Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-207-2020.pdf
PDF · 110.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/207/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, IČO: 42185190, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava proti žalovanému: G. Ľ., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XX, XXX XX G. o zaplatenie 639,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému istinu 170,20 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy
- 410,20 € od 23.04.2020 do 12.05.2020,
- 380,20 € od 13.05.2020 do 11.06.2020,
- 350,20 € od 12.06.2020 do 13.07.2020,
- 320,20 € od 14.07.2020 do 10.09.2020,
- 290,20 € od 11.09.2020 do 05.10.2020,
- 260,20 € od 06.10.2020 do 13.10.2020,
- 230,20 € od 14.10.2020 do 18.11.2020,
- 200,20 € od 19.11.2020 do 10.12.2020,
- 170,20 € od 11.12.2020 do zaplatenia
a to v mesačných splátkach vo výške 30 € splatných vždy do 25. dňa toho - ktorého kalendárneho mesiaca počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom pri omeškaní čo len časti jednej splátky stáva sa splatným celé dlžné plnenie.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu dňa 23.11.2020 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia O Istiny 639 € O Zmluvnej pokuty 10,00% ročne zo sumy
- 849 € od 23.04.2020 do 15.05.2020
- 819 € od 13.05.2020 do 11.06.2020
- 789 € od 12.06.2020 do 13.07.2020
- 759 € od 14.07.2020 do 10.09.2020
- 729 € od 11.09.2020 do 05.10.2020
- 699 € od 06.10.2020 do 13.10.2020
- 669 € od 14.10.2020 do 18.11.2020
- 639 € od 19.11.2020 do zaplatenia O Úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy
- 849 € od 23.04.2020 do 15.05.2020
- 819 € od 13.05.2020 do 11.06.2020
- 789 € od 12.06.2020 do 13.07.2020
- 759 € od 14.07.2020 do 10.09.2020
- 729 € od 11.09.2020 do 05.10.2020
- 699 € od 06.10.2020 do 13.10.2020
- 669 € od 14.10.2020 do 18.11.2020
- 639 € od 19.11.2020 do zaplatenia 1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že uplatnené nároky vyplývajú z úverového vzťahu uzavretého dňa 12.04.2017 so žalovaným na sumu 1300 €, z ktorej tento do podania žaloby vrátil sumu 1099,80 €.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že nemá prostriedky na vrátenie úveru naraz a žiada preto povolenie splátok.
3. Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 297 písm.b) C.s.p. - Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur., pričom vychádzal z listín tvoriacich súdny spis s zistil nasledujúce: 3.1. Dňa 12.04.2017 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere s nasledujúcimi parametrami: O Výška úveru - 1300 €, O Odplata - 0 €, O Úroky - 438,80 € (19,98% ročne), O Počet splátok - 36 x 48,30 €, O Prvá splátka - 55.05.2017, O Konečná splatnosť - 22.04.2020, O RPMN - 21,92%, O Priemerná RPMN - 17,31%. 3.2. Listom zo dňa 08.12.2020 požiadal súd žalobcu o zaslanie
- všetkých dokladov a výstupov z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného,
- prehľadu všetkých platieb vykonaných žalovaným. 3.3. Na výzvu žalobca predložil doklady preukazujúce príjmy a výdavky žalovaného takto: O žiadosť o úver, podľa ktorej
- žalovaný je dôchodcom a je ženatý,
- príjem žalovaného je 442 € a príjem manželky je 543 €,
- výdavky domácnosti sú 318 €.
4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov: Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods.16 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Podľa § 7 ods.17 zákona č. 129/2010 Z.z. - Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
5. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností. Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99). 5.1. Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. 5.2. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. 5.3. Zákon č. 129/2010 Z.z. robí z preverovania bonity potencionálneho dlžníka najdôležitejšiu fázu rozhodovania veriteľa o poskytnutí úveru. Je to logické vzhľadom na to, že rozhodnutie o poskytnutí úveru má byť urobené zodpovedne za účelom dosiahnutia cieľov vyššie uvedených (ochrana dlžníka, spoločnosti a veriteľa samotného). V rámci tohto cieľa je veriteľ povinný skúmať bonitu klienta ako cez rôzne registre, tak aj analýzou príjmov a výdavkov klienta, prihliadajúc na to, že skúmanie bonity cez rôzne registre je síce rýchle a pohodlné ale nie komplexné vzhľadom na obmedzený počet údajov z registrov plynúcich. Veriteľ tak musí postupovať aktívne a žiadať od dlžníka poskytnutie potrebných údajov, ktoré si nemôže zabezpečiť sám. Ide predovšetkým o oznámenie a preukázanie príjmovej a výdavkovej strany domáceho rozpočtu dlžníka. Overovanie bonity žalovaného bez skutočného auditu jeho domáceho rozpočtu (žalobca súdu žiadne doklady o overovaní bonity žalovaného potvrdzujúce
údaje uvedené v žiadosti o úver nezaslal, nepreveroval ho v registri bankových a nebankových informácií a pod.) umožňujúceho zistiť skutočnú platobnú schopnosť konkrétnej osoby, tak súd považuje za hrubé porušenie odbornej starostlivosti vedúce k tomu, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez poplatkov a bez možnosti platného predčasného zosplatnenia. 5.4. Zo záverov súdu o tom, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a žalovaný nie je povinný platiť úroky a poplatky vyplýva, že súd mohol žalobcovi priznať iba rozdiel medzi istinou poskytnutou a istinou vrátenou a že žalobcovi ostalo (aj z dôvodov špecifikovaných nižšie) zachované právo a povinnosť splácania úveru v splátkach.
6. Záver uvedený v bode 5.4. odôvodnenia vedenie k záveru, že ustanovenie zmluvy o úvere (umožňujúce automatické zosplatnenie úveru) uvedené dokonca len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, bode 7. v znení - Veriteľ a spotrebiteľ sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky stáva sa celý dlh okamžite. je pre rozpor s § 53 ods.9 OZ (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.), § 565 OZ (Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.), § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 54 ods.1 OZ (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.) absolútne neplatné podľa § 39 OZ (Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.).
7. Úver je bez úrokov a bez poplatkov aj z iného dôvodu. Podľa § 9 ods.2 písm.j) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj odplatu podľa osobitných predpisov. Podľa NV SR č. 87/1995 Z.z. a to § 1 ods.1 - Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. 7.1. Keďže išlo o úver s úrokom, tak údaj v zmluve o odplate 0 € nie je pravdivý. Podľa § 11 ods.1 písm.b/ zákona č. 129/2010 Z.z. je teda úver bez úrokov a bez poplatkov (úver je bez úrokov a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, z) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>).
8. Zo strany žalovaného boli vykonané nasledujúce platby: 05.06.2017, 25.07.2017, 09.08.2017, 09.01.2018, 09.03.2018, 14.05.2018 - 6 x 48,30 €; 13.02.2018 - 100 €; 11.02.2019 - 50 €; 11.09.2018, 18.10.2018, 10.12.2018, 05.04.2019, 10.06.2019, 10.07.2019, 12.08.2019, 13.09.2019, 05.11.2019, 12.11.2019, 16.12.2019, 14.01.2020, 10.02.2020, 10.03.2020, 14.04.2020, 12.05.2020, 11.06.2020, 13.07.2020, 10.09.2020, 05.10.2020, 13.10.2020, 18.11.2020, 10.12.2020 - 23 x 30 €. 8.1. Ak teda zo sumy 1300 € bola už vrátená suma 1129,80 €, tak dlžná istina predstavuje 170,20 €.
9. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov: Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka - výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 9.1. Keďže súd nemal k dispozícii rozpis splátok vychádzal z toho, že výška istiny v splátke je 36,11 € (suma istiny 1300 €:počet splátok 36 = 36,11 €). 9.2. Žalobca požadoval úroky z omeškania odo dňa 23.04.2020. K tomuto dňu mali byť zaplatené splátky za čas od 05/2017 - 04/2020, teda 36 x 36,11 € = 1300 € a zaplatená bola suma 889,80 € (1129,80 €
- 240 €). Keďže ku dňu 22.04.2020 mala byť vrátená celá dlžná istina a bola zaplatená istina 889,80 €, tak dlžná istina bola 410,20 €. Následne súd priznal úroky z omeškania podľa intervalov dlžnej istiny a zaplatených súm, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
10. Podľa § 3 ods.1 OZ - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 10.1. V úverovej zmluve bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 10% ročne z dlžnej sumy pre prípad omeškania spotrebiteľa s úhradou jeho dlhu. Vymáhanie tejto pokuty za stavu, že úver bol poskytnutý bez skúmania bonity žalovaného považuje súd za rozporné s dobrými mravmi a preto túto zmluvnú pokutu nepriznal.
11. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11.1. Žalobca v konaní prevažne neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto súd nárok na ich náhradu nepriznal.
12. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného (dôchodok - 486 €, platba za elektrinu - 210 €, splátky iných dlhov - 140 €) a poskytnutie úveru bez skúmania bonity povolil súd žalovanému zaplatiť dlžnú istinu a príslušenstvo v splátkach vo výške 30 €, čo súd považuje za únosné ako pre žalobcu, tak aj žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.