Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Cb-37-2024.pdf
PDF · 91.37 KB
Case nature
Subarea
68Cb/37/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XX, XXX XX D., proti odporcovi: SUEDEX s. r. o., so sídlom: Viestova 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 572 710, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, Okresnému súdu Banská Bystrica doručeným dňa 11.03.2024 domáhal aby súd neodkladným opatrením uložil odporcovi povinnosť zvolať Valné zhromaždenie na bližšie neurčenom notárskom úrade, tak aby mohla byť vypracovaná notárska zápisnica a zároveň aby mu bola sprístupnená a vydaná dokumentácia a správy o riadení a hospodárení odporcu, a to v digitálnej ako aj papierovej forme do 10 dní od rozhodnutia súdu.
2. Navrhovateľ je spoločníkom v odporcovi, pričom je vlastníkom 50%-tného obchodného podielu v odporcovi. Odporca je právnická osoba – obchodná spoločnosť, v mene ktorej koná E. F. B., a súčasne je rovnako, ako navrhovateľ vlastníkom 50%-tného obchodného podielu v odporcovi.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil len tým, že odporca, resp. konateľka odporcu vedome a preukázateľne odmieta deklarovať aktivity odporcu a zverejniť správu o riadení odporcu, a odmieta sprístupniť akúkoľvek dokumentáciu o majetku odporcu. Rovnako odmieta zverejniť účtovné záznamy odporcu, správu o výdavkoch a príjmoch odporcu navrhovateľovi, ako spoločníkovi. Navrhovateľ ďalej dôvodil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že došlo v rámci hospodárenia odporcu k poníženiu hodnoty majetku odporcu, keď odporca počas roku 2021 znížil svoj majetok z hodnoty 19.760 Eur na hodnotu 3.726 Eur, pričom finančné prostriedky nachádzajúce sa v bankách klesli z hodnoty 14.602 Eur na hodnotu 131 Eur, a výsledok hospodárenia bol priznaný vo výške -16.162 Eur za rok 2021 oproti bezprostredne predchádzajúcemu roku 2020, keď výsledok hospodárenia dosahoval sumu vo výške 420 Eur.
4. Navrhovateľ sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia aj z dôvodu toho, že konateľka v odporcovi nezvolala za rok 2019, 2020, 2021, 2022 a 2023 valné zhromaždenie, tak ako to predpokladá § 128 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník, t.j. konateľ zvolá valné zhromaždenie najmenej raz za rok. Týmto konaním, resp. nekonaním si konateľka podľa tvrdení navrhovateľa vedome a zámerne neplní svoje povinnosti v odporcovi voči spoločníkom. Navrhovateľ uviedol, že sa opakovane minimálne 15 krát pokúšal vyzvať konateľku odporcu, aby zvolala valné zhromaždenie, a však neúspešne.
5. Navrhovateľ súdu uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica Uznesením sp. zn. 67Cb/24/2022 zo dňa 05.01.2023 už jedno neodkladné opatrenie nariadil, ktorým uložil povinnosť odporcovi, sprístupniť svoje účtovníctvo. Odporca podľa tvrdení navrhovateľa sprístupnil účtovníctvo len v neúplnej miere, pričom odporcom neboli zdokladované a predložené v úplnosti podklady, a doklady súvisiace s platbami voči spoločnosti GENERAL SERVICE COMPANY LLC, so sídlom: Tbilisi, Gruzínsko, identifikačné číslo: 40 – 027 – 3967.
6. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP)
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 128 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení, Ak zákon, spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolávajú valné zhromaždenie konatelia najmenej raz za rok.
14. Podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
15. Z charakteru navrhovaného neodkladného opatrenia jednoznačne vyplýva, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže tento inštitút slúži iba na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Právo na uloženie povinnosti a informácie takouto pohľadávkou nie je.
16. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje zákonom predpísané náležitosti v tom rozsahu, že v predmetnom návrhu absentuje opis rozhodujúcich skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ súdu neposkytol opis takých skutočností, ktoré by hodnoverne osvedčovali dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
17. Každé podanie adresované súdu musí obsahovať všeobecné náležitosti, ktoré sú vymedzené v § 127 CSP a následne pri neodkladných opatreniach zákon vyžaduje, aby takéto podanie obsahovalo aj osobitné náležitosti vymedzené v § 326 a § 132 CSP. V prípade, ak podanie neobsahuje exaktne vymedzené náležitosti podania značí to jeho vadu. Z hľadiska právnej úpravy neodkladných opatrení je osobitne podstatné, či zistené vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Negatívny záver vo vzťahu k tejto otázke (čiže záver, že v konaní zistená prekážka pokračovať nebráni) znemožňuje súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť. Súd musí teda o návrhu rozhodnúť štandardným spôsobom, a to vyhovujúcim alebo zamietajúcim výrokom. Vadou
návrhu v zmysle jeho neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti rozhodne nie je to, že návrhu nemožno vyhovieť. Za daných okolností súd návrh zamietne, tak ako v danom prípade a jeho rozhodnutie je následne preskúmateľné v rámci odvolacieho konania. (C.H. Beck, Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, r. 2022)
18. Súd individuálne vyhodnocoval, či nedostatok tohto návrhu spočívajúci v absencií opisu rozhodujúcich skutočností je nedostatkom, ktorý bráni súdu pokračovať v konaní alebo nie. Pričom dospel k názoru, že nejde o nedostatok, ktorý by tomu bránil. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku ako aj absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré by mal navrhovateľ k návrhu pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 CSP. Tieto vady sú potom dôvodom na jeho zamietnutie. Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý bol zo strany navrhovateľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia daný nebol dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, čo malo za následok, že ho súd zamietol. Navrhovateľ laxne opísal rozhodujúce skutočnosti relevantné pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom súdu poskytol ako dôkaz len e-mailovú komunikáciu medzi ním a konateľkou v odporcovi.
19. Ďalej z petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že požadoval, aby súd nariadil odporcovi – spoločnosti zvolať Valné zhromaždenie na notárskom úrade. Súd uvádza, že v zmysle § 128 ods. 1 Obchodného zákonníka oprávneným subjektom na zvolanie valného zhromaždenia v spoločnosti s ručením obmedzeným je konateľ spoločnosti. Navrhovateľ zároveň nepreukázal, že by uvedené ustanovenie zákona bolo rozšírené v spoločenskej zmluve aj na odporcu. Preto v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentuje správne adresovanie uloženia povinnosti zvolať valné zhromaždenie spoločnosti, keď navrhovateľ požadoval, aby súd uložil spoločnosti a nie konateľovi, aby vykonal túto zákonnú povinnosť. Z tohto dôvodu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti považuje za podaný voči nesprávnemu subjektu.
20. Súd druhú časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá sa týkala povinnosti spoločnosti sprístupniť a vydať dokumentáciu a správy o riadení a hospodárení spoločnosti v digitálnej a papierovej forme navrhovateľovi ako spoločníkovi odporcu posudzoval v zmysle § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka.
21. Navrhovateľovi ako spoločníkovi odporcu patrí právo nahliadať do dokladov spoločnosti. S existenciou obchodného podielu je spojená účasť spoločníka v spoločnosti, z ktorej vyplývajú pre spoločníka určité práva a povinnosti a tomu zodpovedajúce práva a povinnosti spoločnosti. Súvisiacim nemajetkovým právom spoločníka je aj právo nahliadať do dokladov spoločnosti (§ 122 ods. 2 Obchodného zákonníka).
22. Súd v súvislosti s požiadavkou proporcionality a posúdenia dôvodnosti navrhovaného rozsahu neodkladného opatrenia pripomína, že dokladmi spoločnosti, do ktorých môže spoločník nahliadať, sú všetky doklady súvisiace s fungovaním spoločnosti a v súvislosti s realizáciou predmetu jej činností, najmä účtovné doklady a zmluvy, ktoré uzatvára konateľ v mene spoločnosti. Právo spoločníka na poskytovanie informácií a sprístupnenie dokladov spoločnosti zahŕňa tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby spoločník získal rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti. Medzi také informácie nepochybne patria najmä informácie o štruktúre majetku spoločnosti a o významnejších v zmluvách, týkajúcich sa nakladania s týmto majetkom. Navrhovateľ ako spoločník odporcu má aj zákonom priznanú možnosť požiadať konateľa odporcu, aby mu objasnil dôvody realizácie určitých úkonov, ktorými podľa presvedčenia navrhovateľa dochádza k znižovaniu hodnoty jeho obchodného podielu.
23. Z ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo nevyplýva, či je spoločník oprávnený nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti, alebo či predmetné oprávnenie spoločníka podlieha určitým obmedzeniam. Po zohľadnení systematiky ustanovenia § 122 Obchodného zákonníka je zrejmé, že odsek 2 uvedeného zákonného ustanovenia nie je možné pri posudzovaní rozsahu práva spoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti vykladať samostatne, ale výlučne v spojení s oprávneniami spoločníka vyplývajúcimi mu z § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka. Základným právom spoločníka je právo podieľať sa na riadení spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách (§ 122 ods. 1 Obchodného zákonníka). Valné zhromaždenie sa považuje za najvyšší orgán spoločnosti. Je to
práve valné zhromaždenie, ktoré rozhoduje o najzávažnejších otázkach spoločnosti (§ 125 Obchodného zákonníka), a ktoré môže udeľovať pokyny konateľom, prípadne obmedziť ich konateľské oprávnenie. Za účelom realizácie predmetného oprávnenia zákon v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka zakotvil právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti. Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti tak predovšetkým sleduje, aby mal spoločník pri využívaní oprávnenia podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka k dispozícii relevantné informácie o záležitostiach spoločnosti (jej majetku a záväzkoch, ich predpokladanom vývoji, prípadne o budúcom podnikateľskom zámere spoločnosti, na ktorej podnikaní sa ako spoločník zúčastňuje svojim vkladom) a aby tieto informácie mohol využiť predovšetkým pri hlasovaní na valnom zhromaždení, resp. pri hlasovaní mimo valného zhromaždenia podľa § 130 Obchodného zákonníka. Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti je tak späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti, ktoré sa týkajú najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti. Z ustanovenia § 122 Obchodného zákonníka teda nemožno vyvodiť právo spoločníka nahliadať do všetkých dokladov spoločností. Toto právo zákon zveruje členom na to povolaného orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným - t. j. členom dozornej rady, ktorí sú oprávnení žiadať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti (k tomu viď aj ustanovenie § 138 ods. 2 Obchodného zákonníka). Na predmetnom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že dozorná rada je v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným konštruovaná ako fakultatívny orgán, keď jej zriadenie závisí výlučne od vôle spoločníkov vyjadrenej v spoločenskej zmluve. Nemožno preto dospieť k záveru, že oprávnenie spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka je koncipované rovnako široko, ako je to v prípade oprávnenia členov dozornej rady a tento záver platí aj vtedy, ak spoločnosť nemá dozornú radu zriadenú. Na spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nemá zriadenú dozornú radu, neprechádzajú oprávnenia, ktoré zákon zveruje dozornej rade ako kontrolnému orgánu spoločnosti (§ 138 ods. 1 Obchodného zákonníka), resp. jej jednotlivým členom (§ 138 ods. 2 Obchodného zákonníka).
24. Právo spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti v zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka preto podlieha určitým limitom. V prvom rade sa jedná o rozsah informácií, ktoré môže spoločník žiadať a dokladov, do ktorých je oprávnený nahliadať. Tento rozsah je daný najvýznamnejšími úkonmi a záležitosťami spoločnosti týkajúcimi sa hospodárenia a významnejšieho majetku spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti. Do obsahu práv spoločníka vymedzených v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nepatrí právo dožadovať sa informácií (alebo sprístupnenia dokladov), ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti.
25. Ďalším obmedzením pre výkon práv spoločníka upravených v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka je, že ich uplatňovanie nesmie byť uskutočňované šikanóznym spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že spoločník nesmie uplatňovať svoje práva predovšetkým spôsobom, ktorý by obmedzoval spoločnosť pri výkone svojej činnosti, alebo ktorý by ukladal spoločnosti neprimerané povinnosti. Platí, že v rozsahu, v akom je spoločník oprávnený nahliadať do dokladov spoločnosti, je spoločnosť povinná umožniť nahliadnuť mu do nich, prípadne mu umožniť, aby si z nich vyhotovil výpisy, odpisy prípadne ich kópie. Pokiaľ ide o vyhotovovanie kópií spoločníkom z jednotlivých dokladov spoločnosti, spoločnosť je povinná spoločníkovi umožniť - ak má na to zodpovedajúce technické vybavenie - aby si na technickom zariadení spoločnosti za náhradu vzniknutých nákladov vyhotovil kópie z požadovaných dokladov spoločnosti. Z povinnosti spoločnosti umožniť spoločníkovi vyhotoviť si za náhradu vzniknutých nákladov kópie dokladov spoločnosti (ak má na to technické vybavenie) však nie je možné vyvodiť právo spoločníka, aby požadoval od spoločnosti, nech mu samotná spoločnosť vyhotoví bezplatne kópie jednotlivých dokladov spoločnosti v papierovej či digitálnej podobe. Je pritom bez právneho významu, z akého dôvodu spoločník žiada uloženie takejto povinnosti. Spoločník tak nie je oprávnený požadovať, aby mu spoločnosť sama vyhotovila kópie ním určených dokladov spoločnosti, a to ani vtedy, ak by sa zaviazal zaplatiť spoločnosti náhradu vzniknutých nákladov.
26. V posudzovanom prípade navrhovateľ síce osvedčil, že je spoločníkom odporcu a za účelom výkonu jeho práva spoločníka má právo nahliadať do dokladov spoločnosti za účelom oboznámenia sa s najvýznamnejšími úkonmi a záležitosťami spoločnosti týkajúcimi sa hospodárenia a významnejšieho
majetku spoločnosti, navrhovateľovi však nesvedčí právo nahliadať a vydať „akúkoľvek dokumentáciu“ odporcu, ktorý pojem je navyše neurčitý, ktorého použitie vo výrokovej časti by mohlo spôsobiť nevykonateľnosť nariadeného neodkladného opatrenia, a nesvedčí mu ani právo na to, aby mu odporca na jeho náklady vyhotovil požadované doklady v digitálnej či papierovej forme.
27. Vo vzťahu k nahliadnutiu a vydaniu správ o hospodárení spoločnosti, v tomto má súd síce preukázanú náväznosť, že sa jedná o dokumentáciu, ktorá sa týka hospodárenia spoločnosti. Avšak z navrhovaného petitu nevyplýva do ktorých správ (za aké obdobie) požaduje nahliadnuť a zároveň z popisu skutkového stavu v návrhu nevyplýva potreba neodkladnej úpravy pomerov, keďže tento opis v návrhu absentuje. Týmto súd návrh v časti nahliadnutia do správ o riadení a hospodárení posúdil ako všeobecný, nedostatočný a nevykonateľný. Preto mu súd neposkytol ochranu. Následne súd z dôvodov uvedených vyššie uvádza, že voči tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesvedčí navrhovateľovi ani právo na to, aby mu odporca na jeho náklady vyhotovil požadované doklady v digitálnej či papierovej forme.
28. Navrhovateľ nesie procesnú zodpovednosť za obsah podania. Súd nie je povinný zostavovať skutkového tvrdenia, dotvárať si skutkový dej, či ho z obsahu podania za navrhovateľa vyvodzovať. Podľa názoru súdu navrhovateľ zodpovednosť za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh nesplnil s ohľadom na charakter kontradiktórneho konania, ktoré je ovládané dispozičným princípom.
29. S poukazom na vyššie uvedené, súd prijal záver, že v danom prípade nejde o vady, ktoré bránia súdu pokračovať v konaní, a z obsahového hľadiska dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia keď neboli splnené požadované povinnosti, preto návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s ust. § 328 ods. 1 CSP zamietol.
30. O trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a článkom 4 ods. 2 CSP tak, že rozhodoval iba o nároku navrhovateľa. Navrhovateľovi ako neúspešnej strane súd nárok na náhradu trov konania od odporcu nepriznal a o prípadných nárokoch odporcu nerozhodoval, lebo sa mu rozhodnutie nedoručuje a akýkoľvek výrok o nároku (či už negatívny alebo pozitívny) na náhradu trov konania by mal za následok povinnosť súdu doručovať toto uznesenie aj odporcovi, lebo by sa konalo aj o jeho právach. (II. výrok uznesenia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 a § 362 ods. 1 CSP), a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).