Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Csp/93/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: M. I. X., Y..X.., X. X. S. XXXX/XXX, XXX XX F., G.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: M. X., A..XX.XX.XXXX, W. XXX XX H. XXX, Š. E. X., právne zastúpená JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 6.411,72 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.411,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.193,50 EUR od 03.07.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresný súd W. W. dňa 03.09.2020 a na Okresný súd Žilina po odpore žalovanej postúpenou dňa 09.11.2020, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 6.411,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.193,50 EUR od 03.07.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom - spotrebiteľom uzavrel dňa 11.11.2019 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové zmluvné podmienky spoločnosti M. I. X., Y..X... Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 6.320,- EUR zo strany žalobcu. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 95,57 EUR. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojich finančných povinností a napriek opakovaným výzvam dlžné splátky nedoplatila. Na základe tejto skutočnosti žalobca dňa 17.06.2020 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanej na zaplatenie tohto dlhu 15 dní a táto lehota uplynula 02.07.2020. Keďže žalovaná v lehote dlžnú sumu nezaplatila, žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania. Žalovaná nezaplatila ani na základe predžalobnej výzvy žalobcu a tak žalobca bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.

3. K svojej žalobe žalobca pripojil úverovú zmluvu, úverové podmienky spoločnosti M. I. X., Y..X.., informácie o poistení dohodnutom v úverovej zmluve, predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia - list z 03.07.2020, poštový podací hárok preukazujúci odoslanie tohto listu, výzvu k splateniu celého úveru - list z 17.06.2020, poštový podací hárok preukazujúci odoslanie tohto listu, výpis čerpania, splátok a úhrad.

4. V upomínacom konaní Okresný súd W. W. rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 28.09.2020, proti ktorému žalovaná včas podala odpor, ktorým sa k žalobe prvýkrát vyjadrila a žalobu ako nedôvodnú namietala. Podľa vyjadrenia žalovanej žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. V zmysle o spotrebiteľských úveroch: „Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.“ Následne v zmysle citovaného zákona: „Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje aj porušenie ustanovení až 42.“ Zmluva o úvere predstavuje tzv. refinančný úver, teda poskytnutím úveru vo výške 6.320,- EUR došlo k splateniu predchádzajúcich úverov poskytnutých priamo od žalobcu. Oprávnenosť výšky odhadovaného zostatku všetkých splatených úverových zmlúv neposudzoval žiadny súd, ale iba žalobca v postavení nebankového subjektu. Žalovaný zastáva názor, že zmluvy o úvere, z ktorých dlžné sumy boli uhradené refinančným úverom sú jednoznačne bezúročné a bez poplatkov a takýmto spôsobom žalobca obchádza zákon a koná v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle preto takýto refinančný úver možno vyhodnotiť ako neplatný právny úkon. Za týmto účelom žalovaný navrhuje, aby súd vyzval žalobcu na predloženie všetkých zmlúv o úvere, dlžné sumy z ktorých boli uhradené refinančným úverom vo výške 6 320 Eur a aby žalobca špecifikoval z čoho pozostával neuhradený zostatok vo výške 6 320 Eur. V bode 28 zmluvy o úvere sa uvádza „Účelový úver - časť úveru slúži k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1“, súčasťou žalobného návrhu však nie je žiadna príloha č. 1. Ďalej poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v F. zo dňa 28.06.2018 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. Po prvé ide o riziko, že neskorším úverom si banka preplatí aj plnenie z nečestných klauzúl. Okrem iného môže ísť napríklad o úroky (zmluvné ) aj po splatnosti a úročenie nad zákonom stanovený administratívny limit úrokov z omeškania, a teda v rozpore s v spojení s nariadením vlády č. , príp. o neprijateľné poplatky alebo plnenie úrokov napriek bezúročnosti úveru. Po druhé ide o riziko, že neskorším úverom banka prekryje iné neprijateľné podmienky dojednané v skoršom úvere, napríklad neprijateľnú zmluvnú podmienku o predčasnom splatení (de fault) a iné. Tým, že novším úverom si banka doslova vytvorí stav na úhradu pohľadávky zo skoršieho úveru, môže sa spoliehať na to, že nikto nikdy sa už nebude zaoberať zmluvnými podmienkami skoršieho už ,,splateného“ úveru. Po tretie môže ísť o riziko, že sa dlžníci dostanú mimo úroveň ochrany pravidiel, ktoré dopadajú na spotrebiteľské úvery. Ide o typický prípad, keď na úhradu viacerých spotrebiteľských úverov sa poskytne nový vyšší úver, a to vo výške, ktorá je mimo rámec spotrebiteľských úverov. Spotrebitelia sa tak dostavajú do nepriaznivejšej sféry úverovania mimo pravidiel pre spotrebiteľské úvery, teda sa im zhoršuje právna situácia, hoci plnia účelom výplaty skorších úverových záväzkov, ktoré plynú zo spotrebiteľských úverov. Rizikom je aj preplatenie plnení z premlčaných práv. Odvolací súd je vzhľadom na vyššie uvedené riziká toho názoru, že ak sa spotrebiteľovi poskytol úver za takých okolností, že sa ním obišli pravidlá spotrebiteľských úverov, najmä údaj o celkových nákladov na úver (RPMN), potom treba spotrebiteľom poskytnúť ochranu v spornom úverovom vzťahu, a to rovnakú ako pri spotrebiteľských úveroch. A o taký prípad ide aj za stavu, že sa novým úverom, ktorý formálne pre jeho výšku je nad hranicou pre spotrebiteľské úvery reštrukturalizujú skoršie spotrebiteľské úvery. Nič nebránilo banke poskytnúť separátne prípadne viaceré nové úvery tak, že by spotrebitelia zostali kontinuálne v režime ochrany určenej pre spotrebiteľské úvery, no žalovaná banka to tak zjavne neurobila a pri formalistickom posudzovaní veci dostala žalobcov mimo dôležitej sféry kontrolovanej v rámci spotrebiteľských úverov, a to za stavu, že pri kontrahovaní mala plnú vedomosť o tom, že rozhodujúca časť úveru sa použije na úhradu záväzkov plynúcich zo skôr dojednaných spotrebiteľských úverov. V tomto kontexte je povinnosťou odvolacieho súdu ako plnohodnotného orgánu sústavy orgánov súdnej ochrany práv spotrebiteľov na jednotnom trhu EÚ naplniť príkaz plynúci z čl. 14 smernice Rady 87/102/EHS a konanie žalovaného, odvolávajúceho sa formálne na ustanovenie , posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi využívajúce potrebu konsolidácie úverov spotrebiteľov a poškodzujúce spotrebiteľov kontrahovaním úveru, ktorý formálne, bez kauzálneho skúmania, nejaví znaky spotrebiteľského úveru. S uvedeným formalistickým záverom sa však súd ako orgán ochrany práva nemôže stotožniť už len z

dôvodu, že spotrebiteľské záväzky vykazujú za každých okolností obligatórnu kauzalitu. Práve kauzalita kontrahovaného úverového záväzku núti skúmať nielen formálne znaky úverového kontraktu, ale aj jeho účel, ktorý v okolnostiach rozhodovanej veci smeruje nepochybne k výplate skôr poskytnutých spotrebiteľských úverových záväzkov. Preto znaky, ktoré inak vylučujú úverový kontrakt z pôsobnosti , nemožno skúmať izolovane a uspokojiť sa iba s formalistickým náhľadom na vec. Práve naopak, akonáhle súd zistí kauzálnu súvislosť úverového kontraktu formálne sa javiaceho ako nie spotrebiteľského úveru so skoršími spotrebiteľskými úvermi a identifikuje konanie dodávateľa popísané v čl. 14 Smernice 87/102/EHS, nesmie odoprieť spotrebiteľovi ochranu, ktorú mu garantujú normy komunitárneho práva prostredníctvom zásahu orgánu štátu. V opačnom prípade by dochádzalo k súdom tolerovanému poškodzovaniu práv spotrebiteľov, čo je v okolnostiach významu agendy ochrany spotrebiteľa pre bezporuchové fungovanie jednotného trhu tovarov a služieb v podmienkach EÚ neprípustné. Podľa názoru žalovanej zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle o spotrebiteľských úveroch a to: „podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,“ a tiež obligatórnu náležitosť v zmysle o spotrebiteľských úveroch a to: „všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaná ďalej poukázala na rozsudok Krajského súdu v F. zo dňa 26.08.2019 sp. zn. XCo/XX/XXXX. Žalovaná tiež uviedla, že žalobca v žalobnom návrhu uvádza, že v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a zároveň poskytol 15 dňovú lehotu na dobrovoľnú úhradu celej dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, žalobca by postupoval v súlade zo zákonom, ak by najskôr vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a zároveň ho upozornil, že ak v stanovenej lehote neuhradí omeškané splátky pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Uvedené vyplýva z ustanovenia , v zmysle ktorého: „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Žalobca mohol následne až po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy v zmysle vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedený právny názor o neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru potvrdzuje rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.04.2018 sp. zn. XXCo/XX/XXXX. Taktiež žalobca sa odvoláva na ustanovenie Hlavy 6 Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy, v zmysle ktorého bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Súdy SR v spotrebiteľských sporoch už viackrát potvrdili, že súčasťou zmluvy môže byť len dokument s ktorým bol spotrebiteľ vopred oboznámený a dokument na ktorom je podpis spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nemôže odvolávať na Hlavu 6 Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy, s ktorými nebol žalobca oboznámený pred podpisom zmluvy. Uvedené potvrdil napr. Krajský súd v O. vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.02.2015 sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Žalovaný ako spotrebiteľ bol síce v zmluve o úvere poučený o svojej povinnosti splatiť celý čerpaný úver za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia zmluvných povinností), samotná dohoda o práve veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je len súčasťou úverových zmluvných podmienok žalobcu, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami a teda netvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Keďže žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle a , žalobca nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu. Žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby súd zrušil platobný rozkaz a aby v zmysle o upomínacom konaní odoslal žalobcovi odpor bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa .

5. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním, v ktorom poukázal na ustanovenia úverovej zmluvy bod 11. až 27., kde sú uvedené požadované informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovaného. Žalobca predložil súdu listiny, z ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovaného: Interný dokument o posúdení bonity; Úverová správa z registrov dlžníkov a Výpis z bankového za účelom preukázania príjmu a výdavkov. Žalobca zobral do úvahy, že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného. Žalobca poskytol uvedený úver v súlade s ust. § 1 ods.

2 - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ... na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na refinancovanie iných dlhov žalovaného. Žalobca v prílohe podania zaslal uvedenú prílohu úverovej zmluvy. Podľa názoru žalovaného zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle o spotrebiteľských úveroch a to: „podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby ... všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca upriamil pozornosť, že ročná úroková sadzba je dohodnutá v bode 34. zmluvy a je platná počas doby trvania zmluvného vzťahu. Žalobca uviedol predpoklady pre výpočet RPMN na strane 2. zmluvy. Žalobca predložil súdu výzvu, ktorú adresoval žalovanému dňa 27.04.2020 a upozornil ho na možnosť zosplatnenia budúcich splátok. S ohľadom na uvedené žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve a pred samotným zosplatnením zo dňa 17.06.2020 bol žalovaný na túto možnosť upozornený. Žalobca zotrval na podanej žalobe a navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa .

6. Na pojednávaní dňa 12.02.2021, ktorého sa sporové strany nezúčastnili (svoju neprítomnosť ospravedlnila tak právna zástupkyňa žalobcu, ako aj právny zástupca žalovanej, ktorí navrhli vykonať pojednávanie v ich neprítomnosti), súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu.

7. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX súd zistil, že túto žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník podpísali dňa 11.11.2019 a touto zmluvou bol poskytnutý žalovanej účelový úver, z ktorého časť slúžila k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1 úverovej zmluvy, pričom úver bol poskytnutý vo výške 6.320,- EUR pri výške mesačnej splátky 95,57 EUR, počte splátok 96, z ktorých prvá bola zročná k 27.12.2019 a posledná, ktorá predstavovala aj termín konečnej splatnosti úveru k 15.12.2027, pri ročnej úrokovej sadzbe 9,99 %, RPMN 10,5 % ročne a celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 9.174,72 EUR. Poistenie úveru dohodnuté nebolo. V zmluve boli dohodnuté aj poplatky za upomienky, zmluvná pokuta za neuhradenie splátky vo výške 17 EUR, pričom sa účtovala iba jedenkrát počas trvania zmluvy, obvykle pri omeškaní dlhšom, ako kalendárny mesiac. Úver bol vyplatený prevodom na účty uvedené v prílohe č. 1 úverovej zmluvy. V úverovej zmluve bolo ďalej dohodnuté, že za splnenia dohodnutých podmienok v prípade porušenia povinnosti dlžníka musí celý čerpaný úver na požiadanie splatiť. Zmluvné tlačivo obsahovalo aj návrh zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, avšak túto časť, ktorá bola osobitne oddelená a s miestom vyhradeným na podpis žalovanej, žalovaná nepodpísala, a preto podľa presvedčenia súdu k dohode o revolvingovom úvere medzi stranami sporu nedošlo. Ďalšia časť zmluvy potom obsahovala zákonné informácie k úverovej zmluve, najmä vyžadované ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch a odkaz na ustanovenia úverových zmluvných podmienok spoločnosti M. I. X. v prípade vzniku práva veriteľa požadovať predčasné splatenie úveru. Zo záverečných ustanovení zmluvy, ktoré žalovaná zobrala na vedomie osobitným podpisom na úverovej zmluve (rub č.l. 13 spisu), neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj úverové podmienky spoločnosti M. I. X., Y..X.., s ktorými sa žalovaná oboznámila. Z Hlavy VI. týchto úverových podmienok a to § 2 potom vyplývalo, že pre prípad, že by sa žalovaná oneskorila s platením aspoň troch splátok, alebo s platením jednej splátky dlhšie ako na tri mesiace, musí celý čerpaný úver na požiadanie splatiť, čím v takom prípade ide o tzv. zosplatnenie úveru.

8. Medzi stranami nebola sporná tá skutočnosť, že žalovaná na splácanie úveru uhradila celkovo len sumu 249,31 EUR a ďalej úver riadne nesplácala. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 17.06.2020 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Táto výzva bola ako doporučená zásielka podaná na poštovú prepravu 18.06.2020, o čom svedčí poštový podací hárok, pripojený žalobcom. Žalobca vyzval žalovanú v tejto výzve na zaplatenie čiastky 6.486,10 EUR najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy, čiže do 15 dní od 17.06.2020. Žalovaná nerozporovala, že by jej táto výzva nebola doručená.

9. Z prehľadu výpisu čerpania splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná úver čerpala 14.11.2019, prvú úhradu vo výške 95,57 EUR vykonala 23.12.2019, ďalšiu úhradu vo výške 95,57 EUR vykonala 28.01.2020, ďalšiu úhradu vo výške 24,79 EUR vykonala 08.06.2020, následne úver prestala splácať a dňa 03.08.2020 vykonala úhradu vo výške 33,38 EUR. Do dňa zosplatnenia úveru mala žalovaná

na istine pri splácaní úveru zaplatiť 261,88 EUR, z čoho zaplatila len 126,50 EUR ako vyplynulo z výpisu čerpania splátok a úhrad, čiže dlh na istine, ktorá bola zročná do zosplatnenia zvyšku úveru, predstavovala sumu 135,38 EUR. Ku dňu zosplatnenia úveru mala na úrokoch zaplatiť celkovo sumu 341,03 EUR, keďže v splátkach, ktoré zaplatila, bolo na úroky započítaných len 122,81 EUR, dlhovala na zmluvných úrokoch 218,22 EUR a zosplatnená istina úveru predstavovala 6.058,12 EUR a predstavovala len istinu splátok po zosplatnení za splátku 7 až 96.

10. Podľa presvedčenia súdu uzavretá úverová zmluva mala všetky parametre zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako boli vyžadované ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá v písomnej forme tak, ako vyžaduje ust. citovaného zákona. Obsahovala aj označenie druhu a typu spotrebiteľského úveru, označenie zmluvných strán, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu, výšku odplaty, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a ďalšie zmluvné ustanovenia v súlade s platným ustanovením Zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj dojednaná výška zmluvnej pokuty podľa presvedčenia súdu bola dojednaná v súlade s ustanoveniami Obč. zákonníka a vzhľadom na jej výšku a spôsob uplatňovania 17 EUR pri nezaplatení splátky vo výške 95,57 EUR, nebola neprimerane vysokou. Naviac však takéto námietky k zmluvnej pokute by považoval súd za irelevantné, keďže plnenie zo zmluvnej pokuty žalobca nepožadoval. Odplata úveru bola stanovená na 9,99 % ročne a zodpovedá výške ročnej úrokovej sadzby. Úroky boli totiž jedinou formou odplaty veriteľa za poskytnutý spotrebiteľský úver a v dôsledku platenia úrokov žalovaná poskytnutý úver vo výške 6.320,- EUR preplatila o sumu 2.854,72 EUR do výšky celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom - 9.174,72 EUR. Odplata 2.854,72 EUR, teda suma, o ktorú žalovaná úver za 8 rokov jeho splácania mala preplatiť pri prepočítaní na jeden rok, predstavovala sumu 356,84 EUR. Najvyššiu možnú výšku odplaty podľa Obč. zákonníka, ktorú bolo možné požadovať pri spotrebiteľskej zmluve, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, upravoval vykonávací predpis, ktorým je, a aj v tom čase bolo Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. .

11. Podľa § 1 ods. 1 citovaného nariadenia odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia, alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov, alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

12. Podľa § 1a ods. 1 citovaného nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere, alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom, alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

13. Ak priemerná hodnota RPMN v tomto období za porovnateľné úvery predstavovala 8,58 %, odplata predstavovaná ročným úrokom vo výške 9,99 %, neprekračovala jej dvojnásobok a preto ju nemožno považovať za neprimeranú, alebo nezákonnú.

14. Podľa § 1 ods. 3 písm. a/ bod 3 citovaného nariadenia odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok.

15. Pri prepočítaní výšky odplaty, ktorá za 8 rokov predstavovala sumu 2.854,72 EUR a za jeden rok priemerne sumu 356,84 EUR, súd dospel dokonca k presvedčeniu, že táto suma (356,84 EUR) predstavuje len 5,65 % z požičanej sumy 6.320,- EUR ročne (356,84 : 6.320 x 100). Súd takto zistil, že pri prepočítaní sumy, ktorú musel žalovaný spotrebiteľ zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi titulom úrokov za jeden rok, pričom úver mal splácať 8 rokov, priemerná ročná suma pripadajúca na úroky predstavovala len 5,65 % zo sumy požičaných finančných prostriedkov 6.320,- EUR.

16. Z predložených listinných dôkazov pripojených k žalobe mal súd za preukázané, že pri poskytnutí úveru konal žalobca s odbornou starostlivosťou, to znamená, že z jeho strany neprišlo k hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch (keď veriteľ/žalobca je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov); žalobca totiž predložil súdu doklad o relevantnom posudzovaní spôsobilosti dlžníka splácať úver, bonitu žalovanej posudzoval zistením zamestnávateľa a výšky príjmu, výpismi z bankového účtu žalovanej mal preukázané jej príjmy a výdavky, ďalej skúmal záväzky dlžníka, jeho rodinný stav, vykonal lustrácie žalovanej v príslušných evidenciách, čím získal ucelený obraz o sociálno-ekonomickej situácii žalovanej, na základe čoho má súd za to, že žalobca preukázal, že relevantne posudzoval schopnosti splácať úver žalovanou. Žalobca, tak konal s odbornou starostlivosťou a neporušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy.

17. Súd nezistil takú vadu zmluvy, ktorá by spôsobovala skutočnosť, že by úver bol bezúročný a bez poplatkov. Naviac vo svojom poslednom podaní pred pojednávaním žalobca pripojil listiny preukazujúce, že úver zosplatnil spôsobom, ktorý predpokladá ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka.

18. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

19. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná. Nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej úverovej istiny a dohodnutých zmluvných úrokov tak, ako vyplýva výška týchto plnení z rozpisu v žalobe, ale aj z listiny nazvanej „Výpis čerpania splátok a úhrad“, nachádza právnu oporu nielen v ustanoveniach úverovej zmluvy, ale aj v ust. a nasl. Obch. zákonníka (), ktorý v týchto ustanoveniach upravuje základné náležitosti úverovej zmluvy.

20. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

22. Podľa § 502 ods. 2 Obch. zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

23. Nárok žalobcu na úroky z omeškania vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy nachádza oporu v ustanovení Obč. zákonníka v spojení s ust. Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka. Výška úroku z omeškania je o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky plantá k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca požadoval úroky z omeškania z istiny, ktorú žalovaná dlhovala ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pričom žalovaná podľa tejto výzvy mala zvyšok úveru, dlh vo výške 6.486,10 EUR, zaplatiť do 15 dní od spísania výzvy, teda od 17.06.2020, pričom táto lehota uplynula 02.07.2020 a dňom 03.07.2020 sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou sumy, ktorá na istinu pripadala v nezaplatených splátkach do zosplatnenia a aj v splátkach, ktoré boli zročné po zosplatnení neskôr tak, ako súd uvádzal vyššie.

24. Súd považoval žalobu v celom rozsahu za dôvodnú vzhľadom na vyššie uvádzané zistené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, preto jej vyhovel v celom rozsahu.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle v spojení s podľa pomeru úspechu strán konania. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd mu priznal nárok na trovy konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.