Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-31-2020.pdf
PDF · 98.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10C/31/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, J., zastúpený C&T Advokáti s.r.o. so sídlom Fedinova 3b, 851 01 Bratislava, IČO: 51 284 961, proti žalovanej: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, J. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým zakazuje žalovanej nakladať (najmä predať, darovať, zameniť, inak scudziť, dať do zálohu v prospech tretích osôb, zaťažiť vecným bremenom, zaťažiť v prospech tretích osôb iným spôsobom, vložiť do obchodnej spoločnosti alebo družstva ako nepeňažný vklad a podobne) s nehnuteľnosťou:
- bytom č. 64 nachádzajúcim sa na 5.p. bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemkoch registra C evidovaných na katastrálnej mape pare, č.XXXX a č. XXXX, druh stavby Bytový dom, popis stavby N. XX, XX, vchod N. XX, v J.,
- k bytu prináležiacim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemkoch registra C evidovaných v katastrálnej mape pod parc. č. XXXX a č. XXXX, druh stavby Bytový dom, popis stavby N. XX, XX, vchod N. XX, v J., o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX k celku,
- k bytu prináležiacim spoluvlastníckym podielom na pozemkoch registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX a o výmere 396 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a pare. č. XXXX, o výmere 397 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX k celku, zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava V, obec BA - m. č. PETRŽALKA, katastrálne územie Petržalka, na IV č. XXXX pod por, č. XX, a to až do právoplatného skončenia súdneho sporu vo veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym odborom pod V-XXXXX/XXXX zo dňa 03.09.2020, vedeného na Okresnom súde BratislavaV, pod sp.zn. 7C 70/2020.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorom rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.10.2020 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej neodkladným opatrením „zakázal nakladať (najmä predať, darovať, zameniť, inak scudziť, dať do zálohu v prospech tretích osôb, zaťažiť vecným bremenom, zaťažiť v prospech tretích osôb iným spôsobom, vložiť do obchodnej spoločnosti alebo družstva ako nepeňažný vklad a podobne) s nehnuteľnosťou:
- byt č. XX nachádzajúci sa na X.p. bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemkoch registra C evidovaných na katastrálnej mape pare, č.XXXX a č. XXXX, druh stavby Bytový dom, popis stavby N. XX, XX, vchod N. XX, v J.,
- k bytu prináležiaceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemkoch registra C evidovaných v katastrálnej mape
pod parc. č. XXXX a č. XXXX, druh stavby Bytový dom, popis stavby N. XX, XX, vchod N. XX, v J., o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX k celku, - k bytu prináležiaceho spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX a o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a pare. č. XXXX, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX k celku, zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava V, obec BA - m. č. PETRŽALKA, katastrálne územie Petržalka, na IV č. XXXX pod por, č. XX, a to až do právoplatného skončenia súdneho sporu vo veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym odborom pod V- XXXXX/XXXX zo dňa 03.09.2020.“
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že manžel žalovanej W.. C. P. bol právoplatne odsúdený Rozsudkom tunajšieho súdu pod sp.zn. 3T 11/2018 pre prečin ublíženia na zdraví, ktoré mu spôsobil 01.10.2017. V trestnom konaní mu okrem trestu bola uložená povinnosť nahradiť mu škodu 2.727,73 Eur a vo zvyšnej časti nároku bol žalobca odkázaný na občianskoprávne konanie. Žalobca si v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 6C/15/2019 uplatňuje a domáha sa finančných nárokov: 1) náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.879 Eur, 2) nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur, 3) majetkovej ujmy - skutočná škoda vo výške 391,55 Eur, 4) ušlý zisk vo výške 13.700,- Eur, celkom zaplatenia sumy 36.970,55 Eur. Nakoľko žalobca nemá vedomosť o majetku väčšej hodnoty ako je predmetná nehnuteľnosť a W.. C. P. v priebehu konania o zaplatenie sumy 36.970,55 Eur uzavrel so žalovanou, svojou manželkou, dňa 03.09.2020 Dohodu o vysporiadaní BSM. Na základe tejto Dohody sa stala žalovaná výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a teda došlo k situácii, kedy sa W.. C. P. zbavil majetku väčšej hodnoty. Dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia oprel o to, že W.. C. P. vedel o svojom záväzku voči žalobcovi, ktorý si žalobca uplatňuje v prebiehajúcom konaní 6C/15/2019 a preto žalobca má v úmysle podať odporovaciu žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu - Dohody o vysporiadaní BSM.
3. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 2.11.2020, č.k. 10 C 31/2020-31, I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého prvej inštancie skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto sa súd vyrovnal len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva. Súd pri svojom prvom rozhodnutí vychádzal z úvahy, že neodkladné opatrenie nemožno nariadiť, keď je ohrozenie práv žalobcu iba domnelé, bez osvedčenia objektívnych skutočností, ktoré by domnienku žalobcu potvrdzovali. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdne konanie vo veci vedenej pod sp.zn. 6 C 15/2019, v ktorom je žalovaným manžel žalovanej, nie je ukončené, takže nie je ani osvedčená skutočnosť a ani priznaná žalovaná suma, o ktorú žalobca naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia opiera. Žalobca teda neosvedčil naliehavosť a nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie, keď medzi ním a žalovanou neexistuje žiadny právny vzťah.
4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedol, že prvoinštančný súd zamietol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre tvrdenú absenciu vzťahu medzi ním a žalovanou, ktorá pramení predovšetkým z úsudku, že civilné konanie o náhradu škody nebolo právoplatne ukončené a jeho pohľadávka voči P. je nateraz iba domnelá. Žalobca uznesenie súdu prvej inštancie považoval prekvapivé, predbežné a celkom v rozpore so súdnou praxou k nariaďovaniu neodkladných opatrení vo vzťahu k odporovateľnosti právnych úkonov, čo spôsobuje jeho nezákonnosť. Uviedol, že pokiaľ by aj domnelosť pohľadávky pripustil, táto je v zmysle judikatúry na nariadenie neodkladného opatrenia celkom dostatočná, pokiaľ si súd správne vyloží pojem domnelosť pohľadávky. Odkázal na súdnu prax vo vzťahu k odporovateľnosti právnych úkonov a následne k samotnému nariaďovaniu neodkladných opatrení v takýchto konaniach. Ďalej uviedol, že určitá domnelosť pohľadávky je vždy prípustná, keďže predovšetkým hrozia ďalšie prevody nehnuteľností (a iných vecí či práv), na ktoré nebude mať žalobca jednoducho dosah a hrozí reťazenie sporov. Žalobca v odvolaní okrem iného poukázal na to, že jeho pohľadávka bezpochyby existuje, čo potvrdzuje aj
ponuka P. na mimosúdne urovnanie civilného konania o náhradu škody, kde mu P. dňa 11.2.2020 zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu ponuku na urovnanie, podľa ktorej môže zrealizovať zaplatenie z požadovanej sumy 36.971,55 Eur maximálne 12.000,- Eur v splátkach.
5. K naliehavosti a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia uviedol, že konštatovanie prvoinštančného súdu možno v tomto smere považovať za celkom rozporné s realitou, pretože vo svojom návrhu podrobne vysvetlil a dôkazmi preukázal, že už pohľadávku z titulu bolestného priznanú v trestnom konaní voči P. musel vymáhať cestou exekúcie pre ignoranciu trestného rozsudku P.. Jeho pohľadávka uplatňovaná v civilnom konaní o náhradu škody rovnako ako pohľadávka z titulu bolestného priamo súvisí s trestným činom spáchaným P. na ňom a jeho priamymi následkami. Pri iniciovaní civilného konania o náhradu škody požiadal súd o vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pretože už v tomto konaní súd prvej inštancie varoval, že P. nemá iný majetok a hrozí prevod nehnuteľnosti. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 1.4.2019, sp.zn. (správne č.k., poznámka odvolacieho súdu) 6 C 15/2019-63, nereflektoval na jeho varovanie a zamietol jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s odôvodnením, že nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by hodnoverne preukázali, že P. so svojim majetkom nakladá takým spôsobom, že sa ho zbavuje a ohrozuje tým budúcu exekúciu jeho pohľadávky. P. toto konštatovanie prvoinštančného súdu v konaní o náhradu škody a nenariadenia zabezpečovacieho opatrenia naplno využil a nehnuteľnosť formou dohody manželov na žalovanú previedol, keď vo svojej emailovej komunikácii zo dňa 1.10.2020 jednoznačne tvrdil svoju ďalšiu nemajetnosť a odkázanosť na žalovanú ako manželku. Považuje za absurdné, ak súd prvej inštancie v konaní o náhradu škody konštatoval, že nemôže vydať zabezpečovacie opatrenie preto, že nedochádza preukázateľne k zbavovaniu sa majetku zo strany P., ale následne v uznesení v čase už právoplatného a v katastri zapísaného prevodu vlastníckeho práva na žalovanú tvrdí, že neexistuje naliehavosť a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tvrdenie prvoinštančného súdu o absencii nevyhnutnosti a naliehavosti, je v rozpore so všetkými rozhodnutiami slovenských súdov. Ďalej konštatoval, že naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia vyplýva už zo samotného rizika ďalšieho prevodu nehnuteľností (vecí či práv) na ďalšiu osobu, kedy by sa už len ťažko mohlo odporovateľnosťou právnych úkonov zabrániť neúčinnosti konkrétnych právnych úkonov voči dobromyseľným tretím osobám. V danom prípade je naliehavosť vzhľadom na vyššie uvedené kroky P. a žalovanej na mnohonásobne vyššej úrovni a nevychádza iba z určitého rizika ďalšieho prevodu. Bol prekvapený tým, že súd prvej inštancie nevidí vzťah medzi žalobcom a žalovanou, nakoľko je celkom zrejmé, že tento vzťah je derivátom vzťahu medzi ním a P., táto derivácia bola aj podrobne vysvetlená v návrhu na neodkladné opatrenie. Poukázal na to, že v petite, v bode II. navrhol, aby neodkladné opatrenie trvalo iba do konca konania o odporovateľnosť právneho úkonu (dohody manželov) vo vzťahu k nehnuteľnosti a zároveň v bode III. navrhol, aby bol zaviazaný na podanie žaloby o odporovateľnosť právnych úkonov. Aj v zmysle predložených rozhodnutí súdov bolo možné očakávať nariadenie neodkladného opatrenia s povinnosťou podať žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu. Prvoinštančný súd však tak neurobil, preto z vlastnej iniciatívy na ďalšie preukázanie existencie vzťahu medzi ním a žalovanou podal dňa 17.11.2020 žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka, ktorá je vedená na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 7 C 70/2020. Žalobca namietal, že súd aj pri absencii žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu si súd prvej inštancie mal predložené dôkazy vysvetliť tak, že vzťah medzi ním a žalovanou je jednoznačne daný. Záverom dodal, že súd prvej inštancie akoby vôbec nereflektoval na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu priložené dôkazy, čo vyústilo do celkom prekvapivého rozhodnutia. Hoci platí zásada iura novit curia, je si vedomý, že právo je rôznorodé a dynamické a súd si nemusí vždy uvedomiť všetky súvislosti. V tomto prípade na skutkové okolnosti i právnu kvalifikáciu jednoznačne poukázal. Prekvapivosť výroku napadnutého uznesenia bez riadneho odôvodnenia je odklonom od právnej teórie a predovšetkým od súdnej praxe, je postupom súdu v rozpore s princípom právnej istoty podľa čl. 2, najmä ods. 3 C.s.p. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, eventuálne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na nové rozhodnutie; žiadal trovy odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 15Co/169/2020 zo dňa 20. januára 2021 Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 2. novembra 2020, č.k. 10 C 31/2020-31, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, že žalovaná nie je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pasívne vecne legitimovaná, nakoľko žalobca má vymáhateľnú pohľadávku voči C. P. ako dlžníkovi v celkovej sume 36.970,55 Eur titulom náhrady škody spôsobenej mu trestným činom C. P., za ktorý bol aj právoplatne odsúdený (rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 29.3.2018, č.k. 3T 11/2018-185), ktorej zaplatenia sa domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 6 C 15/2019. Žalobcov dlžník pritom previedol svoj nehnuteľný majetok dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva na žalovanú, ktorým právnym úkonom malo dôjsť k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Odvolací súd, rovnako ako žalobca vo svojom odvolaní, poukazuje na to, že pre úspešnosť odporovacej žaloby sa vyžaduje, aby pohľadávka bola vymáhateľná, pričom „vymáhateľnosť“ v danom prípade nemožno zamieňať s „vykonateľnosťou“ pohľadávky, pretože kým vykonateľnosť, predstavuje takú kvalitu veriteľovej pohľadávky, ktorej už svedčí tzv. exekučný titul, tak vymáhateľnosť predstavuje žalovateľnosť pohľadávky, t.j. že pohľadávka veriteľa dospela do takého štádia, že veriteľ si jej zaplatenie môže nárokovať žalobou podanou na súde (čo žalobca aj urobil). Druhoinštančný súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu v jeho odvolaní, že podľa konštantnej rozhodovacej činnosti súdov je v takomto type konaní (odporovacia žaloba) možné navrhnúť nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni ďalším prevodom nehnuteľností dôvodné, keď právoplatný rozsudok v konaní o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu sa vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, nie na osobu žalovaného (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý sa nestáva povinným v exekúcii, avšak právne účinky úspešného odporovania, sa prejavia voči žalovanému v tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi, je povinný strpieť vedenie exekúcie (speňaženie) na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bol účastníkom.
8. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1, ods. 2 C.s.p.), keď dospel v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovanej k inému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. V záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania, odvolací súd nerozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože v opačnom prípade by znemožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu v otázke týkajúcej sa (ne)nariadenia neodkladného opatrenia, čím by stranám odňal možnosť konať pred súdom. Povinnosťou súdu prvej inštancie preto bude opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a preskúmať, či sú dané predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom svoje rozhodnutie musí správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 234 ods. v spojení s § 220 ods. 2 C.s.p.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia).
16. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným právnym prostriedkom, ktorým súd dočasne upraví nielen faktické, ale aj právne pomery účastníkov konania, a tak im v prípadoch bezprostredne hroziacej ujmy poskytne rýchlu a účinnú súdnu ochranu až do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, alebo v prípadoch, kedy je dočasná úprava pomerov účastníkov konania nevyhnutná na zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného, prípadne očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu).
17. Súd v zmysle intencií rozhodnutia druhoinštančného súdu, jeho právneho názoru, prehodnotil svoje rozhodnutie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Ponuku p. P. na mimosúdne urovnanie civilného konania o náhradu škody vo veci č.k. 6C 15/2019 vedenom na tunajšom súde zo dňa 11.2.2020 v znení: „Nakoľko som dôchodca bez príjmu (skutočnosť viem zdokladovať potvrdením od mojich pôvodných zamestnávateľov vo Švajčiarsku) a bez stabilného príjmu (dôchodku), ktorého dokladovanie práve riešim, nakoľko podklady pre Sociálnu poisťovňu sú neúplné, viem momentálne zrealizovať zaplatenie z požadovanej sumy 36.971,55 Eur maximálne 12.000,- Eur nasledovne: 6.000,- Eur pri podpise dohody o mimosúdnom vyrovnaní v hotovosti a zvyšných 6.000,- Eur splátkovým kalendárom počas 2 rokov (t.j. 250,- Eur mesačne), súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nemal k dispozícii. Túto emailovú komunikáciu zaslal právny zástupca spolu s odvolaním voči uzneseniu zo dňa 2. novembra 2020, č.k. 10 C 31/2020-31 .Súd posúdil opätovne vzťah medzi žalobcom a žalovanou a je pravdou, že tento vzťah je derivátom vzťahu medzi ním a P.. Žalovanú pohľadávku v konaní 6C 15/2019 v sume 36 970, 55 Eur, súd posúdil v čase prvého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za domnelú aj preto, že v tom čase odporovateľné konanie neprebiehalo, pričom nerozporoval skutočnosť, že žalobca má vymáhateľnú pohľadávku v zmysle § 42a ods.1 OZ. Súd teda s poukazom na stanovisko a odôvodnenie uznesenia Krajského súdu V Bratislave č.k. 15Co 169/2020 dospel k záveru, že predmetným nariadeným neodkladným opatrením sa zabráni ďalším prípadným prevodom citovanej nehnuteľnosti a stotožnil sa s názorom žalobcu, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanej neprimeraná ujma, vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť môže aj naďalej užívať , bývať v nej.
18. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Súd musí vždy prihliadať aj na to, či je hodnota tvrdenej pohľadávky primeraná k hodnote vecí, ku ktorým má byť obmedzené dispozičné právo. Pri skúmaní predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je potrebné preskúmať aj existenciu a prípadnú povahu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a zohľadniť účinky, ktoré by neodkladné opatrenie mohlo mať na žalovanú, ktorej má byť uložená požadovaná povinnosť. Žalobca osvedčil, že mu patrí právo, ktorého ochrany sa domáha a že je odôvodnené uložiť žalovanej povinnosti v súvislosti s ochranou jeho práv. Žalobcov dlžník previedol svoj nehnuteľný majetok dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva na žalovanú, ktorým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.
19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Žalobca bol v konaní úspešný preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, s náležitosťami podľa § 127 CSP a podľa § 363 CSP - proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), a to len z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP a § 62 ods. 1, 2 CMP.