Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Cb-10-2021.pdf
PDF · 110.45 KB
No categories available
14Cb/10/2021
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu: U. s.r.o., so sídlom V.Á. Q. XXX, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Daša Bajanová, s. r. o., sídlo: Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 52 542 696, proti žalovanému: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X, XXX XX W. K. B., o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 27.01.2021 bol tunajšiemu súdu cestou právnej zástupkyne doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca, t.j. U. s.r.o. v mene, ktorej koná Ľ. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom I. XXX domáhal, aby súd uznesením nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení petitu: Súd nariaďuje žalovanému ako konateľovi spoločnosti: U. s.r.o., sídlo: V. Q. XXX, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd.: Sro, vložka č. XXXXX/B., aby sa zdržal a nenakladal s nehnuteľným majetkom obchodnej spoločnosti: U. s.r.o., sídlo: V. Q. XXX, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, a to v rozsahu jeho predaja, darovania, scudzovania, prenajímania, zaťažovania vecným bremenom, predkupným právom, záložným právom, zámenou, vkladaním do majetku inej obchodnej spoločnosti a to nehnuteľnosti v katastrálnom území: W.Š. K. B., obec: W. K. B., okres: W. K. B., zapísané u Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor katastrálny, na LV č. XXXXX, v registri „C“, a to:
- pozemok, parcela č. XXXXX/XX, vo výmere: 532 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v celosti, 1/1,
- pozemok, parcela č. XXXXX/XX, vo výmere: 273 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, v celosti, 1/1,
- pozemok, parcela č. XXXXX/XX, vo výmere: 128 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, v celosti, 1/1,
- pozemok, parcela č. XXXXX/XX, vo výmere: 6 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v celosti, 1/1,
- stavby bez zápisu v katastri nehnuteľnosti: zrub, garáž a to s príslušenstvom: ploty, zábradlie drevené, studňa, plocha zo štrku, vodomemá šachta, oporný múr, plocha z kameňa, asfaltová plocha, vonkajšie schody, elektrická prípojka, ktoré sa nachádzajú na parcelách č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX v katastrálnom území: W. K. B., v celosti, 1/1.
Súd nariaďuje žalovanému ako konateľovi spoločnosti: U. s.r.o., sídlo: V. Q. XXX, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd.: Sro, vložka č. XXXXX/B., aby
sa zdržal a nenakladal s hnuteľným majetkom obchodnej spoločnosti: U. s.r.o., sídlo: V. Q. XXX, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, a to v rozsahu jeho predaja, darovania, scudzovania, prenajímania, zaťažovania vecným bremenom, predkupným právom, záložným právom, zámenou, vkladaním do majetku inej obchodnej spoločnosti.
Súd nariaďuje žalovanému ako konateľovi spoločnosti: U. s.r.o., sídlo: V. Q. XXX, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd.: Sro, vložka č. XXXXX/B., aby sa zdržal a nevykonával právne úkony v mene obchodnej spoločnosti: U. s.r.o., sídlo: V. Q. XXX, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, ktorými by spoločnosť preberala na seba záväzky, úvery, pôžičky a to i vrátane podpisovania zmeniek.
Toto neodkladné opatrenie sa zriaďuje až do právoplatného skončenia sporu o náhradu škody a ak žalobe vo veci samej súd vyhovie, do 30-tich dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci.
Súd ukladá žalobcovi podať v lehote 30 dní žalobu súdu o náhradu škody.
Súd priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania.
2. Žalobca podaný návrh odôvodnil následovne:
Návrh na vydanie tohto neodkladného opatrenia sa podáva vo vzťahu ku konateľovi spoločnosti ako žalovanému a plnomocenstvo na podanie tohto návrhu udelil právnej zástupkyni v zmysle § 122 ods. 3 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení, spoločník spoločnosti: Ľ. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: XXX XX I. XXX. Každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu v mene spoločnosti podal, alebo ním splnomocnená osoba, nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti. Ide o osobitnú právnu úpravu, keď spoločník má právo uplatňovať nároky v mene spoločnosti. V prípade podania žaloby spoločníkom, konatelia počas celej doby trvania súdneho sporu, strácajú právo disponovať návrhom. V ktoromkoľvek štádiu súdneho konania je oprávnený konať v mene spoločnosti iba spoločník, ktorý žalobu podal, v prípade iná ním splnomocnená osoba.
V zmysle platnej spoločenskej zmluvy sú v Článku IX. upravené práva a povinnosti spoločníkov. Okrem iného podľa bodu 1. a/ má právo spoločník podieľať sa v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou na riadení kontrole a činnosti spoločnosti, oboznamovať sa s výsledkami hospodárenia spoločnosti, predkladať návrhy orgánom spoločnosti a požadovať od nich potrebné informácie a vysvetlenia. Okrem iného podľa bodu 1. b/ má právo podieľať sa na výsledkoch podnikateľskej činnosti spoločnosti. Podľa bodu 1. h/ uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľom. Podľa článku XII. Konatelia bod 2. konatelia vykonávajú obchodné vedenie spoločnosti vo všetkých veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo rozhodovanie, ktorých si valné zhromaždenie nevyhradí. Podľa bodu 6. sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Podľa bodu 7. c/ sú v rámci svojej pôsobnosti konatelia povinní okrem iného informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Podľa bodu 7. h/ zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Podľa bodu 7. j/ pri výkone pôsobnosti konatelia nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podľa bodu 9. nároky spoločnosti na náhradu škody proti konateľom sa spravujú ustanoveniami § 135a Obchodného zákonníka. Taktiež sú konatelia v súlade s § 13 5 Obchodného zákonníka povinní zabezpečiť riadne vedenie evidencie v účtovníctve, podľa § 135a sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si o pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodovania. Nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podľa § 135a ods. 2 konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Spoločník spoločnosti Ľ. P., ktorý podáva tento návrh na vydanie neodkladného opatrenia v mene spoločnosti, je taktiež konateľom spoločnosti a zistil, že druhý konateľ spoločnosti: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom: Y. Č..X, XXX XX W. K. B., si svojvoľne v rozpore so záujmami spoločnosti
vykonáva právne úkony smerujúce k tomu, že rozpredáva majetok spoločnosti, neoprávnene zaťažuje majetok spoločnosti a to z dôvodu, aby pre seba samého získal majetok - finančné prostriedky, a pre seba samého a pre osobu blízku, aby získal v budúcnosti nehnuteľnosti. Takto koná už dlhodobo, a druhý spoločník spoločnosti a konateľ spoločnosti, t.j. Ľ. P. sa až následne dozvedel o takýchto postupoch a musel uvedené i oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Žalovaný - Q. Z., ako konateľ spoločnosti v rozpore so záujmami spoločnosti rozpredal majetok spoločnosti, čím poškodil spoločnosť a taktiež konal v rozpore so záujmami druhého spoločníka a v rozpore so záujmami spoločnosti:
Bez vedomia druhého spoločníka a konateľa spoločnosti Ľ. P. a v rozpore so záujmami spoločnosti uzatvoril kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti. Spoločník a konateľ spoločnosti Ľ. P. sa o uvedenom dozvedel dňa 27.07.2020, keď sa vrátil do práce po 3-dňovej dovolenke a zistil, že na účet spoločnosti č. účtu: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, bola dňa 27.07.2020 pripísaná suma: 122 200,- EUR ako bezhotovostný vklad z účtu: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názov proti účtu: X. G., a v ten istý deň 12:44 hod. bola z účtu spoločnosti poslaná na súkromný účet: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom je žalovaný ako konateľ a spoločník spoločnosti, suma: 70 000,- EUR. O týchto transakciách nemal spoločník a konateľ spoločnosti, ktorý v mene spoločnosti podáva návrh - Ľ. P., žiadne vedomosti. Nemohol sa skontaktovať so žalovaným a následne, pretože Ľ. P. mal vedomosti, že už v minulosti takto žalovaný ako konateľ spoločnosti konal, ale v inej spoločnosti, snažil sa skontrolovať, či nedošlo k prevodu nejakých majetkov, ktoré vlastnícky patria spoločnosti U. s.r.o.. Zistil, že v katastrálnom území: W. K. B., časť E.Č., došlo k odpredaju pozemkov - parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, a že tieto patria do vlastníctva: X. G. a X. G., F. XXXX/X, W. K. B.. Išlo o pozemky vo vlastníctve spoločnosti, kde bol podnikateľský zámer na výstavbu troch rodinných domov i s právoplatným stavebným povolením. Celú výstavbu mala realizovať obchodná spoločnosť U. s.r.o., po výstavbe mala následne už zrealizované stavby rodinných domov odpredávať. Druhý spoločník spoločnosti a konateľ spoločnosti nemal žiadne vedomosti, že žalovaný má záujem odpredávať tieto nehnuteľnosti a týmto poškodiť obchodnú spoločnosť a znížiť hodnotu i obchodného podielu Ľ. P.. Následne tak, ako je vyššie uvedené, spoločnosť nemala v účtovníctve žiadnu kúpnu zmluvu na odpredaj nehnuteľnosti a až následne ju dodatočne žalovaný do účtovníctva predložil. Zároveň tak, ako je vyššie uvedené si žalovaný ako konateľ a spoločník spoločnosti svojvoľne z účtu spoločnosti previedol na svoj účet sumu: 70 000,- EUR, čím spôsobil spoločnosti ďalšiu škodu a toto všetko vykonával v neprospech spoločnosti, v rozpore so záujmami spoločnosti, úmyselne odpredával majetok, aby pre seba získaval finančné prostriedky a zmaril podnikateľský zámer spoločnosti. V uvedenej veci bolo podané trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve PZ v Spišskej Novej Vsi, dňa 27.7.2020, následne bolo Okresným riaditeľstvom PZ v Rožňave, dňa 28.10.2020 vydané uznesenie o odmietnutí, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania žalovaného podľa § 199 Trestného poriadku alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves, dňa 15.12.2020 zrušila toto nezákonne uznesenie vyšetrovateľa.V súčasnosti je začaté trestné stíhanie, kde upovedomenie je zo dňa 05.01.2021, vydané Okresným riaditeľstvom PZ v Rožňave. Z uvedeného vyplýva, že vyšetrovateľ v súlade s § 199 ods. 1 Trestného poriadku, upovedomil Ľ. P., ktorý podáva návrh na vydanie neodkladného opatrenia v mene spoločnosti, že bolo začaté trestné stíhanie za zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, vo vzťahu k žalovanému s tým, že žalovaný konal v rozpore s § 135 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a v rozpore s bodom XII. č. 1, 6 spoločenskej zmluvy, keď rozpredával bez súhlasu druhého konateľa spoločnosti pozemky a previedol si na svoj účet sumu: 70 000,- EUR bez vedomia druhého konateľa spoločnosti a taktiež následne zaťažoval i majetok spoločnosti - zriaďoval predkupne právo ako vecné právo v prospech seba.
Taktiež spoločník a konateľ spoločnosti Ľ. P. zistil, že dňa 21.07.2020 žalovaný ako konateľ spoločník bez vedomia spoločníka a konateľa spoločnosti Ľ. P. podal návrh na vklad predkupného práva na nehnuteľnosti v katastrálnom území: W. K. B., v registri „C“, na LV č. XXXXX, a to k parcele č. XXXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 532 m2. Túto zmluvu o zriadení predkupného práva uzatvoril tak, že podpísal za obchodnú spoločnosť U. s.r.o., ako konateľ spoločnosti a predkupné právo zriaďoval v prospech seba ako fyzickej osoby, zmluva je zo dňa 21.07.2020. Z tejto zmluvy vyplýva, že osobou povinnou z predkupného práva je spoločnosť U. s.r.o., a osobou oprávnenou je žalovaný. Obsahom zriadenia predkupného práva je záväzok povinného t.j. obchodnej spoločnosti U. s.r.o., pre prípad, že by chcela pozemok akýmkoľvek spôsobom scudziť, musí tento pozemok písomne ponúknuť žalovanému, ktorý je konateľom a spoločníkom spoločnosti a to za cenu, ktorá bude určená znaleckým posudkom vyhotoveným v čase uplatnenia predkupného práva. Predkupné právo bolo
zriadené bezplatne ako vecné právo. Čo sa týka zániku predkupného práva, tento zánik je možný len prevodom vlastníctva pozemku na oprávneného, t.j. žalovaného ako konateľa a spoločníka spoločnosti, alebo dohodou medzi zmluvnými stranami. Ako vyplýva zo spisu, ktorého kópie si vyžiadal spoločník a konateľ spoločnosti Ľ. P., Okresný úrad W. K. B., odbor katastrálny, dňa 14.08.2020 zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti a toto rozhodnutie nadobudol právoplatnosť 23.10.2020.
Následne žalovaný ako konateľ a spoločník spoločnosti, vzhľadom k tomu, že mu neprešiel pôvodný vklad predkupného práva do katastra nehnuteľnosti opätovne v mene spoločnosti U. s.r.o., ako konateľ spoločnosti uzatvoril a podpísal zmluvu o zriadení predkupného práva ako vecného práva, kde už ale oprávnenou osobou je jeho mama: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom: Y. XXXX/XX, XXX XX W. K. B.. Predmetom predkupného práva je ten istý pozemok v katastrálnom území: Spišská Nová Ves, zapísaný na LV č. XXXXX, v registri „C“, a to parcela č. XXXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 532 m2. Podľa čl. III. bod 3.3. obsahom takto zriadeného predkupného práva je záväzok povinného pre prípad, že by chcel pozemok akýmkoľvek spôsobom scudziť, najskôr pozemok písomne ponúknuť oprávnenej, t.j. Q. Z., matke žalovaného a to za cenu, ktorá bude určená znaleckým posudkom vyhotoveným v čase uplatnenia predkupného práva. Predkupné právo bolo zriadené bezplatne a taktiež ako je vyššie uvedené predkupné právo, zanikne až prevodom vlastníctva k pozemku na oprávnenú, alebo dohodou o zániku predkupného práva. Taktiež, ako to vyplýva zo spisu, dokonca žalovaný predložil vyhlásenie podľa § 59a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení, že údajne sa na neho nevzťahuje táto právna úprava a to i napriek tomu, že išlo o zriadenie predkupného práva bezplatne vo vzťahu k jeho blízkej osobe a hodnota pozemku, ktorá je predmetom predkupného práva je vyššia ako 10% základného imania spoločnosti.
Uvedeným zriadením predkupného práva v prospech matky žalovaného obmedzil nakladanie s uvedenou nehnuteľnosťou spoločnosti U. s.r.o. a to hlavne z dôvodu, že táto spoločnosť, t.j. žalobca na tomto pozemku realizuje výstavbu administratívnej budovy a servisu, ktoré majú slúžiť spoločnosti a tiež ako sídlo spoločnosti. Do tejto stavby spoločnosť už investovala značné finančné prostriedky. Podľa odborného stanoviska č. 24/2019, ktoré vypracoval znalec Ing. B. S., W. D. XX, XXX XX W. K. B., ktorý je zo dňa 10.10.2019, bola určená všeobecná hodnota polohovou diferenciáciou za skupinu: Priemyselné objekty, v sume: 176 635,82 EUR a z toho sú pozemky v sume: 30 639,57 EUR a sporný pozemok, ktorý je predmetom neoprávnene zriadeného predkupného práva je v sume: 17 359,16 EUR- parcela č. 10013/17, vo výmere: 532 m2. Týmto zriadením predkupného práva spoločnosť nebude môcť požiadať ani o poskytnutie úveru, pretože prípadne zriadenie záložného práva by nebolo možné. Taktiež z dôvodu zriadenia predkupného práva vo vzťahu k parcele č. 10013/17 je a v budúcnosti môže byť problém i s užívaním ďalších parciel, ktoré patria spoločnosti a neboli zaťažené predkupným právom.
Zo všetkých popísaných konaní žalovaného ako konateľa spoločnosti vyplýva, že sa snaží všetok majetok spoločnosti získať do svojho vlastníctva resp. do vlastníctva osoby blízkej alebo rozpredáva majetok spoločnosti a finančné prostriedky z tohto rozpredaja si zasiela následne na svoj účet. Takéto konanie konateľa je konaním v rozpore so záujmami spoločnosti a ide o úmyselné konanie žalovaného za tým účelom, aby pre seba ako fyzickú osobu získal majetok spoločnosti a finančné prostriedky a obmedzil podnikateľskú činnosť v spoločnosti, v mene ktorej má ako konateľ konať. Konanie žalovaného ako konateľa spoločnosti je v rozpore so spoločenskou zmluvou, v rozpore s § 135 ods. 1 a § 135a ods. 1 prvá a druhá veta, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení. Vyššie popísané úkony žalovaného ako konateľa žalobcu predstavujú bezprostredné ohrozenie záujmov a majetku žalobcu, a tým i ohrozenie ďalšej existencie obchodnej spoločnosti. Je zrejme, že ide o nezhody spoločníkov žalobcu, ktorí majú rovnaký podiel a nie je predpoklad, že spoločnosť sama môže urobiť opatrenia na zamedzenie takých úkonov žalovaného ako konateľa, ktoré poškodzujú obchodnú spoločnosť - žalobcu. Nie je možné v zmysle spoločenskej zmluvy i pri zvolaní valného zhromaždenia, odvolať konateľa - žalovaného, alebo ho obmedziť na vykonanie právnych úkonov. Podľa znenia spoločenskej zmluvy, zo dňa 09.09.2015 - čl. XI. Valné zhromaždenie - bod 3. je valné zhromaždenie uznášania schopné ak sú prítomní spoločníci, ktorý majú aspoň polovicu všetkých hlasov. Podľa bodu 4. každý spoločník má jeden hlas na každých 50,- EUR svojho vkladu, t.j. spoločníci majú rovnaký počet hlasov. Na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov, ak spoločenská zmluva alebo zákon nevyžaduje inú kvalifikovanú väčšinu hlasov - bod 5. Tak, ako je vyššie uvedené vo vnútri spoločnosti nie je možné orgánom spoločnosti zamedziť, aby jeden spoločník spoločnosti a zároveň konateľ spoločnosti - žalovaný si svojvoľne a
v rozpore so spoločenskou zmluvou, Obchodným zákonníkom, Zákonom o účtovníctva, nakladal s majetkom spoločnosti a tento následne získaval pre seba a jemu blízke osoby. Taktiež schválenie zmeny spoločenskej zmluvy patrí do právomoci valnému zhromaždeniu - čl. XI. bod 1. písm. c/ Spoločenskej zmluvy. To, aby sa zabránilo vzniku škôd v spoločnosti, spoločnosť nemá inú možnosť, len aby jeden zo spoločníkov spoločnosti, postupoval v súlade s § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, t.j. aby uplatnil v mene spoločnosti nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi. Vzhľadom k tomu, že ešte pred začatím konania vo veci samej o náhradu škody, je potrebné bezodkladne upraviť pomery, pretože je tu obava, že neskôr môže dochádzať k vzniku ešte ďalších škôd a hrozí obava výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, je nevyhnutné, aby jeden zo spoločníkov spoločnosti v súlade s § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, zabránil tomu, aby spoločnosť neprišla o ďalší majetok na úkor záujmov žalovaného ako spoločníka a konateľa spoločnosti. Bez okamžitej úpravy, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by boli práva žalobcu ohrozené a majetok spoločnosti rozpredávaný za účelom majetkového prospechu žalovaného ako konateľa spoločnosti. Žalovaný ako konateľ spoločnosti, keď vykonáva právne úkony za žalobcu ako obchodnú spoločnosť, nechráni záujmy spoločnosti, spôsobuje jej škodu a ďalšie takéto úkony môžu ďalej ohroziť spoločnosť, jej podnikateľské aktivity, znížiť hodnotu obchodného podielu ďalšieho spoločníka. Vydanie neodkladného opatrenia navrhujeme vydať na nehnuteľný a hnuteľný majetok spoločnosti, a taktiež i vo vzťahu k vykonávaniu právnych úkonov zaväzujúcich spoločnosť t.j. k preberaniu záväzkov, pôžičiek, úverov a i k podpisovaniu zmeniek, pretože z doterajšieho konania žalovaného vyplýva, že následne uzatváraním týchto právnych úkonov by mohli vzniknúť ďalšie nereálne záväzky spoločnosti, čím by došlo k ohrozeniu majetku spoločnosti a podnikateľskej činnosti spoločnosti.
Neodkladné opatrenie navrhol žalobca vydať a jeho platnosť určiť až do právoplatného skončenia sporu o náhradu škody, a ak žalobe vo veci samej súd vyhovie, tak do 30~tich dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, pretože v prípade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia musí obchodná spoločnosť
- žalobca podať exekučný návrh na príslušný súd, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica a podľa platného Exekučného poriadku je len lehota na vydania poverenia 10 pracovných dní.
3. Spolu s podaným návrhom žalobca predložil súdu:
- Spoločenskú zmluvu, zo dňa 09.09.2015
- Výpis z OR spoločnosti U. s. r. o.
- Výpis z účtu spoločnosti U. s.r.o., od 01.07.2020 do 31.07.2020
- Kúpna zmluva zo dňa 15.07.2020
- Výpis z LV č. XXXX, katastrálne územie: W. K. B. - G. a Q.. G.
- Stavebné povolenie Mesta Spišská Nová Ves zo dňa 18.07.2019
- Zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 27.07.202
- Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Rožňave zo dňa 28.10.2020
- Uznesenie Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves zo dňa 15.12.202
- Trestné stíhanie - upovedomenie zo dňa 05.01.2021 - Okresné riaditeľstvo PZ Rožňava
- Návrh na vklad zo dňa 21.07.2020
- Zmluva o zriadení predkupného práva zo dňa 21.07.2020
- Zápisnica o nazretí do spisu, zo dňa 28.07.2020
- Úradný záznam, zo dňa 07.10.2020
- Rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves zo dňa 14.08.2020
- Návrh na vklad zo dňa 21.10.2020
- Zmluva o zriadení predkupného práva, zo dňa 21.10.2020
- Rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves zo dňa 20.11.2020
- Čestné vyhlásenie vo vzťahu k § 59a Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení zo dňa 21.10.2020
- Výpis z LV č. XXXXX, katastrálne územie: W.Á. K. B.
- Odborné stanovisko č. 24/2019, zo dňa 10.10.2019
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami (písm. c) alebo aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (písm. d).
7. Pred nariadením neodkladného opatrenia je potrebné, aby súd skúmal, či dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia jeho navrhovateľ / žalobca osvedčil. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Neodkladné opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe ničím nepodloženého tvrdenia navrhovateľa / žalobcu, resp. na základe domnienky a fikcie bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o osobách účastníkov, potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, nebezpečenstve hroziacej ujmy účastníkovi alebo akútnej hrozby, že bez dočasnej úpravy pomerov účastníkov, by bolo uplatňované právo ohrozené. Nariadiť neodkladné opatrenie je prípustné len vtedy, ak o základe nároku je zrejmé, že tento je daný. Neokladné opatrenie preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej.
8. Neokladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím vo veci samej. Pred jeho nariadením preto nie je potrebné vykonať úplné dokazovanie ako v konaní vo veci samej, základné skutočnosti je však potrebné presvedčivo osvedčiť. U neodkladného opatrenia sledujúceho dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania je ďalšou podmienkou jeho vydania (okrem existencie nároku), aj osvedčenie navrhovateľa o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, pričom toto nebezpečenstvo musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť.
9. Účelom neodkladného opatrenia, vydania ktorého sa žalobca domáha pred začatím konania vo veci samej, má byť dočasná úprava pomerov účastníkov konania. Žalobca ním chce de facto pozastaviť žalovanému výkon funkcie konateľa, nakoľko má za to, že žalovaný svojím konaním koná v neprospech žalobcu, čím mu spôsobuje škodu a súčasne poškodzuje výkon práv druhého spoločníka.
10. Preskúmaním žalobcom predložených listín súd dospel k názoru, že žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca neosvedčil také konkrétne správanie žalovaného, ktoré by toho času viedlo k dôvodnej potrebe úpravy pomerov účastníkov konania nariadením predbežného opatrenia.
11. Podľa názoru súdu sa žalobca toho času domáha nariadenia neodkladného opatrenia len na základe domnienky o predpokladanom ďalšom konaní žalovaného.
12. Tvrdenia žalobcu o správaní žalovaného a možných následkoch jeho správania, ktorých dôkazom sú listiny predložené súdu, síce môžu vzbudzovať obavu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, avšak žalobca nijako neosvedčil, že konaním žalovaného skutočne dochádza k akútnej hrozbe nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v znemožnení výkonu práv ostatných spoločníkov žalobvu, či ohrozenia jeho samotnej existencie. Žalobca teda neosvedčil, že žalovaný koná tak, že to skutočne vedie k dôvodnej obave, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, keďže len reálnosť obavy z ohrozenia môže byť dôvodom na použitie neodkladného opatrenia.
13. Žalobca teda v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a neosvedčil ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, súd preto návrh zalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
14. Súd v súvislosti s podaným návrhom tiež poukazuje na to, že žalobca sa podaným návrhom domáha, aby súd de fato pozastavil žalobcovi výkon funkcie konateľa spoločnosti, avšak podľa názoru súdu, by tak druhý z konateľov / spoločníkov získal v dôsledku takto nariadeného neodkladného silnejšie postavenie, čo je pri nariadení neodkladného opatrenia neprípustné, pretože o pomeroch medzi účastníkmi by sa malo rozhodnúť až v budúcnosti, a to návrhom vo veci samej.
15. Pre úplnosť však súd uvádza, že nevidí dôvod, pre ktorý by mal zaviazať žalobcu na podanie návrhu vo veci samej o náhradu škody, nakoľko žalobca v tomto smere nie je žiadnym spôsobom limitovaný.
16. Súd pri svojom rozhodovaní tiež poukazuje na to, že konanie žalovaného neposudzoval ako zákonné, či prípadne nezákonné, nakoľko podľa názoru súdu je toto v súčastnosti predmetom posúdenia orgánov činných v trestnom konaní, a teda súd tiež poukazuje na to, že pokiaľ skutočne došlo ku škode tak ako sa žalobca v podanom návrhu domnieva, je možné sa jej domáhať aj v adhéznom konaní.
17. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O nároku plne úspešného žalovaného na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, ale nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.