Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-9-2021.pdf
PDF · 85.98 KB
Case nature
Subarea
3Cob/9/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: LABUDA-ASI s.r.o., Obchodná 52/30, 053 15 Hrabušice, IČO: 36 603 970, zastúpeného SD LEGAL, s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 717 395, proti žalovanému: Obec Hrabušice, Hlavná 171, 053 15 Hrabušice, IČO: 00 329 151, zastúpenému Doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., Hlavná 111/25, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 651 258, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 13Cb/47/2020-14 zo dňa 19. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolanie o d m i e t a.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým I. Uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi vypúšťať biologický odpad - fekálie do čistiarne odpadových vôd a do čističky odpadových vôd nachádzajúcich sa v Obci Hrabušice v súlade so Zmluvou o likvidácii biologického odpadu zo dňa 1.1.2010 a to až do právoplatného skončenia sporu vo veci samej o určenie neplatnosti výpovede. II. Uložil žalovanému povinnosť, aby sa vo vzťahu k žalobcovi zdržal akýchkoľvek konaní, ktoré by ohrozili alebo znemožnili vypúšťanie biologického odpadu - fekálií do čistiarne odpadových vôd a do čističky odpadových vôd nachádzajúcich sa v Obci Hrabušice v súlade so Zmluvou o likvidácii biologického odpadu zo dňa 1.1.2010, a to až do právoplatného skončenia sporu vo veci samej o určenie neplatnosti výpovede. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie tak, že o trovách neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi vypúšťať biologický odpad (fekálie) do čistiarne odpadových vôd a do čističky odpadových vôd, a aby sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi zdržal akýchkoľvek konaní, ktoré by ohrozili alebo znemožnili toto vypúšťanie biologického odpadu a to všetko do právoplatného ukončenia sporu vo veci samej.
3. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 1.1.2010 Zmluvu o likvidácii biologického odpadu, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť mu za dojednanú odplatu možnosť vypúšťať biologický odpad - fekálie do čistiarne odpadových vôd v
Hrabušiciach. Výpoveďou zo dňa 9.6.2020 žalovaný bez udania dôvodu tento zmluvný vzťah ukončil. Žalobca argumentoval, že nakoľko nebol daný dôvod na ukončenie Zmluvy o likvidácii biologického odpadu spôsobom, ktorý zvolil žalovaný, výpoveď je absolútne neplatná a z dôvodu právnej istoty má preto naliehavý právny záujem na určení, že vzťah založený Zmluvou o likvidácii biologického odpadu naďalej trvá, ktorého určenia sa domáha žalobou vo veci samej. Spolu s predmetnou určovacou žalobou sa ale domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia, keďže je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, a to za účelom zachovania možnosti vypúšťať biologický odpad do čistiarne odpadových vôd v obci Hrabušice až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žalobca odôvodnil tým, že v časti obce Hrabušice, lokalita Podlesok, prevádzkuje reštauračné zariadenie "RUMANKA" vrátane zariadenia cestovného ruchu "Malý Majer". Obe tieto zariadenia sa nachádzajú na území obce Hrabušice, kde nie je verejná kanalizácia. Argumentoval, že nakoľko nemá možnosť biologický odpad produkovaný v týchto zaradeniach vynášať za rovnaké náklady na iné miesto a nedisponuje ani peňažnými prostriedky na zabezpečenie prevozu všetkého biologického odpadu do iného zariadenia odpadových vôd, bol by bez nariadeného neodkladného opatrenia nútený prerušiť prevádzku zariadení dotknutých vyvážaním biologického odpadu, čo by ohrozilo jeho finančnú stabilitu a znamenalo by riziko vzniku škody na jeho podnikateľskej činnosti.
4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa §§ 324 ods. 1, 2, 3; 325 ods. 1, 2 písm. d); 326 ods. 1, 2; 328 ods. 1; 329 ods. 1, 2; 330 ods. 1, 2; 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o predpokladoch nariadenia neodkladného opatrenia, obsahu neodkladného opatrenia, náležitostiach návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahových vadách návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o procesom postupe súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o neodkladnom opatrení s časovým obmedzením a s totožným výrokom, o doručení uznesenia o neodkladnom opatrení. Ďalej podľa § 36 ods. 7 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach o povinnosti obce zabezpečiť zneškodňovanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou od jej obyvateľov a ďalších osôb v obci.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP, pretože žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Z listinných dôkazov mal osvedčené, že strany dňa 1.1.2010 uzavreli Zmluvu o likvidácii biologického odpadu, ktorú žalovaný dňa 9.6.2020 vypovedal bez uvedenia dôvodu. Súd prvej inštancie považoval za zrejmé, že vypúšťanie biologického odpadu do čistiarne odpadových vôd je nevyhnutné pre zabezpečenie chodu akejkoľvek prevádzky, ktorá nie je napojená na verejnú kanalizáciu. Pokiaľ žalovaný, ktorý zmluvu vypovedal, vypúšťanie biologického odpadu do čistiarne žalobcovi neumožní, ohrozuje a znemožňuje tým ďalšiu prevádzku zariadení žalobcu a to napriek tomu, že v zmysle § 36 ods. 7 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. má povinnosť vyprázdňovať obsah žúmp v obci, v ktorej nie je verejná kanalizácia. Keďže žalobca výpoveď zmluvy žalovaným pokladá za neplatnú, pričom nemá možnosť vypúšťať biologický odpad na iné miesto, je potrebné do doby vyriešenia otázky platnosti/ neplatnosti výpovede a otázky trvania právneho vzťahu založeného touto zmluvou upraviť pomery medzi stranami tak, že žalovaný bude musieť do ukončenia sporu vo veci samej strpieť, že žalobca bude vypúšťať biologický odpad do čistiarne odpadových vôd a do čističky odpadových vôd nachádzajúcich sa v Obci Hrabušice a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by vypúšťanie biologického odpadu žalobcovi znemožnilo, prípadne ho ohrozilo.
6. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie tak, že o trovách neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
8. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca zneškodňoval len malú časť biologického odpadu vypúšťaním do čistiarne odpadových vôd v súlade so Zmluvou o likvidácii biologického odpadu zo dňa 1.1.2010, pričom väčšinu fekálií vypúšťal do šachty verejnej kanalizácie nachádzajúcej sa pred čistiarňou odpadových vôd a šachty ústiacej do verejnej kanalizácie, nachádzajúcich sa v Hrabušiciach. Okrem toho skutočnosť, že žalobca si prenos biologického odpadu zo žumpy zabezpečoval vlastným vozidlom svedčí o tom, že konal v rozpore s § 36 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), podľa ktorého odvoz odpadových vôd môže vykonávať len prevádzkovateľ verejnej kanalizácie, obec alebo osoba oprávnená podľa osobitného predpisu, pričom zákon č. 364/2004 Z.z. v otázke oprávnenia odkazuje na § 25 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), ktorý upravuje voľné živnosti. Podľa živnostenského zákona teda odvoz odpadu, resp. odpadových vôd je podnikaním, na ktoré je potrebné živnostenské oprávnenie, pričom podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, tento v čase doručenia výpovede takýto predmet podnikania zapísaný nemal. Žalovaný poukázal, že odvoz biologického odpadu zabezpečuje plynule a bezproblémovo aj zo žúmp v častiach, ktoré nie sú pokryté kanalizáciou a to prostredníctvom oprávnenej osoby, s ktorou je v zmluvnom vzťahu. Je preto spôsobilý a pripravený zabezpečiť žalobcovi vyprázdňovanie žumpy a prevoz biologického odpadu s tým súvisiaci prostredníctvom tejto oprávnenej osoby. S poukazom na uvedené výpoveď zmluvy podľa neho nepredstavuje ani znemožnenie vypúšťania odpadových vôd do čistiarne (a už vôbec nie zásah do podnikateľskej činnosti žalobcu), preto nie sú dané okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu označil ďalšie skutkové a právne tvrdenia. Zároveň poukázal na potrebu preskúmania včasnosti podaného odvolania. Uviedol, že podľa elektronickej doručenky bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia doručené žalovanému dňa 19.10.2020. Posledný deň 15-dňovej lehoty na podania odvolania teda pripadol na 3.11.2020. Keďže odvolanie bolo súdu zasielané poštou, žalobcovi nie je známe, kedy bolo odvolanie podané na poštovú prepravu. No domnieva sa, že žalovaný podal odvolanie až dňa 4.11.2020, keďže na prílohe k odvolaniu, na výpise z obchodného registra žalobcu je uvedený dátum výpisu 4.11.2020. Je preto pravdepodobné, že táto príloha bola vytlačená dňa 4.11.2020 a teda najskôr tohto dňa mohlo byť podané aj odvolanie.
10. Žalovaný v odvolacej replike vo vzťahu momentu, kedy mu bolo doručené uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie spolu s návrhom a prílohami uviedol, že predmetné uznesenie mu bolo doručené dňa 20.10.2020 a odvolanie podal v listinnej forme na poštovú prepravu dňa 4.11.2020. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil kópiu zápisu v registratúrnom denníku Obce Hrabušice č. 147 zo dňa 20.10.2020. Pokiaľ ide o námietky žalobcu vo vzťahu k zabezpečeniu likvidácie odpadu prostredníctvom osoby na to oprávnenej, žalovaný uviedol ďalšie skutkové a právne tvrdenia na svoju procesnú obranu.
11. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že doručenie je právnou skutočnosťou, ktorá nastáva nezávisle od vykonania zápisu v knihe doručených podaní žalovaného, a preto kópia zápisu v registratúrnom denníku Obce Hrabušice č. 147 zo dňa 20.10.2020 nie je spôsobilá vyvrátiť skutočný dátum doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia žalovanému. Akcentoval, že elektronická doručenka, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie napadnuté odvolaním bolo žalovanému doručené dňa 19.10.2020, má povahu úradnej listiny a kým nie je preukázaný opak, platia skutočnosti v nej uvedené.
12. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala strana sporu - žalovaný, v neprospech ktorej bolo napadnuté uznesenie vydané, skôr než toto odvolanie prejednal, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas.
13. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému odvolanie smeruje.
14. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
15. Podľa § 30 ods. 1, 3, 5 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje. Prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel. Údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.
16. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že napadnuté uznesenie spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu bolo žalovanému ako elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov doručené dňa 19.10.2020 o 17:29:27 (doručenka na č.l. 20 spisu). Lehota 15 dní na podanie odvolania proti tomuto uzneseniu začala plynúť nasledujúci deň 20.10.2020 a ukončila sa 3.11.2020 - utorok, pracovný deň. Žalovaný však odvolanie proti napadnutému uzneseniu podal až po zákonnej 15-dňovej lehote dňa 4.11.2020 tak, že v tento deň podal odvolanie na poštovú prepravu.
17. K procesnej obrane žalovaného, že podľa zápisu v registratúrnom denníku Obce Hrabušice č. 147 bolo napadnuté uznesenie doručené až dňa 20.10.2020 odvolací súd uvádza, že registratúrny denník má len charakter evidenčnej pomôcky, ktorá zaznamenáva informácie zachytávané príslušnou zodpovednou osobou v tomto denníku.
18. Keďže uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie bolo doručované žalovanému do vlastných rúk ako elektronický úradný dokument do jeho elektronickej schránky, je potrebné pre určenie okamihu doručenia vychádzať z úpravy podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente.
19. Pri elektronickom doručovaní do vlastných rúk sa doručenie zo strany adresáta potvrdzuje prostredníctvom elektronickej doručenky. V rámci elektronickej schránky sa zobrazí správa obsahujúca doručenku a údaj o úložnej lehote. Zákonnou podmienkou reálneho sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi je potvrdenie doručenia prostredníctvom elektronickej doručenky, na ktoré sa vyžaduje autentifikácia (§ 21 ods. 1 zákona o e-Governmente). Bez potvrdenia doručenia sa teda žalovaný nemohol s elektronickým úradným dokumentom súdu oboznámiť. Údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak (§ 30 ods. 5 zákona o e-Governmente). Za moment doručenia do vlastných rúk sa považuje deň, hodina, minúta a sekunda uvedené na potvrdenej elektronickej doručenke, čo v danom prípade bolo 19.10.2020 o 17:29:27. Zápis v registratúrnom denníku Obce Hrabušice o doručení vykonaný osobou k tomu poverenou, nie je sám osebe spôsobilým spochybniť údaj uvedený v elektronickej doručenke.
20. Odvolací súd preto nemohol meritórne prejednať odvolanie žalovaného, pretože bolo podané oneskorene, a preto podľa § 386 písm. a) CSP odmietol odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške proti žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).