Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_66Ek-1749-2018.pdf
PDF · 84.37 KB
Case nature
Subarea
66Ek/1749/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: T. A. s.r.o., so sídlom M. XX, XXX XX K. - mestská časť A. M., T.: XX XXX XXX, právne zast. B.. B. Z., so sídlom M. XX, XXX XX K.
- A. M., T.: XX XXX XXX povinnému: B. L., nar: XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX E. pri I., v konaní o zaplatenie XXXX,XX N. s prísl., vedenej u súdneho exekútora: B.. M. C., T.: XX XXX XXX, so sídlom exekútorského úradu Z. C. XX XXXXX M., ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XX/XX, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu U. súdu K. K. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa 4. júna XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/1749/2018 zo dňa 6. júna 2020 z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/1749/2018 zo dňa 6. júna 2020.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 22.11.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Košice okolie, sp. zn. 16C/159/2016 zo dňa 17.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2018 a vykonateľnosť dňa 29.06.2018 v spojení s Uznesením Okresného súdu Košice okolie, sp. zn. 16C/159/2016 zo dňa 12.07.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2018 a vykonateľnosť dňa 29.08.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením dňa 25.01.2019 súdneho exekútora JUDr. Michala Kruppu, IČO: 35 561 653, so sídlom exekútorského úradu Štefana Kukuru 12 07101 Michalovce, ktorý ju vedie pod sp. zn. 284EX 37/19. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi 25.01.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/1749/2018 zo dňa 04.06.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a ani relevantným spôsobom nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z vyššie citovaných dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný dňa 29.06.2020, teda v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že oprávnený neakceptoval výrok uvedený v exekučnom titule ohľadne možnosti zaplatenia predmetného dlhu v splátkach, pričom povinný uvádza, že nemá v záujme sa voči oprávnenému zbaviť zodpovednosti za jej dlh, má len záujem tento dlh splácať formou splátok, výšku a splatnosť ktorých mu určuje samotný exekučný titul. Ďalej v sťažnosti povinný poukázal aj na skutočnosť, že podľa jeho názoru sa vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s
jeho tvrdením, ktoré preukázal aj priložením výpisu z účtu, ktoré tvrdenie pojednáva o skutočnosti, že povinný po podaní návrhu na vykonanie exekúcie uhradil na vymáhaný dlh viaceré platby, a to konkrétne dňa 02.12.2018 platbu vo výške 40 EUR s VS 5046913 a 19 EUR s VS 3000907637 a dňa 14.01.2019 platbu vo výške 40 EUR s VS 5046913 a 20 EUR s VS 3000907637, ktoré podľa názoru povinného zohľadnené neboli, Z vyššie uvedených dôvodov povinný žiada, aby sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil a vec objektívne prejednal na hlavnom pojednávaní.
5. K sťažnosti povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uvádzam že je toho názoru, že vyšší súdny úradník sa dostatočne vysporiadal s obranou povinného, ako aj právnou a skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a s jeho rozhodnutím, ktoré je tak vecne správne sa v plnej miere sa stotožňujem. Povinný podľa oprávneného v podanej sťažnosti nepredkladá žiadne nové dôkazy ani neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Kopíruje len dôvody uvádzané v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, s ktorým sa vyšší súdny úradník správne vysporiadal. Podporne oprávnený súdu predkladá dôkaz, a to oznámenie o postúpení pohľadávky vedenej pod eč 3001069893 u pôvodného veriteľa spoločnosti Tatra banka, a.s., ktorú eviduje voči povinnému pod značkou 5046913. Plnenia povinného, na ktoré sa povinný v podanej sťažnosti odvoláva ako na nezohľadnené, a ktoré boli povinným uhrádzane pod VS 5046913 eviduje oprávnený na pohľadávku, ktorá nie je predmetom tejto exekúcie. Poukazom na uvedené oprávnený navrhuje, aby sudca sťažnosť povinného podľa ust. § 250 ods. 1 C.s.p. ako vecne nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.
6. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sa uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd naň v podrobnostiach preto odkazuje. Vyšší súdny úradník sa v dostatočnom rozsahu a právne správne vysporiadal s tvrdeniami povinného uvedenými v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj s tvrdeniami oprávneného. Súd preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
13. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného, k argumentom povinného v ním podanej sťažnosti konštatuje, že v prejednávanej veci, z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený sa voči povinnému domáha núteného výkonu oprávnenému priznaného práva na zaplatenie, a to v zmysle predloženého exekučného titulu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že povinný je exekučným titulom zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1740,69 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1740,69 eur od 22.03.2013 do zaplatenia a to tak, že
žalovanej sa povoľuje žalovanú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 45 eur mesačne a to vždy do 28.dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod hrozbou straty výhody splátok.
14. Na margo tvrdenia povinného o tom, že oprávnený nerešpektuje jemu exekučným titulom priznané právo splácať predmetný dlh oprávnenému v pravidelných mesačných splátkach, súd v prvom rade dáva do pozornosti povinného, že toto právo povinného bolo samotným exekučným titulom limitované, a to konkrétne hrozbou straty výhody splátok. Inými slovami povedané, súd v základnom konaní, v ktorom bol vydaný predmetný exekučný titul, síce povolil povinnému žalovanú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 45 eur mesačne vždy do 28. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou exekučného titulu až do úplného zaplatenia dlhu, avšak pod hrozbou straty výhody splátok, čo v zmysle ustanovenia § 232 ods. 4 CSP znamená, že omeškanie povinného s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
15. Skutočnosť, že sa povinný dostal do omeškania so splácaním dlhu v pravidelných mesačných splátkach, v konaní mal súd za preukázané, nakoľko aj zo samotných vyjadrení povinného ako aj oprávneného vyplýva, že napriek skutočnosti, že vzhľadom na právoplatnosť dotknutého exekučného titulu, mal povinný povinnosť zaplatiť v prospech oprávneného prvú splátku už dňa 28.06.2018 a každú ďalšiu vždy k 28. dňu nasledujúceho mesiaca, túto povinnosť si povinný nesplnil, a vôbec prvú splátku, ktorú povinný uhradil, bola splátka zo dňa 16.09.2018, a aj tá nebola v plnej výške, ale len vo výške 20 EUR.
16. Uvedené preukázateľné omeškanie povinného s plnením čo i len jednej splátky, malo za následok splatnosť celého plnenia. Na tomto mieste súd preto uvádza, že oprávnený postupoval zákonným spôsobom, keď v návrhu na vykonanie exekúcie žiadal na podklade predloženého exekučného titulu, aby exekučný súd začal voči povinnému exekučné konanie na vymoženie celej, oprávnenému judikovanej pohľadávky. Tvrdenia povinného ohľadne neakceptovania výroku súdom priznanej možnosti zaplatenia predmetného dlhu v splátkach zo strany oprávneného, konajúci súd preto považuje za nielen nesprávne, ale vzhľadom na samotným povinným spôsobenú stratu výhody splátok a splatnosť celého plnenia, aj za irelevantné.
17. Súd ešte v súvislosti s posúdením dôvodnosti podanej sťažnosti na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa aj k právnemu posúdeniu splátok, ktoré povinný preukázateľne v prospech oprávneného vykonal, a to z pohľadu ich vplyvu na výšku exekučne vymáhanej pohľadávky oprávneného voči povinnému.
18. V tejto súvislosti sa konkrétne jedná o vykonanú úhradu vo výške 20 EUR zo strany povinného, a to dňa 16.09.2018, čo nerozporuje žiaden z účastníkov tohto exekučného konania, pričom o výšku tejto splátky bola zo strany oprávneného aj správne znížená výška exekučne vymáhanej pohľadávky, keď pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným titulom čo do istiny 1740,69 EUR, bola oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnená ako istina len vo výške 1720,69 EUR.
19. Po začatí exekučného konania povinný poukázal v prospech účtu oprávneného bezhotovostné platby s označením VS 300907637, a to konkrétne platbu dňa 02.12.2018 vo výške 19 EUR a platbu dňa 14.01.2019 vo výške 20 EUR. Tu je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie v časti na základe čiastočného splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania (začaté dňa 22.11.2018), ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď časť nároku oprávneného povinný plnil až po začatí exekučného konania, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v časti v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie v časti (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené plnenia vo výške 19 EUR a 20 EUR iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie.
20. Súdny exekútor zastaví exekúciu iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a súd tak urobí iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V posudzovanej veci súd preto konštatuje, že nezistil, že by bol daný dôvod na zastavenie exekúcie ani v zmysle § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a ani v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a exekúcia nebola ukončená ani iným spôsobom v zmysle § 61o Exekučného poriadku.
21. Na tomto mieste je ešte potrebné uviesť, že súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym záverom prijatým vyšším súdnym úradíkom ohľadne neprihliadania na úhradu realizovanú povinným dňa 02.12.2018 vo výške 40 EUR a dňa 14.01.2019 vo výške 40 EUR. Tieto platby boli totiž realizované zo strany povinného pod VS 5046913, a teda oprávnený tieto platby eviduje na pohľadávku, ktorá nie je predmetom tejto exekúcie, a to konkrétne na pohľadávku, ktorú oprávnený nadobudol postúpením, a ktorá bola vedená pod eč 3001069893 u pôvodného veriteľa spoločnosti Tatra banka, a.s., a ktorú oprávnený eviduje voči povinnému pod značkou 5046913, t.j. pod číslom zhodujúcim sa s VS, ktorým samotný povinný definoval k čomu má byť tá ktorá úhrada priradená. Z uvedeného teda podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že na uvedené platby povinného nemožno prihliadať ako na platby na pohľadávku oprávneného vymáhanú v tomto exekučnom konaní ale na inú pohľadávku, ktorú nadobudol oprávnený titulom postúpenia.
22. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
23. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
24. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
27. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).