Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-182-2018.pdf
PDF · 102.55 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/182/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. H. (predtým R.), nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., dieťa rodičov : matky S. H., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom R. - T., N. XXXX/XX a otca neurčeného, za účasti navrhovateľky, starej matky dieťaťa, N. H., rod. E., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom R., K. N. XXXX/X, o návrhu navrhovateľky na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky takto
rozhodol:
Maloletý U. H. (predtým R.), nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky - starej matky dieťaťa N. H., rod. E., trvale bytom R., K. N. XXXX/X, ktorá sa bude o maloletého U. osobne starať, a ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach.
Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého U. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, ktoré je matka povinná poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozhodol o zverení maloletého U. do jej náhradnej osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 80,-Eur mesačne k jej rukám. Spolu s návrhom podala navrhovateľka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého do jej náhradnej starostlivosti neodkladným opatrením. Navrhovateľka uviedla, že maloletý pochádza z priateľského vzťahu jej dcéry, ktorá bola v čase podania návrhu v rozvodovom konaní. Teda navrhovateľka je starou matkou dieťaťa. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že matka býva v dočasnom ubytovaní, kde nemôže bývať s dieťaťom a ona sa vie o vnuka postarať, pokiaľ si dcéra nevyrieši bytovú otázku. Pred kolíznym opatrovníkom navrhovateľka doplnila, že v čase, keď jej dcéra prišla o bývanie, krátky čas bývala u nej, ale pre vzájomné nezhody jej dcéra (matka dieťaťa) opustila domácnosť dňa 16.8.2018 a odvtedy zabezpečuje starostlivosť o maloletého navrhovateľka a druhý syn matky dieťaťa je v starostlivosti jeho otca. Na pojednávaní navrhovateľka trvala na podanom návrhu, pretože pracovníci orgánu sociálnoprávnej ochrany detí jej povedali, že ak by sa o maloletého nestarala ona, tak maloletý by mal ísť do detského domova, preto sa rozhodla, že si ho radšej ponechá vo svojej starostlivosti. Navrhovateľka uviedla, že jej dcéra, teda matka dieťaťa, sa narodila predčasne, je taká aká je, ale ľúbi svoje deti a o deti by sa vedela postarať v rámci jej psychických možností, nebude vedieť maloletého dostatočne učiť a pripraviť na život a jej sa nedá, aby jej ona neustála vypomáhala, keby bol maloletý u matky. Navrhovateľka uviedla, že matka sa so synom stretáva, ona umožňuje ich stretnutia,
ale keď si matka maloletého zoberie, ona mu všetko dovolí, maloletý sa u nej hádže o zem a pod., zatiaľ čo u nej si to maloletý nedovolí, majú dohodnuté pravidlá. Ona neverí, že by matka dieťaťa požívala vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, ako to uvádzal kolízny opatrovník. Potvrdila, že je pravdou, že matka dieťaťa príliš často mení zamestnania a mala by mať k tomu iný prístup, ona je typ človeka, ktorému ak je niečo vytknuté, berie to príliš osobne.
2. Matka dieťaťa najprv nesúhlasila s návrhom navrhovateľky. V podaní zo dňa 4.9.2018 matka uvádzala, že sa chce o svoje dieťa starať sama a uviedla, že zatiaľ má zabezpečené ubytovanie v dome, pokiaľ nedostane sociálny byt, ktorý jej už bol pridelený. Na prvom pojednávaní matka stále nesúhlasila s podaným návrhom a uviedla, že už takmer 2 roky býva v mestskom nájomnom byte. Priznala, že často menila práce a zo zamestnaní odchádzala zhruba po dvoch týždňoch. Tvrdila, že ona nepožíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, ako na to poukázal kolízny opatrovník a uviedla, že to jej susedia klamú, lebo ju chcú odtiaľ vyštvať. Priznala, že jej bývalý partner v bytovom dome prespával na chodbe, vykrikoval a ten aj pil, čo ona predtým nevedela. Priznala, že za celý čas neumožnila sociálnym pracovníkom vykonať šetrenie pomerov v jej domácnosti, čo odôvodnila tým, že to jej len susedia povedali, že ju občas niekto hľadal. Matka bola dôrazne upozornená, že musí umožniť kolíznemu opatrovníkovi prešetrenie pomerov v jej domácnosti. Ďalšieho pojednávania sa matka dieťaťa nezúčastnila a na poslednom pojednávaní už matka súhlasila s podaným návrhom a so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Uviedla, že teraz nikde nepracuje, hľadá si prácu a má aj zdravotné problémy. Uviedla, že o maloletého sa stará navrhovateľka a tá jej bez problémov umožňuje kontakt s maloletým a syna si niekedy bráva k sebe aj na víkendy. Súhlasila s výživným 30,-Eur mesačne.
3. Kolízny opatrovník opakovane na všetkých pojednávaniach odporúčal návrhu navrhovateľky vyhovieť a rozhodnúť o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, starej matky dieťaťa, ktorej bol maloletý zverený do náhradnej starostlivosti neodkladným opatrením a tá riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Kolízny opatrovník súhlasil s určením výživného v minimálnom zákonnom rozsahu od právoplatnosti rozsudku. Kolízny opatrovník uviedol, že je pravdou, že spočiatku tam bola nevyriešená bytová otázka matky, ktorej bol potom pridelený byt, ale kolízny opatrovník sa už 2 roky snažil o vykonanie šetrenia pomerov v domácnosti matky, chodia tam opakovane, avšak matka im za celý čas neumožnila vykonať šetrenie a nevpustila ich do bytu. Kolízny opatrovník poukázal na to, že už predtým v minulosti riešili nestarostlivosť matky, bola tam stanovená vyššia miera ohrozenia a aj prvý syn matky bol zverený do starostlivosti jeho otca. Kolízny opatrovník poukázal na to, že matka dieťaťa nikdy nemala trvalú prácu, všade vydržala len krátko. Pri prešetrení pomerov v bytovom dome sa aj susedia sťažovali na matku, že robí hluk, vodí si cudzích mužov a je tam aj požívanie alkoholických nápojov a pod. Odkedy je maloletý v starostlivosti starej matky, maloletý napreduje a matka sa s ním stretáva. Pri pohovore s matkou na ich úrade pred posledným pojednávaním už matka súhlasila so zverením maloletého do starostlivosti navrhovateľky.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z č.l.1, RL, zápisnicu z č.l. 6, lustrácie v RO, sťažnosť matky z č.l. 15, správu KO, lustrácie v SP, neodkladné opatrenie z č.l. 20, odvolanie matky z č.l. 23, uznesenie MÚ TN, zmluvu o nájme bytu, vyjadrenie navrhovateľky, správu KO z č.l. 33, vyjadrenie navrhovateľky z č.l. 37, vyjadrenie matky z č.l. 39, vyjadrenie otca z č.l. 44, rozsudok o zapretí otcovstva z č.l. 46, vyjadrenie KO z č.l. 51, rozhodnutie odvolacieho súdu z č.l. 52, odvolanie matky z č.l. 59, zápisnicu z č.l. 64, lustrácie v SP, lustrácie v RO, správu mesta o povesti, potvrdenie o PnD a RP, oznámenie SP o dôchodkových dávkach, lustrácie zamestnávateľov matky, lustrácie v registri priestupkov, odpis z registra trestov navrhovateľky, potvrdenie o príspevku, RP, správy o povesti, potvrdenia SP o dôchodkoch, správu o platení výživného, správu KO z č.l. 112, RL dieťaťa, potvrdenie SP o dôchodkových dávkach, rozpis výdavkov navrhovateľky, faktúry, potvrdenia o RP a PnD, rozhodnutie SP o dôchodkoch, potvrdenie o zdravotnom stave dieťaťa, lekársku správu navrhovateľky, doklady o nákladoch bývania, zápisnicu z č.l. 133, lustrácie v SP, pracovný posudok z č.l. 149, oznámenie o skončení PP, potvrdenie o príjme matky z č.l. 155, oznámenie bývalého zamestnávateľa matky z č.l. 162, dohodu o pracovnej činnosti, mzdový list, rozhodnutie OÚ TN o zmene priezviska, RL, lustrácie v RP, odpis z RT, záznamy KO z terénnej sociálnej práce, záznam z mestskej polície, lustrácie v RO, úradný záznam KO, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX, XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
5. Maloletý U. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho matky. Maloletý sa síce narodil počas trvania manželstva matky, ktorá bola v tom čase v rozvodovom konaní a jej manžel bol v zmysle zákonnej domnienky otcovstva po jeho narodení zapísaný ako otec v rodnom liste dieťaťa, ale rozsudkom Okresného súdu R. zo dňa X.XX.XXXX č.k.XXPc/XX/XXXX-XX bolo zapreté jeho otcovstvo a otec dieťaťa je v súčasnosti neurčený.
6. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXP/XXX/XXXX-XX v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v R. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XCoP/XX/XXXX-XX bolo nariadené neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého bol maloletý U. ponechaný v náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, starej matky dieťaťa a matke dieťaťa bolo nariadené platiť výživné na maloletého U. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa na účet ÚPSVaR Trenčín. Uvedené neodkladné opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
7. Zo správ kolízneho opatrovníka vyplynulo, že navrhovateľka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého U. a maloletý je pri nej šťastný. Stará matka umožňuje stretnutia matky s maloletým.
8. Maloletý U. má v súčasnosti X a X rokov. Býva s navrhovateľkou, ktorej bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením a matka sa s maloletým stretáva. Navrhovateľka je starou matkou dieťaťa; matka maloletého U. je jej dcéra. Navrhovateľka býva v domácnosti len s maloletým U., je občiankou SR, s trvalým pobytom na území SR, nebola trestne ani priestupkovo stíhaná, jej zdravotný stav je dobrý. Navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku a príspevkov z ÚPSVaR.
9. Matka maloletého je rozvedená, býva v mestskom nájomnom byte. Poberá invalidný dôchodok vo výške 294,30 Eur mesačne. Veľmi často mení zamestnania, v ktorých pracuje väčšinou na základe dohôd o pracovnej činnosti a v krátkych trvaniach. Aktuálne je bez práce, prácu si hľadá a uvádzala aj nejaké zdravotné problémy. Okrem maloletého U. má matka ešte vyživovaciu povinnosť k jej maloletému synovi Z. R., nar. X.XX.XXXX, pochádzajúcemu z jej rozvedeného manželstva, ktorý bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti jeho otca a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
10. Z pripojeného rozvodového spisu matky dieťaťa sp.zn. XXP/XXX/XXXX vyplynulo, že v uvedenom konaní, v ktorom sa konalo aj o úprave rodičovských práv a povinností k mal. Z. (staršiemu synovi matky pochádzajúcemu z jej rozvedeného manželstva), bol vypracovaný znalecký posudok č.3/2018 znalkyňou Z.. E. N., znalecký odbor : S., odvetvie E. psychológia detí, E. psychológia dospelých, z ktorého okrem iného vyplynulo, že rodičovské zručnosti matky sú limitované jej mentálnymi a osobnostnými predpokladmi, ako aj aktuálnym psychickým stavom. S rastom a špeciálnymi potrebami mal. Z. narastá aj náročnosť na rodičovské zručnosti, ktorým sa matka musí najmä opakovaným nácvikom s dohľadom učiť a byť pod kontrolou odborníkov.
11. Podľa § 44 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
12. Podľa § 44 ods.2 a 3 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
13. Podľa § 45 ods.1 až 9 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu G. únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
14. Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
15. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. V danej veci mal súd za to, že návrh na zverenie maloletého U. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky je dôvodný. Otec dieťaťa nie je určený a matka dieťaťa má síce k maloletému vytvorenú citovú väzbu, ale jej rodičovské zručnosti sú limitované jej mentálnymi a osobnostnými predpokladmi a jej psychickým stavom, pričom by mala byť pod kontrolou odborníkov, ale matka nespolupracuje s orgánom sociálno-právnej ochrany detí a jej susedmi je hodnotená ako problémový nájomník. Nie je schopná si zabezpečiť ani stálu prácu a tým aj stabilný príjem. Preto matka nakoniec súhlasila so zverením
maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti jej matky, teda starej matky dieťaťa (navrhovateľky). Navrhovateľke už bol predbežne na základe neodkladného opatrenia maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, tá sa o maloletého riadne stará a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletý je v jej náhradnej osobnej starostlivosti spokojný, napreduje vo vývoji a zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti je v záujme maloletého dieťaťa. Navrhovateľka je príbuznou maloletého, je jeho starou matkou. Navrhovateľka spĺňa osobné, osobnostné, zdravotné a morálne kritéria pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti. Preto súd rozhodol o zverení maloletého U. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, s ktorým zverením napokon súhlasila aj matka dieťaťa. Súčasne súd v zmysle § 45 ods. 3 Zákona o rodine vymedzil navrhovateľke práva a povinnosti plynúce jej z výkonu náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
17. Súčasne súd matku zaviazal platením výživného na maloleté dieťa, ktoré výživné je matka v zmysle § 45 ods.8 Zákona o rodine povinná platiť na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny R.. Keďže matka dieťaťa je poberateľkou len invalidného dôchodku a aktuálne nemá žiaden iný príjem a okrem maloletého U. má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. Z. tiež vo výške minimálneho zákonného výživného, súd matku zaviazal platením výživného v minimálnom zákonnom rozsahu aj na mal. U., ktoré výživné je v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine povinný plniť každý rodič bez ohľadu na jeho schopnosti a možnosti, a ktorá suma minimálneho zákonného výživného aktuálne predstavuje 29,42 Eur mesačne. V zmysle § 45 ods.8 Zákona o rodine je miestom plnenia výživného pri náhradnej osobnej starostlivosti príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny.
18. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (v štyroch vyhotoveniach ). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.
Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Podľa § 9 ods.1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, ustanovenie § 8 písm. a) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/20200327> platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.