Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/22/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: Complex HM, s. r. o., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45 517 991, právne zast.: JUDr. Ing. Zuzana Kvaková, advokát, so sídlom Žilina, J.M.Geromettu 146/1 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, za účasti ďalšej účastníčky: H. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX/XX, X.-X., L., C. L. G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 11047-13/2019-BA zo dňa 23. januára 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 03.10.2013 č.: 33147-1/2013 rozhodla, že pani H. Q. Y. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Complex HM s.r.o., Dvory 581, Púchov (žalobca) od 01.05.2012 podľa slovenskej legislatívy. Rozhodla podľa bod prvý a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o soc. poistení“) a v odôvodnení rozhodnutia poukázala na ustanovenia čl. 13 (3) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a na vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004. Dňa 08.03.2013 správny orgán vykonal u zamestnávateľa (žalobcu) kontrolu a zistil, že zamestnávateľ vykazuje znaky schránkovej firmy a predpokladá sa, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov nedochádza. Keďže pani Anna Elźbieta Jarosz reálne nevykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, podľa čl. 13 (3) základného nariadenia nemôže podliehať slovenským právnym predpisom a nevzniklo jej poistenie podľa slovenskej legislatívy.

2. Na odvolanie žalobcu a ďalšieho účastníka žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa odvolania v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu. V odôvodnení rozhodnutia doplnila skutkový stav a uviedla, že zamestnávateľ (žalobca) prihlásil zamestnanca (ďalší účastník) do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia od 01.05.2012 do 31.12.2013. Za účelom preukázania reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu vykonal prvostupňový správny orgán kontrolu, na základe ktorej dospel k záveru, že zamestnanec reálne nevykonáva činnosť na území Slovenskej republiky a preto prvostupňový orgán bol povinný odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca v registri poistencov. Žalovaná zároveň poukázala na

skutočnosť, že dňa 13.09.2018 jej bolo doručené oznámenie, že poľská inštitúcia - ZUS v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia určila, že pani H. Q. Y. podlieha od 1. mája 2012 do 31. decembra 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia L. G.. Vzhľadom k tomu, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Z uvedených dôvodov námietky odvolateľov nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

3. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote žiadal preskúmať vyššie uvedené rozhodnutie žalovanej a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalovanej zo strany ZUS bolo údajne doručené oznámenie, že zamestnanec žalobcu podlieha v období od 01.05.2012 do 31.12.2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Predmetné oznámenie má byť súčasťou administratívneho spisu. Zamestnanec v zmysle poľských právnych predpisov využil prostriedky právnej ochrany a do dnešného dňa konanie nebolo v Poľsku právoplatne ukončené. Napriek odvolaniu žalobcu i zamestnanca proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaná napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila, stotožnila sa s jeho postupom. Žalobca v žalobe namietal prekročenie právomoci žalovanej citujúc článok 2 ods. 1, článok 11 a článok 13 ods. 3 základného nariadenia a článok 16 ods. 1, 2 a 4 vykonávacieho nariadenia. V danej veci je nesporné, že zamestnanec žalobcu má bydlisko v Poľskej republike a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy je príslušná ZUS a nie prvostupňový správny orgán, a to s poukazom na článok 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Žalobca ďalej namietal nesprávny procesný postup - a to absenciu dialógu, pričom poukázal na rozhodnutie č. A1 zo dňa 12.06.2019, v zmysle ktorého mal prebehnúť medzi žalovanou a ZUS dialóg, ktorého existencia musí byť objektívne preukázateľná a súčasťou spisu a na nezákonné prerušenie konania o odvolaniach. Poukázal na to, že žalovaná prerušila konanie rozhodnutím zo dňa 11.01.2016, tzn. po viac ako 2 rokoch po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu nemožnosti presného a úplného zistenia skutkového stavu. Podľa názoru žalobcu išlo o účelový postup, nakoľko žalovaná v rozhodnutí o odvolaniach žiadne nové skutočnosti neuviedla, nevykonala činnosti smerujúce k zisteniu skutkového stavu.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na základné a vykonávacie nariadenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou a na základnú úlohu týchto nariadení, ktorou je určenie uplatniteľnej legislatívy. Zároveň poukázala na povinnosti inštitúcii členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia, a to spoluprácu, vzájomné informovanie o relevantných skutočnostiach. Kontrolou so zameraním na preverenie reálneho výkonu zamestnancov žalobcu na území SR správny orgán zistil rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru, že zamestnanec žalobcu reálne nevykonáva činnosť na území SR, čo správny orgán v zmysle čl. 76 (4) základného nariadenia oznámil poľskej inštitúcii soc. zabezpečenia - ZUS, ktorá jeho stanovisko akceptovala. Žalovaná poukázala na článok 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorých ZUS ako príslušná inštitúcia predbežne určila, že zamestnanec podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky od 01.05.2012 do 31.12.2013. Vzhľadom na to, že žalovaná ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v zmysle ktorého je určenie uplatniteľných právnych predpisov definitívne a pre súd záväzné a nie je v kompetencii krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmavať a vyhodnocovať. Žalovaná zdôraznila, že nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ale rozhodla vo veci nevzniku sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu podľa právnych predpisov SR z dôvodu, že bol prihlásený v registri poistencov od 1. mája 2012 a preto bola nútená odstraňovať dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca. Keďže sa na zamestnanca v zmysle koordinačných nariadení vzťahovala podľa určenia Poľská legislatíva, nápravu bolo možné urobiť len vydaním rozhodnutia o nevzniku sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy. Žalovaná poukázala i na rozhodnutia v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu SR sp.zn. . K námietke týkajúcej sa prerušenia konania uviedla, že konanie prerušila i z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu Dvoru EÚ. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že nezisťovala stav administratívnych resp. súdnych konaní v Poľsku uviedla, že výsledkami takýchto konaní nie je viazaná a ani nie je o nich zo strany ZUS informovaná.

5. Krajský súd v Trenčíne o žalobe rozhodol rozsudkom č.k. -49 zo dňa 24.10.2019, ktorým napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd považoval za nesporné, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už bolo určené, že na zamestnanca žalobcu

sa vzťahuje poľská legislatíva v rámci sociálneho zabezpečenia a napriek uvedenému, žalovaná konala a rozhodovala vo veci týkajúcej sa sociálneho zabezpečenia zamestnanca podľa slovenskej legislatívy. Námietku žalobkyne týkajúcu sa prekročenia právomoci žalovanou, správny súd vyhodnotil ako dôvodnú a vyslovil, že žalovaná sa musí prioritne vysporiadať s otázkou svojej právomoci s poukazom na skutkový stav. Ďalšími námietkami uvedenými v žalobe sa správny súd nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť nemôže mat' za následok iné rozhodnutie vo veci.

6. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom pod sp.zn. zo dňa 25.11.2020 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v rozhodnutí uviedol: „ v priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Iný subjekt (okrem prípadov uvedených v a ) nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na ustanovenie treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.“ Najvyšší súd SR poukázal na to, že v rozhodnutí a ani v postupe žalovanej nebolo možné vzhliadnuť porušenie subjektívnych práv žalobcu, pričom v žalobe nebolo špecifikované akým konkrétnym spôsobom bol žalobca poškodený na svojich právach (nie na právach zamestnanca), či a z akých dôvodov sa tak domnieva.

7. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie po zrušení jeho rozhodnutia opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa a nasl. , oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, so žalobou a s písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko žalovaná, ktorá žiadala o nariadenie pojednávania vo veci, vzhľadom k epidemiologickej situácii v spoločnosti oznámila súdu, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a žalobca vo veci nežiadal o nariadenie pojednávania.

8. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých bolo určené, že zamestnancovi žalobcu - H. Q. Y. podľa slovenskej legislatívy nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.05.2012.

9. V danej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobca sa od 1. júna 2010 prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a tiež, že prihlásil H. Q. Y. ako svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou od 01.05.2012 do 31.12.2013. Uvedená zamestnankyňa je občanom Poľskej republiky s bydliskom v Poľskej republike, ktorý vykonáva prácu ako zamestnanec a ako SZČO v rôznych členských krajinách.

10. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

13. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

14. v priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na ustanovenie treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.

15. Žalobu podľa a nasl. môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím alebo opatrením ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym žalobcovým právam.

16. So zreteľom na vyššie uvedené je potrebné považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu. Aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby je podmienkou, bez splnenia ktorej nie je možné žalobe priznať úspech. Na splnenie tejto podmienky musí súd prihliadať počas celého konania.

17. V prejednávanej veci žalobca síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím žalovanej, avšak žiadnym spôsobom nešpecifikuje, akým konkrétnym spôsobom bol poškodený na svojich subjektívnych právach, čo konštatoval i kasačný súd v zrušujúcom rozhodnutí, v ktorom zároveň vyslovil právny názor, že v rozhodnutí a postupe žalovanej nebolo možné vzhliadnuť porušenie subjektívnych práv žalobkyne. Uvedeným právnym názorom je tunajší súd podľa viazaný.

18. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na práva zamestnanca, namieta prekročenie právomoci správnych orgánov s poukazom na základné a vykonávacie nariadenia, ďalej na nesprávny procesný postup správnych orgánov a vyhodnotenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Tieto námietky sa však nedajú považovať za odôvodnenie a preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu, nevyplýva z nich aké práva a právom chránené záujmy žalobcu boli predmetným rozhodnutím ohrozené resp. poškodené. Správny súd pripomína, že žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné priznať úspech z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv. I keď je nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platí povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, Zákon o sociálnom poistení v ust. § 145 upravuje vrátenie poistného, a preto postavením žalobcu ako zamestnávateľa, ktorý platí poistné, nebolo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry a práv.

20. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a námietkami žalobcu v podanej žalobe sa už opätovne nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť, s poukazom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv, je v danej veci pre rozhodnutie súdu nepodstatná.

22. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a tak, že úspešnej žalovanej a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.