Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/42/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX Z. - P. Z., o zaplatenie 1.024,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -232 zo dňa 25.06.2020 takto

rozhodol:

Mení rozsudok v napadnutom výroku III. o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 9,7 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „ I. Povinnosť uloženú žalovanému prvým výrokom rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 21.06.2018 č.k. -161 ukladá splniť v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou 09.10.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu istinu 1.024,99 eura s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 1.024,99 eura od 19.07.2017 do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Dôvodom, pre ktorý bola žaloba podaná bolo nesplnenie dohodnutých zmluvných podmienok žalovaným zo zmluvy č. XXXXXXXXXX o spotrebiteľskom úvere - povolenom prečerpaní na účte. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok za dôvodný len vo vzťahu k sume istiny 1.024,99 eura, za nie dôvodný čo sa týka nároku na zaplatenie úroku 28 % ročne zo sumy 1.024,99 eura od 19.07.2017 do zaplatenia nakoľko úrok nebol zmluvne dohodnutý. Z uvedeného dôvodu žalobu ako nedôvodnú v časti prevyšujúcej sumu istiny 1.024,99 eura rozsudkom z 21.06.2018 č.k. -161 zamietol a sumu 1.024,99 eura uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach. Dôvodom nového rozhodnutia prvoinštančného súdu vo veci bolo zrušenie rozsudku z 21.06.2018 uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. -2016 z 12.02.2019 v časti. Pri právnom posúdení rozsudku z 25.06.2019 č.k. -232 súd prvej inštancie odkázal na ustanovenia - , , , , , , na ustanovenie - , , , , a na ustanovenia - , , , , , , . Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením , , konštatujúc, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume

1.024,99 eura s úrokom vo výške 28 % ročne od 19.07.2017 do zaplatenia, pričom úspech mal v časti o zaplatenie istiny v sume 1.024,99 eura a neúspech v časti požadovaného úroku. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci súd zohľadnil aj požadovaný úrok ku dňu rozhodnutia. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca mal úspech v pomere 54,85 % (istina 1.024,99 eura) a neúspech v pomere 45,15 % (kapitalizovaný úrok ku dňu rozhodnutia vo výške 843,69 eura). Keďže každá zo strán sporu mala vo veci úspech zhruba v jednej polovici, súd prvej inštancie postupom podľa a aplikujúc ustanovenie nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu č.k. -232 zo dňa 25.06.2020 podal odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania, s argumentom, že súd prvej inštancie pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Uviedol, že ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. z 27.11.2008, pričom poukázal aj na niektoré rozhodnutia odvolacích súdov. Mal za to, keďže žalovaná istina bola vo výške 1.024,99 eura a bola žalobcovi priznaná v celom rozsahu, že súd mal žalobcovi priznať náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Pokiaľ súd takto nepostupoval je tým daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), oprávnenou osobou ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z odvolania ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k názoru, že odvolanie bolo dôvodným v časti spochybňujúcej správnosť pomeru úspechu k neúspechu strán sporu.

5. Predmetom konania bol nárok na zaplatenie sumy zostatku istiny úveru 1.024,99 eura a jeho ceny, ktorá mala byť podľa žalobcu pri nepovolenom čerpaní úveru 28 % ročne a žalobcom bola uplatnená za obdobie od 19.07.2017 do zaplatenia. O takto uplatnenom nároku prvoinštančný súd rozhodol rozhodnutiami č.k. -161 z 21.06.2018 a -232 z 25.06.2020. Súd prvej inštancie kvantifikoval sumu úroku 28 % ročne zo sumy istiny 1.024,99 eura od 19.07.2017 do času než o tomto nároku 25.06.2020 rozhodol, na čiastku 843,69 eura. Žalobca takto kapitalizovanú výšku úroku, 843,69 eura nespochybnil, jeho jediným odvolacím argumentom bol argument o tom, že pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania má byť vzatá do úvahy iba suma istiny, ktorá bola priznaná v celej žalovanej výške. Odvolací súd sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožňuje.

6. Obsahom práva na súdnu ochranu je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Európsky súd pre ľudské práva, Robins proti Spojenému kráľovstvu z 23.09.1997).

7. Pri rozhodovaní o trovách konania je nevyhnutné rešpektovať princíp riadneho a spravodlivého konania. Starostlivosť je požiadavkou odrážajúcou právo na spravodlivý proces (článok 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd) ako aj právo na rovnosť účastníkov (článok 37 ods. 3 Listiny), (Ústavný súd Českej republiky, zo 17.01.2017.

8. Pokiaľ je predmetom civilného konania vedľa pohľadávky tiež jej príslušenstvo, je nutné pri rozhodovaní o náhrade trov podľa miery úspechu vo veci posúdiť mieru úspechu v celom spore, t.j. nielen ohľadne pohľadávky, ale tiež ohľadne jej príslušenstva (Najvyšší súd Českej republiky z 03.12.2015 aj s odkazom na Nález Ústavného súdu Českej republiky z 30.08.2010 sp.zn. ).

9. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Zákonnou požiadavkou žaloby je vymedzenie žalobnej žiadosti, toho, čo žalobca žalobou voči žalovanému uplatňuje, t.j. petit žaloby. Úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým súd rozhodol vo veci samej.

11. Žalobca petit žaloby vymedzil požiadavkou na zaplatenie sumy 1.024,99 eura a úroku 28 % ročne z tejto sumy od 19.07.2017 do zaplatenia. Ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie sa tak domáhal spolu čiastky 1.868,68 eura (1.024,99 eura + 843,69 eura). Úspešný bol vo vzťahu k sume 1.024,99 eura, neúspešný vo vzťahu k sume 843,69 eura, v percentuálnom vyjadrení bol jeho úspech 54,85 %, neúspech 45,15 %. Jeho úspech bol v rozsahu 9,70 % (54,85-45,15). Nie je možné konštatovať rovnaký pomer úspechu k neúspechu, zaokrúhľovanie v rozsahu približujúcom sa desiatim percentám nestanovuje, čo znamená, že správnym bol právny názor súdu prvej inštancie, že pre účely pomeru úspechu k neúspechu je potrebné vziať zreteľ na celý predmet konania, nielen istinu žalovanej sumy ak je predmetom konania peňažný nárok. Nesprávnym bol ale záver o približne rovnakom pomere úspechu k neúspechu, nevyplývajúci z , preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o nároku na náhradu trov konania na základe zmenil tak, že o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol podľa . O výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie podľa samostatným uznesením.

12. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, vzhľadom na odkaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 27.11.2008, že s predmetným rozhodnutím pokiaľ by z neho malo vyplývať, že príslušenstvo pohľadávky je pre účely zistenia pomeru úspechu k neúspechu rozhodujúce len vtedy keď je v žalobe vyčíslené, sa nestotožňuje, nielen preto, že z neho nevyplýva to, z akého ustanovenia právneho predpisu má tento záver vyplývať, ak z analógie zákonov o súdnych poplatkoch, je potrebné uviesť, že je právnym predpisom určujúcim pravidlá pre kvantifikáciu súdneho poplatku, nie právnym predpisom vymedzujúcim predmet občianskeho súdneho konania, ktorý je, ako už bolo uvedené, určený petitom žaloby, prípadne dispozitívnymi úkonmi žalobcu. V tomto zmysle, ak upravuje, že pre účely vyrubenia súdneho poplatku sa na príslušenstvo neprihliada, nemá to na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žiadny vplyv.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe v spojení s ust. a , . Žalovaný mal v odvolacom konaní prevažujúci úspech, nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, k odvolaniu sa nevyjadril, nebol preto dôvod priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu konania pred súdom. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku úspešnej strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie keď procesne úspešnej strane žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.