Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/150/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v sporovej spotrebiteľskej veci žalobcu : KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO : 247 85 199, zastúpeného : Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, Martin, IČO : 36 715 352 proti žalovanému : M. O., C.. XX.XX.XXXX, S. B. C. L. XX, XXX XX B. C. L., o zaplatenie 314,28 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % s tým, že náhradu trov konania je žalovanému povinným zaplatiť žalobca. O výške trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 02.10.2018 na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal v upomínacom konaní o zaplatenie 314,28 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 314,28 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“) uzatvorila so žalovaným dňa 08.05.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“) číslo: 611688222. Na základe tejto zmluvy poskytla spoločnosť žalovanému bezúčelový úver vo výške 560 EUR. Žalovaný sa v zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní zmluvy, 28.05.2015 a posledná splátka bola splatná dňa 01.07.2016. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady 55,71 Eur zo sumy úveru a 78,78 Eur ako poplatok za garantovanú službu pevnou sumou. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil celkom 245,72 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.

2. V upomínacom konaní bol dňa 16.10.20218 vydaný platobný rozkaz ( č.l. 28 ).

3. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal včas odpor ( č.l. 34 ). Odpor odôvodnil tým, že zmluvu s právnym predchodcom žalobcu uzavrel. Výšku RPMN 46,46 %, úrok a poplatky považuje na úžeru a v rozpore s dobrými mravmi. Vyjadril podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa.

4. Žalobca podal k odporu vyjadrenie ( č.l. 43 ) s tým, že od žalovaného požaduje len rozdiel medzi reálne poskytnutým plnením a vykonanými úhradami žalovaným. Preto tvrdenia o bezúročnosti poskytnutého úveru sa javia bez právneho významu. V danom prípade sa nemôže jednať o trestný čin poškodzovanie veriteľa, lebo žalovaný nie je v postavení veriteľa. Rozhodcovská zmluva je právne neúčinná, lebo

rozhodcovský súd v rozhodcovskej doložke zanikol. Súčasne poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ktoré v otázke posudzovania takýchto rozhodcovských zmlúv a doložiek tieto vyhlasujú za neplatné.

5. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil a veci bola upomínacím súdom postúpená na konanie a rozhodovanie tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému dňa 30.11.2018 ( č.l. 45 ).

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, na poslednom dňa 15.02.2021, na ktorom v ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, za prítomnosti žalovaného vykonal dokazovanie, skutkovo a právne vec posúdil a rozhodol.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a to : výpis splátok a úhrad - č.l. 18, oznámenie o postúpení pohľadávky - č.l. 18 - rub, predžalobná výzva - č.l. 19, potvrdenie o vyplatení pôžičky - č.l. 19 - rub, zmluva o spotrebiteľskom úvere - č.l. 20, 21, vyhlásenie ku karte - č.l. 22, podací hárok - č.l. 23, 24, rozhodcovská zmluva - č.l. 36, 37, vyjadrenie žalovaného - č.l. 51, 105, vyjadrenie žalobcu - č.l. 60, 61, 85, 98, 121, 127, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere - č.l. 91, 92, formulár o RPMN - č.l. 93, časť rozhodnutia NBS - 106 - 110 a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle a skutkovými tvrdeniami, považujú za nesporné ( ), ustálil tento skutkový stav.

8. Právny predchodca Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“) uzatvorila so žalovaným dňa 08.05.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“) číslo: 611688222 ( č.l. 20 ). Na základe tejto Zmluvy ( č.l. 20 ) poskytla spoločnosť žalovanému bezúčelový úver vo výške 560 EUR. Žalovaný si s právnym predchodcom žalobcu mohol dohodnúť, či budú peňažné prostriedky poskytnuté formou bezhotovostného prevodu na účet uvedený žalovaným, alebo či budú poskytnuté na účet predplatenej platobnej karty. Peňažné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté na účet predplatenej platobnej karty, odovzdanej žalovanému do vlastných rúk na základe Súhlasu Zákazníka so Zmluvou o predplatenej platobnej karte; a to tak, že peňažné prostriedky boli žalovanému na tejto karte k dispozícií najneskôr 13.deň podpisu Zmluvy. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému preukazuje žalobca doloženým dokumentom nazvaným Potvrdenie o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere potvrdeným zo strany pôvodného veriteľa ( č.l. 19 rub ). Žalovaný sa v Zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní Zmluvy, 28.05.2015 a posledná splátka bola splatná siedmy deň 60 - tého týždňa. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady v celkovej sume 134,49 EUR, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok (vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1) a poplatok za garantovanú službu (taktiež vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1). Žalobca všetky úhrady žalovaného, ktoré boli na nový úver zaplatené, započítaval na celú istinu poskytnutého úveru, vyplývajúceho zo Zmluvy (teda na 560 EUR). Žalovaný pôvodnému veriteľovi celkovo uhradil 245.72 EUR ( č.l. 18 ). Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej platobnej histórie ( č.l. 18 ). Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že splátky platil aj v hotovosti do rúk obchodných zástupcov, ktorí si viedli denník, ale jemu potvrdenia nevydávali. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 podľa a nasl. medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom, postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o. o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky ( č.l. 18 druhá strana ). Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných splátok t.j. 560 Eur - 245.72 Eur = 314.28 Eur. Keďže žalovaný pôžičku nesplácal, pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný žalobca potom počas konania postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu.

9. Provident je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru).

10. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 08.05.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá o. i. stanovovala: „Provident [žalovanému] poskytuje spotrebiteľský úver v sume 560,00 Eur. … Celkové náklady [žalovaného]… sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu pevnou sumou, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 15,87 % p. a. zo sumy úveru, t. j. vo výške 55,71 % a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 78,78 Eur. Celkové náklady 134,49 Eur… predstavujú [RPMN] vo výške 46,46 %. … Celková čiastka…, ktorú je [žalovaný] povinný zaplatiť Providentu… je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom predstavuje sumu 694,49 Eur. … [Žalovaný] splatí Providentu dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky… od prvej po predposlednú je 11,58 Eur a výška poslednej splátky… je 11,27 Eur. Úver… sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy.“

11. Na druhej strane zmluvy - vysvetlenie plnenia ( č.l. 21 ) sa nachádzajú ďalšie podmienky zmluvy, ktoré v príslušných ustanoveniach zakotvovali nasledovné:

„1. Úver podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere] je druhom spotrebiteľského úveru, ktorý má formu pôžičky a prostriedky úveru sú určené na osobné potreby [žalovaného] bez obmedzenia osobitným účelom, s výnimkou ich použitia na výkon zamestnania, povolania, podnikania, inej zárobkovej činnosti alebo na účel podľa [ o spotrebiteľských úveroch]. 2. [Žalovaný sa zaväzuje, že prostriedky úveru nepoužije na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo na účel podľa [ o spotrebiteľských úveroch]. 3. Úroková sadzba úveru je fixná na celé obdobie trvania [zmluvy o spotrebiteľskom úvere], uplatňuje sa ako ročná úroková sadzba. … 4. Za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre [žalovaného] zabezpečovať nasledovné:

- telefonické upozornenie na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere],

- možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky… a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú [žalovanému] k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle… v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach [žalovaného] podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere],

- možnosť získať duplikáty dokumentov v súvislosti so [zmluvou o spotrebiteľskom úvere] v prípade ich straty alebo poškodenia,

- možnosť získania evidencie platieb ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere],

- záväzok spoločnosti zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní, ak dôjde k smrti zákazníka …“

12. Podľa výpisu splátok a úhrad (č. l. 18 ) uhrádzal žalovaný splátky v prevažne nejednotnej výške a s väčšou, či menšou presnosťou. Poslednú splátku uhradil 15.10.2015. Spoločne Providentu takto zaplatil 245,72 Eur. Žalovaný tvrdí, že zaplatil viac, pretože časť platil na účel spoločnosti a niektoré splátky k rukám obchodného zástupcu, ktorý mu nevydával o platbách potvrdenie a tie žalobca nepreukázal, i keď navrhoval v tomto smere dôkaz. Žalobca bol vyzvaný na predloženie denníka, tento nepredložil.

13. Žalobca a Provident uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok.

14. Oznámenie o postúpení pohľadávky voči žalovanému (č. l. 18 ) bolo odoslané na adresu trvalého pobytu žalovaného dňa 30.12.2016 (č. l. 23 ).

15. Na úvod treba konštatovať, že žalobca tvrdí, že pohľadávku nadobudol zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na základe zmluvy o postúpení pohľadávok (bod 13 vyššie). Postúpenie následne oznámil žalovanému (bod 14 vyššie ), čím mu ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať tieto pohľadávky voči žalovanému ( ; ďalej len „OZ“).

16. Ďalej treba poznamenať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere napriek svojmu rovnakému názvu nie je samostatným typom zmluvy, ktorý by bol ako osobitný záväzkový vzťah upravený výlučne v

o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon totiž len bližšie určuje pravidlá, ktorými sa spravujú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho, resp. . Z obsahu práv a povinností strán zachytených v preskúmavanej zmluve o spotrebiteľskom úvere (strana č. 1, ako aj ods. 1 podmienok na strane č. 2), ako aj zo skutočnosti, že istina bola odovzdaná žalovanému, totiž vyplýva, že medzi stranami došlo v skutočnosti k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa a nasl. . To, samozrejme, vzhľadom na uvedené nevylučuje, aby sa zmluva so zreteľom na svoju povahu zároveň nepovažovala za patriacu aj do kategórie zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktorých atribúty bližšie upravuje

17. Preskúmavanou zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa Provident zaviazal žalovanému poskytnúť „spotrebiteľský úver“ v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal tieto sumy vrátiť ( ). Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral Provident zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle . Žalovaný, naopak, ako fyzická osoba, svojím podpisom potvrdil, že úver sa poskytuje na jeho osobné potreby a zaviazal sa, že prostriedky úveru nepoužije na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo na účel podľa o spotrebiteľských úveroch. Z toho, ako aj z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa ( ). Keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy ( ). Zároveň sa tým Provident považuje aj za veriteľa podľa o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ) tohto zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.

18. Súd v prvom kroku pristúpil k hodnoteniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska platnosti zmluvy a tiež z pohľadu . Tento zákon v , v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd však zistil, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje niektoré zo zákonom požadovaných náležitostí.

19. Zmluva o spotrebiteľskom úvere síce deklaruje, že termín konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je „siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy“, avšak takto vymedzený časový okamih možno považovať len za spôsob výpočtu termínu konečnej splatnosti úveru, a nie za jeho výslovné určenie. Ustanovenie treba vykladať z pohľadu jeho účelu, ktorým je informovať spotrebiteľa ako slabšiu stranu, ktorá v porovnaní s dodávateľom nemá rovnaké vedomosti a skúsenosti s dojednávaním spotrebiteľských úverov a ich fungovaním, o tom, dokedy presne je zmluvou o spotrebiteľskom úvere viazaný, aby tak mohol mať jasný prehľad o svojich záväzkoch a mohol posúdiť svoju schopnosť splatiť úver v dohodnutom termíne. Formulácia „siedmy deň 60. týždňa“ vyvoláva otázky z pohľadu toho, že v bezprostredne predchádzajúcom texte, ktorý sa týka splatnosti splátok, sa spomína „7. kalendárny deň“. Takisto aj pri splatnosti prvej splátky sa používa výraz „7. kalendárny deň“. Pre spotrebiteľa môže byť prekvapujúce, keď sa v predtlačenom formulári zmluvy používa pri termíne poslednej splátky zrazu výraz „siedmy deň“. Nie je jasné, či toto rozlišovanie malo mať nejaký praktický význam. Nie je ani vôbec zrejmý dôvod, pre ktorý sa neuvádza termín konečnej splatnosti v podobe konkrétneho dátumu. Možno sa len domnievať, že azda to bolo preto, lebo pri uzatváraní zmluvy nebol veriteľ alebo jeho obchodný zástupca schopný pohotovo tento dátum uviesť. To však práve posilňuje obavy z toho, že ani samotnému žalovanému ako spotrebiteľovi v tom čase nebolo známe, o aký konkrétny dátum ide. Uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru len formou návodu v podobe matematického vzorca nemožno považovať za „termín konečnej splatnosti“. Aj z jazykového vyjadrenia tejto zákonnej náležitosti je zrejmé, že zmluva má obsahovať „termín“, a nie „spôsob výpočtu termínu“, či „vzorec na výpočet termínu“. Slovom „termín“ sa pritom rozumie „vymedzenie času, v ktorom treba splniť niečo“ (pozri Krátky slovník slovenského jazyka 4, 2003; dostupný na http://slovniky.juls.savba.sk). Na podporu tohto záveru možno uviesť, že aj v prípade iných typov zmluvných dojednaní rozlišujú právne predpisy (celkom odôvodnene) určenie konkrétneho údaja a spôsobu jeho výpočtu. Ako príklad možno poukázať na týkajúci sa zmluvnej pokuty, ktorá je podobne formalizovaným inštitútom ako kategória zmlúv o spotrebiteľskom úvere („…v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia“), či týkajúci sa dojednania kúpnej ceny („V

zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia.“). Vyplýva z toho, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti, ktorý by si žalovaný mohol jednoduchým výkladom zistiť . Okrem toho vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy súd dospel k záveru, že takto koncipovaný termín konečnej platnosti je zavádzajúci, nepresný, neurčitý, spôsobilý vyvolať pochybnosti, aký je vlastne dátum konečnej splatnosti. Uvedené má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy s poukazom na ust. § 37 ods. 1/ Obč. zák.

20. Zmluva je absolútne neplatná aj v zmysle zák. ust. § 39 Obč. zák., pretože je v rozpore s dobrými mravmi. Veriteľ do zmluvy zakoncipoval zmluvné dojednanie o poplatku za garantovanú službu a to v sume 78,78 Eur. Ide o 14,07 % zo sumy poskytnutej pôžičky. Už samotná výška je v zjavnom nepomere k výške pôžičky, keď veriteľ má ešte právo na úroky vo výške skoro 10,00 % z hodnoty pôžičky. Dojednanie o garantovaných službách skôr vedie k záveru, že sa tým veriteľ snaží obchádzať zákon a získať za poskytnutú pôžičku viac a to je tiež dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy v zmysle zák. ust. § 39 Obč. zák. Samotný druh garantovaných služieb tiež nie je možné považovať za také služby, ktoré by mali byť predmetom osobitného dojednania za úhradu v splátkach. Dlžník ako spotrebiteľ musí tieto zaplatiť bez ohľadu na to, či by tieto v priebehu trvania zmluvy využil, či nie. Veriteľ požaduje platbu bez ohľadu na to, či reálne poskytne v budúcnosti niektorú z garantovaných služieb. Aj v tomto smere ide o absolútne neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Obč. zák. Na dôvody absolútnej neplatnosti je súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to či sa jej niektorá zo strán dovolá. Zmluvu ako celok preto súd vyhodnotil ako neplatnú.

21. Okrem toho sú tu ďalšie dôvody neplatnosti zmluvy, ktoré vyplývajú aj z rozhodnutia, ktoré žalovaný v priebehu konania predložil. Predmetným rozhodnutím bolo zakázané uplatňovať si zo zmlúv, obdobných ako je v tomto konaní, nároky.

22. Keďže zmluva je neplatná, žalobca by mal nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa zák. ust. § 451 Obč. zák. V tomto smere ale súd je povinný skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právny predchodca žalobcu poskytol pôžičku žalovanému 14.05.2015 ( č.l. 19 a 20 ). Žaloba bola na upomínacom súde podaná dňa 02.10.2018 ( č.l. 25 ). Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia treba v zmysle zák. ust. § 107 Obč. zák. uplatniť v 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehote, najneskôr v 3 - ročnej objektívnej lehote. V tejto veci žalobca tak ale urobil oneskorene, pretože žalobu podal v lehote viac ako 3 roky odo dňa poskytnutia pôžičky žalovanému. Žalovaná istina je preto nedôvodná. Žalobca nie je nositeľom práva na zaplatenie žalovanej sumy a žalovaný nie je nositeľom povinnosti na zaplatenie žalovanej sumy.

23. S plnením nedôvodne žalovanej sumy sa žalovaný nemohol dostať podľa zák. ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. od omeškania. Z toho dôvodu sú nedôvodné aj žalobcom požadované úroky z omeškania.

24. Vzhľadom na uvedené bola žaloba žalobcu ako nedôvodná v celom rozsahu zamietnutá.

25. O trovách súd rozhodol na základe / tak, že vzhľadom na plný úspech žalovaného ( žaloba voči nemu bola ako nedôvodná zamietnutá ) priznal žalovanému voči žalobcovi podľa nárok na náhradu všetkých trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku ( / ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu( / ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e ) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( / ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( / ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( / ).