Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/37/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobkyne: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX H., právne zastúpená JUDr. Evou Bielikovou, advokátkou so sídlom Stromová 13, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. júna 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. júna 2019 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd") dňa 02.09.2019 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie"), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán") č. XXX XXX XXXX X - J.. zo dňa 19.11.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bola žalobkyni podľa , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „") zvýšená suma invalidného dôchodku.

2. Žalobkyňa (prostredníctvom zástupcu V.. V. A., E..) uviedla, že podaná správna žaloba sa týka zamietnutia jej žiadosti o priznanie zvýšenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ") so spätnou platnosťou, pričom jej podaním sleduje priznanie zvýšenej miery invalidity nie odo dňa 08.08.2018, ale so spätnou platnosťou v maximálnej možnej zákonnej dobe. Duševné ochorenie žalobkyne je prítomné od narodenia, čo je zdokumentované, pričom nie je rozhodujúce akými slovami a číselnými údajmi boli odborné nálezy formulované, pretože podstatou ochorenia žalobkyne bol a je fakt, že nikdy nebola schopná riadnej školskej dochádzky, získania kvalifikácie, nebola schopná ani sústavnej práce, založenia si rodiny či vôbec samostatného života, čo sa podstatne nezmenilo len od 08.08.2018, ale trvalo nepretržite predtým. Tento fakt posudkoví lekári žalovaného ignorujú s odvolaním sa na údaje číselnej hodnoty IQ zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Na základe uvedeného žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a nariadiť priznanie žalobkyni terajšiu mieru invalidity so spätnou účinnosťou.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného (ústredia) zo dňa 18.04.2019, podľa ktorého je žalobkyňa invalidná podľa

§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. MPSVZČ bola posudkovým lekárom určená na 80%. Posudkoví lekári sociálnej poistenia organizačných zložiek žalovaného dospeli k záveru, že z lekárskych správ a nálezov, založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutie žalobkyne zodpovedalo vyššej MPSVZČ už od skoršieho dátumu ako od 08.08.2018 a zhodne dospeli k záveru, že je invalidná s MPSVZČ vo výške 80% od 08.08.2018. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone o sociálnej poistení.

4. Žalovaný k námietke žalobkyne, ktorou poukazuje na nesprávne určenie zmeny MPSVZČ vo výške 80 % až od 08.08.2018, uvádza, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného (ústredie) v napadnutom rozhodnutí žalovaného odôvodnil zmenu MPSVZČ od 08.08.2018, pretože do tohto dátumu neexistujú vyšetrenia potvrdzujúce stredný stupeň retardácie, a preto nemôže byť MPSVZČ zvýšená pred týmto dátumom. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, t. j. aj na základe novo doložených lekárskych správ a nálezov. V odvolacom konaní však neboli predložené žalobkyňou také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jej zdravotného stavu. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu, zodpovedalo zákonu. Z napadnutého rozhodnutia jasne a zreteľne vyplýva, o aké dôkazné prostriedky žalovaný oprel svoje rozhodnutie, pričom riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o odvolaní. Vzhľadom na uvedené dôvody je žalovaný toho názoru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe správne vyhodnoteného skutkového stavu veci a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení platnými a účinnými v čase rozhodovania o nároku na invalidný dôchodok a preto žiada správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

5. Žalobkyňa sa písomne (replikou) vyjadrila k vyjadreniu žalovaného prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá žiadala ustanoviť procesného opatrovníka pre žalobkyňu v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), nakoľko z lekárskych posudkov vyplýva, že žalobkyňa trpí stredne ťažkou duševnou zaostalosťou s inou poruchou správania s IQ 48, pričom reč žalobkyne je pomerne nezrozumiteľná, ako osoba je prakticky úplne neschopná abstraktných operácií a neschopná porozumieť čítanému textu, pričom navrhla ako procesného opatrovníka ustanoviť otca žalobkyne V.. V. A., E..

6. K námietke žalovaného ohľadne toho, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, t. j. aj na základe novo doložených lekárskych správ a nálezov, žalobkyňa uviedla, že jej duševné ochorenie je prítomné od narodenia, čo je doložené v jej zdravotnej dokumentácii od doby školskej dochádzky. Podstatou ochorenia žalobkyne bol a je fakt, že nikdy nebola schopná riadnej školskej dochádzky, získania kvalifikácie, ani sústavnej práce, založenia rodiny či vôbec samostatného života bežnej priemernej osoby, čo sa nezmenilo podstatne len 08.08.2018, ale trvalo nepretržite predtým. Slovami a číselnými údajmi (najmä situačne premenlivý údaj o IQ, nadhodnocovaný v tabuľkovom/v zákone stanovenom posudzovaní pre potreby Sociálnej poisťovne) boli odborné nálezy formulované rôznymi odborníkmi z odboru psychológie v rozličných podmienkach a rozličnom čase, ako i s rozdielnym účelom (vývoj dieťaťa, zaradenie do osobitnej školy, resp. posúdenie invalidity). K rozdielnym hodnotám IQ, tohto relatívneho parametra, môžeme dospieť pri vyšetrovaní tej istej osoby v závislosti od situácie, momentálnej dispozície, ale i účelu a dôkladnosti samotného vyšetrenia. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala vykonať dokazovanie predložením súkromného znaleckého posudku vyhotoveného žalobkyňou v súlade s v znení neskorších predpisov, na preukázanie skutočnosti, že jej zdravotné postihnutie zodpovedalo vyššej MPSVZČ už od skoršieho dátumu ako od 08.08.2018.

7. Žalovaný sa už písomne (duplikou) nevyjadril k replike žalobcu.

8. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. , vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote

a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej vyhovieť.

9. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

11. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

12. Podľa a správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

13. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

14. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X - I.. zo dňa 19.11.2018, ktorým bola žalobkyni podľa § 73, § 82, § 112 ods. 4 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšená suma invalidného dôchodku, pretože podľa posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Trenčín zo dňa 08.11.2018 je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom postení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav už nemá od 08.08.2018 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %, ale 80 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

16. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, žalobkyňa dňa 08.11.2018 žiadala o prehodnotenie zdravotného stavu, nakoľko sa od poslednej kontroly zhoršil, pričom zároveň žiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Dňa 08.08.2018 bolo realizované kontrolné vyšetrenie klinickým psychológom V.. Q. N. (ďalej len „V.. N."), z ktorého vyplýva, že reč žalobkyne je pomerne nezrozumiteľná, zajakavosť, ktorá sa zvyšuje pri emočne nepríjemných témach, prejavuje sa prakticky úplná neschopnosť abstraktných operácií (poznanie hodín, kalendára, jednoduché matematické operácie, porozumenie hodnoty peňazí), je zjavne neschopná porozumieť čítanému textu. Pri organicky spôsobených zmenách nie je zvykom vyjadrovať IQ číselne, ale keby tak mal V.. N. urobiť, tak reálna hodnota IQ by dosiahla pod hranicu úrovne stredne ťažkej duševnej zaostalosti pod hodnotu IQ 50 a to nebolo zohľadnené ešte nižšie hodnoty po evokácii úzkostných tém, kedy často nebola schopná následne riešiť aj veľmi jednoduché úlohy, ktoré predtým zvládla. Záverom uvedeného kontrolného vyšetrenia bolo, že žalobkyňa trpí generalizovanou úzkostnou poruchou, stredne ťažkou duševnou zaostalosťou s inou poruchou správania a inou organickou poruchou osobnosti s správania zapríčinenou chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu, pričom nie je zvykom uvádzať IQ, stupeň zníženia je vzhľadom na kognitívne narušený terén výrazný a dosahoval by pri číselnom vyjadrení hodnotu pod 50, opakovane IQ podľa neuropsych. analýze by zodpovedalo hodnote IQ 48, preto aj záverečnú diagnózu dal V.. N. do kategórie stredne ťažkej duševnej zaostalosti, pričom pripomenutím úzkostných situácii je zjavne tento efekt oveľa výraznejší a paralyzujúci zvládanie aj bežných činností, čo samotná hodnota IQ nezohľadňuje a ak by bolo zohľadnené aj uvedené, tak toto „číslo" by bolo ešte nižšie.

17. Dňa 08.11.2018 bola vypracovaná lekárska správa a odborný posudok o invalidite posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky C. V.. V. S. (ďalej len „V.. S."), z ktorých vyplýva, že sa zdravotný stav žalobkyne zhoršil, čo potvrdzuje aj kontrolné psychologické vyšetrenie V.. N. zo dňa 08.08.2018, kde je IQ zhoršené z 59 na 48, čo podmieňuje zmenu percent MPSVZČ z pôvodných 55 % na 80 %, pričom dátum zmeny stanovil ku dňu diagnostického došetrenia, t. j. ku dňu 08.08.2018. Záverom je uvedené, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom MPSVZČ v percentách nie je už 55 %, ale je 80 %.

18. Na základe uvedených skutočností prvostupňový správny orgán dňa 19.11.2018 vydal rozhodnutie č. 826 117 6209 0 - I., ktorým podľa § 73, § 82, 112 ods. 4 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšil žalobkyni sumu invalidného dôchodku od 08.08.2018 na 330,50 eur mesačne s odôvodnením, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je od 08.08.2018 viac ako 70 %. Suma invalidného dôchodku sa zvýšila z dôvodu zmeny zdravotného stavu žalobkyne, pričom došlo k zvýšeniu MPSVZČ oproti pôvodnej MPSVZČ, ktorá bola 55 %. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Trenčín a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 08.11.2018.

19. Na základe podaného odvolania žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu bol opätovne prehodnotený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky C., V.. S. a dňa 10.04.2019 bola ním vypracovaná lekárska správa a odborný posudok o invalidite, z ktorých vyplýva, že V.. S. zotrval na záveroch svojho pôvodného odborného posudku o invalidite zo dňa 08.11.2018. V odbornom posudku zo dňa 10.04.2019 bolo uvedené, že doteraz bola stanovená percentuálna MPSVZČ z prvotného odborného psychologického vyšetrenia zo dňa 08.09.2005 a zmena mohla byť uskutočnená iba na podklade nového psychologického vyšetrenia, ktoré žalobkyňa absolvovala 08.08.2018, pričom až na podklade zmeny IQ s hodnotou 56 na IQ s hodnotou 48 bolo možné akceptovať zmenu stupňa invalidity. Dátum zmeny stupňa invalidity bol určený na 08.08.2018 a nakoľko posudkový lekár nevyhovel požiadavke žalobkyni o zmenu dátumu zmeny stupňa invalidity, tak postúpil spisový materiál k ďalšiemu posúdeniu.

20. Dňa 18.04.2019 bola vypracovaná lekárska správa a odborný posudok o invalidite posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia V.. R. C. (ďalej len „V.. C."), z ktorého vyplýva, že medicínsky sa zdravotný stav žalobkyne zhoršil, psychológ dňa 08.08.2018 dokumentuje zhoršenie IQ na hodnotu 48, čo zodpovedá stredne ťažkej mentálnej retardácii (imbecilite). V minulosti mala opakovane dokumentovanú ľahkú mentálnu retardáciu s hodnotami IQ od 56 do 67, čo zodpovedalo posúdenie v položke V, 6a na 55 %. Nové psychologické vyšetrenie umožňuje zmenu posúdenia položky V, 6b od dátumu tohto vyšetrenia, t. j. 08.08.2018. Do tohto dátumu neexistujú vyšetrenia potvrdzujúce stredný stupeň mentálnej retardácie, preto odvolaniu nie je možné vyhovieť. Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením V.. C., subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené, pričom nie je dôvod na zmenu posudku zo dňa 08.11.2018 a 10.04.2019.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností, žalovaný dňa 12.06.2019 vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s odôvodením, že žalovaný ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné potvrdiť, nakoľko z o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky C. dňa 10.04.2019, ktorý zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku, odvolaniu nevyhovel, a preto predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia. V

rámci posudzovania zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia dňa 18.04.2019 boli vyhodnotené lekárske nálezy: psychologické vyšetrenie zo dňa 08.09.2005 (V.. M.), kontrolné vyšetrenie zo dňa 08.08.2018 (V.. N.), psychiatrické vyšetrenie zo dňa 12.09.2018 (V.. R.), hospitalizácia na gynekologickom oddelení do dňa 02.07.2016. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia potvrdil duševné choroby a poruchy správania, mentálna retardácia - stredná mentálna retardácia (IQ v pásme 35 - 49) podľa kapitoly V, položky 6, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s MPSVZČ 80 %. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' potvrdil naďalej na 80 % od 08.08.2018. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by preukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o zvýšení sumy invalidného dôchodku.

22. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

23. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

24. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

25. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

27. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

28. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

29. Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

30. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

31. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

32. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ak § 155 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20200721> neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

33. V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné určenie dátumu od kedy nastala zmena v určení MPSVZČ z 55 % na 80 %, pričom žalovaný tvrdí, že táto zmena nastala dňa 08.08.20118 na základe vyšetrenia u V.. N. avšak žalobkyňa je toho názoru, že táto zmena nastala oveľa skôr, nakoľko trpí uvedeným duševným ochorením prakticky už od narodenia, pričom žiada doplatenie dávky invalidného poistenia v najvyššej možnej zákonnej dobe.

34. Správny súd na úvod konštatuje, že určenie dátumu vzniku invalidity, rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stanovenie výslednej MPSVZČ, resp. určenie dátumu zmeny MPSVZČ ako aj iné otázky majúce medicínsky charakter sú vecou výlučne odbornou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou MPSVZČ s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

35. V tomto smere správny súd uvádza, že závery posudkových lekárov musia byť dostatočne jasné, musia byť založené na reálnom základe, ktorý v tomto type konania tvoria predovšetkým výsledky vlastného lekárskeho vyšetrenia (pokiaľ sa účastník konania zúčastní tohto šetrenia) a závery plynúce z jednotlivých lekárskych správ odborných vyšetrení doložených do dávkového konania samotným účastníkom a vyhodnotené tak, že nevyvolávajú akékoľvek pochybnosti čo do tak určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia ako aj (následne) určenia konečnej MPSVZČ a (vrátane jej možného navýšenia podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení), ako aj určenie dátumu zmeny MPSVZČ. To znamená, že výsledky vlastného šetrenia spolu s vyhodnotenými lekárskymi správami musia tvoriť jeden obsahovo konzistentný, vzájomne sa doplňujúci celok odzrkadľujúci zdravotný stav účastníka konania v danom čase.

36. Po preskúmaní veci, konkrétne príslušných lekárskych posudkov vyhotovených v tu prejednávanej veci a tvoriacich podklad pre následné vydanie rozhodnutí na oboch stupňoch a tiež vzhľadom na obsah posudkového spisu súčasťou ktorého sú lekárske nálezy doložené žalobkyňou v priebehu dávkového

konania dospel správny súd k záveru, že posudky posudkových lekárov v prechádzajúcich bodoch uvádzané požiadavky na ich obsahovú stránku nespĺňajú. V posudkoch V.. S. zo dňa 08.11.2018 a 10.04.2019 je uvedená ako podklad na posúdenie zdravotného stavu len lekárska správa V.. N. zo dňa 08.08.2018 a zároveň je uvedené, že žalobkyňa nemala žiadne operácie. Posudkový lekár v posudkoch vôbec neuviedol psychiatrické vyšetrenie zo dňa 12.09.2018 (V.. R.) a hospitalizáciu na gynekologickom oddelení od 30.06.2016 do 02.07.2016. V.. S. sa ako posudkový lekár sociálneho poistenia riadne nevysporiadal so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami a svoje posudkové závery náležite neodôvodnil, nakoľko na účely zmeny MPSVZČ neposudzoval aj ostatné lekárske správy a nálezy žalobkyne a orientoval sa výlučne len na lekársku správu V.. N. zo dňa 08.08.2018. Navyše posudkoví lekári (ani V.. S. a ani V.. C.) sa v posudkoch nezaoberali a ani neuviedli, že žalobkyňa bola hospitalizovaná v roku 2013 v psychiatrickej nemocnici W. (ako je uvedené v lekárskej správe V.. N. zo dňa 08.08.2018 ako aj v správe V.. R. zo dňa 12.09.2018). V lekárskej správe V.. N. zo dňa 08.08.2018 je ďalej uvedené, že údaje o výške IQ položky a jej navýšenie (v roku 2006 bolo IQ zistené u žalobkyne v hodnote 59 a v roku 2013 v hodnote 67) je spôsobené skôr všeobecnými informáciami ako reálnym nárastom, keďže celkový stav a výkonnosť sa zhoršuje. V závere predmetnej lekárskej správy je uvedené, že samotná hodnota IQ nezohľadňuje skutočný stav žalobkyne, pričom pri tomto type ochorení nie je zvykom uvádzať IQ, nakoľko do popredia vystupuje úzkostná zložka, ktorá často počas opakovaných vyšetrení paralyzuje aj výkon. Z uvedeného vyplýva, že hodnota IQ je viazaná na momentálny psychický stav žalobkyne, pričom pôsobením úzkostných situácii nie je žalobkyňa schopná vykonávať akúkoľvek bežnú činnosť, čo samotná hodnota IQ nezohľadňuje. Tieto skutočnosti posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich odborných posudkoch vôbec nezohľadnili, pričom je potrebné uviesť, že v prípade akým je žalobkyňa nie je možné sa pri posudzovaní MPSVZČ orientovať len podľa stanovenej hodnoty IQ, ale je treba posúdiť jej zdravotný stav komplexne odzrkadľujúc jej reálny stav, čiže aj s ohľadom na uvádzané jednotlivé lekárske zistenia.

37. Podľa názoru správneho súdu posudkovými lekármi nebolo uvedené v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky riadne zdôvodnená a prečo dátum zmeny MPSVZČ bol u žalobkyne stanovený od 08.08.2018. Dátum zmeny MPSVZČ je dôležitým faktorom, a preto posudkový lekár musí jednoznačne uviesť, v čom spočíva zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Znamená to, že malo by byť dostatočným spôsobom zrejmé a odôvodnené, v čom spočívalo zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne, nakoľko ako bolo vyššie uvedené samotná hodnota IQ v prípade žalobkyni nie je jediným rozhodujúcim ukazovateľom zmeny MPSVZČ. Znamená to, že posudkoví lekári sa musia vysporiadať so všetkými odbornými závermi o zdravotnom stave poistenca tak, aby súdu vyčerpávajúcim spôsobom bolo vysvetlené a zdôvodnené, z akého dôvodu má žalobkyňa nárok na zmenu MPSVZČ od určitého dátumu, pričom takéto náležitosti by mali byť naplnené aj v rámci napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie je v tomto smere veľmi dôležité a plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania, ktorým je posilňovanie dôvery občanov v správnosť rozhodovania.

38. Správny súd k posúdeniu určenia presného dňa zmeny MPSVZČ poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.10.2015, z ktorého vyplýva, že určenie dátumu vzniku invalidity je rozhodujúcou okolnosťou pre následné posúdenie splnenia podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení, pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Pretože od dátumu vzniku invalidity, resp. dátumu zmeny MPSVZČ sa odvodzuje suma invalidného dôchodku, je nutné tento dátum zistiť spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Podľa správneho súdu odôvodnenie dátumu zmeny MPSVZČ len tým, že do dátumu posledného vyšetrenia, od ktorého bol určený dátum zmeny, neexistujú vyšetrenia potvrdzujúce stredný stupeň mentálnej retardácie, je nedostatočné a nepresvedčivé. Z medicínskeho hľadiska musí byť známy progres ochorenia, ktorým trpí žalobkyňa a je nelogické, aby k zhoršeniu zdravotného stavu došlo práve v deň posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, najmä ak bolo poukázané na zhoršenie zdravotného stavu žalobkyňou už pred vyšetrením.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní bol nedostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2019 podľa a zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

40. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného zadovážiť si nový posudok o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle vyššie naznačeného. Na tento účel je potrebné, aby posudkový lekár presvedčivo zdôvodnil určenie dátumu zmeny miery poklesu na základe nálezov odborných lekárskych vyšetrení v súlade s § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Správny súd pripomína, že v zmysle § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení je povinnosťou žalobkyne preukázať svoje tvrdenia a predložiť posudkovému lekárovi dôkazy na podporu svojich tvrdení a zároveň žalovaný je povinný vykonať aj iné dôkazy, ktoré žalobkyňa nenavrhne, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Následne žalovaný, ktorý je právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku viazaný ( ), na základe nového posúdenia a úplného administratívneho spisu opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie o veci následne aj riadne odôvodní v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia.

41. Správny súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 196 ods. 3 dáva možnosť správnemu orgánu v prípade, ak je to pre posúdenie rozhodujúcich skutočností potrebné, ustanoviť za účelom podania znaleckého posudku znalca. K žiadosti žalobkyne ohľadne nariadenia znaleckého dokazovania správny súd uvádza, že nie je potrebné súdom nariaďovať znalecké dokazovanie, nakoľko správny súd uložil povinnosť žalovanému zadovážiť si nový posudok o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, pričom v zmysle vyššie uvedeného môže žalovaný ustanoviť znalca, avšak správny súd konštatuje, že nič nebráni žalobkyni predložiť do konania vlastný súkromný znalecký posudok.

42. Správny súd k žiadosti právnej zástupkyne žalobkyne ohľadne ustanovenie procesného opatrovníka podľa uvádza, že nebolo v konaní potrebné žalobkyni ustanoviť procesného opatrovníka, nakoľko je v konaní právne zastúpená splnomocnenou advokátkou, ktorá môže riadne uplatňovať procesné práva v mene žalobkyne, čiže ustanovenie procesného opatrovníka považoval správny súd za nadbytočné.

43. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

44. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd priznal žalobkyni úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).