Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/65/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Nám. T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 2479/3A, Bratislava, proti žalovanej: X. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: L. X. XXXX/X, V., o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 100,- € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 7.3.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,58 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.01.2020 vrámci upomínacieho konania sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 100,- eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 12,- eur a s príslušenstvom titulom úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 100,- eur od 07.03.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., IČO: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnická spoločnosť) a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35852453 (zanikajúca spoločnosť), došlo k zlúčeniu nástupníckej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. Žalovaná sa prostredníctvom webstránky www.minipozicka.sk <http:// www.minipozicka.sk> registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- eur, pričom pri registrácii uviedla svoje osobné údaje. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, zároveň potvrdila, že údaje, ktoré poskytla, sú pravdivé. Na základe zmluvy č. XXXXXX zo dňa 30.01.2017 poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 100,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128,- eur. Tento dlh sa stal splatným dňa 27.02.2017. Ďalej žalobca uviedol, že v zmysle čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľ je oprávnený upozorniť dlžníka na omeškanie so splátkou úveru, buď emailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov za upomienku v sume 3,- eur za každú upomienku. Žalobca upomínal dlžníka formou sms alebo emailov. Zaslané boli 4 upomienky,

a preto žalovanej vznikla povinnosť uhradiť spolu 12,- eur, a to za upomienky zo dňa 01.03.2017, 02.03.2017, 02.06.2017 a 05.06.2017 poslané emailom. Žalovaná svoj záväzok neuhradila a žalobca si uplatňuje úroky z omeškania podľa nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb.

3. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu vrámci upomínacieho konania, avšak tento sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk. Žalobca navrhol pokračovanie konania na miestne príslušnom súde, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu, a preto vec bola postúpená tunajšiemu súdu.

4. Žaloba bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 01.12.2020 spolu s poučením o jej procesných právach a tiež s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe v stanovenej lehote. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 11.02.2021, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobca mal predvolanie na pojednávanie doručené riadne do rúk jeho právneho zástupcu dňa 14.01.2021. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 11.02.2021 a súhlasil, aby súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaná mala predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk dňa 15.01.2021, pričom elektronicky (emailom) súdu dňa 03.02.2021 oznámila, že súhlasí, aby pojednávanie prebehlo v jej neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti strán sporu, ktorí súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti, čo je v súlade s vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zo zmluvy označenej ako zmluva o úvere č. XXXXXX zo dňa 30.01.2017 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník . Obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovanej bezúčelový úver vo výške 100,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odmenu vo výške 28,- eur, t.j. celkovo v sume 128,- eur. Sumu 28,- eur titulom odmeny si žalobca žalobou neuplatnil. Úver bol poskytnutý dlžníkovi bezhotovostne na účet dlžníka. Splatenie bolo dojednané ako jednorazové (teda nie v pravidelných opakujúcich sa splátkach), pričom jedna dojednaná splátka mala byť v celkovej výške úveru zaplatená do 27.02.2017. V ten istý deň bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Žalovaná nerozporovala tvrdenie, že sumu istiny 100,- eur vyčerpala bezhotovostne na ňou uvedený bankový účet. Rovnako nebolo namietané tvrdenie, že žalovaná doposiaľ nesplnila svoj záväzok ani čiastočne.

8. Podľa bodu IV zmluvy veriteľ upozorní na omeškanie so splátkou úveru, a to buď emailom na emailovú adresu uvedenú v registrácii spotrebiteľa alebo SMS správou na číslo mobilného telefónu spotrebiteľa alebo písomne na adresu spotrebiteľa. Spotrebiteľ dáva výslovný súhlas k tomu, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky ako formou SMS alebo emailovej správy na mobilný telefón alebo na emailové adresy veriteľovi známe, alebo na jeho užívateľský účet. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou v sume 3,- eur za každú odoslanú upomienku. Na úhradu dlhu bola žalovaná opakovane vyzývaná emailom, a to výzvou zo dňa 01.03.2017, 02.03.2017, 02.06.2017 a 05.06.2017.

9. Vzhľadom na to, že na strane žalobcu vystupuje subjekt z iného členského štátu EÚ (spoločnosť so sídlom v Českej republike), ide o spor s cudzím prvkom, a preto súd najskôr riešil, či má právomoc prejednať tento spor a aké právo je rozhodné, právo ktorého štátu je nutné aplikovať. Súd konštatuje, že právomoc na prejednanie sporu má, a to v zmysle čl. 18 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Je nepochybné, že žalobca vystupoval ako dodávateľa, teda podnikateľ, ktorý poskytuje úvery a pôžičky vrámci svojej obchodnej činnosti, čo vyplýva aj z výpisu z jeho obchodného registra. Žalovaná je fyzickou osobou, ktorej boli peňažné

prostriedky poskytnuté na svoju osobnú spotrebu, teda má postavenie spotrebiteľa. Žalovaná má bydlisko v SR, a preto slovenský súd má právomoc vec prejednať.

10. Čo sa týka určenia rozhodného práva, súd použil NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Súd uvádza, že že v bode 4 predložených všeobecných obchodných podmienok je zakotvená voľba práva v prospech právneho poriadku Českej republiky. Súd ale konštatuje, že takáto „dohoda“ nenapĺňa kritériá čl. 3 uvedeného nariadenia, nakoľko táto bola zakotvená vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľa jednostranne ním, bez možnosti zmeny, a teda táto bola vopred naplánovaná veriteľom bez možnosti participácie dlžníka na takejto voľbe. V konečnom dôsledku tak ide len o voľbu veriteľa , ktorý jednostranne koncipuje obchodné podmienky, bez možnosti zmeny v prípade, že dlžník by s takýmto predformulovaným ustanovením nesúhlasil. V danom prípade tak sa nemôže jednať o výslovnú dohodu oboch zmluvných strán ohľadom voľby právneho poriadku. Otázne je, či vzhľadom na rozsah a množstvo zmluvných dojednaní, ktoré sú tiež obsahom všeobecných podmienok, spotrebiteľ vôbec vie, že podaním žiadosti o úver vlastne súhlasí s tým, aby sa právne vzťahy spravovali cudzím právom, a teda otázna je vôbec vôľa spotrebiteľa uzavrieť s veriteľom dohodu o voľbe práva, ktorá by tak bola neplatná pre nedostatok vôle spotrebiteľa podľa . Súd však uvádza, že vzhľadom na „zakamuflovanine“ voľby rozhodného práva do obchodných podmienok medzi desiatky ďalších ustanovení nie je možné túto dohodu považovať za jasnú a výslovnú obojstrannú dohodu v zmysle čl. 3 nariadenia. Súd preto z týchto dôvodov konštatuje, že na voľbu práva neprihliadol a uplatnil čl. 6 ods. 1 cit. nariadenia (ktorý platí v prípade obsancie voľby práva), podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo

b)akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny, a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. 11. Vychádzajúc z tohto ustanovenia tak súd konštatuje, že rozhodným právom podľa cit. článku je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, teda právo slovenské. Okrem už vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd neakceptoval veriteľom do obchodných podmienok vsunutú voľbu práva, súd uvádza, že v zmysle čl. 6 ods. 2 nariadenia voľba práva v žiadnom prípade nemôže spotrebiteľ zbaviť ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. To znamená, že aj keby teoreticky súd posúdil dohodu o voľbe českého práva ako prípustnú a akceptoval by ju, kogentné ustanovenia slovenského právneho poriadku, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa by nemohli byť obídené a nimi by napriek tomu bolo nutné sa riadiť v prospech spotrebiteľa (viď ďalej časť o uplatnení úrokov z omeškania neprípustne nad rámec kogentných ustanovení slovenského právneho poriadku). 12. Zákonné ustanovenia: Podľa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa ustanovenia , Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html> druhej vety, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102.html>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102.html>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102.html>, 16 až 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102.html>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102.html>, 8a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102.html>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, ods. 2 písm. a) až z) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, ods. 9 až 11 <https://

www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, § 11 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102.html>, 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102.html>, 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102.html>, 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102.html>, § 20 ods. 2 až 8 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html> a 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102.html>.

Podľa cit. , Na účely tohto sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v písm. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>f) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html> a l) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v , <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, g) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20170102.html> a m) až r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102.html>; za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu,6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102.html> ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska

Podľa , Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa a , (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , , a , (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia Nariadenia vlády SR č. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. V danom prípade je zrejmé, že splatnosť požičanej sumy 100,- eur bola v zmluve zo dňa 30.01.2017 stanovená na deň 27.02.2017, teda v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Nejde tak v zmysle cit. ust. o spotrebiteľský úver, ale o inú pôžičku, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov uvedené v tohto . Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná ako dlžníčka a žalobca ako veriteľ uzatvorili dňa 30.01.2017 zmluvu na diaľku, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala vrátiť. Uvedené tvrdenia žalovaná nenamietala. Vzhľadom na označenie žalovanej v zmluve mal súd preukázané, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy a čerpaní prostriedkov nekonala v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Ide teda zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl. . Písomná forma právneho úkonu bola zachovaná, keďže zmluva bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytiť obsah právneho úkonu a určiť osobu, ktorá právny úkon urobila. Súd posúdil uvedený právny úkon čo do zmluvného typu ako zmluvu o pôžičke, nakoľko na základe nej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky reálne prevodom na určený bankový účel, čím sú splnené podmienky podľa . Žalobca si uplatnil len sumu požičaných finančných prostriedkov v sume 100,- eur bez poplatkov a odplát (nežiada v zmluve dojednanú sumu 28,- eur). 14. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. a/ reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej ako dlžníkovi, ktorá ani nerozporovala výšku a poskytnutie prostriedkov, b/ dočasnosť zmluvného vzťahu, c/ povinnosť žalovanej vrátiť peniaze. Keďže žalobca splnil svoj zmluvný záväzok zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 100,- eur, pričom žalovanej vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 27.02.2017 a žalovaná túto svoju povinnosť nesplnila ani len čiastočne, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 100,- eur vyhovieť. Táto suma predstavuje iba istinu, ktorá bola žalovanej požičaná, bez akýchkoľvek ďalších úrokov a poplatkov.

15. Žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy 100,- eur od 07.03.2017 do zaplatenia. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Úroky z omeškania boli uplatnené od 07.03.2017. Pôžička sa stala splatnou podľa zmluvy dňa 27.02.2017, a teda pokiaľ v tento deň nedošlo k jej úhrade, deň 28.02.2017 je prvým dňom omeškania žalovanej s úhradou dlhu. Ak si žalobca uplatnil úroky z omeškania až od 07.03.2017, je zrejmé, že v tento deň žalovaná už bola niekoľko dní v omeškaní s úhradou dlhu. K prvému dňu omeškania úroková sadzba predstavovala 5,00 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,00 % (platila od 16.03.2016) plus 5 % v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z , a preto súd priznal úroky z omeškania v sadzbe 5% ročne a vo zvysku žiadaných úrokov z omeškania žalobu zamietol. Ustanovenie o výške úrokov z omeškania je v slovenskom právnom poriadku stanovené kogentne, dohodou nie je možné sa od tohto ustanovenia odchýliť. Preto v žiadnom prípade (aj keby platila voľba českého práva, v zmysle ktorého by patrili žalobcovi úroky z omeškania prípadne i v sadzbe vyššej) by nebolo možné zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu kogentné ustanovenia slovenského právneho poriadku poskytujú (čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím 1).

16. Okrem toho si žalobca uplatnil sumu 12,- eur za 4 ks upomienok. V skutkovom opise žaloby žalobca uvádza, že si túto sumu uplatňuje ako zmluvnú pokutu (teda ako paušálnu náhradu nákladov za upomienku). Súd dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba nedôvodná. Súd konštatuje, že sa jedná o zmluvnú pokutu, a to tiež s poukazom na znenie bodu IV zmluvy, kde sa výslovne uvádza, že veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou v sume 3,- eur za každú odoslanú upomienku. Ak sa jedná o paušálnu náhradu nákladov, tak takáto suma má charakter zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta vo svojej podstatne totiž predstavuje paušalizovanú náhradu škody (teda tu nákladov), ktorá je vopred jednotne určená pre prípad porušenia nejakého konkrétneho zmluvného záväzku. Aj v citovanom ustanovení zmluvy sa pojednáva o tom, že spotrebiteľ je povinný vždy zaplatiť paušálnu náhradu nákladov za každú upomienku. V danom prípade sa výška platby, na ktorú sa dlžník zaväzuje, neodvíja od konkrétnej sumy skutočných nákladov za upomienku, ale zaväzuje sa zaplatiť jednotnú sumu bez potreby tieto náklady veriteľom vyčíslovať, teda bez nutnosti preukazovať, koľko reálne veriteľ za tú - ktorú upomienku vynaložil prostriedkov, bez potreby vyčíslovať

koľko ho spracovanie a odoslanie upomienky reálne stálo, ako je to charakteristické pre uplatnenie si nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (kde sa nahrádza reálne iba to, čo bolo aj skutočne vynaložené, čo ale nie je tento prípad, keďže sa uplatňuje paušálne stanovená suma bez rozdielu). Takáto platba má preto charakter zmluvnej pokuty, a preto je nutné ju tak i posudzovať. V konečnom dôsledku aj žalobca ju tak v žalobe kvalifikuje. Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný ani za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu žalobcu (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky žalovanej (ako spotrebiteľa), keďže z podstaty tohto nároku vyplýva, že ide o nárok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok riadne a včas a až sekundárne na zaslanie upomienky. Podľa názoru súdu uvedené paušálne náklady za upomienky nie sú ničím iným len ďalším duplicitným prostriedkom sankcionovania dlžníka za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť suma 3,- eur adekvátnou náhradou za domnelé výdavky žalobcu spojené so zaslaním upomienky, ktoré zaslanie upomienky je automaticky vykonané prostredníctvom elektronických prostriedkov žalobcu ( automatickým jednotným emailom) bez reálneho podielu ľudského faktora a neprináša veriteľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených vynaložených výdavkov. Okrem toho súd konštatuje, že takéto dojednanie nie je prijateľné aj s poukazom na fakt, že spotrebiteľa prakticky zaväzuje zaplatiť paušálnu sumu za každú upomienku, bez ohľadu na to, koľko ich veriteľ zašle a akým spôsobom. Súd nespochybňuje, že upomienka má svoj význam vtedy, ak skutočne sleduje pripomenutie splatného záväzku, ak má informatívny charakter a je uplatnená v dobrej viere veriteľom s cieľom predísť sporu. Ale z prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca posielal prvé dve upomienky prakticky deň po dni (01.03. 2017 a 02.03.2017), čo samo osebe nasvedčuje skôr tomu, že jediným účelom zasielania upomienok je navýšenie si zisku žalobcu. Je nelogický postup veriteľa, ktorý dva dni po sebe zašle upomienku s tým istým textom dlžníkovi a účtuje si za obe zmluvnú pokutu, hoc je jasné, že opakované odosielanie upomienky deň po dni ani nie je účelné, no napriek tomu za obe účtuje si pokutu. Ďalšie dve upomienky posielal dňa 02.06.2017 a 05.06.2017 opäť v krátkom slede za sebou, a to v čase, kedy je jasné, že dlžník je už niekoľko mesiacov v omeškaní a za stavu, kedy na uplatnenie si nároku cestou súdu ani nie je nutné dlžníka vyzývať, už vôbec nie s odstupom 3 dní po sebe a už vôbec nie štyrikrát v priebehu 3 mesiacov. Zmluvné ustanovenie tak, ako je formulované v bode IV zmluvy teda veriteľovi dáva úplne neobmedzené možnosti v tom, kedy sa rozhodne poslať upomienku, v akom počte, ako často, napriek týmto nedostatkom zaväzuje zaplatiť spotrebiteľa domnelý náklad za každú upomienku, ktorú si veriteľ zmyslí poslať bez ohľadu na to, či táto plní svoj účel a je opodstatnená. V absurdnom prípade tak veriteľ môže poslať od prvého dňa omeškania s úhradou dlhu dlžníkovi upomienky každý jeden deň v počte napríklad 100 a spotrebiteľ je povinný z každú jednu upomienku mu aj zaplatiť, čo je v rozpore jednak s elementárnou logikou, ale podstatným spôsobom znevýhodňuje spotrebiteľa v tom zmysle, že je povinný platiť za opakovaný úkon, ktorý reálne nemá žiaden zmysel ani pre dlžníka ani pre veriteľa, nie je vyžadovaný ani pre následné uplatnenie si práva na súde, ale napriek tomu veriteľ ho svojvoľne môže realizovať v neobmedzenom počte krát, bez akejkoľvek limitácie. Toto ustanovenie pritom nie je výsledkom vzájomných jednaní zmluvných strán, ale je obsahom každej zmluvy totožného veriteľa s každým dlžníkom, a preto ani nebolo individuálne dojednané. Z dôvodu, že stavia spotrebiteľa do extrémne nevýhodnej pozície ( z vyššie opísaných dôvodov), toto ustanovenie súd považuje za neplatné aj podľa . Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

17. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 18. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. 100%- ným úspechom žalobcu by bolo priznanie sumy 100,- eur + 12,- eur + úrokov z omeškania 8,05% ročne zo sumy 100,- eur od 07.03.2017 do zaplatenia (vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 31,69 eur). 100%- ný úspech žalobcu by tak predstavoval sumu 143,69 eur. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 100,- eur s úrokom z omeškania vyčísleným ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 19,68 eur, a teda jeho úspech je 119,68 eur, čo predstavuje 83,29 %. Vo zvyšku bola úspešná žalovaná, čo predstavuje jej úspech v rozsahu 16,71 %. Úspešnejším je žalobca, ktorého čistý úspech (úspech - neúspech) predstavuje 66,58 %. V tomto rozsahu súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania. O výške trov rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.