Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-21-2023.pdf
PDF · 111.47 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. D. F., právne zastúpená Mgr. Miroslavom Pavlíkom, advokátom so sídlom Podjavorinskej 1922/9, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. D. F., právne zastúpený Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom so sídlom Matice slovenskej 17, 971 01 Prievidza, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu 100% trov konania.
III. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť Slovenskej republike trovy konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.5.2023 domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E. D. F., obec E. D. F., okres D., zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo XXXX, a to byt číslo X, nachádzajúci sa vo vchode číslo XX na prízemí bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo 2119/3 o výmere 409 m2, k bytu prislúchajúci zákonný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve o veľkosti 7976/94890 k celku a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na parcele reg. „C“, parc. č. 2119/3 o výmere 409 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 7976/94890 k celku. Žalobkyňa navrhovala aby súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanému a aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu zodpovedajúcu polovici hodnoty nehnuteľnosti titulom náhrady za jej spoluvlastnícky podiel. Alternatívne sa žalobkyňa domáhala aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a naradil ich predaj, s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi strany podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, t.j. každému v jednej polovici.
2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že ona a žalovaný boli manželmi až do dňa 16.12.2015, kedy bolo ich manželstvo rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14C/331/2015-19 právoplatne rozvedené. Počas manželstva nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) okrem iného majetku tiež nehnuteľnosti, ktoré sú premetom tohto konania. Žalobkyňa so žalovaným si napriek intenzívnym rokovaniam v zákonom predpokladanej dobe troch rokov od zániku ich BSM platne a účinne nevyporiadali svoje bezpodielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. V dôsledku toho tak v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nadobudli predmetné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, každý s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 vo vzťahu k celku.
Žalobkyňa sa v rámci rokovaní o vyporiadaní BSM strán sporu so žalovaným dohodla, že mu umožní dočasné užívanie bytu, avšak len do vyporiadania ich BSM, v rámci ktorého mal podľa vzájomnej dohody predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť žalovaný do svojho výlučného vlastníctva. K vyporiadaniu BSM a ani k podaniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnou cestou nakoniec nedošlo a žalovaný dlhodobo sám užíva predmetné nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa pokúšala vyriešiť vzniknutú situáciu mimosúdne a listom zo dňa 11.11.2021 vyzvala žalovaného na riešenie vzniknutej situácie buď uvoľnením bytu, alebo vyporiadaním ich podielového spoluvlastníctva. Žalovaný listom zo dňa 19.11.2021 obe navrhované riešenia odmietol, poukazujúc na svoj údajný nepriaznivý zdravotný stav. Žalovaný dlhodobo odmieta akúkoľvek zmenu súčasného protiprávneho stavu, kedy svojím užívaním predmetných nehnuteľností nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu bezdôvodne zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne a to napriek tomu, že sám má možnosť zabezpečiť si zodpovedajúce bývanie vo svojom rodičovskom dome. Žalobkyňa nemala záujem o vedenie súdneho sporu a preto uvedený stav dlhšiu dobu tolerovala v nádeji, že žalovaný aj na základe jej výzvy príde s vlastným návrhom usporiadania ich právnych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam. K tomu však nikdy nedošlo. Nakoľko žalobkyňa nemá záujem naďalej zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným, je nútená podať návrh na vyporiadanie tohto spoluvlastníctva súdnou cestou. Žalobkyňa predpokladá, že vzhľadom na trvalé užívanie predmetných nehnuteľností zo strany žalovaného a ním prejavenú snahu o zachovanie tohto stavu, bude mať žalovaný záujem o nadobudnutie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva. Samotná žalobkyňa o ich nadobudnutie záujem nemá a primárne preto navrhuje, aby boli predmetné nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva žalovaného s povinnosťou primeranej finančnej náhrady. Vzhľadom na to, že ako žalobkyňa tak aj žalovaný dokážu bez väčších ťažkostí riešiť otázku svojho bývania aj v prípade predaja predmetných nehnuteľností, žalobkyňa je presvedčená, že neexistujú žiadne mimoriadne dôvody, ktoré by mohli brániť vyporiadaniu tohto podielového spoluvlastníctva.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že býva v predmetom byte už 33 rokov. Žalobkyňa podľa neho neuviedla úplne všetky podstatné okolnosti. V prvom rade je potrebné uviesť, že strany uzatvorili Dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 10.2.2016 a 19.2.2016, ktorou sa v článku IV okrem iného dohodli aj na tom, že ostávajú ako spoluvlastníci, každý v podiele 1/2 s tým, žalovaný bude byt naďalej užívať v celosti spoločne s ich synom neobmedzene, nerušene, po celú dobu, pokým nedôjde k inej dohode medzi účastníkmi tejto dohody. Ustanovenia predmetnej dohody o vyporiadaní BSM boli takto koncipované práve pre zdravotný stav žalovaného, čoho si aj žalobkyňa bola plne vedomá a z toho titulu je táto časť dohody v prospech žalovaného. Podstatnou námietkou voči žalobnému návrhu je vážny zdravotný stav žalovaného. Žalovaný trpí od svojich približne 19 rokov ochorením, G. C. G.. Touto C. G. trpí aj sestra žalovaného ako aj spoločný syn žalobkyne a žalovaného. Všetci traja sú na invalidnom vozíku. O ochorení žalobkyňa od počiatku vedela. Ako to pri danej chorobe býva, čím je človek starší, tým sa ochorenie viac a viac prehlbuje. Žalovaný je na invalidnom vozíku od roku 2010 a od samého začiatku si na tento účel dal pomocou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny namontovať schodiskovú plošinu, ktorá je zriadená výlučne pre jeho potreby. Zariadenie bolo v nadobúdacej hodnote 14.000 EUR. Možno konštatovať, že byt a jeho príslušenstvo je zariadený práve pre ,,plnohodnotný“ život žalovaného. Žalobkyňa od počiatku vedela o jeho chorobe a po tom ako ostal na vozíku sa s ním rozviedla. Súčasné konanie žalobkyne ale z morálneho a právneho hľadiska nie je možné podľa žalovaného hodnotiť pozitívne. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo. Žalovaný uviedol, že spĺňa dôvody osobitného zreteľa uvádzané v judikatúre a to vysoký vek spojený s nepriaznivým zdravotným stavom, bytovú situáciu a sociálnu situáciu. Žalovaný je invalidný dôchodca, jeho príjem je dôchodok vo výške 437,20 EUR a poberá aj mesačné príspevky na benzín a šatstvo vo výške 60 EUR mesačne. Približne polovicu svojho príjmu dáva na zálohové platby za byt v celkovej sume 226 EUR. Z dôvodu jeho vážneho zdravotného stavu je na invalidnom dôchodku.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalobkyňa sa v rámci rokovaní o riadnom vyporiadaní viackrát snažila so žalovaným dohodnúť na inej úprave, nakoľko samotná skutočnosť, že je vlastníkom nehnuteľnosti určenej na bývanie, hoci aj spoluvlastníckeho podielu, ju dlhodobo diskvalifikuje od možnosti získať do nájmu obecný sociálny byt, čo jej spôsobovalo značné ťažkosti. Z uvedeného dôvodu sa stav dojednaný v Dohode o vyporiadaní zo dňa 19.2.2016 stal pre žalobkyňu neakceptovateľný. Z pohľadu žalobkyne sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam stalo len formálnym právom, kedy toto fakticky nevykonáva. Ako vlastník je uvedená len na príslušnom liste vlastníctva. Z uvedeného dôvodu je toto vlastníctvo z dlhodobého hľadiska neudržateľné, čo navodzuje právny stav potreby vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa má za to, že zo strany žalovaného nebol
preukázaný dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný má podľa vedomostí žalobkyne možnosť zabezpečenia bývania aj v rodičovskom dome nachádzajúcom sa na adrese G. XXX/XX, E. D. F., kde býva aj jeho sestra trpiaca obdobným zdravotným postihnutím a dom je plne prispôsobený jeho plnohodnotnému užívaniu. Dokonca podľa informácií žalobkyne práve rodičia žalovaného aj v súčasnosti sú nápomocní žalovanému. Pomáhajú mu so zabezpečením stravy či iných potrieb, i keď žalovaný je schopný si ich zabezpečiť aj sám. Dokonca možnosť presťahovania sa bola žalovanému viackrát ponúknutá, no žalovaný to odmietol. Predaj bytu by nevylúčil možnosti žalovaného na zabezpečenie bývania.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že si je vedomý, že nenastali právne účinky dohody o vyporiadaní BSM. Podstatou tejto dohody je, že vznikla na základe toho, že žalovaný je invalid. V súčasnosti už aktuálny stav žalobkyni nevyhovuje, avšak žalovanému sa zdravotný stav nezlepšil ale naopak zhoršil. Jedná sa o chorobu, v dôsledku ktorej sa zdravotný stav iba zhoršuje a nedá sa vyliečiť. Nehnuteľnosti vo vlastníctve rodičov žalovaného nespĺňajú potrebne kritéria pre jeho život a žalovaný nemôže zabezpečiť resp. prinútiť vlastníkov nehnuteľnosti, aby ho prijali do spoločnej domácnosti a to aj napriek tomu, že sa jedná o jeho rodičov.
6. Súd vo veci nariadil pojednávania.
7. Žalobkyňa na pojednávaniach uviedla, že dohodu, ktorú uzatvorili, uzatvorili preto, že ich syn nemal kam odísť. Bol by ostal na ulici. Je pravda, že schodisko k bytu je upravené, avšak samotný byt nie je nijako prispôsobený. Žalovaný tam nemá žiadne madlo a nemá upravený napríklad ani sprchovací kút. Keď žalobkyňa po rozvode odchádzala, zobrala na seba všetky pôžičky, aj debet. V E. D. F. sa prideľujú obecné byty aj prízemné, bez schodiska. V takomto býva aj syn účastníkov. Má ho prenajatý a bez problémov v ňom na vozíku funguje. Žalobkyňa má už XX rokov, hypotéku jej už nikto neposkytne. Preto navrhuje, aby sa byt predal a aby zo svojho podielu mohla riešiť svoje bývanie. V rodinnom dome rodičov žalovaného bývala jeho sestra 30 rokov. Je tam upravené horné poschodie. Odsťahovala sa zrejme preto, že sa nezhodla s rodičmi. Žalovaný poukazuje na zdravotný stav jeho otca, avšak neuviedol to, že jeho otec mu robí plateného asistenta. Rodičia ho živia, perú mu a sú k dispozícií, keď im zatelefonuje. Žalovaný k ním nechce ísť bývať, pretože sa s nimi neznesie. A nechce, aby ho kontrolovali. Žalobkyňa býva v jednej izbe u svojho syna. Nemala zatiaľ kam inam ísť. Stavebné úpravy v byte sa robili ešte pred tým ako sa rozviedli. Aj toaletu kupovali ešte spolu. Bezbariérové podlahy sa robili ešte keď sa tam nasťahovali s malým dieťaťom. Žiadne úpravy, ktoré by robil žalovaný tam nie sú. Aj priečku do kuchyne búrala ešte ona. Vozíky má žalovaný dva, avšak druhý používa málo, iba niekedy, keď sa mu ten druhý nabíja. Po byte sa pohybuje po svojich. Ak by bol len na vozíku, svalstvo by mu úplne ochablo. Skutočné príjmy žalovaného sú vyššie ako jeho dôchodok, avšak žalobkyňa to nevie preukázať. Čo sa týka jeho rodinného zázemia, so sestrou má žalovaný zlé vzťahy, svojej dcéry sa zriekol. V kontakte je len so synom, ktorému stále volá a obťažuje ho. Jeho rodinné zázemie sú len dvaja prestarnutí rodičia. Keď si zlomil H. I., starali sa o neho. Prespávali u neho v byte a boli z toho vyčerpaní. On sa k nim správal veľmi zle. Asi im dáva za vinu svoju chorobu. Rodičia mu radili, aby si zabezpečil penzión, keďže oni sa už čoskoro o neho nebudú môcť starať. Asistenciu odmieta. Uviedol, že by nezniesol cudziu osobu vo svojom byte. Jeho otec chce skončiť s asistenciou, toho roku bude mať XX rokov. Vyčerpáva ho to a má žalovaného plné zuby. Jeho matka je na pokraji C. G.. Spoločný syn účastníkov dostal bezbariérový byt a upravil si ho. Čo sa týka nájazdu na bytovke, kde býva žalovaný, ten nájazd robil ešte otec žalovaného, používal sa ešte na kočíky pre deti.
8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa sa s ním chcela rozviesť a odišla zo spoločnej domácnosti. Ich syn vtedy býval s priateľkou u nich. Žalovaná odišla bývať k svojmu priateľovi, s ktorým sa neskôr rozišla. Teraz má ďalšieho priateľa, ktorý má vlastný byt. Býva oproti žalobcovi. O syna sa vtedy musel starať žalovaný. Čo sa týka sprchovania, žalovaný sa v sprchovom kúte nesprchuje. Má vaňu a na nej má otočnú stoličku. Z elektrického vozíka sa vie na tú stoličku dostať. Nepotrebuje aby ho sprchoval otec.
9. Súd vykonal aj obhliadku nehnuteľnosti - bytu, ktorého vyporiadanie sa navrhuje, dňa 9.11.2023.
10. Súd vykonal dokazovanie aj týmito listinami: výpis z Listu vlastníctva číslo XXXX pre Katastrálne územie E. D. F., výzva na vydanie spoluvlastníctva, výzva na vydanie spoluvlastníctva – odpoveď, platobný doklad SIPO, rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 1.12.2022, lekárska správa týkajúca sa
žalovaného z 26.5.2023, dohoda o vyporiadaní BSM č.l. 25, fotografie na č.l. 27-32, výpis z Listu vlastníctva číslo XXX pre Katastrálne územie E. D. F., zápisnica o obhliadke č.l. 54, potvrdenie obce E. D. F. zo dňa 8.11.2023.
11. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
12. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
13. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
14. Žalobkyňa sa domáhala aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán k spoločnému bytu a k nemu prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený. Strany mali uvedené nehnuteľnosti pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Po rozvode ich manželstva dňa 16.12.2015 si bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v lehote troch rokov nevyporiadali. Na základe ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka preto platí, že tieto nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov (strán sporu) a že spoluvlastnícke podiely oboch bývalých manželov na nehnuteľnostiach sú rovnaké.
15. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu k spoločnej veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Každý zo spoluvlastníkov má právo obrátiť sa na súd a požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie, v rámci ktorého môžu byť použité uvedené spôsoby vyporiadania. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len vtedy ak nie je rozdelenie veci dobre možné. Predaj veci môže súd naradiť len vtedy, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Po predaji veci sa výťažok z predaja rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov.
16. Žalovaný nesúhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a tvrdil, že na jeho strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Súd preto v prvom rade skúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa tvrdených žalovaným.
17. Citované zákonné ustanovenie pripúšťa možnosť nevyhovieť žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ak do úvahy neprichádza jeho zrušenie a vyporiadanie podľa prvého zo spôsobov podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inak povedané, ak je možné rozdelenie spoločnej veci, neprichádza do úvahy zamietnutie žaloby o vyporiadania pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci bol predmetom podielového spoluvlastníctva byt v bytovom dome a jeho rozdelenie na polovicu skutočne neprichádzalo do úvahy. Žiadna zo strán to nenavrhovala a najmä nebolo preukázané, že by to bolo zo stavebného hľadiska možné. Do úvahy preto prichádzalo len vyporiadanie podľa zvyšných dvoch spôsobov a to buď prikázaním veci za náhradu jednému zo spoluvlastníkov alebo nariadenie predaja veci s následným rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov rovným dielom. V takomto prípade je súd povinný skúmať prípadnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Na základe uvedeného sa teda súd v prvom rade musel zaoberať obranou žalovaného a skúmať, či okolnosti, ktoré sú na strane žalovaného sú dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
18. Ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou. Uvedené ustanovenie teda nevysvetľuje a nešpecifikuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa (tieto osobitné dôvody zákon taxatívne ani demonštratívne neuvádza). Je však zrejmé, že musí ísť o závažné okolnosti, ktoré pri porovnávaní pomerov na oboch stranách sporu vyznievajú ako osobitne významné a výnimočne opodstatňujú záver, že záujem na právnej ochrane niektorého zo spoluvlastníkov vyžaduje, aby bolo naďalej zachované (nezrušené) spoluvlastníctvo spoločnej veci. Podkladom pre vymedzenie hypotézy citovaného ustanovenia súdom má byť úvaha, súčasťou ktorej je porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcu vznikla v prípade jej zamietnutia. Zamietnutie žaloby prichádza do úvahy vtedy, keď záujem žalovaného na nezrušení podielového spoluvlastníctva (ak taký záujem vôbec má) prevýši opačný záujem žalobcu na zrušení podielového spoluvlastníctva. Relevantné sú okolnosti existujúce na žalujúcej aj žalovanej strane. Súdna prax dospela tiež k názoru (R 100/1999), podľa ktorého dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, so zreteľom na ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide iba o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá preňho prioritu alebo že vec má v úmysle predať).
19. Žalovaný ako dôvody hodné osobitného zreteľa uvádzal predovšetkým svoj vážny zdravotný stav, okolnosť, že predmetný byt je prispôsobený jeho potrebám a nepriaznivú sociálnu situáciu, v dôsledku ktorej má nízky príjem, ktorý si nemá možnosť zvýšiť, s ohľadom na ochorenie, ktorým trpí a preto ani nemá možnosť zabezpečiť si bývanie v inej nehnuteľnosti.
20. Samotnú skutočnosť, že žalovaný je pripútaný na invalidný vozík a má veľmi obmedzené pohybové schopnosti mal súd možnosť vnímať vlastnými zmyslami počas oboch pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnili a najmä počas obhliadky predmetného bytu. Z lekárskej správy, ktorú žalovaný súdu predložil vyplýva, že (okrem iných diagnóz) trpí progresívnou C. G. C. B. J. C. a je imobiliný. Skutočnosť, že ochorenie má progresívny charakter znamená, že zdravotný stav žalovaného sa nebude v budúcnosti zlepšovať ale naopak postupne zhoršovať. 21. Z obhliadky bytu, ktorého vyporiadanie je premetom konania a v ktorom v súčasnosti býva len žalovaný vplynulo, že byt je prispôsobený potrebám žalovaného tak, aby v ňom dokázal bývať a vykonávať úkony sebaobsluhy. Žalovaný býva na prvom poschodí bytového domu. Vo vchode bytového domu má zriadený schodiskový výťah s plošinou, na ktorú môže vyjsť s invalidným vozíkom. Podľa tvrdenia žalovaného bola cena tohto zariadenia 14.000 EUR a žalovaný na jeho zriadenie dostal príspevok od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z obhliadky ďalej vyplynulo, že žalovaný má v byte vybúrané niektoré priečky a zárubne a odstránené prahy dverí, aby sa mohol po byte pohybovať na invalidnom vozíku. Aj rozmiestnenie nábytku je tomu prispôsobené. Podlaha á povrchovú úpravu proti oderu. Posteľ, kde spáva žalovaný je široká. Žalovaný uviedol, že je to kvôli tomu, že sa musí prehadzovať aby nemal preležaniny. Na vani má žalovaný umiestnenú sedačku aby mohol vykonávať osobnú hygienu. Na sedačku si vie presadnúť z invalidného vozíka. WC misu má o 10 cm vyššiu ako je štandardná výška aby sa mu na ňu ľahšie presadalo.
22. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré súdu žalovaný preložil vyplýva, že výška jeho invalidného dôchodku je 437,20 EUR mesačne. Má nárok na štátny príspevok na benzín a šatstvo vo výške 60 EUR mesačne. Z platobného dokladu SIPO, ktorý žalovaný predložil vyplýva, že za náklady spojené s bývaním platí mesačne 225 EUR. Zároveň z potvrdenia K. E. D. F., ktoré predložil žalovaný vyplýva, že obec v súčasnej dobe nemá k dispozícii voľný bezbariérový byt, ktorý by bolo možné žalovanému prenajať.
23. Súd sa zaoberal aj námietkami žalobkyne, ktorými spochybňovala žalovaným tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v prvom rade tvrdila, že žalovaný má podľa jej vedomostí možnosť zabezpečenia bývania aj v rodičovskom dome, ktorý je podľa jej tvrdení prispôsobený pre telesne postihnutú osobu, keďže v ňom donedávna bývala aj sestra žalovaného, ktorá tiež trpí C. G.. K tomu súd uvádza, že žalovaný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom domu, v ktorom bývajú jeho rodičia. Nemožno teda vychádzať z toho, že by žalovaný voľne týmto domom disponoval a kedykoľvek by sa mohol rozhodnúť, že sa tam nasťahuje. Rovnako nie je možné rodičov žalovaného ako vlastníkov domu súdnym rozhodnutím vydaným v prejednávanej veci donútiť aby strpeli,
že tam bude žalovaný bývať. Žalovaný teda aktuálne nemá zabezpečené bývanie v inej nehnuteľnosti, než v byte, v ktorom v súčasnosti býva.
24. Žalobkyňa ďalej namietala, že stavebné úpravy v byte nie sú až také špecifické, že by ich nebolo možné vykonať aj v inom byte. Súd konštatuje, že je to pravda (s výnimkou schodiskovej výťahovej plošiny), avšak žalovaný v súčasnosti nemá dosť prostriedkov na to, aby si kúpil iný byt a v ňom takéto stavebné úpravy zrealizoval. V tejto súvislosti ani neboli podstatné ďalšie námietky žalobkyne, že stavebné úpravy v byte boli vykonané ešte počas trvania manželstva strán sporu.
25. Súd teda dospel k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre ktoré v súčasnosti nie je možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu. Tito dôvody spočívajú v osobných a sociálnych pomeroch žalovaného. Žalovaný trpí vážnou chorobou, pre ktorú je pripútaný na invalidný vozík. Nevlastní inú nehnuteľnosť ani nemá iné obdobné dispozičné právo k inej nehnuteľnosti, v ktorej by mohol bývať. Nemá ani dosť peňažných prostriedkov na to aby vyplatil žalobkyni hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu a nemá ani reálnu možnosť si v súčasnosti zvýšiť vlastným pričinením svoj príjem či zlepšiť majetkové pomery. Ak by súd žalobe vyhovel a podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil, situácia žalovaného by sa zhoršila, nemal by kde bývať. Objektívne okolnosti, ktoré v súčasnosti sú na strane žalovaného preto možno posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd preto žalobu zamietol.
26. Súd konštatuje, že rozhodnutie vychádza len z aktuálnej situácie a aktuálnych osobných pomerov strán sporu. Nevytvára prekážku res iudicata a v prípade, že sa pomery v budúcnosti zmenia, napríklad tým, že by žalovaný nadobudol dedením ďalšiu nehnuteľnosť alebo väčšie množstvo finančných prostriedkov, z ktorých by mohol žalobkyňu vyplatiť, je možné sa žalobou domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
27. Súd ešte záverom dodáva, že nevyhovel dôkaznému návrhu žalobkyne na ustanovenie znalca na ohodnotenie predmetného bytu. Keďže súd dospel k záveru, že podielové spoluvlastníctvo nie je možné zrušiť a vyporiadať, vykonanie uvedeného dôkazu by bolo nehospodárne.
28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
30. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Podľa názoru súdu možno konštatovať, že žalovaný bol v spore úspešný, keďže žiadal aby súd žalobu zamietol. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
34. V konaní boli vynaložené aj peňažné prostriedky Slovenskej republiky z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prievidza, a to na náhrady spojené s použitím služobného vozidla Okresného súdu Prievidza pri obhliadke nehnuteľností dňa 9.11.2023. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku, ustanovenie § 259 CSP pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Súd dospel k záveru, že uvedené zákonné ustanovenie možno použiť pri rozhodovaní o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania s využitím výkladového pravidla upraveného v Čl. 4 CSP, teda analógie legis. V zmysle takéhoto výkladu citovaného ustanovenia má teda Slovenská republika nárok na náhradu vynaložených výdavkov.
35. Keďže žalobkyňa nebola v spore úspešná, súd jej uložil, aby Slovenskej republike nahradila trovy konania vyplatené z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prievidza.
36. O konkrétnej výške trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.