Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Cb-10-2021.pdf
PDF · 109.29 KB
Case nature
Subarea
39Cb/10/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v spore žalobcu: VV partners s.r.o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 46 669 931, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: YVEX, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 369 420, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa 21.01.2021 v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 21.01.2021 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve spoločnosti Gothal Residence, a.s., so sídlom Liptovská Osada 756, 034 73 Liptovská Osada, IČO: 46 426 477, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 10761/L, a to:
- KNC parcela č. 2057/119, výmera 439 m2, zastavaná plocha a nádvoria, nachádzajúca sa v okrese Ružomberok, obec: Liptovská osada, katastrálne územie Liptovská Osada, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX.;
- Apartmánový dom s reštauráciou Smrek, súpisné číslo XXX, postavený na KNC parcela č. XXXX/XXX, výmera 439 m2, zastavaná plocha a nádvoria, nachádzajúca sa v okrese Ružomberok, obec: Liptovská osada, katastrálne územie Liptovská Osada, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX;
- KNC parcela č. XXXX/X, výmera 577m2, Ostatná plocha, nachádzajúca sa v okrese Ružomberok, obec: Liptovská osada, katastrálne územie Liptovská Osada, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX.
2. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že v prípade priznania nároku žalobcu voči žalovanému, ktorý bude uplatnený zo strany žalobcu v súdnom konaní, a to v čase jeho priznania, tu existuje obava z budúceho zmarenia exekučného konania vo veci jeho vymoženia, nakoľko samotný nárok žalobcu, ktorý bude uplatnený voči žalovanému, spolu s nárokom žalobcu uplatneným v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok, pod. sp. zn.: 8Cb/43/2020, voči spoločnosti Gothal Residence, a.s., so sídlom Liptovská Osada 756, 034 73 Liptovská Osada, IČO: 46 426 477 (ďalej len „Gothal Residence, a.s.“), predstavuje nároky žalobcu, ktoré boli spoločnosťou Gothal Residence, a.s. zmluvne zabezpečené nehnuteľnosťami, vo vlastníctve danej spoločnosti, pričom v rámci súdneho konania vedeného na Okresnom súde Ružomberok, pod. sp. zn.: 8Cb/43/2020, došlo pre účely zabezpečenia pohľadávky žalobcu v predmetnom súdnom konaní, k vydaniu uznesenia zo dňa 15.01.2021, ktorým bolo zriadené v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnosti v ňom uvedené.
3. Žalobca v návrhu uviedol, že zo strany žalobcu došlo k realizácii prác, a to v prospech žalovaného. Za vykonanie týchto prác došlo zo strany žalobcu k vystaveniu nasledovných faktúr:
- Faktúra č. 0220200005, vystavená dňa 29.02.2020, splatná dňa 14.03.2020, znejúca na sumu 106.463,70 EUR s DPH; čiastočne hradená.
- Faktúra č. 0420200016, vystavená dňa 30.04.2020, splatná dňa 14.05.2020, znejúca na sumu 30.910,10 EUR s DPH; neuhradená v celom rozsahu.
- Faktúra č. 0520200019, vystavená dňa 31.05.2020, splatná dňa 14.06.2020, znejúca na sumu 11.013,40 EUR s DPH; neuhradená v celom rozsahu.
- Faktúra č. 0620200021, vystavená dňa 15.06.2020, splatná dňa 29.06.2020, znejúca na sumu 102.403,10 EUR s DPH; neuhradená v celom rozsahu.
- Faktúra č. 0620200022, vystavená dňa 19.06.2020, splatná dňa 03.07.2020, znejúca na sumu 40.905,20 EUR s DPH; neuhradená v celom rozsahu.
- Faktúra č. 0720200023, vystavená dňa 27.07.2020, splatná dňa 10.08.2020, znejúca na sumu 108.699,50 EUR s DPH; neuhradená v celom rozsahu; (uvedené faktúry ďalej spolu ako „Faktúry“). Žalobca uviedol, že ním vykonané práce boli žalovanému riadne odovzdané, žalovaným bez výhrad prevzaté, v súlade s príslušnými právnymi predpismi skolaudované a v neposlednom rade potvrdené zo strany žalovaného, a to uznaním splatných záväzkov na základe vystavených Faktúr za vykonané práce zo strany žalobcu, a to v zmysle Dohody o úprave vzájomných práv a povinností účastníkov uzatvorenej v zmysle § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.09.2020 (ďalej tiež len „Dohoda“). Obsahom predmetnej Dohody, bola úprava vzájomných práv medzi žalobcom a žalovaným, pričom v zmysle bodu 2.1. Dohody žalovaný písomne uznal svoj splatný záväzok voči žalobcovi vo výške 400.395,- EUR a zaviazal sa na jeho úhradu v lehote do 31.08.2020. Žalobca uviedol, že zo strany žalovaného došlo k realizácii čiastočnej úhrady ceny diela, a to z faktúry č. 0220200005 znejúcej na sumu 106.463,70 EUR došlo dňa 28.10.2020 k úhrade sumy 100.000,- EUR s DPH, a teda z uvedenej faktúry zostáva nezaplatená suma vo výške 6.463,70 EUR s DPH.
4. Žalobca ďalej poukázal na to, že dňa 18.09.2020 bola podpísaná Zmluva o zriadení záložného práva medzi žalobcom ako záložným veriteľom a spoločnosťou Gothal Residence, a.s., ako záložným dlžníkom (ďalej len „Zmluva o zriadení záložného práva“), v zmysle ktorej došlo zo strany spoločnosti Gothal Residence, a.s. k prejaveniu vôle v čase uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva. Dňa 05.10.2020 bol zo strany AK G&P za spoločnosť VV partners s. r. o na Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor (ďalej len „OuR KO“), podaný elektronický Návrh na vklad záložného práva (ďalej len „Návrh na vklad“), v zmysle ktorého malo byť zapísané záložné právo v prospech VV partners s. r. o., a to v rozsahu uzatvorenej Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorému bolo priradené č. V 2762/2020 (ďalej len „Záložné právo“). Dňa 27.10.2020 bolo OuR KO vydané rozhodnutie o prerušení konania, voči ktorému bol zo strany žalobcu podaný návrh na pokračovanie v konaní zo dňa 09.11.2020. Následne na základe podanej Žiadosti o písomné stanovisko, bolo zo strany Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky doručená AK G&P, Odpoveď na list č. OOP/2020/000297-178/Sl zo dňa 26.11.2020, v zmysle ktorej ÚGKK SR potvrdil závery AK G&P vo veci pochybenia na strane OuR KO týkajúceho sa overenia údaju IČO u žalobcu, a to postupom v zmysle ust. § 42 ods. 6 Katastrálneho zákona. Dňa 07.12.2020, bolo zo strany OuR KO doručené Rozhodnutie o prerušení konania č. V2762/2020 zo dňa 20.11.2020 (ďalej len „Rozhodnutie o opätovnom prerušení“), prílohou ktorého bolo Odstúpenie od záložnej zmluvy a Odstúpenie od Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 10.11.2020 (ďalej len „Odstúpenie od zmluvy“). Žalobca zároveň zdôraznil, že Odstúpenie od Zmluvy bolo preukázateľne doručené žalobcovi až dňa 27.11.2020, kedy došlo k jeho prevzatiu, a to na pošte oprávnenou osobou (ďalej len „Doručené Odstúpenie od Zmluvy“).
5. Žalobca uviedol, že vzhľadom na konanie spoločnosti Gothal Residence, a.s., žalobca za účelom zabezpečenia svojich práv a právom chránených záujmov dňa 22.12.2020 podal Návrh na vydanie platobného rozkazu a žalobu o zaplatenie 983.335,60 EUR s príslušenstvom, ktorému bola priradená sp. zn. 8Cb/43/2020. Zároveň bola zo strany žalobcu podaná žaloba na určenie neplatnosti Odstúpenia od zmluvy o zriadení záložného práva. Žalobca poukázal na to, že dňa 15.01.2021, bolo vydané uznesenie Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8Cb/43/2020, ktorým došlo k zriadeniu záložného práva v prospech žalobcu voči nehnuteľnostiam vo vlastníctve spoločnosti Gothal Residence, a.s. za účelom zabezpečenia pohľadávky uplatnenej zo strany žalobcu v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok sp. zn. 8Cb/43/2020. Žalobca tiež uviedol, že dňa 18.01.2021 bolo vydané rozhodnutie OuR KO č. V 2762/2020, ktorým došlo prerušeniu konania V 2762/2020 až do ukončenia súdneho konania sp. zn. 8Cb/1/2021 na základe žaloby na určenie neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o zriadení záložného práva.
6. Žalobca vychádzajúc zo skutkového stavu uviedol, že voči žalovanému eviduje pohľadávku pochádzajúcu z neuhradených Faktúr vo výške 300.395,- EUR s príslušenstvom, ktorá bola žalovaným uznaná v celom rozsahu v zmysle uzavretej Dohody. Žalobca uviedol, že táto pohľadávka bude z jeho strany uplatnená aj súdnou cestou. V zmysle uvedeného žalobca považoval za zrejmé, že v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pôjde o zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorú eviduje žalobca voči žalovanému. Žalobca poukázal na to, že rozhodujúcou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je skutočnosť spočívajúca v existencii obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Vychádzajúc zo skutkového stavu, žalobca uviedol, že je možné rozlišovať hneď niekoľko skutkových rovín zakladajúcich obavu, že v čase priznania práva v prospech žalobcu, ktoré bude uplatnené v rámci súdneho konania a následný výkon takto uplatňovaného práva žalobcu voči žalovanému, zakladá predpoklad pre zmarenie budúceho exekučného konania, a teda oprávneného nároku žalobcu z toho vyplývajúceho. Prvú skutkovú rovinu žalobca videl v skutočnosti spočívajúcej v potrebe uplatnenia si neuhradenej pohľadávky žalobcu súdnou cestou. Uvedená skutočnosť je pritom podľa žalobcu následkom nesplnenia si úhrady splatných faktúr, ktoré boli zo strany žalovaného jednak uznané, ako aj zabezpečené zo strany spoločnosti Gothal Residence, a.s. uzatvorením Zmluvy o zriadení záložného práva. Žalobca poukázal na to, že v prípade Zmluvy o zriadení záložného práva došlo zo strany spoločnosti Gothal Residence, a.s. k úkonom spočívajúcim v odmietnutí poskytnutia súčinnosti pri zabezpečení povolenia vkladu Zmluvy o zriadení záložného práva v prospech žalobcu, ako aj iniciovaniu úkonov, ktorými došlo zo strany žalovaného k Odstúpeniu od zmluvy. Žalobca uviedol, že vzhľadom na predpoklad dvojinštančnosti súdneho systému, je zjavné, že rozhodnutie o spore vo veci neplatnosti odstúpenia v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok sp. zn. 8Cb/1/2021, a to do momentu jeho právoplatného skončenia, je z časového hľadiska konaním, ktoré bude rozhodnuté v čase, kedy už by majetok žalovaného, ktorý ma byť predmetom Záložného práva, nemusel byť v jeho dispozícii. Preto v danom prípade vzniká preukazný predpoklad ohrozenia vymoženia pohľadávky žalobcu, ktorá bude v stanovenej lehote uplatnená v súdnom konaní. Žalobca mal tiež za to, že ak súdne konanie v ktorom bude uplatnená pohľadávka žalobcu, bude právoplatne ukončené v prospech žalobcu, teda dôjde k priznaniu uplatnenej pohľadávky žalobcu, vzniká v danom prípade opätovne časové obdobie, v ktorom ešte priznaný nárok, by musel byť uplatnený v exekučnom konaní, a to za účelom jeho vymoženia, pri predpoklade jeho neuhradenia zo strany žalovaného, a teda existuje riziko ohrozenia vymoženia danej pohľadávky do momentu vydania exekučného záložného práva. Vychádzajúc z uvedeného, mal žalobca za to, že je potom už v danej prvej skutkovej podstate založený a preukázaný dostatočný dôvod ohrozenia budúcej exekúcie (vo vyššie uvedenom rozsahu), a teda potreby zriadenia zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko vzhľadom na dĺžku príslušných súdnych konaní bude dochádzať k navýšeniu existencie pohľadávky, a to do jej príslušenstva, a preto následná potreba krytia tejto pohľadávky vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom Záložného práva, by sa mohla stať nedostatočnou. Žalobca mal za to, že samotné uvádzané konanie žalovaného potvrdzuje skutočnosť a potrebu zriadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to z dôvodu inicializovania takých konaní žalovaného, ktoré vo svojej podstate popierajú najskôr ním vykonané a slobodne urobené úkony, spočívajúce v uzatvorení Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola úradne osvedčená, ako aj uzatvorenej Dohody a uznaní v celom rozsahu splatného záväzku žalovaného voči žalobcovi (t. j. pohľadávka žalobcu), ktoré následne svojim konaním uvedené subjekty popierajú. Doposiaľ uvedené realizované úkony zo strany žalovaného, zakladajú podľa názoru žalobcu osvedčenie skutočnosti, ako nanajvýš pravdepodobnej, a to práve pre účely vydania zabezpečovacieho opatrenia, čo okrem iného mal za preukázané aj Okresný súd Ružomberok v konaní vedenom pod. sp. zn. 8Cb/43/2020, kde došlo k vydaniu uznesenia zo dňa 15.01.2021.
7. Žalobca uviedol, že výška aktuálnej peňažnej pohľadávky žalobcu predstavuje sumu 300.395,- EUR s príslušenstvom, pričom vychádzajúc zo Zmluvy o zriadení záložného práva v čase jej uzatvorenia, boli predmetom dojednaného záložného práva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré mali zabezpečiť krytie existujúcej splatnej pohľadávky žalobcu, a to nehnuteľnosti (i) KNC parcela č. XXXX/ XXX, výmera 439 m2, zastavaná plocha a nádvoria, nachádzajúca sa v okrese Ružomberok, obec: Liptovská osada, katastrálne územie Liptovská Osada, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; (ii) Apartmánový dom s reštauráciou Smrek, súpisné číslo 800, postavený na KNC parcela č. XXXX/XXX, výmera 439 m2, zastavaná plocha a nádvoria, nachádzajúca sa v okrese Ružomberok, obec: Liptovská osada, katastrálne územie Liptovská Osada, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobca ďalej vychádzajúc z času uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva (t. j. 18.09.2020), výšky pohľadávky žalobcu a najmä narastajúceho každodenného príslušenstva z dôvodu omeškania žalovaného s jej
úhradou, a v neposlednom rade skutočnosti, že Nehnuteľnosti sa nachádzajú na pozemku: KNC parcela č. XXXX/X, výmera 577m2, Ostatná plocha, nachádzajúca sa v okrese Ružomberok, obec: Liptovská osada, katastrálne územie Liptovská Osada, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „Pozemok 2“), ktorý slúži ako prístupový pozemok k Nehnuteľnostiam, mal za to, že prípadné zriadenie zabezpečovacieho opatrenia len k Nehnuteľnostiam, a to bez daného pozemku, by mohlo založiť zabezpečenie pohľadávky žalobcu v nedostatočnej výške pre účely jej uspokojenia, nakoľko už v danom prípade v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok došlo k vydaniu uznesenia sp. zn. 8Cb/43/2020 zo dňa 15.01.2021, ktorým je zabezpečená pohľadávka vo výške 983.335,60 € s príslušenstvom.
8. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že jedine zriadením zabezpečovacieho opatrenia vo forme súdneho záložného práva k Nehnuteľnostiam a Pozemku 2 v prospech žalobcu, môže dôjsť k zabezpečeniu pohľadávky žalobcu, a to v rozsahu a do času jej právoplatného priznania.
9. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (CSP) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.
18. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd teda na návrh môže zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.
19. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku, žalobca musí osvedčiť i to, že bez nariadenia opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo/144/97).
20. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možno poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv žalovaného, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť exekúcia ohrozená, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
21. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových práv dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
22. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom k návrhu a po ich preskúmaní dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli osvedčené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
23. Zo zákonnej formulácie ustanovenia § 343 ods. 1 CSP možno substancovať základné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť naplnené kumulatívne:
- zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na spôsobilý predmet záložného práva, ktorým budú veci, práva a iné majetkové hodnoty,
- zriadením záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku,
- existencia obavy z budúceho marenia exekúcie.
24. Súd mal zo žalobcom predložených listinných dôkazov, a to Faktúr a Dohody o úprave vzájomných práv a povinností účastníkov uzavretej medzi žalobcom v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka dňa 18.09.2020 osvedčené, že žalobca evidoval voči žalovanému splatné pohľadávky v celkovej sume 400.395,- EUR titulom neuhradených Faktúr za vykonané práce, pričom v zmysle čl. 2 Dohody dlžník písomne uznal svoj splatný záväzok voči veriteľovi v celkovej sume 400.395,- EUR, a to v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. V zmysle čl. 3 Dohody sa žalobca a žalovaný dohodli, že žalovaný ako dlžník žalobcovi ako veriteľovi uhradí záväzok v sume 400.395,- EUR v lehote do 30.09.2020. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplynulo, že žalovaný žalobcovi dňa 28.10.2020 čiastočne uhradil z faktúry č. 0220200005 sumu 100.000,- EUR, a teda istina pohľadávky žalobcu voči žalovanému predstavuje sumu 300.395,- EUR. Na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak súd považoval za osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 300.395,- EUR s príslušenstvom.
25. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite, ktoré sú vo vlastníctve tretej osoby - spoločnosti Gothal Residence, a.s..
26. Dôvodnosť a potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca videl v tom, že žalovaný si nesplnil povinnosť úhrady splatných faktúr, ktoré boli zo strany žalovaného uznané v zmysle uzavretej Dohody o úprave vzájomných práv a povinností účastníkov a ktoré boli zabezpečené zo strany spoločnosti Gothal Residence, a.s. uzavretím Zmluvy o zriadení záložného práva. Ohrozenie budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu voči žalovanému žalobca odôvodňoval prípadnou dĺžkou jednotlivých súdnych konaní iniciovaných v dôsledku úkonov a konania spoločnosti Gothal Residence, a.s., ktorá odstúpila od Zmluvy o zriadení záložného práva, opätovným časovým obdobím, v ktorom priznaný nárok musí byť uplatnený v exekučnom konaní za účelom jeho vymoženia, ako aj ďalšie navýšenie pohľadávky vzhľadom na dĺžku príslušných súdnych konaní s tým, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, teda skutočnosti, ktoré by v budúcnosti mohli ovplyvniť vymoženie pohľadávky žalobcu.
27. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd osvedčené uzavretie Dohody, v rámci ktorej došlo zo strany žalovaného k uznaniu pohľadávky žalobcu vyplývajúcej zo splatných faktúr vystavených žalobcom voči žalovanému a existenciu dlhu žalovaného voči žalobcovi, a to vo výške 300.395,- EUR s príslušenstvom. Zároveň mal súd osvedčené, že medzi žalobcom v právnom postavení záložného veriteľa a spoločnosťou Gothal Residence, a.s. v právnom postavení záložcu došlo dňa 18.09.2020 k uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva v zmysle § 151b Občianskeho zákonníka, ktorou zmluvné strany prejavili vôľu zriadiť záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky, ktorú tvorila pohľadávka žalobcu voči spoločnosti Gothal Residence, a.s. („pohľadávka 1“) a pohľadávka žalobcu voči žalovanému („pohľadávka 2“), a to záložné právo v prospech žalobcu na záloh nachádzajúci sa vo výlučnom vlastníctve spoločnosti Gothal Residence, a.s. (záložcu) určený ako nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Ružomberok, obec: Liptovská Osada, katastrálne územie: Liptovská Osada, zapísané na LV č. XXXX ako a) KNC parcela č. 2057/119, výmera 439 m2, zastavaná plocha a nádvorie a b) Apartmánový dom s reštauráciou Smrek, súpisné číslo XXX, postavený na KNC parcele č. XXXX/XXX, výmera 439 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Zároveň mal súd z predložených listinných dôkazov osvedčené, že pred tým ako by bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, listom zo dňa 10.11.2020 spoločnosť Gothal Residence, a.s. odstúpila od Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 18.09.2020. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že skutočnosť, že na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca osvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, teda osvedčil existenciu dlhu žalovaného voči žalobcovi, bez osvedčenia ostatných základných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 ods. 1 CSP, nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
28. Súd teda v ďalšom skúmal, či bola zo strany žalobcu osvedčená existencia dôvodov obavy z budúceho marenia exekúcie žalovaným ako dlžníkom. Po posúdení návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj žalobcom predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil také konanie žalovaného, z ktorého by vyplývalo, že pohľadávka žalobcu bude v prípade jej judikovania nevymožiteľná a je daná obava z budúceho marenia exekúcie. Vo vzťahu k pohľadávke žalobcu voči žalovanému vo výške 300.395,- EUR s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za vykonané práce pritom súd poukazuje na skutočnosť, že samotná existencia dlhu nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd dospel k záveru, že nebolo osvedčené také konanie žalovaného, teda obchodnej spoločnosti YVEX, s.r.o., odôvodňujúce záver o tom, že by prípadný výkon rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený. Súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade splatných záväzkov voči žalobcovi, bez ďalšieho neosvedčuje také konanie žalovaného, ktoré odôvodňuje obavu zo zmarenia exekúcie v prípade, že pohľadávka žalobcu bude žalobcovi voči žalovanému priznaná v súdnom konaní. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tiež nie je prípadná dĺžka konania vo veci samej a časové obdobie, počas ktorého by bol prípadne judikovaný nárok uplatnený v exekučnom konaní bez osvedčenia ďalších okolností spočívajúcich v konkrétnom konaní žalovaného ako dlžníka, ktoré odôvodňuje obavu zo zmarenia alebo sťaženia exekúcie pohľadávky žalobcu. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca ani v návrhu netvrdí, ani neosvedčuje konanie priamo žalovaného, ktoré by spočívalo v konkrétnych krokoch žalovaného alebo osvedčovalo úmysel žalovaného zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Naopak aj zo samotného návrhu vyplynulo, že žalovaný čiastočne plnil svoj splatný dlh, a to dňa 28.10.2020 v sume 100.000,- EUR, a teda nemožno považovať za osvedčené také správanie žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že žalovaný nemá žiadny záujem uspokojiť nárok žalobcu. Súd poukazuje na to, že žalovaný nebol zmluvnou stranou Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 18.09.2020 medzi žalobcom a spoločnosťou Gothal Residence,
a.s., hoci záložné právo zmluvou dojednané malo slúžiť aj na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Z obsahu súdneho spisu mal súd osvedčené, že od Zmluvy o zriadení záložného práva odstúpila spoločnosť Gothal Residence, a.s. ako zmluvná strana, teda nie žalovaný. Konkrétne konanie žalovaného odôvodňujúce prípadný záver o úmysle žalovaného zmariť alebo sťažiť uspokojenie žalobcu ako jeho veriteľa nebolo nijako osvedčené. Zároveň súd konštatuje, že na účely posudzovania dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné a nevyhnutné posudzovať hrozbu zmarenia exekúcie, ktorá existuje alebo bezprostredne hrozí, a teda vyplýva z aktuálneho konania dlžníka. Súd tiež uvádza, že v konaní nebolo osvedčené ani to, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku, resp. že by žalovaný vykonával také úkony, ktoré by znižovali hodnotu jeho majetku, za účelom zmariť prípadné uspokojenie žalobcu. Podľa názoru súdu žalobca musí osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi samotného žalovaného, v dôsledku ktorých dochádza ku kvantitatívnym alebo kvalitatívnym zmenám majetku žalovaného alebo z ktorých vyplýva reálny úmysel žalovaného zmariť alebo sťažiť vymoženie pohľadávky žalobcu. Súd mal za to, že záver o ohrození budúcej možnej exekúcie pohľadávky žalobcu voči žalovanému nemožno vyvodzovať z konania a úkonov tretej osoby, v tomto prípade spoločnosti Gothal Residence, a.s..
29. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia môže byť ohrozená. V konaní teda neboli rozhodujúce skutočnosti osvedčené žalobcom dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve spoločnosti Gothal Residence, a.s. špecifikovaných v návrhu. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na neúplnosť petitu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď priamo v petite žalobca výslovne neuvádza, za akým účelom navrhuje zriadiť záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve spoločnosti Gothal Residence, a.s.. Hoci na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mal súd osvedčenú existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, aj skutočnosť, že žalobca sám priamo v texte návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia niekoľkokrát zamieňa osobu a konanie žalovaného v predmetnom konaní, teda spoločnosti YVEX, s.r.o. s osobou a konaním spoločnosti Gothal Residence, a.s. ako tretieho subjektu, spôsobovala, že návrh sa v zmysle uvedeného javil do určitej miery nezrozumiteľný.
30. Sumarizujúc vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v predmetnom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešný v celom rozsahu, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Nakoľko žalovanému zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) a m) CSP podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doučenia, dvojmo na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).