Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-224-2019.pdf
PDF · 101.15 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/224/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Margarétou Milecovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
R. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XX, C., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 1, M. M., a otec X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, C., o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na zníženie výživného, podaný na Okresnom súde Žilina dňa 25.07.2019, zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom podaným osobne na Okresnom súde Žilina dňa 25. 07. 2019 domáhala, aby súd znížil výživné na maloletého R. z dôvodu, že od posledného rozhodnutia súdu sa podstatne zmenili jej pomery. Od marca 2019 je vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v banskej Bystrici. Má podanú žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi avšak do dnešného dňa jej nebola poskytnutá. Nemá absolútne žiaden príjem. Okrem toho má maloletú dcéru O., nar. XX. XX. XXXX, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť a ktorá nemá v rodnom liste uvedeného otca, takže sa o ňu stará sama. V súčasnosti býva s dcérou v byte u starej matky v M. M., kde maloletá zároveň navštevuje základnú školu. V marci 2019 bol na jej osobu vyhlásený konkurz. Keďže sa podľa jej názoru podstatne zmenili pomery, ktoré tu boli v čase vydania rozsudku o výživnom, navrhla aby súd upravil výšku výživného zo sumy 66,- eur na sumu 30% sumy životného minima, t.j. na 31,- eur odo dňa 01. 03. 2019, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
2. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky na zníženie výživného, prijatom na Okresnom súde Žilina dňa 08. 10. 2019 uviedol, že nesúhlasí so znížením výživného. Výživné v sume 66,- eur bolo určené v roku 2016, pomery matky sa nezmenili natoľko, aby nebola schopná výživné platiť. Matka nikdy nepracovala oficiálne a na zmluvu. Napriek tomu, že tvrdí, že nemá žiaden príjem a nie je schopná platiť výživné v sume 66,- eur ( ktoré neplatila pravidelne od augusta 2018, vtedy zaplatila 170,- eur a potom 50,- eur, čo aj nahlásil na políciu a je to v riešení), je zaujímavé, že si mohla dovoliť vziať syna v roku 2018 na výlet do talianska a na dovolenku na Cypre, taktiež do marce 2019 bývala v prenajatom rodinnom dome v obci S., kde musela platiť nemalé nájomné. To že sa matka stará o maloletú dcéru O., otec chápe, avšak matka má partnera a nie je na všetko sama. Momentálne žije u starej matky, ktorá jej taktiež vypomáha a matka pracuje v nemocnici v M. M.. O všetkých týchto skutočnostiach vie aj syn R.. To že je matka v konkurze je pre ňu výhoda, nakoľko nemá iné dlžoby a jediné čo má zaplatiť je
výživné. Pomery otca sa taktiež od roku 2016 zmenili, v roku 2018 sa mu narodila dcéra a manželka je momentálne na rodičovskej dovolenke. Syn R. v roku 2019 nastúpil na strednú školu, kde sú opäť vyššie výdavky, či je to stravné alebo bežné potreby. Zníženie výživného nepovažuje za dôvodné, matka je schopná pracovať a aj platiť výživné v sume 66,- eur.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie na 12. 02. 2021. Na pojednávanie sa dostavil otec a kolízny opatrovník. Matka sa ospravedlnila v deň pojednávania z dôvodu doprovodu blízkeho rodinného príslušníka k lekárovi. Podľa doloženej listiny išlo o doprovod na očkovanie proti COVID -19. Pojednávanie nežiadala odročiť, súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Súd pojednával v zmysle ustanovenia § 31 CMP v spojení s § 180 CSP, podľa ktorého, ak sa predvolané osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti otca.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súdny spis.
5. Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že s podaným návrhom nesúhlasí a žiada, aby ho súd zamietol. Pracuje v spoločnosti W. ako elektrikár. Jeho priemerný mesačný príjem je okolo 900,- eur. Býva v byte na V. na Q.. Predmetný byt má v podielovom spoluvlastníctve so svojou súčasnou manželkou. Byt kupovali ešte pred uzavretím manželstva, niekedy pred 10, resp. 11 rokmi. S manželkou uzavreli manželstvo v roku 2017. Mesačné náklady na bývanie sú hypotéka 250,- eur, elektrina 30,- eur, plyn 10,- eur, platba bytovému družstvu 155,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti žijú on, manželka, spoločná dcéra V. A., nar. XX.XX.XXXX a mal. R.. Mal. R. bude mať 17 rokov. Študuje na SOŠ, R. cesta C.. Aktuálne je v 2. ročníku. Štúdium na uvedenej škole je 4 ročné. Mesačné náklady mal. R. sú bežné náklady na stravu okolo 150,- eur, oblečenie 40,- eur, hygiena 15,- eur, šetrenie 17,50 eur, mobil 20,- eur, poplatok za MHD 20,- eur mesačne, nakoľko aj napriek tomu, že aktuálne je výučba obmedzená, tieto náklady súvisia s účasťou na tréningoch, ktoré aj napriek pandémii prebiehajú. Počas prezenčnej výučby v škole ďalším nákladom je stravné v škole od 35 do 40,- eur. Jeho ďalšie výdavky súvisia so športom, venuje sa futbalu, kde sa uhrádza športové oblečenie, obutie, hygiena. V priemere to ročne môže predstavovať aj 1.000,- eur, ale časť týchto nákladov už maloletému finančne zabezpečuje agent, ktorého aktuálne má.Od augusta 2018 eviduje väčší dlh na výživnom, približne okolo 1.000,- eur. Aktuálne sa vedie voči matke maloletého aj trestné konanie pod sp. zn. 47T/2/2020 pre trestný čin zanedbávania povinnej výživy, ktoré nie je k dnešnému dňu právoplatne skončené. Matka si vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne. Na výživu maloletého neprispieva každý mesiac. Stáva sa, že neuhradí niekoľko mesiacov za sebou, potom príde od nej vyššia platba, ktorá zodpovedá napr. dvom resp. trom mesiacom, ktoré uhradí naraz. Za uplynulý rok 2020 neuhradila výživné za niekoľko mesiacov po sebe, možno päť alebo šesť mesiacov. V decembri uskutočnila úhradu vo výške 132,- eur a následne v mesiaci január výživné opätovne neposlala. Maloletý je v kontakte s rodinou matky. Navštevuje aj súrodencov matky.
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že návrh matky navrhuje zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletého. Naopak otcovi by odporučil podať návrh na zvýšenie výživného, nakoľko od doby, kedy bolo naposledy určované výživné, sa zmenili pomery na strane maloletého.
7. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni matka v období 03. 11. 2018 až 31. 12. 2018 pracovala na Dohodu o vykonaní práce v spoločnosti P. G. s.r.o. V období od 11. 01. 2019 až 13. 03. 2019 na základe Dohody o vykonaní práce v spoločnosti X. s.r.o. V období od 04. 02. 2019 do 06. 03. 2019 ako zamestnanec v spoločnosti J. W., s.r.o. V období od 03. 06. 2019 až 07. 06. 2019 ako zamestnanec v spoločnosti R. - V., spol. s.r.o. V období od 03. 09. 2019 do 30. 09. 2019 v spoločnosti H. V., s.r.o. a v období od 04. 11. 2019 do 31. 10. 2020 v spoločnosti S. V. SK s.r.o, kde v prvých troch mesiacoch hrubý príjem matky bol od 783,25 eur do 1.337,23 eur.
8. Podľa potvrdenia o príjme od spoločnosti X. s.r.o dosiahla matka čistý príjem v mesiaci 01/2019 91,39 eur.
9. Podľa potvrdenia spoločnosti J. W., s.r.o. matka v spoločnosti pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29. 01. 2019. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe na základe dohody. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú - na dobu jedného roka a to na obdobie od 04. 02. 2019 do 03. 02.
2020. V prípade ak by nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru za obdobie skúšobnej doby v trvaní 3 mesiacov by bola zamestnancovi prislúchala hrubá mesačná mzda vo výške 900,- eur a za každý ďalší mesiac vo výške 1.000,- eur. Podľa potvrdenia o príjme, čistá mzda za 02/2019 bola 684,26 eur a za mesiac 03/2019 222,95 eur.
10. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny M. M. matka bola v vedená v evidencii ako uchádzač o zamestnanie v období od 07. 03. 2019 do 02. 06. 2019, od 08. 06. 2019 do 02. 09. 2019 a od 01. 10. 2019 do 03. 11. 2019. V roku 2019 poberala dávku v hmotnej núdzi v období 05-06/2019 v sume 141,20 eur, 07/2019 v sume 51,80 eur, 08-09/2019 v sume 141,20 eur.
11. Podľa správy Sociálnej poisťovne pobočka M. M. matka v období 03/-08/2020 poberala ošetrovné, kedy jej bola celkovo vyplatená suma 2.889,80 eur a od 10/2020 do 12/2020 jej bolo vyplatené nemocenské v sume 1.573,90 eur. Dočasná práce neschopnosť matky trvá od 24. 09. 2020 doteraz.
12. Podľa potvrdenia o príjme otca, otec od 22. 08. 2018 pracuje v spoločnosti W. C. s.r.o., M. cesta XXXX/XA, XXX XX C.. Jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 01/2019 do 09/2019 bol 744,87 eur. V období od 01/2019 do 07/2019 poberal otec materské. Za uvedené obdobie mu bola vyplatená suma dávok vo výške 4.189,60 eur.
13. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 37P/40/2016-211 zo dňa 01. 12. 2016 súd zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu mal. R. sumou 66,- eur mesačne s účinnosťou od 01. 06. 2016.
14. Podľa potvrdenia o návšteve školy, mal. R. A. v školskom roku 2020/2021 je žiakom II. B triedy V. športovej školy, R. cesta 4, C..
15. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoji životných nákladov.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom otca a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že návrh matky na zníženie výživného nie je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 37P/40/2016-211 zo dňa 01. 12. 2016, na základe ktorého bola matka povinná prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške 66,- eur mesačne. V predmetnom konaní súd nemal riadne zdokladovaný príjem matky, podľa jej vlastného vyjadrenia v tom čase bola dobrovoľne nezamestnaná s príjmom 125,- eur mesačne, zároveň vykonávala prácu ako SZČO v D. republike, kde dosahovala príjem aj 20.000,- Kč. Súd však nevedel ustáliť či išlo o pravidelný príjem, resp. o príjem za aké obdobie išlo. Otec pracoval pre spoločnosť W. s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 560,- eur. Maloletý R. bol v 7. ročníku na základnej škole.
17. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov.
18. Súd mal preukázané, že od posledného rozhodovania súdu, od decembra 2016 došlo k zmene pomerov na strane matky. Matka žije v spoločnej domácnosti so starou matkou a mal. dcérou O., nar. XX. XX. XXXX, ktorú má vo svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že matka v priebehu roka 2019 vystriedala viaceré zamestnania, či už ako zamestnanec alebo na základe dohody, v ktorých však pracovala len vo veľmi krátkych časových intervaloch, najviac 2 mesiace, s výnimkou posledného zamestnania v spoločnosti S. V. SK s.r.o, kde pracovala od 04. 11. 2019 do 31. 10. 2020. Výška príjmu, ktorý dosahovala, resp. mohla dosahovať, ak by pracovný pomer nebol ukončený boli podrobne uvedené v bode 7., 8. a 9. Otec maloletého pracuje v spoločnosti W. C., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 900,- eur. Otec je ženatý a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére V. A., nar. XX.XX.XXXX. Mesačné náklady na bývanie sú hypotéka 250,- eur, elektrina 30,- eur, plyn 10,- eur, platba bytovému družstvu 155,- eur mesačne. Mal. R. navštevuje 2. ročník Strednej športovej školy v C.. Mesačné náklady na mal. R. predstavujú: strava 150,- eur, oblečenie 40,- eur, hygiena 15,- eur, šetrenie 17,50 eur, mobil 20,- eur, poplatok za MHD 20,- eur mesačne. Počas prezenčnej výučby v škole ďalším nákladom je stravné v škole od 35 do 40,- eur. Oproti stavu, za ktorého súd schvaľoval rodičovskú dohodu v roku 2016, sa zvýšili u mal. R. výdavky na stravu, oblečenie, obuv, ako aj výdavky, ktoré súvisia s jeho záujmami, či výdavky na školu, keďže už študuje na strednej škole. S prihliadnutím na uvedené súd dospel k záveru, že zmena pomerov na strane matky, ktoré jej bránili plniť si vyživovaciu povinnosť boli len prechodné a zároveň je v možnostiach a schopnostiach matky dosahovať príjem, ktorý jej umožní plniť si vyživovaciu povinnosť, čoho dôkazom je skutočnosť že matka bola schopná si nájsť prácu, kde pracovala od novembra 2019 do októbra 2020 a dosahovala hrubý príjem od 783,25 eur do 1.337,23 eur. Zároveň matka mala možnosť pracovať aj od januára 2019 v spoločnosti J. W., s.r.o. s pracovnou zmluvou na dobu určitú až do februára 2020, avšak pracovný pomer bol ukončený ešte v skúšobnej dobe na základe vzájomnej dohody. Jej hrubá mesačná mzda v skúšobnej dobe bola vo výške 900,- eur a za každý ďalší mesiac mohla byť vo výške 1.000,- eur. V dôsledku ukončenia tohto pracovného pomeru nastala u matky situáci, kedy opätovne hľadala prácu a v prípade, ak ju nemala bola vedená na úrade práce, kde jej vznikol v priebehu roka nárok na dávku v hmotnej núdzi. Matka však nepreukázala okolonosti, ktoré by jej bránili sa zamestnať, resp.
jej znemožňovali vykonávať konkrétnu prácu, ak si zamestnanie aj našla. V tejto súvislosti je potrebné povedať, že matka ani v predchádzajúcom období, kedy súd určoval vyživovaciu povinnosť, nepracovala pravidelne, v čom možno vidieť i nezodpovedný prístup matky k hľadaniu si zamestnania a zotrvania v zamestnaní, aby si zabezpečila pravidelný príjem na krytie vlastných potrieb, potrieb maloletej dcéry, ktorú má podľa jej vyjadrenia vo výlučnej starostlivosti a v neposlednom rade aj k riadnemu plneniu si vyživovacej povinnosti k mal. R.. Aktuálne matka príjem má, i keď ide o nemocenskú dávku, avšak i tá jej umožňuje plniť si vyživovaciu povinnosť. Zároveň súd poukazuje i na to, že vyživovaciu povinnosť k mal. R. si plní nepravidelne, čoho dôkazom je aj vedené trestné konanie na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 47T/2/2020 pre prečin zanedbania povinnej výživy, ktoré nie je právoplatne skončené. Záverom treba povedať, že zmena pomerov nastala na strane maloletého, ktorý je starší, študuje už na strednej škole, s čím sú jednoznačne spojené zvýšené výdavky, resp. výdavky, ktoré v čase posledného rozhodnutia súdu neexistovali a na ktorých sa vzhľadom na neplnenie si vyživovacej povinnosti, podieľa výlučne otec maloletého. S ohľadom na vek maloletého a výšku výživného, aj tú skutočnosť, že matka si neplní riadne vyživovaciu povinnosť, dokonca ani po podaní návrhu na zníženie výživného ani v navrhovanej minimálnej sume, zníženie výživného nie je v záujme maloletého a preto súd návrh matky na zníženie výživného zamietol.
19. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého. Oprávnené potreby dieťaťa závisia od veku, zdravotného stavu, pričom medzi odôvodnené potreby dieťaťa, patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie), aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, ktoré zabezpečujú rozvoj jeho záujmov, prípravu na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka.
21. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.