátu ako organizačná zložka nie je nositeľom procesnej subjektivity, pričom ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej subjektivity.
4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pri podávaní žaloby vychádzal v časti označenia žalovaného z jediného možného hodnoverného dokumentu, a to je výpis z obchodného registra žalovaného, z ktorého vyplýva označenie žalovaného, jeho sídlo a identifikačné číslo. Žalovaný tak ako bol označený vystupoval vo všetkých právnych úkonoch v tejto veci, vrátane oznámení o ukončení likvidácie škodovej udalosti. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 07.04.2011 sp. zn. 21Cdo/1027/2010 a má za to, že keby bol žalovaný neúplne alebo zle označený,
súd mohol postupovať podľa § 129 C.s.p., čo sa však nestalo. Žalobca svoj nárok odvodzuje zo zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého práve z § 15 vyplýva priamy nárok žalobcu ako poškodeného voči poisťovateľovi Generali poisťovňa, aj keď v žalobe označil pobočku tejto zahraničnej osoby, teda organizačnú zložku, prostredníctvom ktorej koná na území Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že vzhľadom k námietke pasívnej legitimácie žalovaného, pre odstránenie akýchkoľvek pochybností, upresnil a opravil žalovaného podľa judikátov, kde vystupoval žalovaný ako žalobca nasledovne: Generali Česká pojišťovna a.s., IČO: 452 72 956, so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, odd. Po, vo vložke číslo 8774/B.
5. Podľa § 60 až 62 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), stranami sú žalobca a žalovaný. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 133 ods. 2 C.s.p., právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
7. Podľa § 134 C.s.p., zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom.
8. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
9. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
11. Podľa § 21 ods. 2 až 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu a) vzniku živnostenského oprávnenia alebo iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov zahraničnej fyzickej osobe, a to v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, alebo b) zápisu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra, a to v rozsahu zapísaného predmetu podnikania; návrh na zápis podáva zahraničná právnická osoba. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky zaniká ku dňu a) zániku živnostenského oprávnenia alebo iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov zahraničnej fyzickej osobe, ak dochádza k jeho zániku v rozsahu činnosti, ktorá je vykonávaná a zapísaná ako jediný predmet podnikania v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, alebo b) výmazu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby z obchodného registra; návrh na výmaz podáva zahraničná právnická osoba.
12. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku. Organizačnú zložku podniku právnickej osoby možno na návrh zapísať do obchodného registra.
13. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania. Spôsobilosť byť stranou sporu, označovaná aj ako procesná subjektivita, je základnou podmienkou civilného sporového konania a spočíva v existencii spôsobilosti určitého subjektu mať procesné práva a povinnosti. Táto podmienka konania musí byť splnená tak na strane žalobcu, ako i na strane žalovaného, a to v priebehu celého súdneho konania, preto ju súd skúma ex offo nielen po začatí konania, ale i potom. Spôsobilosť byť stranou sporu (procesnú subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť mať práva povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 C.s.p.). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že procesnou subjektivitou disponuje buď subjekt, ktorý má hmotnoprávnu subjektivitu, alebo subjekt, ktorému procesnú subjektivitu zákon vyslovene priznáva (ide o subjekty, ktoré zákon expressis verbis za účastníkov konania označuje). Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd je povinný konanie zastaviť.
14. Ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu (nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania), nemôže súd pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou; nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť (R 45/2003).
15. Organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá postavenie právnickej osoby. S jej zápisom do Obchodného registra SR nie je spojený vznik právnej subjektivity, t. j. zápisom do obchodného registra sa organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nestáva právnickou osobou, nie je samostatným právnym subjektom, ale časťou podniku zahraničnej osoby - podnikateľa. Žalovaný tak, ako je označený v podanej žalobe – Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, a teda nemá ani spôsobilosť byť stranou v spore a túto spôsobilosť mu nezávisle od hmotnoprávnej subjektivity nepriznáva ani zákon. Ani skutočnosť, že zahraničná osoba je oprávnená podnikať na území SR podľa ust. § 21 Obchodného zákonníka, nemení nič na tom, že organizačná zložka zahraničnej osoby nemá právnu subjektivitu, nemá spôsobilosť byť stranou sporu. Organizačnú zložku podniku zahraničnej osoby, ktorú žalobca v tomto konaní označil ako žalovaného, nie je preto možné považovať za osobu s procesnou subjektivitou. Súd zároveň poznamenáva, že pokiaľ je strana sporu úplne, presne, určite a zrozumiteľne označená, ako to bol v tomto prípade označený žalovaný, nie je vadou podania (ktorú by bolo možné odstrániť postupom podľa § 129 C.s.p.) skutočnosť, že označený žalovaný nemá procesnú subjektivitu, ale ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a teda žalobcovo upresnenie označenia žalovaného v podaní zo dňa 18.03.2024 nie je relevantné a súd musí vychádzať z pôvodného označenia žalovaného uvedeného v žalobe.
16. Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobcom označený žalovaný nemá procesnú subjektivitu. V danom prípade ide o neodstrániteľnú podmienku konania, na ktorú súd prihliada v každom štádiu konania, a ktorá má za následok zastavenie konania. Súd preto konanie podľa § 62 C.s.p. v spojení s § 161 ods. 2 C.s.p. zastavil.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca označil ako žalovaného osobu, ktorá nemá procesnú subjektivitu, a tým zavinil zastavenie konania. Strane žalovaného by mala patriť náhrada trov konania, táto však nemá procesnú subjektivitu, a teda jej ani nemohli vzniknúť žiadne trovy konania, a preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
-2- 21C/7/2024
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prievidza. [§ 357 písm. a), m) C.s.p.]
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.