Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-33-2018.pdf
PDF · 169.58 KB
No categories available
6S/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. so sídlom Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44 518 684 proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, za účasti ďalšieho účastníka: Q.. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. D., L.. C.. B. XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100208685/2018 zo dňa 23.01.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 23.01.2018 č. 100208685/2018 podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol podľa § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102212913/2017 zo dňa 19.10.2017, ktorým správca dane podľa ustanovenia § 43a ods.3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vyhovel sťažnosti daňovníka Q.. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XX, XXX XX K., podanej dňa 22.05.2017 vo veci pochybnosti o správnosti zrazenej dane z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2016 proti postupu platiteľa dane - žalobcu a rozhodol tak, že odvolanie účastníka konania - žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že platiteľ dane - žalobca podal elektronicky dňa 20.11.2017 odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“), ktorým správca dane vyhovel sťažnosti daňovníka Q.. A. D., XX.XX.XXXX, A. C. B. XX, XXX XX K., týkajúcej sa nevydania potvrdenia o zdaniteľných príjmoch a pochybnosti o správnosti zrazenej dane z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2016, v ktorom namietal, že nemá žiadnu povinnosť zraziť Q.. D. preddavok na daň, nakoľko jej nevyplácal žiadnu zdaniteľnú mzdu a ani príjem plynúci v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti a tento termín na označenie charakteru dohodnutej a vyplatenej sumy nemôže obstáť. Platiteľ dane tvrdil, že vyplatená suma nie je príjmom zo závislej činnosti plynúcim v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti zamestnanca, ale suma za ukončenie troch sporov vyplatená v jednom spore na základe mimosúdne uzavretej dohody o urovnaní, t.j. za to, že sa
zamestnávateľ nebude ďalej sporiť so zamestnancom, prichádzať s ním do kontaktu, zaťažovať ostatných zamestnancov, vynakladať energiu a čas do dlhotrvajúcich sporov a pod., pričom sa v súdnom konaní výslovne dohodlo, že pracovný pomer sa menovanej skončil platne (t.j. dňom 31.08.2015, uplynutím výpovednej lehoty, nie v iný neskorší deň) a nešlo o doplatenie mzdy, doplatkov mzdy, náhrady v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Len skutočnosť, že suma bola vyplatená bývalému zamestnancovi v súdnom konaní nemôže privodiť záver, že ide o príjem podľa § 5 ods.1 písm.g) zákona č. 595/2003 Z.z. (príjem plynúci v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie), ale ide o ostatný príjem (§ 8 ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z.), ktorý ostatné príjmy vymenúva len príkladmo. Platiteľ dane - Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. netvrdil, že nejde o príjem nepodliehajúci zdaneniu, ale že tento príjem má byť zdanený ako ostatný príjem v zmysle § 8 ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z., takže k žiadnemu nezdaneniu príjmu v danom prípade nedôjde. Strany sporu v konaní zhodne a zrozumiteľne uviedli, že suma 11.000,-- eur nesúvisí s konaním (o skončenie pracovného pomeru, t.j. s výkonom závislej činnosti), pokiaľ Q.. D. mala za to, že má ísť o príjem, ktorý jej má byť vyplácaný v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti, nemala uvádzať, že suma nesúvisí s konaním. Podľa názoru Bytového podniku mesta Košice, s.r.o., v napadnutom rozhodnutí absentuje zdôvodnenie prečo suma vyplatená za ukončenie troch sporov na základe mimosúdnej dohody je príjmom zo závislej činnosti, a či na danú konštatáciu je postačujúca skutočnosť, že ide o bývalého zamestnanca. Zároveň tvrdil, že slovo „netto“ neznamená, že ide o „netto príjem“, ale že sa z vyplácanej sumy nič nebude zrážať (daňový úrad konštatuje v rozhodnutí, že sa mal tento príjem zraziť z „bruto“ sumy). O príjem so závislej činnosti vyplácaný v zmysle ustanovenia § 5 ods.1 písm.g) v nadväznosti na § 5 ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. by išlo nanajvýš vtedy, ak by sa napríklad po dvoch rokoch trvajúcom spore strany dohodli, že sa pracovný pomer skončil nie uplynutím výpovede, ale do 5 mesiacov po uplynutí výpovede, a zamestnávateľ by bol povinný doplatiť zamestnancovi zdanený príjem za ďalších 5 mesiacov - stále by išlo o bývalého zamestnanca, ktorému sa vyplácal príjem (náhrada mzdy) v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti. Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. opakovane poukázal na skutočnosti uvádzané v odvolaní zo dňa 11.07.2017 a to, že bývalej zamestnankyni Q.. A. D., nevyplácal žiadny príjem zo závislej činnosti v zmysle § 5 ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z., keďže podľa Uznesenia Okresného súdu Košice II. sp. zn. 42Cpr/2/2015 zamestnankyňa ukončila pracovný pomer riadne, uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.08.2015. K tomuto dňu mala zamestnankyňa vyplatené všetky nároky súvisiace so mzdou a jej náhradou a vyplatená suma nepredstavuje ani mzdu, ani jej náhradu charakteru závislej činnosti a nemá žiadny súvis s konaním. Suma, ktorá jej bola vyplatená jej mala byť vyplatená netto, t.j. mala byť zaslaná nekrátená - čo jej Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. aj vyplatil. Vyhodnotil vyplatenie zmierom dohodnutej sumy z účtovno-daňového hľadiska ako náklad nesúvisiaci s dosiahnutím zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov (§ 2 písm.i) zákona č. 595/2003 Z.z.), t.j. ako plnenie neviažuce sa ku konkrétnemu výkonu spoločnosti. Na základe toho spoločnosť zreálnila svoju daňovú povinnosť na dani z príjmov právnickej osoby a to úpravou základu dane formou pripočítateľnej položky zvyšujúcej základ dane na r. 130 riadneho daňového priznania. Plnenie daňovej povinnosti nebolo na úkor sumy dohodnutej zmierom. Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. jednoznačne zastáva názor, že uvedený príjem má zdaniť sťažovateľka a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a podanú sťažnosť Q.. A. D. zamietnuť.
3. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností zistil tento skutkový stav:
„Dňa 22.05.2017 bola správcovi dane doručená sťažnosť daňového subjektu Q.. A.C. D., C.. B. XX, XXX XX K., dátum narodenia XX.XX.XXXX (ďalej len „Q.. A. D., podaná podľa § 43a zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“), na bývalého zamestnávateľa - Bytový podnik mesta Košice. s.r.o., ktorý aj napriek jej opakovaným výzvam (zo dňa 16.03.2017, 22.03.2017 a 10.04.2017) nezaslal potvrdenie o zdaniteľných príjmoch vyplatených v roku 2016. Q.L.. A. D. žiadala zaslať predmetné potvrdenie za účelom podania daňového priznania k dani z príjmov za rok 2016. Na základe Uznesenia Okresného súdu Košice II. č. 42Cpr/2/2015-83, ktorým súd schválil zmier účastníkov konania (žalobkyne Q.. A. D. a žalovaného Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru), uzavretý na pojednávaní dňa 20.06.2016, súd rozhodol, že Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. uhradí na účet žalobkyne Q.. A. D. sumu 11.000,00 eur netto. Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. poukázal uvedenú sumu na účet Q.. A.Á. D. dňa 26.07.2016, ako plnenie v zmysle uvedeného uznesenia Okresného súdu Košice II. Podľa názoru Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. z vyplatená suma nepredstavovala žiadnu mzdu ani náhradu majúcu charakter závislej činnosti.
Pracovný pomer podľa uvedeného uznesenia súdu skončil riadne uplynutím výpovednej lehoty ku dňu 31.08.2015 a k tomuto dňu boli vyplatené všetky nároky súvisiace so mzdou a jej náhradou. Preto platiteľ dane vyplatenú sumu nezdanil a následne nezaslal ani potvrdenie, ktoré Q.. A. D. požadovala. Správca dane pri posúdení sťažnosti Q.. A. D. dospel k záveru, že podaná sťažnosť je oprávnená, pretože aj keď z uznesenia súdu vyplýva, že sťažovateľke mala byt' vyplatená suma 11.000,00 eur netto, to ešte neznamená, že tento vyplatený príjem nemal platiteľ - Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. zdaniť. Podľa ustanovenia § 5 ods.1 a § 35 ods.1 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. vyplatená suma podlieha zdaneniu a Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. bol povinný na základe uvedených ustanovení tento príjem zdaniť. Z uvedeného dôvodu správca dane podanej sťažnosti vyhovel a vydal rozhodnutie č. 101317078/2017 zo dňa 13.06.2017, v odôvodnení ktorého zaviazal platiteľa (Bytový podnik mesta Košice, s.r.o.), vykonať nápravu v lehote 30 dní od jeho doručenia. Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. podal dňa 11.07.2017 odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane. Finančné riaditeľstvo SR v odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie správcu dane z dôvodu procesného pochybenia vo výroku rozhodnutia, zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní správca dane odstránil chyby vo výroku rozhodnutia a vydal vo veci nové rozhodnutie, ktorým sťažovateľke Q.. A. D. vyhovel a Bytovému podniku mesta Košice, s.r.o. uložil povinnosť vykonať nápravu, t.j. vystaviť Q.. A. D. potvrdenie o zdaniteľných príjmoch v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia.“
4. Žalovaný po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane č. 102212913/2017 zo dňa 19.10.2017 dospel k záveru, že správca dane postupoval pri posúdení sťažnosti Q.. A. D. v súlade s platnými ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z. a nadväzujúcich právnych predpisov. K námietkam Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. týkajúcich sa správnosti posúdenia vyplatenej sumy 11.000,-- eur uviedol, že ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Košice II., ktorým bolo rozhodnuté v právnej veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru Q.. D. voči zamestnávateľovi Bytovému podniku mesta Košice, s.r.o. tak jeho povinnosťou nebolo vyplatiť bývalej zamestnankyni Q.. D. náhradu mzdy z titulu neplatne rozviazaného pracovného pomeru ale povinnosť vyplatiť príjem, ktorý jej plynie ako zamestnankyni v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti, t.j. príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods.1 písm.g) zák. č. 595/2003 Z.z. Skonštatoval, že tvrdenie Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. v odvolaní, že bol jeho postup správny pri zdanení vyplatenej spornej sumy, pretože suma 11.000,-- eur nepredstavuje ani mzdu a ani jej náhradu charakteru závislej činnosti a nesúvisí s konaním však nemajú oporu v citovaných ustanoveniach zák. č. 595/2003 Z.z.
5. Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. tvrdil v odvolaní, že uvedený príjem má byť zdanený ako ostatný príjem v zmysle § 8 ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z. a má ho zdaniť sťažovateľka. Žalovaný skonštatoval, že tento jeho názor je nesprávny a uviedol, že uvedený príjem je jednoznačne príjmom v zmysle § 5 ods.1 písm.g) zákona č. 595/2003 Z.z., ktorý zdaňuje zamestnávateľ v súlade s § 35 zákona č. 595/2003 Z.z. V súvislosti s uvedeným názorom (zdanenie podľa § 8 ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z.) žalovaný poukázal aj na znenie § 5 ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú dokonca aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.
6. K námietke žalobcu týkajúcej sa správnosti posúdenia vyplatenej sumy 11.000,-- eur sťažovateľke na základe uznesenia Okresného súdu Košice II. uviedol v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný, že skutočnosť, že súd rozhodol vo vydanom uznesení o vyplatení sumy 11.000,-- eur netto, ktorá nesúvisí s konaním, neznamená, že táto suma nesúvisí s výkonom závislej činnosti ako to uvádza žalobca v podanom odvolaní, a že nemal povinnosť vyplatenú sumu posúdiť a zdaniť v súlade s platnými ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z. Tvrdenie Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. že slovo „netto“ uvedené v predmetnom uznesení súdu neznamená, že ide o „netto príjem“, ale že sa z vyplácanej sumy nič nebude zrážať tak z uznesenia súdu táto skutočnosť nevyplýva. Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. mal Q.. A. D., vyplatiť netto sumu 11.000,-- eur, t.j. sumu po zrazení a odvedení preddavku na daň vypočítaného a odvedeného správcovi dane z brutto sumy. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky námietky ako aj výklady pojmov z uznesenia súdu a ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z., ktoré Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. v podanom odvolaní uvádza sú neopodstatnené a sú v rozpore citovanými ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z., rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
7. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 23.03.2018 žalobca žiadal, aby správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Podľa názoru žalobcu žalovaný pochybil, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia žalovaného žalobca nesúhlasil a bol toho názoru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci, nakoľko z vykonaného dokazovania uvedeného v tomto rozhodnutí vyplýva, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
8. Namietal, že považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonné z nasledovných dôvodov:
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 písm.c) SSP), a to z dôvodu, že vyplatená suma 11.000,-- eur sťažovateľke Q.. A. D. bola podľa žalobcu posúdená nesprávne ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods.1 písm.g) zákona č. 595/2003 Z.z., pričom mala byť správne posudzovaná ako ostatný príjem sťažovateľky v zmysle § 8 ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ostatný príjem je v odsekoch za jednotlivými písmenami zákona uvedený iba príkladmo, o čom svedčí formulácia „najmä“), a z tohto dôvodu žalovaný nemal rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdiť. Tvrdil, že o ostatný príjem sa jednalo z dôvodu charakteru vyplatenej sumy, ktorým sa zaoberal aj súd schvaľujúci zmier, kde na str. 2 ods.5 uznesenia výslovne uviedol, že: „suma 11 tis. eur nesúvisí s konaním, avšak pokiaľ je obsahom súdneho zmieru a vôľou účastníkov, súd takýto zmier schváli.“ Namietal, že v odôvodnení žalovaný uvádza, že poukazuje aj na znenie § 5 ods.2 písm. zákona č. 595/2003 Z.z. (písmeno pritom neuviedol a ide o formálny nedostatok) bez toho, aby uviedol či daný prípad podľa tohto ustanovenia aj posúdil.
b) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 písm.d) SSP) tvrdiac, že „žalovaný sa takmer vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní, aj keď jeho rozhodnutie je rozsiahle, ale skutočné odôvodnenie je uvedené len na str. 5 napadnutého rozhodnutia kde len konštatuje, že suma je jednoznačne príjmom zo závislej činnosti bez ďalšieho zdôvodnenia. Uviedol, že ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že všetky námietky sú neopodstatnené a sú v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona, tak bolo jeho povinnosťou sa s týmito námietkami konkrétne vysporiadať, a nie iba uviesť, že všetky námietky sú neopodstatnené. Tvrdil, že žalovaný sa však s väčšinou odvolacích námietok žalobcu podaných proti prvostupňovému rozhodnutiu nevysporiadal a z tohto dôvodu takéto rozhodnutie nemôže obstáť a je v rozpore so zákonom. Uviedol, že sa na základe takto neodôvodneného rozhodnutia nemôže ubrániť dojmu, že akákoľvek suma, ktorá sa vyplatí bývalému zamestnancovi, je potom podľa tvrdenia žalovaného príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z.z. (napr. škoda, ktorú utrpí pri návšteve zamestnávateľa po skončení pracovného pomeru v areáli zamestnávateľa). Pričom v tomto prípade išlo o obdobu „kompenzácie“ sumy za mimosúdne urovnanie sporov s čím sa mal žalovaný riadne v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadať. Čo sa týka namietanej nezrozumiteľnosti rozhodnutia tak sa týkala toho, že pri poukázaní na § 5 ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. objasňujúc, že týmito prímami sú príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy a žalobcovi nie je zrejmý súvis s jeho vecou.“
c) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 písm.e) SSP) z týchto dôvodov: „ - žalovaný sa nezaoberal charakterom sumy, ktorá bola vyplatená sťažovateľke (napr. posúdením dohody o urovnaní, resp. vzatím na zreteľ námietky žalobcu o jej charaktere), a bez ďalšieho posudzovania a aj zdôvodňovania ju podradil pod príjem závislej činnosti. Žalobca tvrdil, že vyplatená suma nebola príjem, ale kompenzácia, pretože takto bola sťažovateľka ešte ochotná ukončiť súdne spory (späťvzatím, keďže ona voči nemu viedla súdne spory) a na to jej ale musela byť vyplatená kompenzačná suma, a preto on inicioval skončenie týchto sporov, čím chcel zabrániť z dôvodu hospodárnosti konaní, ktoré voči nemu viedla ako bývalá zamestnankyňa aby takto nezaťažoval enormné množstvo svojich zamestnancov účasťou na pojednávaniach v týchto súdnych konaniach ako aj prezentáciou jej vyjadrení na sociálnych sieťach. Ďalej uviedol, že inak by bol úspešný v sporoch len sa nimi nemienil zaťažovať a preto táto suma nemala súvis s konaním o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, pričom so sťažovateľkou sa pracovný pomer neukončil neskôr, ale platne uplynutím výpovednej lehoty.
- žalovanému z napadnutého uznesenia o schválení zmieru vyplynulo nasledovné: „to že sa sťažovateľke vyplatí netto 11 tis. eur - neznamená, že sa z nej nič nebude zrážať, ale to, že jej mala byť táto suma vyplatená po zrazení a odvedení preddavku na daň vypočítaného a odvedeného správcovi dane z brutto sumy.“ Namietal preto, že mu vôbec nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti žalovaný k takémuto záveru o „naviac“ plnení žalobcu podľa uznesenia o schválení zmieru dospel, keď ďalšie povinnosti žalobcu okrem vyplatenia netto sumy sťažovateľke neboli v uznesení o schválení zmieru dohodnuté a táto suma mala iný charakter (vyplatenie netto sumy znamená, že sa vyplatí nekrátená, a nie to že sa bude navyšovať o ďalšie povinnosti žalobcu). Tvrdil, že ak by mal mať žalobca takéto ďalšie povinnosti, tak by to bolo v zmieri dohodnuté.“
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.06.2018 k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať účastníkom náhradu trov konania zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že z obsahu rozhodnutí je zrejmé z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili a postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe, nie je možné akceptovať, pretože tieto nie sú dôvodné a nie sú v súlade platným právnym predpisom - zákonom č. 595/2003 Z.z.
10. K žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe zaujal stanovisko: „Dôvody, ktoré žalobca uvádza v uplatnenej žalobe v súvislosti so spôsobom zdanenia vyplatenej sumy 11 000,00 eur sú svojim obsahom identické (až na nepochopenie obsahu § 5 ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR) s dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí jednoznačne skonštatoval (považoval to za nespochybniteľnú skutočnosť), že podľa úpravy uvedenej v ustanovení § 5 ods.1 písm.g) zákona č. 595/2003 Z.z. v nadväznosti na § 5 ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. je vyplatená suma príjmom zo závislej činnosti, ktorý plynie zamestnancovi (v danom prípade Q.. A.C. D.), v súvislosti s minulým výkonom jej závislej činnosti v Bytovom podniku mesta Košice, s.r.o. Takýto príjem sa v zmysle uvedených ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. považuje za príjem zo závislej činnosti. ktorý je zdaňovaný podľa ustanovení § 35 zákona č. 595/2003 Z.z. To znamená, že žalobca ako zamestnávateľ, mal pri poukázaní sumy 11.000,00 eur netto k dobru Q.. A. D., povinnosť zraziť preddavok na daň, bez ohľadu na to, za ktoré obdobie túto zdaniteľnú mzdu vyplácal. Na ustanovenie § 5 ods.1 písm.g) zákona č. 595/2003 Z.z. nadväzuje ustanovenie § 5 ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z., ktoré túto skutočnosť potvrdzuje, keďže podľa jeho znenia príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti (čo si žalobca zjavne nevšímal). Svoju pozornosť v žalobe upriamil na druhú vetu uvedeného ustanovenia na základe ktorej „Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy“, ktorá je doplnením prvej vety a konkrétne upravuje príjmy, ktoré za zamestnanca poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy. Z uvedeného vyplýva, že v súlade so znením § 5 ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. každý príjem, ktorý poberá zamestnanec od zamestnávateľa (bez ohľadu na jeho charakter), sa považuje za príjem zo závislej činnosti a ako takýto príjem sa aj zdaňuje. Keďže žalovaný mal povinnosť vyplatiť príjem, ktorý zamestnankyni plynul v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti, t.j. príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods.1 písm.g) zákona č. 595/2003 Z.z., mal tento príjem v súlade s § 35 zákona č. 595/2003 Z.z. zdaniť. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal aj s názorom žalobcu na „netto príjem“ keď uviedol, že žalobca mal Q.. A. D. vyplatiť netto sumu 11.000,00 eur, t.j. sumu po zrazení a odvedení preddavku na daň, vypočítaného a odvedeného správcovi dane z brutto sumy. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva aj zo samotného slova „netto“ čo znamená čistý, po odpočítaní zrážok. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so základnou argumentáciou žalobcu na spôsob zdanenia predmetného príjmu, svoje tvrdenie podporil príslušnými ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z., ktoré zdanenie týchto príjmov jednoznačne upravujú a tieto v potrebnej miere vysvetlil. Žalovaný nepovažoval za dôvodné obšírne a vysvetľujúco reagovať na teoretické úvahy a názory žalobcu, ktoré v podanom odvolaní a následne aj v žalobe uviedol.“
11. Ďalšia účastníčka správneho konania Q.. A. D. na základe výzvy súdu zo dňa 25.05.2018 vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24.06.2018 uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a žalovaný konal v súlade so zákonom. Ďalej uviedla, že aj keď súd, ktorý rozhodoval v predmetnej veci neplatného skončenia pracovného pomeru konštatoval, že suma 11.000,-- eur síce nesúvisí s konaním tak to však neznamená, že nesúvisí s pracovným pomerom a za odôvodnenie súdneho rozhodnutia ona nezodpovedá a proti tomu nie je možné podať opravný prostriedok. Zdôraznila, že v žiadnom inom vzťahu, z ktorého sa odvíjala predmetná suma ako v pracovnom so žalobcom nebola a jednalo sa o výlučne závislú činnosť. V žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktoré jediné z uvádzaných konaní bolo skončené súdnym zmierom sa riadne domáhala aj náhrad vyplývajúcich z neplatného skončenia pracovného pomeru a čiastka vyplatená z účtu žalobcu mala byť prevedená po splnení si všetkých zákonných odvodov na strane žalobcu a prevedená netto na jej účet. Uviedla, že jej žalobca ani neozrejmil, že predmetnú sumu jej chce poukázať „záhadným“ spôsobom z prostriedkov „nevedno na čo určených“, pretože v inom ako pracovnom pomere so žalobcom nikdy nebola. Takisto nemôže byť na jej žiadnu ťarchu, že súd údajne nesprávne formuloval súdny zmier, lebo ho uzavreli obe sporové strany a naopak z jeho výrokovej časti, ktorá jediná je rozhodujúca pre možný výkon rozhodnutia vyplýva, že zo strany žalobcu mala byť v spojení so skončením pracovného pomeru aj vyplatená suma v ňom špecifikovaná, a to „netto“, nie brutto. Ďalej poukázala na to, že nedoručením potvrdenia zo strany žalobcu jej vznikli nielen zbytočné náklady, ale aj problémy, kým si svoju zákonnú povinnosť riadne mohol splniť (s omeškaním 1 roka). Žalobca jej toto potvrdenie, ktoré jej mal zaslať v zákonom stanovenej lehote ešte v roku 2016 zaslal poštou (potvrdenie zo dňa 22.02.2018) a toto aj riadne zdokladovala v roku 2018 pri podaní dodatočného daňového priznania za rok 2016 a konala v súlade so zákonom 595/2003 Z.z. považujúc za svoju povinnosť si riadne splniť svoje povinnosti podať daňové priznanie a navyše ako verejný činiteľ (poslanec miestneho zastupiteľstva) tieto aj predložiť komisii na ochranu verejného záujmu. Ďalej uviedla, že sa plne stotožňuje s argumentáciou Daňového úradu ako aj Finančným riaditeľstvom, ktoré najprv vec vrátilo daňového úradu, avšak v závere sa s jeho argumentáciou stotožnilo a následne žalobca vydal potvrdenie v súlade s § 5 zákona č. 595/2003 Z.z. Zdôraznila, že keďže bola bývalým zamestnancom žalobcu tak jediným existujúcim právnym vzťahom medzi ňou a žalobcom bol pracovný pomer a teda závislá činnosť a aj keď sa uvádza len, že predmetná suma nesúvisí s konaním a nie však, že nesúvisí s pracovným pomerom a teda so závislou činnosťou. Z uvedeného má snahu vyvodiť nepravdivo žalobca, že dohodnutá suma nesúvisí s pracovným pomerom, lebo aj keď súd v tom čase rozhodujúci vo veci nie úplne presne špecifikoval uvedenú čiastku, vo výrokovej časti zmieru však explicitne uviedol, že je žalobca povinný uhradiť 11.000,-- eur netto, čo znamená podľa výkladových pravidiel „čistý, po odrátaní zrážok“. Poukázala na to, že žalobca aj tým, že jej doručil potvrdenie priznal, že bol povinný jej ho zaslať a toto aj keď s ročným omeškaním vykonal.
12. Žalobca v replike zo dňa 20.07.2018 uviedol, že trvá na podanej žalobe a že vyjadrenia žalovaného a ďalšej účastníčky Q.. D. nie sú pre neho prekvapujúce, vzhľadom k tomu, že ide o žalobu podanú voči rozhodnutiu žalovaného a preto ho obhajuje a v prípade Q.. D. ide o žalobu, ktorej vyhovenie by bolo v jej neprospech, takže sa tiež domáha jej zamietnutia. K tvrdeniu ďalšej účastníčky týkajúce sa toho, že potom čo jej dňa 22.02.2018 žalobca zaslal potvrdenie o zdaniteľných príjmoch podal správnu žalobu uviedol, že tak učinil iba z dôvodu právoplatnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 100208685/2018 zo dňa 23.01.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102212913/2017 zo dňa 19.10.2007, a ktorým správca dane vyhovel jej sťažnosti a uložil žalobcovi povinnosť vykonať nápravu - t.j. vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch a príjem zdaniť. Keďže sa žalobca rozhodol v správnej žalobe nežiadať zároveň o odklad vykonateľnosti rozhodnutia tak si svoju povinnosť uloženú správcom dane v zákonom stanovenej lehote splnil a žalobu vypracoval v zákonnej lehote, ktorá je dlhšia než lehota na splnenie povinnosti uloženej správcom dane. Takýto postup mu však nebránil aby sa domáhal nápravy rozhodnutia správcu dane, s ktorým nesúhlasí, t.j. podaním žaloby.
13. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods.2, § 182 ods.1 písm.g) a § 105 ods.2 písm.a) SSP a po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, ako aj obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.
14. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom slovnom tvare), pri správe daní
sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
15. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
16. Podľa § 2 písm.a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, zamestnancom je daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov.
17. Podľa § 5 ods.1 písm.a) zákona č. 595/2003 Z.z., príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
18. Podľa § 5 ods.1 písm.g) zákona č. 595/2003 Z.z., príjmami zo závislej činnosti sú príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
19. Podľa § 5 ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z., príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.
20. Podľa § 8 ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z., ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä: a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu, 33) b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, c) príjmy z predaja hnuteľných vecí, d) príjmy z prevodu opcií, e) príjmy z prevodu cenných papierov, f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, 36) h) dôchodky 37) a podobné opakujúce sa požitky, i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní, j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [ § 6 ods.2 písm.e)], k) príjmy z derivátových operácií, l) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, m) kompenzačné platby podľa osobitného predpisu, 37ad) n) náhrada nemajetkovej ujmy, 37ae) okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným činom, o) príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu, 37af)
p) príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe, 29ab) prijaté športovcom podľa osobitného predpisu, 37afa) r) náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu, 37afb) s) príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov, t) príjmy z predaja virtuálnej meny.
21. Podľa § 35 ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z., zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.
22. Podľa § 79 ods.1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
23. Podľa § 5 ods.2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
24. Podľa § 5 ods.3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
25. Podľa § 5 ods.4 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
26. Podľa § 134 ods.1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
27. Podľa § 135 ods.1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
28. Podľa § 177 ods.1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
29. Podľa 178 ods.1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
30. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom slovnom tvare), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
31. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
32. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Daňový poriadok je procesným predpisom, ktorý pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods.1).
33. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, konkrétne zo sťažnosti podanej podľa § 43a zák. č. 595/2003 Z.z. Q.. A. D. zo dňa 22.05.2017 na jej bývalého zamestnávateľa - žalobcu doručenej správcovi dane Daňovému úradu Košice (ďalej len „správca dane“) vyplýva, že tento jej aj napriek jej viacerým výzvam nevystavil a nedoručil riadne potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2016 podľa § 39 ods.5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v lehote do 10. marca 2017. Správca dane dňa 13.06.2017 rozhodnutím č. 101317078/2017 vyhovel jej sťažnosti a Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal. Žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie a rozhodnutím č. 102043052/2017 zo dňa 26.09.2017 uvedené rozhodnutie zrušilo a vrátilo vec na ďalšie konanie z dôvodu, že správca dane pochybil keď výrok rozhodnutia vo veci naformuloval neúplne, t.j. neuviedol, že podanej sťažnosti vyhovuje a súčasne ukladá platiteľovi dane povinnosť vykonať nápravu v určenej lehote. Správca dane uložil platiteľovi dane povinnosť vykonať nápravu v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia len v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
34. Správca dane opätovne rozhodol rozhodnutím č. 102212913/2017 dňa 19.10.2017 tak, že vyhovel tejto sťažnosti daňovníka Q.. A. D. proti postupu platiteľa dane Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. týkajúcej sa pochybností o správnosti zrazenej dane z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie r. 2016 a v zmysle § 43a ods.3 zákona č. 595/2013 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov povinnosť vykonať nápravu v lehote do 30 dní od doručenia uvedeného rozhodnutia, t.j. vystaviť bývalému zamestnancovi Q.. A.C. D. potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti podľa § 39 ods.5 zákona č 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Skonštatoval, že v zmysle citovaného ustanovenia zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste prípadne v evidencii podľa odseku 4, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň , dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle a doručiť ho zamestnancovi. Správca dane zároveň platiteľovi dane uložil povinnosť ako platiteľovi dane v súlade s § 5 ods.1 a § 35 ods.l a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov aj takýto príjem zdaniť (z brutto sumy - príjem vo výške 11.000,-- eur vyplatený sťažovateľke na základe Uznesenia Okresného súdu Košice II., č. 42 Cpr/2/2015-83 zo dňa 20.06.2016).
35. Správca dane vo svojom rozhodnutí č. 102212913/2017 dňa 19.10.2017 skonštatoval: „ V rozhodnutí č. 102043052/2017 zo dňa 26.9.2017 Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. v podanom odvolaní tvrdí že jeho postup pri zdanení vyplatenej spornej sumy bol správny, pretože suma 11.000 eur nepredstavuje ani mzdu, ani jej náhradu charakteru závislej činnosti a nemá žiadny súvis s konaním, jeho tvrdenia nemajú oporu v citovaných ustanoveniach zákona č. 595/2003 Z.z. Podľa ustanovenia § 5 ods.1 písm.g) zákona č. 595/2003 Z.z. v nadväznosti na § 5 ods.2 zákona č. 595/2003 je vyplatená suma príjmom zo závislej činnosti, ktorý plynie zamestnancovi (v danom prípade Q.. A. D.) v súvislosti s minulým výkonom jej závislej činnosti. Takýto príjem sa v zmysle uvedených ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý je zdaňovaný podľa ustanovení § 35 zákona č. 599/2003 Z.z. To znamená, že Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. ako zamestnávateľ, mal
pri poukázaní sumy 11.000 eur k dobru Q.. A. D., povinnosť zraziť preddavok na daň bez ohľadu na to, za ktoré obdobie túto zdaniteľnú mzdu vyplácal. Skutočnosť, že súd vo vydanom uznesení rozhodol o vyplatení sumy 11.000 eur netto, ktorá nesúvisí s konaním, neznamená že žalovaný nemal povinnosť vyplatenú sumu posúdiť v súlade splatnými ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z. ako príjem plynúci Q.. A. D. v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti, ktorý mal zdaniť a odviesť. V súlade s citovanými ustanoveniami § 43a ods.3 zákona č. 595/2013 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa súčasne platiteľovi dane ukladá povinnosť vykonať nápravu v lehote do 30 dní od doručenia uvedeného rozhodnutia.“
36. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu správcu dane opätovne odvolanie elektronicky dňa 20.11.2017, v ktorom opätovne namietal, že Q.. D. žiadnu zdaniteľnú mzdu a ani príjem plynúci v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti nevyplácali, a preto je toho názoru, že nemá žiadnu povinnosť jej zraziť preddavok na daň. Trval na svojom tvrdení, že vyplatená suma 11.000,-- eur nie je príjmom zo závislej činnosti plynúci v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti zamestnanca, ale je to suma za ukončenie troch sporov, ktorá bola vyplatená v jednom spore na základe mimosúdne uzavretej dohody o urovnaní. Uviedol, že zjavne ide o ostatný príjem, ktorý má byť zdanený ako ostatný príjem v zmysle ustanovenia § 8 ods.1 zák. č. 595/2003 Z.z. Tvrdil, že zo záverov správcu dane sa potom javí, že každá suma vyplatená zamestnávateľom bývalému zamestnancovi je príjmom vyplateným v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti a tento vo svojich rozhodnutiach neodôvodnil prečo považuje predmetnú sumu vyplatenú za ukončenie troch sporov (sp. zn. 42Cpr/2/2015 - neplatnosť skončenia pracovného pomeru, 20C/239/2015 - o poskytnutí ochrany pred porušovaním zásady rovnakého zaobchádzania, 15C/760/2015 - o uloženie povinnosti opraviť pracovná posudok) na základe mimosúdnej dohody je príjmom zo závislej činnosti a či na tento záver postačuje len skutočnosť, že ide o bývalého zamestnanca. Tvrdil, že slovo „netto“ neznamená, že ide o „netto príjem“, ale že sa nebude nič zrážať z vyplácanej sumy. Opätovne zdôraznil, že pracovný pomer zamestnanec - Q.. D. ukončila podľa uznesenia Okresného súdu Košice II. sp. zn. 42Cpr/2/2015 uplynutím výpovednej doby dňom 31.08.2015 a k tomuto dňu jej boli vyplatené všetky nároky súvisiace so mzdou a znovu poukázal na obsah odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia na str. 2 ods.5 uznesenia a to „Suma 11.000,-- eur nesúvisí s konaním, avšak pokiaľ je obsahom súdneho zmieru a vôľou účastníkov, súd takýto zmier schválil.“ Poukázal na to, že podal daňové priznanie z titulu dane z príjmov právnických osôb úpravou základu dane formou pripočítateľnej položky zvyšujúcej základ dane na r. 130 riadneho daňového priznania a v riadnom termíne dňa 29.03.2017 pod ev. č. 604305073/2017 a daňovú povinnosť si splnil dňom 29.03.2017 a toto plnenie nebolo na úkor sumy dohodnutej zmierom. Zároveň zdôraznil, že Q.. D. vyplatil netto sumu uvedenú v zmieri. Finančné riaditeľstvo SR opätovne rozhodlo rozhodnutím č. 100208685/2018 zo dňa 23.01.2018, ktorého preskúmavania sa žalobca touto žalobou domáha a potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102212913/2017 dňa 19.10.2017 z vyššie uvedených dôvodov.
37. Predmetom prieskumu v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného č. 100208685/2018 zo dňa 23.01.2018, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 102212913/2017 dňa 19.10.2017, ktorým správca dane podľa ustanovenia § 43a ods.3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vyhovel sťažnosti daňovníka Q.. A. D., nar. XX.XX.XXXX, podanej dňa 22.05.2017 vo veci pochybnosti o správnosti zrazenej dane z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2016 proti postupu platiteľa dane Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. so sídlom Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO 44 518 684.
38. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa vyhoveli sťažnosti daňového subjektu Q.. A. D., týkajúcej vo veci pochybnosti o správnosti dane z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2016 proti postupu jej bývalého zamestnávateľa - žalobcu Bytového podniku mesta Košice, s.r.o., ktorý aj napriek jej opakovaným výzvam (zo dňa 16.03.2017, 22.03.2017 a 10.04.2016) jej nezaslal potvrdenie o zdaniteľných príjmoch vyplatených v roku 2016, ktoré potvrdenie žiadala zaslať pre účely podania daňového priznania k dani z príjmov za rok 2016. Zdaniteľným príjmom mala byť suma 11.000,-- eur, ktorú sumu vyplatil žalobca Q.. D. dňa 26.07.2016 z titulu plnenia na základe uznesenia Okresného súdu Košice II. č. k. 42Cpr/2/2015-83 zo dňa 20.06.2016, ktorým bol schválený súdny zmier uzavretý medzi účastníkmi konania a to Q.. A. D. ako žalobkyne a Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. ako žalovaného v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Dôvodom, pre ktorý žalobca nezdanil túto sumu a nezaslal ani potvrdenie, ktoré žiadala Q.. D. bolo, že žalobca Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. bol toho
názoru, že vyplatená suma 11.000,-- eur nepredstavovala žiadnu mzdu ani náhradu majúcu charakter závislej činnosti, nakoľko pracovný pomer Q.. D. u neho ako zamestnávateľa skončil podľa tohto uznesenia súdu riadnym uplynutím výpovednej doby ku 31.08.2015 a k tomuto dňu jej boli vyplatené všetky nároky súvisiace so mzdou a jej náhradou. Správca dane a následne aj žalovaný dospeli k záverom, že sťažnosť je oprávnená, nakoľko aj keď z uznesenia súdu vyplýva, že suma 11.000,-- eur mala byť vyplatená „netto“ ešte neznamená, že tento vyplatený príjem nemal žalobca zdaniť. Z vyššie označeného uznesenia Okresného súdu Košice II. vyplýva, že zamestnávateľ Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. svojej bývalej zamestnankyni Q.. D. nemá povinnosť vyplatiť náhradu mzdy z titulu neplatne rozviazaného pracovného pomeru, ale má povinnosť vyplatiť príjem, ktorý zamestnankyni plynie v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti, t.j. príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods.1 písm.g) zákona č. 595/2003 Z.z. Tvrdenia žalobcu, že jeho postup pri zdanení vyplatenej sumy 11.000,-- eur bol správny, pretože táto nepredstavuje ani jej náhradu charakteru závislej činnosti a nesúvisí s predmetným súdnym konaním nemajú oporu v citovaných zákonných ustanoveniach zákona č. 595/2003 Z.z. V zmysle ust.anovenia § 5 ods.1 písm.g) zákona v nadväznosti na § 5 ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. je vyplatená suma príjmom zo závislej činnosti, ktorý plynie zamestnancovi (Q.. A. D.) v súvislosti s minulým výkonom jej závislej činnosti v Bytovom podniku mesta Košice, s.r.o. Takýto príjem sa v zmysle uvedených ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý je zdaňovaný podľa ustanovení § 35 zákona č. 595/2003 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že žalobca - Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. ako zamestnávateľ mal pri poukázaní sumy 11.000,-- eur k dobru, povinnosť zraziť preddavok na daň bez ohľadu na to, za ktoré obdobie túto zdaniteľnú mzdu vyplácal.
39. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá zodpovedajúca ochrana. Ústavný súd zdôrazňuje, že pri súdnom preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov musí všeobecný súd zohľadňovať, že týmito rozhodnutiami sa ukladá daňovému subjektu daňová povinnosť, ktorá priamo zasahuje do jeho majetkovej sféry a redukuje rozsah jeho majetku. Všetky daňové normy sú zo svojej podstaty založené na tom, že prioritne chránia záujem štátu, resp. iného verejného telesa (obce, vyššieho územného celku) na zabezpečení dostatočného objemu príjmov v prospech ich rozpočtov. Základným účelom daňového konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, je vybratie dane tak, aby v globálnom vyjadrení výsledkov všetkých daňových konaní pred všetkými orgánmi daňovej správy nedošlo k zníženiu daňových príjmov verejných rozpočtov. Základnou zásadou daňového konania je zásada zákonnosti (§ 2 ods.2 zákona č. 511/1992 Z.z. o správe daní a poplatkov účinného v rozhodnom čase), ktorú možno považovať za ,,conditio sine qua non“, čiže bezpodmienečnú podmienku, ktorá je v daňovom konaní nevyhnutná a od ktorej sa nemožno odchýliť. Zásada zákonnosti je vyjadrením základného znaku právneho štátu formulovaného v ústave, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods.2 ústavy). Zásada zákonnosti je v zákone o správe daní a poplatkov konštruovaná tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní teda nemôže ísť na úkor rešpektovania práv a právom chránených záujmov tých osôb, ktoré tieto dane platia.(I.ÚS/241/2007zo dňa 18.09.2008)
40. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom správcu dane, ktorý sa premietol aj do preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, že v tomto prípade suma 11.000,--eur je jednoznačne príjmom v zmysle § 5 ods.1 písm.g) zákona č. 595/2003 Z.z., ktorý zdaňuje zamestnávateľ v súlade s § 35 zákona č. 595/2003 Z.z. a teda tvrdenie žalobcu Bytového podniku mesta Košice, s.r.o., že uvedený príjem síce má byť zdanený, ale ako ostatný príjem v zmysle § 8 ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z. a má ho zdaniť sťažovateľka Q.. D. je nesprávny. V súvislosti s týmto jeho názorom pokiaľ ide o zdanenie podľa § 8 ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z. súd tiež poukazuje tak ako žalovaný vo svojom rozhodnutí na znenie § 5 ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú dokonca aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo
zo zamestnanca právo na tieto príjmy. Zo strany daňového subjektu - žalobcu teda nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na to aby príjem 11.000,-- eur zdanila Q.. D. v zmysle § 8 ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z. ale naopak v tomto prípade správne orgány správne zaradili tento príjem s poukazom na § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. ako príjem zo závislej činnosti, ktorý plynie zamestnancovi t.j. Q.. D. v súvislosti s minulým výkonom jej závislej činnosti v Bytovom podniku mesta Košice, s.r.o. Keďže táto suma bola zaradená podľa § 5 ods.1 písm.g) v spojení s § 5 ods.2 zákona o dani z príjmov a ide o príjem, ktorý plynie zamestnankyni v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti a nejde o náhradu mzdy z titulu neplatne rozviazaného pracovného pomeru (čo vyplýva z obsahu schváleného súdneho zmieru), pričom podľa odseku 2 predmetného ustanovenia zákona ide o príjem bez ohľadu na právny dôvod a sem je zaradený aj tzv. nepravidelný alebo jednorazový príjem, ktorý ako je nesporné bol vyplatený Q.. A. D. (bývalej zamestnankyni). Keďže žalovaný mal povinnosť vyplatiť príjem, ktorý zamestnankyni plynul v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti (príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods.1 písm.g) zákona č. 595/2003 Z.z.) mal tento príjem v súlade s § 35 zákona č. 595/2003 Z.z. zdaniť.
41. Vzhľadom na uvedené je nedôvodná námietka žalobcu, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 písm.c) SSP), a to z dôvodu, že vyplatená suma 11.000,-- eur sťažovateľke Q.. A. D. bola podľa žalobcu posúdená nesprávne ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods.1 písm.g) zákona č. 595/2003 Z.z., pričom mala byť správne posudzovaná ako ostatný príjem sťažovateľky v zmysle § 8 ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Žalobca zdôrazňoval v žalobe znenie druhej vety ustanovenia § 5 ods.2 zák. č. 595/2003 Z.z. podľa ktorej „Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy", ktorá je doplnením prvej vety a konkrétne upravuje príjmy, ktoré za zamestnanca poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy. Z uvedeného vyplýva, že v súlade so znením § 5 ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. každý príjem, ktorý poberá zamestnanec od zamestnávateľa (bez ohľadu na jeho charakter) sa považuje za príjem zo závislej činnosti a ako takýto príjem sa aj zdaňuje. Keďže žalobca mal povinnosť vyplatiť príjem, ktorý zamestnankyni plynul v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti, t.j. príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods.1 písm.g) zákona č. 595/2003 Z.z., mal tento príjem v súlade s § 35 zákona č. 595/2003 Z.z. zdaniť.
42. Neopodstatnená je aj námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 písm.d) SSP) a to z dôvodu, že sa žalovaný s väčšinou jeho námietok nevysporiadal a preto takého rozhodnutie nemôže obstáť a je v rozpore so zákonom. Tvrdenie žalobcu, že v tomto prípade išlo o obdobu „kompenzácie“ sumy za mimosúdne vyrovnanie sporov s čím sa žalovaný riadne v preskúmavanom rozhodnutí mal vysporiadať neobstojí, nakoľko žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zaujal jednoznačný právny záver o aký príjem sa jedná a kto ho mal zdaniť tak ako je to uvedené vyššie.
43. Neobstojí ani námietka žalobcu týkajúca sa jeho tvrdení, že zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 písm.e) SSP) tvrdiac, že sa nedostatočne zaoberal charakterom sumy, ktorá bola vyplatená Q.. D.. Ako vyplýva zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ten sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so základnou argumentáciou žalobcu týkajúcej sa jednak charakteru vyplatenej sumy ako aj so spôsobom jej zdanenia a tieto tvrdenia podporil príslušnými ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z., ktoré zdanenie týchto príjmov jednoznačne upravujú a tieto v potrebnej miere vysvetlil.
44. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe správcu dane, resp. žalovaného, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov.
45. Z vyššie uvedených dôvodov súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru, že uplatnené žalobné dôvody nie sú opodstatnené a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 SSP a nepriznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
47. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods.1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods.1, 2 SSP).