Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-268-2020.pdf
PDF · 94.79 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/268/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou v právnej veci navrhovateľky N.. T. T., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom U. XXX a manžela navrhovateľky Bc. G. T., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom U. XXX, t.č. bytom U. XX, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: W. T., nar. XX.XX.XXXX a H. T., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov N.. T. T., rod. Z. a Bc. G. T., uzavreté dňa XX.XX.XXXX vo U., zapísané v knihe manželstiev T. úradu U., vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X sa r o z v á d z a.
II. S c h v a ľ u j e s a rodičovská dohoda o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nasledovného znenia:
,,Maloleté deti W. T., nar. XX.XX.XXXX a H. T., nar. XX.XX.XXXX s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej W. sumou 150,- Eur mesačne a na výživu maloletej H. sumou 100,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.“
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a upravil výkonu rodičovských práv a povinností k mal. W. a H. tak, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bude zaviazaný prispievať na výživu mal. W. sumou 150 Eur mesačne a na výživu ma. H. sumou 100,- Eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli manželia po 6 ročnej známosti. Spočiatku bolo manželstvo až na malé nezhody harmonické. K zlomu došlo po narodení druhej dcéry H., kedy manžel začal vo vyššej miere požívať alkohol. Postupom času sa už nestránil viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, a to aj v prítomnosti detí. Navrhovateľka počas manželstva niekoľkokrát rozmýšľala o rozvode, ale kvôli deťom tak neurobila. Stav v súčasnosti považovala už za neúnosný a uviedla, že nechce žiť svoj život
s neustálymi obavami, v akom stave nájde manžela, keď príde domov. Konštatovala, že z manželkinej strany došlo k úplnému citovému odcudzeniu. Vyjadrila presvedčenie, že je v záujme maloletých detí, aby bolo manželstvo ukončené. Rozvrat vzťahov v manželstve považovala za takej dĺžky a intenzity, že manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej a vzájomnej pomoci. V manželstve účastníkov absentuje záujem a vôľa komunikovať, vzájomná citová náklonnosť, na ktorej je založený každý partnerský vzťah. Navrhovateľka manželstvo účastníkov považovala za plne nefunkčný a len formálny zväzok, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu maloletých detí manželov. Ďalej uviedla, že manžel v auguste 2020 nastúpil na protialkoholické liečenie, avšak ani liečba neviedla k náprave. Vzhľadom k tomu nemala záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je už hlboko a trvale rozvrátené.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu vyjadril písomne. S návrhom na rozvod nesúhlasil. Uviedol, že po odchode zo spoločnej domácnosti si uvedomil, že rodia je pre neho všetko, nechce ju stratiť a urobí všetko pre nápravu.
3. Pojednávanie v danej veci sa konalo dňa 11.02.2021 za osobnej prítomnosti navrhovateľky, manžela navrhovateľky a kolízneho opatrovníka.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov, najmä sobášneho listu, rodného listu maloletých detí W. a H., záznamu z terénnej sociálnej práce kolízneho opatrovníka a zistil, že manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX.. U oboch manželov išlo o prvé manželstvo. Z tohto manželstva pochádzajú dve deti, maloletá W. T., nar. XX.XX.XXXX a maloletá H. T., nar. XX.XX.XXXX.
5. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní dňa 11.02.2021 mal súd za preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2020, kedy sa otec odsťahoval k svojim rodičom po tom, ako sa v októbri 2020 vrátil po cca 3 mesačnom protialkoholickom liečení domov a napriek liečeniu sa manžel po niekoľkých dňoch opäť vrátil k alkoholu. Aktuálne manžel žije v rodinnom dome jeho rodičov spolu s nimi. Navrhovateľka sa vyjadrila, že problémy manžela s alkoholom nastali krátko po narodení ich druhej dcéry, a to na Vianoce v roku 2010. Následne sa manžel s prestávkami k alkoholu vracal neustále. Uviedla, že keď mal manžel vedomosť, že pôjde k lekárovi, vydržal bez alkoholu aj tri mesiace. Po vyšetrení, liečeniach sa k alkoholu vždy vrátil. Manžel absolvoval liečenie dva krát vo Fakultnej nemocnici O. a od augusta do októbra 2020 liečenie vo P. Z.. Ihneď ako sa manžel z P. Z. vrátil, sa opil zase. V novembri 2020 sa otec odsťahoval k svojim rodičom. Navrhovateľka zostala žiť s deťmi v ich rodinnom dom, ktorý majú manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve. Manžel sa od odchodu zo spoločnej domácnosti s deťmi stretáva. Ohľadne hospodárenia uviedla, že každý z manželov má svoj účet.
6. Manžel navrhovateľky na pojednávaní dňa 11.02.2021 uviedol, že s návrhom na rozvod nesúhlasí. Mal za to, že problémy v manželstve nastali až tri roky po narodení mal. H.. Manžel potvrdil pravdivosť tvrdení manželky o jeho nadmernom užívaní alkoholu. Dôvod nadmernej konzumácie uviesť nevedel, vyjadril si, že asi chuť na alkohol ho viedla k jeho neprimeranému užívaniu. Uviedol, že v roku 2019 absolvoval liečenie, po ktorom vydržal 9 mesiacov nepiť, ale následne alkoholu znova prepadol. Manžel potvrdil, že v roku 2020 bol na liečení vo P. Z., ale krátko po návrate zase siahol po alkohole. Uviedol, že od novembra 2020, odkedy býva u svojich rodičov, nepije. Navrhovateľka toto tvrdenie na pojednávaní vyvracala poukazovaním na situáciu počas vianočných sviatkov 2020. Manžel uviedol, že manželia už intímne spolu nežijú, naposledy sa intímne stýkali v septembri 2020. Manželka rozporovala aj toto tvrdenie.
7. Na pojednávaní konanom dňa 11.02.2021 obaja rodičia zhodne navrhli, aby súd schválil rodičovskú dohodu v znení druhého výroku tohto rozsudku. Kolízny opatrovník súhlasil s uzatvorením rodičovskej dohody v takomto znení s poukazom na šetrenie pomerov v rodine, v rámci ktorého maloleté deti vyjadrili vôľu zostať žiť s matkou.
8. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
9. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 ZoR).
12. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
13. Podľa § 24 ods. 1 a 2 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
14. Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
15. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. V danej veci mal súd z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené. Účastníci majú zjavne rozdielne názory na manželský život - plnenie úloh manželstva. Od novembra 2020 títo už nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, netrávia voľný čas ako rodina, spoločne sa nestarajú o maloleté deti a intímne spolu nežijú. Súd mal z výsluchu účastníkov za osvedčené, že problémy vo vzájomnom spolunažívaní boli dlhodobého charakteru a pretrvávali niekoľko rokov. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil odcudzenie manželov v dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu manželom navrhovateľky a s tým spojenú stratu dôvery manželky k manželovi. Napriek viacerým pokusom o záchranu manželstva v podobe niekoľkých protialkoholických liečení manžela sa manželstvo účastníkom nepodarilo obnoviť do funkčného zväzku, nakoľko manžel sa k alkoholu viackrát opätovne vrátil. Manželka deklarovala svoj jasný nezáujem zotrvať v manželstve. Uviedla, že manželovi dala niekoľko pokusov na nápravu vzťahu, ale vždy sa vrátil k alkoholu a manželkina dôvera k manželovi je trvale narušená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že vzťahy v manželstve sú hlboko, vážne a trvalo rozvrátené, v čoho dôsledku manželstvo neplní svoj spoločenský účel a neplní si už žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Uvedený názor zastáva súd napriek nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva, pričom uvádza, že manželstvo je zväzok založený na dobrovoľnosti dvoch ľudí a nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvávať v nefunkčnom manželstve, pričom dané manželstvo súd nepovažuje za funkčné. Zo strany navrhovateľky nebola zistená žiadna nádej, resp. záujem z jej strany o obnovu manželského spolužitia. Vzhľadom na postoj navrhovateľky a súdu preukázané viacnásobné neúspešné pokusy o obnovu manželstva počas spolužitia účastníkov v podobe niekoľkých protialkoholických liečení manžela má súd za to, že v danom prípade nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Súd konštatuje, že nikoho nie je možné nútiť zotrvávať v disfunkčnom manželstve. Preto i napriek záujmu manžela navrhovateľky o záchranu manželstva súd manželstvo účastníkov, ktoré je už len formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy, rozviedol. Súd dodáva, že predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov. Naviac udržiavanie formálneho zväzku za stavu, keď rodičia nezdieľajú spoločnú domácnosť a manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií v zmysle § 18 zákona o rodine, nemá pre maloletých žiaden reálny význam a nie je ani dobrým príkladom pre budovanie ich postoja k rodinnému životu.
20. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej W. a maloletej H. na čas po rozvode súd upravil tak, že schválil rodičovskú dohodu, k uzavretiu ktorej pristúpili obaja rodičia počas konania, a ktorú súd posúdil ako súladnú s potrebami a záujmami maloletých detí. Kolízny opatrovník odporučil rodičovskú dohodu schváliť. Na základe rodičovskej dohody boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ne od odchodu otca zo spoločnej domácnosti i fakticky stará, právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej W. sumou 150,- Eur mesačne a na výživu maloletej H. sumou 100,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a styk otca s maloletými deťmi súd na žiadosť rodičov neupravil.
21. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie proti výroku, ktorým súd schválil dohodu rodičov (§ 122 CMP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).