Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Csp/54/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: E. L., I..XX.XX.XXXX, G. Z. X. X. XXX/XX, XXX XX Ž., Š. T. M. proti žalovanému: F. - M. B., F..M.., M. M. X. L. X, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, o zaplatenie 319,39 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 319,39 EUR, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou Okresnému súdu Žilina osobne dňa 06.07.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 319,39 EUR a nahradenia trov konania.

2. Žalobca žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 30.11.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle B. B., S.O.: E. XXXHR. Poškodeným z dopravnej nehody bol žalobca - spotrebiteľ. Škoda spočívala v prasknutí čelného skla na jeho motorovom vozidle, a to po tom, ako bol doňho vymrštený kamienok spod kolies motorového vozidla W. S.: B. XXXDP, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v poisťovni F. - M. B.. Ku škodovej udalosti došlo pri jazde na diaľnici D1 pri odpočívadle B.. Nakoľko vozidlo škodcu išlo po diaľnici rýchlo nebolo možné ho okamžite zastaviť a konfrontovať so vzniknutou situáciou. Vo vozidle sa nachádzali G. B., I..XX.XX.XXXX, Z. Š. XX, Š. a manželka žalobcu W. L., I..XX.XX.XXXX, Z. X.. X. XX, Ž.. Vozidlo bolo odstavené na najbližšom možnom mieste, aby bolo možné zistiť rozsah poškodenia a či bude možné pokračovať v jazde. Vedľa idúce motorové vozidlo nemohlo spôsobiť predmetnú škodu, nakoľko bolo vo veľkej vzdialenosti od motorového vozidla, o čom svedčia aj fotografie, ktoré boli urobené bezprostredne po vzniku škody. a ktoré boli taktiež predložené žalovanému. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval ako škodovú udalosť č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu žalobca ako poškodený, dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise F.Y. M. M..L..X., M. M.: Š. XXX/XX,XXX XX Ž., pričom náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 319,39 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXXXX. Zo strany žalovaného bolo žalobcovi oznámené, že žalovaný „vykonal šetrenie, pri ktorom nebolo preukázané, že k poškodeniu čelného skla na vozidle s evidenčným číslom E. XXXHR došlo práve v príčinnej súvislosti s prevádzkou poisteného vozidla s evidenčným číslom B. XXXDP. Vinník nebol zastavený a k predmetnej nehode nebola privolaná polícia.“ Dňa 23.12.2019 žalobca podal Odvolanie proti rozhodnutiu o neuznaní škodovej udalosti a poisťovňa F. - M. B. v Odpovedi na odvolanie ku škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX uviedla: „naša spoločnosť vykonala šetrenie, pri ktorom nebola určená zodpovednosť nášho poisteného za škodu, ktorá vznikla na Vašom vozidle.“ Žalobca citoval

ust. a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust. . Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiadal iba zaplatiť za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Žalobca bol toho názoru, že v obdobných prípadoch existuje široká judikatúra súdov, v zmysle ktorej sa takto vzniknutá škoda považuje za škodu. ktorá sa má uhrádzať z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou morového vozidla vinníka škodovej udalosti. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Ž. zo dňa 16.09.2013, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX ako aj na stanovisko NS SR zo dňa 03.06.2014, H. X/XXXX, v zmysle ktorého: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa veta prvá nemožno zbaviť.“ Zo stanovísk Národnej banky Slovenska, ako aj NS SR, je zrejmé, že škoda spôsobená kamienkom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla je škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla. Národná banka Slovenska na základe množiacich sa dotazov poškodených dňa 16.07.2013 vydala tzv . Stanovisko k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla. V tomto stanovisku NBS pripomína, že poistený má z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla (teda z tzv. povinného ručenia) právo, aby poisťovateľ za neho nahradil uplatnené nároky na náhradu škody v rozsahu podľa NBS v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že v prípade škody na čelnom skle možno vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla považovať za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies). Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je preto príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Žalobca poukázal aj na rozhodnuté a právoplatné veci OS Ž. XC XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XH., XC/XX/XXXX. Znamená to, že zodpovednosť vodiča vozidla, od ktorého kolies kamienok odskočil, je zodpovednosťou objektívnou. nezávislou na jeho zavinení. Ak má takýto vodič uzatvorené povinné zmluvné poistenie, je jeho poisťovňa povinná takúto škodu zaňho nahradiť. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. „Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X W. H. XX/XXXX, zo dňa 21. decembra 2009). Žalobca bol toho názoru, že ako poškodený - spotrebiteľ som si splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, škodovú udalosť riadne ohlásil, uplatnil si nárok na náhradu škody, predložil faktúru za opravu, a poskytol všetky informácie a dôkazy, ktoré boli v jeho dispozícií. Žalovaný zamietol uplatnený nárok na poskytnutie poistného plnenia, a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla S.: B. XXXDP.Žalobca mal za to, že svedecké prehlásenia jednoznačne preukazujú, že došlo k škodovej udalosti a takýto dokument je spôsobilý na preukázanie právneho základu jeho nároku na náhradu škody. Pri danej poistnej udalosti nie je možné zaobstarať žiaden iný dôkaz, ktorý by preukazoval oprávnenosť jeho nároku ako sú predložené dokumenty a prípadná výpoveď svedkov. Na základe vyššie uvedeného si podanou žalobou žalobca uplatnil žalovaným nevyplatený nárok na náhradu škody zo škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, a to vo výške 319,39 EUR.

3. Súd o veci rozhodol platobným rozkazom č.k. -18 zo dňa 21.07.2020, ktorým žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej, a preto ho súd uznesením č.k. -37 zo dňa 17.08.2020 v súlade s ust. zrušil v celom rozsahu.

4. Žalovaný v podanom odpore zo dňa 30.07.2020 uviedol, že podľa vyjadrenia žalobcu, dňa 30.11.2019 malo dôjsť ku škodovej udalosti, pri ktorej mal spod kolies motorového vozidla škodcu W. S. B. odskočiť kameň, ktorý mal poškodiť čelné sklo motorového vozidla žalobcu, B. B. S.O.: E.. K uvedenej škode malo dôjsť na diaľnici Dl pri odpočívadle B.F.. Motorové vozidlo škodcu išlo rýchlo, preto toto nebolo možné zastaviť a konfrontovať ho so vzniknutou situáciou. Žalobca si dal poškodené sklo opraviť,

pričom za opravu uhradil sumu vo výške 319,39 EUR. Žalobca si vzniknutú škodu uplatnil u žalovaného, ktorý predmetnú škodu zaevidoval pod č. B. XXXXXXXXXX, pričom žalovaný žalobcom uplatnený nárok odmietol preplatiť z dôvodu uvedenom v liste zo dňa 18.12.2019, ktorý predložil žalobca spolu s podanou žalobou, pričom žalovaný uviedol:„...nebolo preukázané, že k poškodeniu čelného skla na vozidle s evidenčným číslom E. K. došlo práve v príčinnej súvislosti s prevádzkou poisteného vozidla s evidenčným číslom B.. Vinník nebol zastavený a k predmetnej nehode nebola privolaná polícia.“ Žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti zisťoval aké doklady boli k predmetnej poistnej udalosti predložené, či bola predložená správa od polície, zisťoval technickú prijateľnosť a či je daný právny základ, pričom zistil, že žalovaný nijakým spôsobom bezprostredne po vzniku škody neupovedomil domnelého škodcu o škode, ktorá bola spôsobená. Škodca teda škodu u žalovaného nenahlásil, zavinenie si nepriznal a z toho dôvodu nebolo možné nakoľko nebola preukázaná zodpovednosť ich poisteného v predmetnej veci stanoviť právny základ, ktorý je potrebný pre ukončenie škodovej udalosti výplatou poistného plnenia. V súlade s ustanovením a 15 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, škodca a poškodený povinní preukázať príčinnú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Žalobca v žalobe uviedol:, „že zodpovednosť vodiča vozidla, od ktorého kolies kamienok odskočil, je zodpovednosťou objektívnou, nezávislou na jeho zavinení a ak má takýto vodič uzatvorené povinné zmluvné poistenie, je jeho poisťovňa povinná takúto škodu zaňho nahradiť.“ V danom prípade s týmto nie je možné súhlasiť, nakoľko žiadnym hodnoverným spôsobom nebolo preukázané že práve od osobného motorového vozidla uvedeného a zachyteného na fotografii urobenej žalobcom bola skalka odskočená. Fotografia len zachytáva osobné motorové vozidlo s S.: B. XXXDP, no nepreukazuje, že by práve toto osobné motorové vozidlo spôsobilo škodu. Žalovaný mal za to, že neobstojí tvrdenie žalobcu, ak sa bráni tým, že k predmetnej udalosti došlo na diaľnici Dl a že nebolo možné predmetné osobné motorové vozidlo zastaviť, pretože aj na diaľnici Dl je možné využiť výstražné znamenia/ zvukové znamenia či predbehnúť predmetné vozidlo a s výstražnými znameniami mu naznačiť aby bezpečne zastal či už pri krajnici alebo na najbližšom odpočívadle. Nakoľko údajný škodca udalosť nenahlásil, nebol zastavený, nebola spísaná správa o nehode kde by si vodič vinu priznal, na vzniknutú škodu nebol žiadnym spôsobom upovedomený, ide výlučne len o tvrdenie žalobcu, že práve osobné motorové vozidlo B. XXXDP spôsobilo jemu škodu, pritom k poškodeniu už mohlo dôjsť pred uvádzaným vznikom škody. Tiež nie je možné objektívne preukázať, že skalka, ktorá poškodila čelné sklo žalobcu - poškodeného, bola odskočená prevádzkou motorového vozidla ich poisteného, a to aj napriek fotografii urobenej žalobcom. Žalovaný tvrdenie žalobcu o spôsobenej škode považuje len za teoretickú pravdepodobnú príčinu vzniku škody, pričom poukazuje na to, že samotný zákon o PZP používa exaktný pojem „preukázať“ t.j. podať relevantný dôkaz o stave, ktorý nepripúšťa akúkoľvek mieru pochybnosti. V zmysle ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený si uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný ho preukázať. Žalovaný je toho názoru, že žalobca do dnešného dňa nepreukázal hodnoverným spôsobom, že ku vzniku škody došlo spôsobom, na danom mieste a za účasti uvedeného motorového vozidla tak, ako to tvrdí v podanej žalobe. S poukazom na uvedené skutočnosti pri posudzovaní oprávnenosti uplatňovaného nároku, tento rozhodne nemožno považovať za preukázaný a dôvodný, a preto žalovaný nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, považuje ho za nedôvodný a žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

5. Podaním zo dňa 20.09.2020, doručeným súdu dňa 28.09.2020 sa k odporu žalovaného vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že žalovaný uvádza, že nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že práve od osobného motorového vozidla uvedeného a zachyteného na fotografii bola skalka odskočená. Žalobca, tak ako bolo v žalobe uvedené, vie vyššie uvedenú skutočnosť preukázať výpoveďami svedkov, a to manželky žalobcu - pani W. L. a slečny G. B., pričom týchto svedkov žalobca navrhol vypočuť. Skutočnosti považované žalovaným, a to najmä zastavenie vozidla škodcu, spísanie správy o nehode, kde by škodca priznal svoju vina na poškodení vozidla žalobcu, považuje žalobca za absolútne šikanózny výkon právo voči nemu. Na diaľnici a v plnej premávke sa pri poškodení čelného skla každý človek snaží auto v prvom rade bezpečne odstaviť a zistiť mieru škody a či je schopný ďalej v jazde pokračovať, nehovoriac o prvotnom šoku keď vodičovi pukne čelné sklo. Žalobca v prvom rade chránil zdravie seba a spolucestujúcich a nebolo možné sa vydať naháňať vinníka, tohto odstavovať na diaľnici a spisovať s ním správu o nehode. Tu by mohol kľudne škodca uviesť, že jeho poškodenie auta žalobcu nezaujíma a z miesta odísť. Žalobca by hádam nemal zastavovať človeka násilím. Žalobca opakovane uviedol, že z poškodenia vozidla má fotografiu a svedecké výpovede, a má teda za to, že týmito

dôkazmi dostatočne preukázal uplatňovaný nárok. Žalobca zotrval na uplatnenom nároku a v prílohe tohto vyjadrenia priložil aj list adresovaný žalovanému, v ktorom uviedol všetky dôležité argumenty v danej veci. Vzhľadom k uvedenému žalobca navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. K vyjadreniu žalobcu bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 07.10.2020, v ktorom uviedol, že nakoľko žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, žalovaný sa v celom rozsahu pridržiava vyjadrení uvedených v odpore a v tomto štádiu konania považuje žalobcom uplatnený nárok za nepreukázaný.

7. Podaním zo dňa 01.11.2020, doručeným súdu dňa 02.11.2020 žalobca uviedol k tvrdeniu žalovaného, že k poškodeniu čelného skla došlo práve v príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla s evidenčným číslom B., aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom, alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla, je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa veta prvá nemožno zbaviť - uvedené judikoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí č. 10/2014. Žalobca poukázal aj na ustálenú súdnu prax v obdobných veciach, kde je jednoznačný názor súdov: „Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu. K tvrdeniu žalovaného, že vinník nebol zastavený nie je správne, nakoľko k poškodeniu došlo na diaľnici a za plnej premávky, kde nebolo možné bezpečne zastaviť a už vôbec predbiehať a snažiť sa zastaviť vozidlo škodcu. K tvrdeniu žalovaného, že k nehode nebola privolaná polícia nie je správne, nakoľko škodu na čelnom skle žalobca odhadol v hodnote cca 300,- EUR, čo sa aj potvrdilo z faktúry, ktorú mu vystavil autoservis za opravu, a to vo výške 310,- EUR s DPH. Nakoľko škoda nedosiahla ani 1000,- EUR, nedošlo k zraneniu osôb, nebola poškodená cesta ani všeobecne prospešné zariadenie a ani neunikli nebezpečné látky, nebol žalobca povinný privolať hliadku polície. Túto by mohol privolať aj tak až po zídení z diaľnice a nie na mieste škody. Žalobca zotrval na vypočutí ním navrhnutých svedkov a rozhodnutí tak, ako uviedol v podanej žalobe.

8. Súd vo veci nariadil a dňa 12.02.2021 vykonal pojednávanie v súlade s ust. za účasti žalobcu a žalovaného. Súd vec na nariadenom pojednávaní prejednal a následne po vykonanom dokazovaní aj rozhodol. Možno konštatovať, že strany sporu vo svojich vyjadreniach ako aj v konaní pred súdom zásadne zotrvali na svojej vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalobcom navrhnutých svedkov W.. W. L., I..XX.XX.XXXX F. G. B.L., I..XX.XX.XXXX a listinnými dôkazmi.

10. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 12.02.2021 osobne vypovedal tak, že je vlastníkom poškodeného motorového vozidla, ktoré požičal manželke W. L. a snúbenici svojho syna G. B., ktorá dňa 30.11.2019 predmetné vozidlo šoférovala, kedy išli zaviesť syna žalobcu na letisko do Z.. Svedkyňa W. L. vo svojej výpovedi uviedla, že pri šoférovaní pri odpočívadle B. sa z predchádzajúceho motorového vozidla vymrštil kameň a spôsobil puklinu na čelnom skle vozidla. Keďže boli na diaľnici a išlo sa rýchlo, nemohli predchádzajúce auto zastaviť, a preto prostredníctvom mobilného telefónu vyhotovila fotografiu tohto vozidla a na najbližšom odpočívadle skontrolovali auto, aby zistili, aký je rozsah poškodenia. Prasklinka bola najprv malá, ale cestou sa začala zväčšovať. Svedkyňa G. B. vo svoje výpovedi uviedla, že predmetné poškodené vozidlo šoférovala a cestou naspäť z Z. sa im stala škodová udalosť, kde auto, ktoré išlo pred nimi, vymrštilo kamienok do čelného skla, kde sa stala prasklina. Bolo to pri odpočívadle B.. Na najbližšej možnej zastávke zastali a skontrolovali motorové vozidlo, či je možné v ceste pokračovať, pričom usúdili, že môžu v ceste pokračovať ďalej. Auto škodcu bolo značky W. Z., ktoré odfotila pani L., nakoľko to bola silná rana do čelného skla. Odfotila ho preto, lebo mala hneď mobil pri sebe.

11. Z listinných dôkazov súd zistil:

12. Z listín Hlásenie škodovej udalosti zo dňa 13.12.2019 - Uplatnenie nároku na náhradu škody zo 13.12.2019 súd zistil, že dňa 30.11.2019 došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle žalobcu S.: E. XXXHR tak, že od vozidla S.: B. XXXDP idúceho pred vozidlom žalobcu odskočil kameň do čelného skla vozidla žalobcu, pričom došlo k prasknutiu tohto čelného skla.

13. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že motorové vozidlo S.: B. XXXDP bolo poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, žalobca aj voči žalovanému ako poisťovni vypísal oznámenie o škodovej udalosti.

14. Zo žalobcom predloženej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 16.12.2019 dodávateľa F. M. M..L..T.., M. M.Í. Š. XXX/XX, XXX XX Ž., R.: XX XXX XXX súd zistil výšku škody pri oprave čelného skla motorového vozidla žalobcu ako odberateľa (čelné sklo B. B. S.: E. XXXHR, lepiaca sada predného skla, montáž) s DPH 319,39 EUR.

15. Listom zo dňa 18.12.2019 žalovaný oznámil žalobcovi riešenie škodovej udalosti zo dňa 30.11.2019 bez poskytnutia náhrady škody.

16. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

17. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

18. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2 a ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa a , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

20. Podľa , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

21. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo(ušlý zisk).

22. V zmysle stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. H. X/XXXX zo dňa 03. júna 2014, z ktorého vyplýva: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa vety prvej nemožno zbaviť.“ V danom prípade škody spôsobenej kameňom vymrštením spod kolesa idúceho motorového vozidla ide o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla a samotné odskočenie kameňa spod kolies predmetného motorového vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu poisteného u žalovaného, pričom predmetná rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla, t.j. bez rotácie kolies motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu. Okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla je taký predmet alebo skutočnosť, ktorých danosť nemá súvis s prevádzkou, avšak je v príčinnej súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, no prevádzka nie je sama spôsobilá takúto škodu spôsobiť bez toho, aby s týmto predmetom alebo skutočnosťou prišla do stretu. Teda bez pohybu motorového vozidla, t.j rotácie kolies motorového vozidla, by však nedošlo k odskočeniu kameňa a z toho dôvodu sa jedná o okolnosť majúcu povahu v prevádzke motorového vozidla. Predpokladom vzniku

osobitnej zodpovednosti sú škodová udalosť vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku, škoda a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou.

23. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 319,39 EUR titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá podľa cit. ust. § 427 a nasl. spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.

24. Žalovaný v tunajšom konaní namietal skutkový základ tak, že poškodený nemal preukázaný nárok na náhradu škody, keď hodnoverným dôkazom o vzniku škody nie je zhodné vyhlásenie poisteného a poškodeného. Predovšetkým v skutkovom základe sporu súd definitívne ustálil, že došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle žalobcu, a to práve odletením kameňa spod kolies motorového vozidla povinne zmluvne poistené u žalovaného. V tomto zmysle bola osobná výpoveď žalobcu doplnená osobnými výpoveďami svedkov manželky žalobcu a snúbenice syna žalobcu, ktorým žalobca požičal motorové vozidlo.

25. Súd uznal škodu vzniknutú zisteným skutkovým spôsobom ako vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla podľa , preto by bolo nadbytočné skúmať podľa , či škode sa mohlo zabrániť pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Súd vyhodnotil, že v prípade škody spôsobenej kameňom vymrštením spod kolesa idúceho motorového vozidla ide o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Odskočenie kameňa spod kolies predmetného motorového vozidla je jednoznačne spôsobené kontaktom s kolesom motorového vozidla škodcu, resp. jeho rotáciou (podľa názoru súdu pravdepodobne zatlačením do pneumatiky, v dôsledku vysokého trenia s pneumatikou zdvihnutím z podkladu a po strate opory v podklade vymrštením do opačného smeru, než akým sa pohybuje vozidlo), a to aj bez ohľadu na bližšie poznanie tohto mechanizmu, lebo samotný výsledok odskakovania drobných kameňov do opačného smeru jazdy vozidla, alebo aspoň do určitej výšky za vozidlo, súd považuje až za všeobecne známu skutočnosť. K tomu je už možné racionálne povedať, že bez pohybu motorového vozidla, t.j rotácie kolies motorového vozidla, by však nedošlo k odskočeniu kameňa a z toho dôvodu sa jedná o okolnosť majúcu povahu v prevádzke motorového vozidla. V konaní boli preukázané všetky predpoklady tohto druhu osobitnej zodpovednosti za škodu, teda došlo k vzniku škody, došlo ku škodovej udalosti spočívajúcej vo vymrštení kameňa pri prevádzke motorového vozidla a je daná príčinná súvislosť medzi touto príčinnou udalosťou a samotnou škodou.

26. Škodu vo výške 319,39 EUR ako objektívne vyjadriteľnú v peniazoch mal súd jednoznačne preukázanú z faktúry týkajúcej sa výmeny čelného skla na vozidle žalobcu.

27. Súd zaviazal žalovaného ako poisťovateľa zodpovednosti svojich klientov za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa v znení neskorších predpisov, a to ako vecne pasívne legitimovaného podľa .

28. Podľa poznatkov tunajšieho súdu v obdobnej veci náhrady škody, ktorá bola zapríčinená odskočenými kameňmi do čelného skla vozidla ako škoda, ktorá bola spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla, rozhodoval Krajský súd Ž. ako súd odvolací, minimálne vo svojom rozsudku č. k. XCo/XXX/XXXX (rozsudok OS Ž. XXC/XX/XXXX) a prvostupňový súd nevidel žiaden racionálny dôvod pre odklon od vyššie uvedenej súdnej praxe.

29. Z touto praxou je v súlade aj rozsudok Krajského súdu v N. M.. E.. XCo/XXXX/XXXX z 20.11.2013, aj stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo 16.07.2013, s oporou ktorého argumentoval v žalobnom návrhu aj žalobca.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia v spojení s , tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.