Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_27CoCsp-7-2021.pdf
PDF · 148.54 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/7/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: K., proti žalovaným: 1/ E., 2/ O., o určenie neplatnosti zosplatnenia úveru a neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. novembra 2020, č.k. 7Csp/65/2020-32, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti (výrok I.), ktorou bolo nariadené neodkladné opatrenie, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie (výrokom I.), ktorým žalovanému 1/ uložil zdržať sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. F., obec F., okres N., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom N., katastrálny odbor, pozemky registra „C“: parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 102 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 547 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 188 m2, stavba: súpisné číslo XXX, na parc. č. XXXX/X, rodinný dom, založených na základne Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa 13.05.2015 medzi žalovaným v 3 rade ako záložným veriteľom a navrhovateľom ako záložcom, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XXXX, P XXX/XXXX a VZ XXX/XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Výrokom II. návrh o nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému 2/ zamietol.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáha určenia neplatnosti mimoriadnej splatnosti úveru na bývanie vykonanej žalovaným v 3/ a tiež určenia neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 24.3.2020, uzatvorenej medzi žalovaným 3/ a žalovaným v 1/ dôvodiac tým, že dňa 13.5.2015 uzavrel so žalovaným v 3/ Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, obsahom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť mu úver vo výške 129.000,- eur a jeho záväzok ako dlžníka úver splatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 566,81 eur, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.6.2015 a so splatnosťou poslednej splátky dňa 15.2.2045. Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 13.5.2015, si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku záložným právom k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, nachádzajúcich sa v k. ú. F., obec F., okres N., zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom N., katastrálny odbor: pozemky registra „C“: parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 102 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 547 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 188 m2, stavba: súpisné číslo XXX, na parc. č. XXXX/X, rodinný dom. V roku 2019 sa dostal do omeškania s plnením 3 splátok. Žalovaný v 3/ mu zaslal Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 6.7.2019, v ktorom mu oznámil, že došlo k porušeniu zmluvných podmienok v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery I., účinných od 1.1.2015 a preto banka vyhlásila ku dňu 5.7.2019
mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Vyzvala ho, aby pohľadávku vo výške 118.647,54 eur uhradil do 15 dní na jej účet . Žalovaného v 3/ požiadal o umožnenie splatenia zameškaných splátok a ďalšieho pokračovania v splácaní úveru, podľa splátok dohodnutých v Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX s tým, že si je vedomý omeškania s plnením 3 splátok, k čomu došlo z dôvodu jeho pracovnej neschopnosti, počas ktorej bez príjmu. Dovtedy splátky platil riadne a včas. V čase podania žiadosti o umožnenie splatiť dlh splátkami, už pracoval. Žalovaný 3/ ako reakciu na jeho žiadosť mu zaslal stanovisko zo dňa 13.8.2019, v ktorom mu ponúkol nasledovné riešenie: 1. úhradu mimoriadneho vkladu vo výške 2.000,- eur v prospech banky, 2. následne vždy do posledného dňa každého kalendárneho mesiaca platiť splátky vo výške 650,- eur počas jedného roka, a to prvú do 30.9.2019, 3. uhradiť zostatok dlhu do 31.8.2020, ktorý vyčísli banka po uhradení predposlednej splátky. So stanoviskom zo dňa 13.8.2019, mu žalovaný v 3/ zaslal dohodu k zmluve o splátkovom úvere, resp. uznanie dlhu a dohodu o spôsobe úhrady záväzku. Túto dohodu a uznanie dlhu odmietol podpísať, pretože po dôkladnom uvážení nepovažoval za reálne, aby tieto podmienky dokázal splniť, a to najmä tú časť, podľa ktorej mal žalovanému v 3/ uhradiť ku dňu 30. 09. 2020 nárazovo celý zvyšok zostatku pohľadávky. Na jeho strane bola vôľa svoj záväzok plniť, avšak bol by schopný ho splácať len za skôr dohodnutých podmienok podľa Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.5.2015. Žalovaného 3/ žiadal niekoľkokrát o ústretovosť. Tento však postúpil predmetnú pohľadávku žalovanému v 1/, ktorý na základe návrhu na vykonanie dražby poveril jej vykonaním žalovaného v 2/. Vo výzve zo dňa 7. 7. 2020 ho žalovaný v 2/ vyzval, aby mu umožnil vykonanie obhliadky založených nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. F., teda aj domu, ktorý je jeho jediným obydlím, a že nehnuteľnosti predá bez akejkoľvek súdnej kontroly. Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou žalovaný v 3/ postúpil pohľadávku žalovanému v 1/, nepovažuje za platnú. Žalovaný v 1/ nie je oprávnený sa domáhať plnenia predajom zálohu formou dražby. Žalovaný v 3/ pred postúpením pohľadávky nedodržal ustanovenia § 528 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri postúpení pohľadávky sa mali riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, aj ustanovením § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., ktorý umožňuje postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok a to len v prípade, že by neuhradil banke svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s tým, že má v spotrebiteľských zmluvách prioritné postavenie vo vzťahu k § 565 Občianskeho zákonníka, pričom veriteľ má právo od dlžníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky, ale len ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej trojmesačná lehota. Až po jej uplynutí nastane strata výhody splátok upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, ak je súčasne splnená podmienka o upozornení dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Na jeho strane vznikli dôvodné pochybnosti o splnení si tejto povinnosti zo strany žalovaného v 3/. Došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, ktorý banka nemôže v žiadnom prípade postúpiť na nebankový subjekt a mohla tak postúpiť iba nesplatenú časť úveru. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané, resp. v rozpore so zákonom), potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom, a ako také je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. K vyhláseniu úveru za predčasne splatný došlo v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami zákona o bankách. Nakoľko nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, nemôže byť platným ani následné postúpenie údajne vzniknutej pohľadávky. Takáto postupovaná pohľadávka ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení, totiž neexistovala. Ku dňu postúpenia pohľadávky nebol platne a účinne splatný celý úver, a preto banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane príslušenstva na iný subjekt. Zmluva o postúpení pohľadávky, je tak rovnako neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto sa žalovaný 1/ nestal nadobúdateľom pohľadávky. Podľa jeho názoru, postup banky pri vyhlasovaní okamžitej splatnosti úveru je neprimerane vysokou sankciou za tri neuhradené splátky, ktoré ním boli následne uhradené. Žalovaný v 3/ nerešpektoval primeranosť pri svojom postupe, nebol ochotný v súčinnosti s ním nájsť také riešenie, aby dokázal naďalej plniť svoj záväzok. Ako dlžník ho niekoľkokrát žiadal o pomoc pri riešení vzniknutej situácie a trval na tom, že má vôľu pokračovať v splátkach a úver riadne splatiť v zmysle dohodnutých podmienok.
3. Žalobca spolu so žalobou podal aj návrh o nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhol, aby súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby založených nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. F. a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh o nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný 2/ ho vyzval, aby mu umožnil vykonanie obhliadky predmetných nehnuteľností, a aby pre účely vyhotovenia znaleckého posudku zabezpečil dokumentáciu nehnuteľností. Má dôvodnú obavu z hroziacej dražby rodinného domu, ktorý je jeho jediným obydlím. Má obavu, že žalovaný v 2/ predá nehnuteľnosti
skôr, ako súd rozhodne o určení neplatnosti vyhlásenia úveru za predčasne splatný a o určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, a bude voči nemu postupovať nezákonne. Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam zo dňa 13.5.2015 pripravila banka, pričom neobsahuje priamo klauzulu, že v prípade omeškania so splácaním úveru môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva bez súdneho procesu, resp. predajom zálohu formou dražby. V čl. V, bod 1. zmluvy je síce uvedené, že jej súčasťou sú aj VOP a POP, avšak v bode 2. je len odkaz na ich umiestnenie na obchodnom mieste a na webovej stránke. Pri podpise zmluvy, nebol ako spotrebiteľ dostatočným spôsobom oboznámený s obsahom VOP a POP, a už vôbec nemal vedomosť o tej skutočnosti, že svojim podpisom mal udeliť banke súhlas na predaj zálohu formou dražby, a to bez akejkoľvek súdnej kontroly. Žalovaný v 3/ v čase podpisu zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou a dostatočným spôsobom ho ako spotrebiteľa neinformoval s VOP a POP. Je toho názoru, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný a nemá inú zákonnú ochranu, ako len požiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým upraví pomery strán sporu. Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 13.5.2015 obsahuje neprijateľné podmienky. Pri uzatváraní zmluvy si žalovaný 3/ nesplnil riadne svoje povinnosti, a to posúdiť s odbornou starostlivosťou jeho schopnosť ako dlžníka splácať úver. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 4Co 55/2019. Návrh o nariadenie neodkladného opatrenia ďalej odôvodnil tým, že zmluva o postúpení pohľadávky nie je platná a žalovaný v 1/ nie je oprávnený domáhať sa plnenia predajom zálohu formou dražby. Uviedol, že inštitút dobrovoľnej dražby je nutné považovať za závažný spôsob zásahu do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, a to bez akéhokoľvek zásahu súdnej moci. Ako záložca je počas trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na jeho ústavné práva. Žalovaný v 2/ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a tá sa má uskutočniť bez preventívnej súdnej ochrany a bez toho, aby súd osvedčil existenciu výšky pohľadávky. O výške samotnej pohľadávky má teda rozhodnúť súkromný subjekt bez súdnej kontroly. Má obavu, že konaním žalovaného v 1/ môže dôjsť k sťaženiu alebo k znemožneniu rozhodovania vo veci samej. Ohrozenie jeho nároku je konkrétne a podľa jeho názoru, ho dostatočne osvedčil. Výkonom záložného práva by mohlo dôjsť k nezvratnému následku, a to k strate vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že v rodinnom dome býva so svojou rodinou, a tak by prišiel o svoje bydlisko nielen on, ale aj osoby, ktoré s ním tvoria spoločnú domácnosť. V tejto súvislosti, poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 22Co 80/2019. Podľa jeho názoru, nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti žalovaným v 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, je primerané. Nariadením neodkladného opatrenia, by záložnému veriteľovi nevznikla žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení, keďže záložné právo naďalej existuje, len by sa dočasne pozastavil jeho výkon.
4. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že dňa 13.5.2015 medzi žalobcom a žalovaným v 3/ bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť navrhovateľovi úver vo výške 129.000,- eur a záväzok dlžníka úver vrátiť v 357 mesačných splátkach po 566,81 eur, k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 15.6.2015, s dátumom konečnej splatnosti dňa 15.2.2045. Dňa 13.5.2015 medzi žalovaným v 3/ a žalobcom ako záložcom, bola uzavretá záložná zmluva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech banky ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky banky, uvedenej v čl. I., bod 2. zmluvy. Podľa čl. II., bod 1 zmluvy, zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu, nachádzajúce sa v k. ú. F., obec F., okres N., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom N., a to parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 102 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 547 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 188 m2, stavba: súpisné číslo XXX, na parc. č. XXXX/X, rodinný dom. Podľa čl. V., bod 1. až 4. zmluvy, súčasťou zmluvy majú byť: a/ Všeobecné obchodné podmienky I.. účinné od 1.1.2015 (ďalej „VOP“), b/ Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery I.. účinné od 1.1.2015 (ďalej „POP“), c/ Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje. Súčasti zmluvy sú prístupné na Obchodnom mieste a na www.I..sk <http://www.I.>. Banka odovzdáva záložcovi súčasti zmluvy elektronicky, prostredníctvom elektronickej služby internet-banking alebo na elektronickú adresu záložcu evidovanú bankou. Banka na požiadanie poskytuje záložcovi súčasti zmluvy v listinnej podobe. Všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú riadiť POP, VOP a právnymi predpismi, a to v
tomto poradí. Dňa 6.7.2019 žalovaný v 3/ oznámil žalobcovi, že nastal prípad porušenia zmluvy v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery I. účinných od 1.1.2015 v aktuálnom znení - omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace, a že ku dňu 5.7.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Z podania žalovaného v 3/ zo dňa 13.8.2019, označeného ako: Žiadosť o splátkový kalendár - stanovisko, adresovaného žalobcovi vyplýva, že obdržal jeho žiadosť, ktorá sa týka Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.5.2015, a že akceptuje možnosť odkladu dražby a ďalej splátkový kalendár na 12 mesiacov: Dohodu o uznaní záväzku s nasledovnými podmienkami: 1. úhrada mimoriadneho vkladu vo výške 2.000,- eur v prospech účtu č. XXXXXXXXXX do 31.8.2019, 2. následne vždy do posledného dňa každého mesiaca bude v prospech účtu č. XXXXXXXXXX vložená suma vo výške minimálne 650,- eur počas jedného roka, prvá splátka dohody by bola do 30.9.2019, 3. zostatok dlhu na úvere bude uhradený do 31.8.2020. Zostatok dlhu banka vyčísli po uhradení predposlednej splátky. Dňa 26.9.2019 žalovaný v 3/ zaslal žalobcovi uznanie dlhu a dohodu o spôsobe úhrady záväzku s tým, že ho žiada vrátiť ju späť s notársky overeným podpisom, najneskôr do 10.10.2019, v opačnom prípade pristúpi k výkonu záložného práva. V uznaní dlhu a v dohode o spôsobe úhrady záväzku je okrem iného uvedené, že žalobca ako dlžník prehlasuje, že svoj dlh vo výške 119.619,97 eur uznáva, a že ho uhradí podľa prehľadu úhrad: 1. až 11. úhradu vo výške 650,- eur, 12. úhradu vo výške zostatku pohľadávky banky. Žalobca tieto listiny nepodpísal. V podaní zo dňa 17.12.2019 žalovaný v 3/ oznámil žalobcovi, že jeho pohľadávka zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.5.2015 je splatná v celom rozsahu a je v omeškaní so splácaním o viac ako 3 mesiace, že výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu 17.12.2019 sumu 119.584,67 eur. Vyzval ho na jej úhradu s tým, že ak dlžnú sumu neuhradí, je oprávnený pohľadávku postúpiť tretej osobe. Upozornil ho, že vo vyčíslenej pohľadávke, nie sú zahrnuté úroky z omeškania. Podaním zo dňa 31.3.2020 žalovaný v 3/ oznámil žalobcovi, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa 24.3.2020 postúpil pohľadávku spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia žalovanému v 1/. V podaní zo dňa 16.4.2020 žalovaný v 1/ oznámil žalobcovi, že postúpená pohľadávka je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k. ú. F., zapísaných na LV č. XXXX, že k uvedenému dátumu nedošlo k vysporiadaniu predmetnej pohľadávky, a že preto môže realizovať predaj založených nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. F., obec F., okres N., vedenom Okresným úradom N., katastrálny odbor vyplýva, že žalobca je evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností, uvedených vo výroku uznesenia. V časti B je poznámka: Oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe záložným veriteľom, a to E. ako postupníkom I., na základe Zmluvy o zriadení záložného práva V XXXX/XXXX, P XXX/XXXX, VZ XXX/XXXX. Žalobca písomne žalovanému v 1/ oznámil, že nezaplatil 3 splátky, že bol uznaný za dočasne práceneschopného, že žiadal banku o splátkový kalendár, pričom s tým, ktorý mu zaslala súhlasiť nemohol, zvýšené splátky by nedokázal platiť.
5. Na zistené skutočnosti súd prvej inštancie aplikoval ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 2 písm. c/, d/, § 329 ods. 1 veta prvá, § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), s odkazom na ktoré posúdil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti smerujúcej voči žalovanému 1/. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.05.2015 posúdil ako spotrebiteľskú, nepodliehajúcu však zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 13.05.2015, z ktorého dôvodu uzavrel, že poskytnutý úver nie je úverom spotrebiteľským. Konštatoval, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi a to Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 13.5.2015, Záložnou zmluvou k nehnuteľnostiam zo dňa 13.5.2015, osvedčil uzatvorenie spotrebiteľskej úverovej zmluvy a spotrebiteľskej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, a tiež vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k. ú. F., obec F., okres N., na ktorých je zriadené záložné právo. Spolu s návrhom o nariadenie neodkladného opatrenia predložil tiež listinný dôkaz a to podanie žalovaného v 1/, označené ako upozornenie pred realizáciou dobrovoľnej dražby zo dňa 16.4.2020 z obsahu ktorého vyplýva, že k tomuto dátumu nedošlo k vysporiadaniu predmetnej pohľadávky, a že môže predaj založených nehnuteľností realizovať formou dobrovoľnej dražby. Žalobcovi ponúkol možnosť vysporiadania dlhu, pričom v prípade záujmu mal ho kontaktovať na označenom telefónnom čísle. Žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva, čo vyplýva z LV č. XXXX k. ú. F., obec F., okres N.. Vo výzve zo dňa 7.7.2020 je uvedené, že žalovaný v 1/ adresoval žalovanému v 2/ návrh na vykonanie dražby. Žalobca tak osvedčil začatie výkonu záložného práva ( ust. § 1 ods. 1, 2, 3 písm. c/ zák. č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1 OZ, § 151a, § 151c ods. 3 veta prvá, § 151l ods. 1, § 151m, § 524 ods. 1, § 528 ods. 1, § 565 veta prvá, § 53 ods. 9 Obč. zákonníka /ďalej len „OZ“/). V ustanovení
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je upravená notifikačná povinnosť veriteľa. Žalovaný v 3/ ku dňu 5.7.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.5.2015. Žalobca namieta nesplnenie vyššie uvedenej notifikačnej povinnosti pôvodným veriteľom pred zosplatnením úveru. Súd zistil, že z obsahu Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 6.7.2019 nevyplýva, u ktorých konkrétnych splátok sa žalobca dostal do omeškania, a či vôbec žalovaný v 3/ ho a kedy ako spotrebiteľa upozornil na uplatnenie tohto práva, čím je spochybnené, či vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je platným právnym úkonom, či nedošlo k tomu, že žalovaný v 3/ postúpil žalovanému v 1/ tzv. „živý“ úver, a teda aká je potom skutočná výška pohľadávky. S definitívnou platnosťou bude až v konaní vo veci samej posúdené, či vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 6.7.2019 je platným právnym úkonom, či vyvolalo právne účinky. V ustanovení § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 24.3.2020 (dátum uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE) sú uvedené špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu osobu (nebankový subjekt).V prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom o bankách, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené a išlo by o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V podaní zo dňa 17.12.2019 žalovaný v 3/ oznámil žalobcovi, že výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje sumu 119.584,67 eur, a ak ju neuhradí, je oprávnený pohľadávku postúpiť tretej osobe. K uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE došlo dňa 24.3.2020. Tomuto právnemu úkonu predchádzala písomná výzva žalovaného v 3/ a omeškanie žalobcu ako klienta banky po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Žalobca však spochybňuje (okrem iného), ako to už bolo vyššie uvedené, skutočnú výšku pohľadávky a to i z dôvodu, že žalovaný v 3/ si nemal splniť notifikačnú povinnosť podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Aj táto otázka sa bude posudzovať v konaní vo veci samej. Od jej vyriešenia bude závisieť, či ku dňu 24.3.2020 bol žalobca v omeškaní s peňažným záväzkom 119.584,67 eur (zosplatnený úver) alebo iba s nesplatenou časťou úveru, a teda v akej výške na základe postúpenia pohľadávky nadobudol postupník (žalovaný 1/) pohľadávku. S tým potom súvisí aj princíp proporcionality: pomer výšky pohľadávky žalovaného v 1/ voči žalobcovi a samotnej hodnoty zálohu, ktorý je obydlím žalobcu. Dobrovoľná dražba tak ako je definovaná v zák. č. 527/2002 Z.z., predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva (§ 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka) avšak ju nesprevádza preventívna súdna kontrola. Hoci Súdny dvor Európskej únie vo veci C-34/13 nedeklaroval rozpor Slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva s únijným právom, v rozhodnutí konštatoval, že strata obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť jeho rodinu do osobitne citlivej situácie. Z obsahu návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca na adrese nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložného práva býva s osobami, s ktorými tvoria spoločnú domácnosť.Za situácie, keď žalobca rozporuje pohľadávku záložného veriteľa (žalovaného v 1/), namieta splnenie notifikačnej povinnosti zo strany pôvodného veriteľa (žalovaného v 3/ ) a tvrdí, že mohol postúpiť iba nesplatenú časť úveru, sa javí nariadenie neodkladného opatrenia ako jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná posúdenie platnosti Vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.7.2019 a Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 24.3.2020. Výkonom záložného práva by sa totiž mohlo vymôcť aj to, na čo by záložný veriteľ prípadne nemal nárok a stratou obydlia by sa žalobca mohol dostať do nezvratnej situácie, ktorá by sa nemusela dať napraviť. S tým súvisí naliehavosť ochrany. Súd neodkladným opatrením preto nariadil žalovanému v 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX k. ú. F., obec F., okres N., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobca v potrebnej miere osvedčil skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie k tvrdeniu žalobcu, že ako spotrebiteľ nebol pri podpise zmluvy dostatočným spôsobom oboznámený s obsahom VOP a POP poukazom na čl. III., bod 3. veta prvá Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.5.2015 a čl. V., bod 3. veta prvá Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 13.5.2015, uviedol, že veriteľ zrejme odovzdal žalobcovi VOP a POP, avšak to, či ho pri podpise zmlúv s nimi aj skutočne oboznámil, či postupoval s odbornou starostlivosťou, bude predmetom dokazovania až vo veci samej. Zmluvy v svojom texte ustanovenie o tom nemajú. Preto, sa výlučne pre účely rozhodovania o návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, uvedená námietka žalobcu javila súdu ako dôvodná. Rovnako pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný v 3/ zanedbal svoju povinnosť ako veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou jeho schopnosť splácať úver tak zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.5.2015 nevyplýva, či a akým spôsobom žalovaný v 3/ toto posudzoval. Dokazovanie o tom (z pohľadu zák. č. 250/2007 Z.z.), bude vykonané v
konaní vo veci samej. Preto, sa výlučne pre účely rozhodovania o návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, javí uvedená námietka ako dôvodná. Návrh o nariadenie neodkladného opatrenia smeruje aj voči žalovanému v 2/, ako dražobníkovi, nakoľko však ochrana žalobcu pred výkonom dobrovoľnej dražby bola zabezpečená nariadením neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/, čo dopadá aj na ďalší postup žalovaného 2/, súd návrh o nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 2/, zamietol.
6. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, smerujúc svoje odvolanie voči vyhovujúcej časti uznesenia (výroku I.), namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnil dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Odkazom na ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce neodkladné opatrenia (§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 CSP), tiež ustanovenia § 151a, b, j, l ods. 4 Občianskeho zákonníka upravujúce záložné právo, tiež § 21 ods. 2 a 5 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách poukázal na to, že právny poriadok SR ponúka tomu, koho právo bolo porušené o.i. aj nezákonným výkonom dobrovoľnej dražby, celý rad prostriedkov právnej ochrany vrátane žaloby o neplatnosť dražby, v prípade využitia ktorých porušené práva dotknutej osoby sa obnovujú spätne k času, ktorý predchádzal vykonaniu nezákonnej dražby. Prihliadnuc k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva, tiež existencii iných prostriedkov právnej ochrany voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva, napr. tiež výkonom nezákonnej dražby, odpadá podľa jeho názoru potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Odkazom na ďalšie rozhodnutie KS v Bratislave zo dňa 31.01.2019 pod č.k. 4Cob/7/2019-108 namieta, že argumentácia žalobcu obsiahnutá v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by bola relevantnou len v konaní o určenie neplatnosti dražby podľa osobitného predpisu, nie je však dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Výkon dobrovoľných dražieb je predmetom podnikania žalovaného 1/ a prostredníctvom neodkladného opatrenia mu bude obmedzená jeho podnikateľská činnosť, hoci nie je osvedčené, že by konal v rozpore so ZoDD. Samotná existencia záložného práva, ktorá je spochybňovaná v rámci konania vo veci samej, spolu so zmluvou o poskytnutí úveru nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Tiež poukazuje na ďalšie rozhodnutia, a to KS v Bratislave pod č.k. 6Co/101/2019-330 zo dňa 02.05.2019, tiež zo dňa 25.05.2020 pod sp. zn. 15CoCsp/13/2020, kde súdy dospeli k záveru, že žalobcovia v identických prípadoch neosvedčili potrebu chrániť ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu, než právo žalovaného na vrátenie poskytnutého úveru resp. postúpenej pohľadávky. Pokiaľ žalobca namieta neplatnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru či zmluvy o postúpení pohľadávky, k tomu sa hodlá žalovaný 1/ vyjadrovať až v rámci konania vo veci samej. Podľa jeho názoru tieto skutočnosti nie sú dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Len v krátkosti uvádza, s odkazom na ust. § 528 ods. 1, § 53 ods. 9 a § 565 OZ, že podľa jeho názoru došlo k platnému zosplatneniu úveru, ako aj k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle zákonom vyžadovaných predpokladov v uvedených ustanoveniach zakotvených. Podľa jeho názoru na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/ došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalovaného 1/, žalobca bol ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní s úhradou dlžnej sumy viac ako 90 dní a zároveň bol vyzvaný na úhradu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Tiež bola splnená oznamovacia povinnosť pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky, k čomu žalovaný 1/ doručí doklad o zaslaní, avšak jeho doručenie je zrejmé aj z listu žalobcu zo dňa 27.04.2020. Z uvedených dôvodov preto podľa jeho názoru je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý.
7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že odvolanie nepovažuje za dôvodné a rozhodnutie v dotknutej časti navrhuje ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby je primerané, jeho vydaním záložnému veriteľovi nevzniká žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nemení, záložné právo naďalej existuje, len sa dočasne pozastavuje jeho výkon.
8. Žalovaný 1/ vo svojej písomnej replike na vyjadrenie žalobcu uvádza, že s tvrdením žalobcu vo vyjadrení nesúhlasí. Podľa jeho názoru v odvolaní rozporoval a vyvrátil skutočnosti, pre ktoré žalobca požaduje nariadenie neodkladného opatrenia. O nároku žalovaného 1/ voči žalobcovi podľa jeho názoru nie sú žiadne pochybnosti a za daných okolností obmedzenie práva vykonať záložné právo zakotvené
zákonom a domôcť sa uspokojenia pohľadávky je znevýhodnením žalovaného 1/ a obmedzením jeho práv. Opakovane poukazuje na niektoré rozhodnutia iných odvolacích súdov, na ktoré poukazoval už v podanom odvolaní, z ktorých cituje a tieto replikuje. Uvádza, že trvá na podanom odvolaní v plnom rozsahu.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej "CSP") po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej - vyhovujúcej časti (výrok I.) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario). Uznesenie súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej - zamietajúcej časti (výrok II.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.
11. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného súčasne so žalobou vo veci samej vyhovel s poukazom na záver, že sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, keďže žalobca podľa jeho názoru dostatočným spôsobom osvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami, čo odôvodňuje využitie ním požadovaného inštitútu. Žalovaný 1/, v tvrdenom postavení záložného veriteľa žalobcu a súčasne navrhovateľa dobrovoľnej dražby, odvolaním namieta správnosť tohto záveru.
12. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu a obsahom podaného odvolania a v reakcii naň tiež podaného vyjadrenia a repliky k nemu, námietky žalovaného 1/ vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a z nich vyvodil správny právny záver o splnení zákonných podmienok pre vydanie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia smerujúceho voči žalovanému 1/ ako záložnému veriteľovi a navrhovateľovi dobrovoľnej dražby. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež precízne a podrobne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k napadnutej - vyhovujúcej časti rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne nereplikoval stranám známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov plynúce z odôvodnenia súdu prvej inštancie.
13. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného 1/ odvolací súd uvádza:
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nenakladala s určitými vecami, alebo právami, alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
17. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania ( § 329 ods. 1 CSP). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
19. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, teda súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa, ktorému je možné poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia. Touto úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
20. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia, vyplýva z jeho obavy z bezprostredne hroziacej ujmy na jeho vlastníckych právach k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom speňažovania v procese dobrovoľnej dražby (ktoré naviac považuje spolu s ďalšími osobami s ktorými žije v spoločnej domácnosti za svoje obydlie) vedenej na návrh záložného veriteľa, v ktorom postavení vystupuje žalovaný 1/ (po tvrdenom postúpení pohľadávky), za účelom uspokojenia podľa jeho názoru neexistujúcej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá obava pramení z dôsledkov pokračovania záložného veriteľa vo výkone záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby napriek tomu, že to nie je možné, pre nezákonné (neplatné) zosplatnenie úveru v dôsledku nesplnenia si notifikačnej povinnosti pôvodným veriteľom, spornosť existencie, resp. výšky samotnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložnou zmluvou a pre ktorú by bolo možné viesť výkon záložného práva, absencie oprávnenia navrhovateľa dražby na jej začatie o. i. tiež pre neplatné postúpenie pohľadávky a tým nesplnenie podmienok pre samotný výkon záložného práva, v ktorom má pôvod avizované zahájenie konania o výkon záložného práva procesom dobrovoľnej dražby. Vo veci samej sa domáha určenia neplatnosti zosplatenia dlhu a neplatnosti postúpenia pohľadávky, ktorá má byť uspokojená procesom speňaženia v dobrovoľnej dražbe.
21. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd sa plne identifikuje so súdom prvej inštancie v tom, že žalobca ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie zákonom predpokladaným spôsobom, teda dostatočne osvedčil existenciu skutočností odôvodňujúcich nariadenie ním požadovaného a v rozsahu súdom prvej inštancie tiež nariadeného neodkladného opatrenia.
22. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 13.5.2015 medzi žalovaným v 3/ rade a navrhovateľom ako dlžníkom a záložcom, bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere a tiež záložná zmluva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech banky ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky banky, uvedenej v čl. I., bod 2. zmluvy. Podľa čl. II., bod 1 zmluvy, zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu (žalobcu), nachádzajúce sa v k. ú. F., obec F., okres N., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom N., a to parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 102 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 547 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 188 m2, stavba: súpisné číslo XXX, na parc. č. XXXX/X, rodinný dom. Z pripojených listín tiež vyplýva a v odvolaní to potvrdzuje samotný žalovaný 1/, že dlh zo splátkového úveru plynúci, mal byť predčasne zosplatnený pôvodným veriteľom, pohľadávku majúcu v ňom pôvod mal nadobudnúť žalovaný 1/ od pôvodného veriteľa zmluvou o postúpení pohľadávky, na základe čoho si žalovaný 1/ tvrdené, v jeho prospech existujúce záložné právo na dotknutých nehnuteľnostiach viaznuce, ktoré malo byť zriadené záložnou zmluvou, uplatňuje návrhom na začatie jeho výkonu v procese dobrovoľnej dražby, ktorú svoju iniciatívu ani odvolaním nespochybňuje.
23. Ako už bolo uvedené v prechádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, vychádzajúc z obsahu žaloby žalobca tvrdí nezákonné zosplatnenie úveru pre nesplnenie si notifikačnej povinnosti pôvodným veriteľom, spornosť výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložnou zmluvou, tvrdí nesplnenie zákonných povinností veriteľa (preverenie bonity dlžníka pred podpisom zmluvy, konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou, neoboznámenie ho s VOP pred podpisom zmlúv a iné), namieta neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a tým aj nesplnenie základných zákonných podmienok pre samotný výkon záložného práva procesom dobrovoľnej dražby pre neexistenciu oprávnenia záložného veriteľa (žalovaného 1) záložné právo vôbec vykonávať a teda aj proces dražby realizovať.
24. Preskúmaním vyššie uvedených skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal potrebu naliehavej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným 1/, ako záložným veriteľom, na návrh ktorého bol začatý proces dobrovoľnej dražby s limitovaním do rozhodnutia vo veci samej z dôvodu, že výkonom záložného práva záložného veriteľa, a to speňažením nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu (o to viac, že ide o jeho obydlie) v procese dobrovoľnej dražby, pri existencii významnej pochybnosti o vecnej legitimácii žalovaného 1/ túto vôbec iniciovať, z hľadiska tak namietaného neplatného zosplatnenia dlhu, spornosti výšky pohľadávky pre ktorú by prichádzalo do úvahy záložné právo vykonať, resp. jej existencie, ako aj z pohľadu tvrdenej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je zásadným spôsobom spochybnené oprávnenie žalovaného 1/ dražbu iniciovať, naviac vo svetle toho, že ide o vec spotrebiteľskej povahy, vyžadujúcej si akcent na ochranu práv spotrebiteľa, so zreteľom na to, že dobrovoľná dražba tak, ako je definovaná v zák. č. 527/2002 Z.z., predstavuje síce jeden zo zákonných spôsobov výkonu záložného práva (§ 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka), avšak jej typickým znakom je, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola, čo znamená, že o tom, či sa dražba vykoná, či o výške uspokojovanej pohľadávky, rozhoduje súkromná osoba, podľa názoru odvolacieho súdu kumulatívne jednoznačne svedčí v prospech žalobcom požadovanej ochrany jeho práva prostredníctvom navrhovaného procesného inštitútu. Možno sa plne stotožniť so súdom prvej inštancie v tom, že za situácie, keď žalobca rozporuje pohľadávku záložného veriteľa (žalovaného v 1/), namieta nesplnenie notifikačnej povinnosti zo strany pôvodného veriteľa (žalovaného 3/) čím spochybňuje výšku pohľadávky a tvrdí, že tento mohol postúpiť iba nesplatenú časť úveru, spochybňuje tiež existenciu oprávnenia žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby, sa javí nariadenie neodkladného opatrenia ako jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná posúdenie platnosti Vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.7.2019 a Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 24.3.2020. Výkonom záložného práva by sa totiž mohlo vymôcť aj to, ako správne uvádza súd prvej inštancie, na čo by záložný veriteľ prípadne vôbec nemal nárok a stratou obydlia by sa žalobca mohol dostať do situácie, ktorá by sa nemusela dať napraviť, napriek tomu, že už vo svetle tohto sporu vo veci samej, by mohlo byť zistené, že pre započatie samotného výkonu záložného práva neexistujú zákonné predpoklady. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie tak nemá pochybnosť o tom, že potreba poskytnutia ochrany je naliehavá, v kolízii s tým, že u žalovaného 1/ sa tým len pozdrží uspokojenie jeho pohľadávky (samozrejme za predpokladu zistenia zákonného prechodu pohľadávky na neho, správnosti jej výšky a naplnenia predpokladov pre jeho postavenie záložného veriteľa a navrhovateľa dražby), čo nemožno považovať za postup neprimerane zvýhodňujúci žalobcu.
25. Bez dopadu na správnosť napadnutého rozhodnutia sú tiež námietky odvolateľa, že námietky voči dražbe má možnosť produkovať žalobca prostredníctvom vedenia sporu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, keďže ani zákonná možnosť vedenia takéhoto sporu, nediskvalifikuje žalobcu z možnosti požadovať a súd z oprávnenia upraviť za splnenia zákonných predpokladov pomery medzi dotknutými subjektmi o to viac, že za existencie žaloby vo veci samej v rámci ktorej je zásadným spôsobom spochybnené vôbec oprávnenie navrhovateľa dražby iniciovať výkon záložného práva, či existencia, príp. výška pohľadávky, pre ktorú je možné toto právo vykonávať, sa tak môže predísť reťazeniu súdnych sporov, ako aj vzniku duplicitných trov vyriešením zásadných otázok v tomto spore, ktoré majú významný dopad na to, či vôbec bude možné dobrovoľnú dražbu na návrh žalovaného 1/ vykonať, keďže v procese samotnej dražby absentuje prvotná súdna kontrola v tomto smere.
26. Úlohou súdu prvej inštancie, ako ani odvolacieho súdu v procese rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (či odvolania proti jeho nariadeniu) nie je skúmať dôvodnosť tvrdení žalobcu o existencii vád procesu zosplatnenia úveru, či postúpenia pohľadávky, resp. ich nedôvodnosť z pohľadu vyjadrenia odvolateľa, ktoré by boli, či neboli spôsobilé k záveru o neplatnosti
dotknutých úkonov, teda skúmať výšku dlhu, či naplnenie zákonných predpokladov pre zosplatnenie úveru, postúpenie pohľadávky a následne tiež splnenie podmienok pre výkon záložného práva, teda posudzovať dôvodnosť skutočností, ktoré môžu byť predmetom posudzovania len vo veci samej, ale jeho úlohou bolo iba preskúmať existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, s ktorým limitom závery súdu prvej inštancie korešpondujú.
27. V nadväznosti na to, k odlišnému posúdeniu predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, nie sú spôsobilé ani odvolacie tvrdenia žalovaného 1/, že tvrdenia žalobcu o nezákonnosti zosplatnenia úveru, či postúpenia pohľadávky nie sú opodstatnené.
28. Ako už bolo tiež uvedené vyššie, rozhodnutie o neodkladnom opatrení vzhľadom na charakter tohto inštitútu, ktorým je rýchla a účinná ochrana potencionálne ohrozeného práva, nepredpokladá na rozdiel od rozhodovania vo veci samej plnohodnotné dokazovanie, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností nariadenie neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo. Až po preskúmaní rozhodujúcich skutočností bude možné ustáliť, či a koľko prípadne ešte žalobca dlhuje, či boli splnené podmienky pre zosplatnenie úveru, postúpenie pohľadávky a následné započatie výkonu záložného práva, resp. či toto vôbec platne vzniklo a tiež či platne prešlo na žalovaného 1/, teda či tu nie je existencia skutočností diskvalifikujúcich žalovaného 1/ z jeho výkonu.
29. Bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia sú tiež námietky žalovaného 1/ spočívajúce v tom, že prostredníctvom neodkladného opatrenia bude neprimerane zasiahnuté do jeho práv.
30. Nemožno pochybovať, že podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok, avšak vlastnícke právo všetkých vlastníkov má nielen rovnaký zákonný obsah, ale aj ochranu, ktorá dopadá nielen na žalovaného 1/, ale tiež žalobcu o to viac, že sa kumuluje na jeho strane s ochranou ďalšieho práva na rešpektovanie jeho obydlia, za ktoré považuje nehnuteľnosti, ktoré majú podliehať speňaženiu v procese dobrovoľnej dražby (čl. 20 a 21 ústavy), teda výkon záložného práva sa jednoznačne môže nepriaznivo a nenávratne dotknúť tiež obydlia žalobcu, ktoré si za týchto okolností v kolízii s tvrdeným právom žalovaného 1/ na uspokojenia pohľadávky prostredníctvom dobrovoľnej dražby nepochybne vyžaduje naliehavú okamžitú ochranu prostredníctvom dôvodne žalobcom požadovaného využitia inštitútu neodkladného opatrenia.
31. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. "Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, či prípadne podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku by aj skončilo" (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008., sť. č. 19009/04, bod 50.).
32. V konečnom dôsledku bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia je tiež poukaz odvolateľa na niektoré rozhodnutia iných odvolacích súdov, keďže odvolací súd jednak v tejto veci nie je nimi viazaný a jednak je zrejmé (už len z výňatkov týchto rozhodnutí, ktoré sú obsiahnuté v odvolaní), že nemajú pôvod v identických okolnostiach, aké boli ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie zistené v posudzovanej veci (v jednom prípade ide zjavne o obchodnoprávny spor nedotknutý spotrebiteľským prvkom, ani v jednej veci nie je spochybňovaná vecná legitimácia záložného veriteľa oprávňujúca ho proces dražby vyvolať a v jednej veci zjavne nie je spornou ani výška pohľadávky, pre ktorú sa dražba vedie), z ktorého dôvodu prijaté závery na podmienky tejto veci nie sú svojim výsledkom aplikovateľné.
33. Z uvedených dôvodov v súhrne tak odvolací súd konštatuje, že nedošlo k naplneniu odvolacích dôvodov produkovaných žalovaným 1/, keďže neodkladné opatrenie vzhľadom k skutkovým zisteniam, ktoré napĺňajú zákonné predpoklady, využitie tohto inštitútu umožňujúce, je opodstatnené.
34. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti (výroku I.) je tak vecne správne, preto bolo potrebné v uvedenom rozsahu toto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Žalovaný 1/ v odvolaní
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v dotknutej časti.
35. Identicky ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania vzniknutých v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia medzi stranami nerozhodoval, keďže v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie tiež vo veci samej končí (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súčasťou podanej žaloby vo veci samej) a to v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP, pričom s otázkou trov konania a ich prípadnej náhrady, prichádza do úvahy sa súdom prvej inštancie vysporiadať až následne v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (a to vrátane trov vzniknutých v odvolacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia).
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).