Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8T-15-2022.pdf
PDF · 99.85 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B. a spol. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní 9. apríla 2024 takto
rozhodol:
Obžalovaní
1/ ml. A. B. C. D. E. F. , nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom G., A. XXX/XX, H. A.,
2/ ml. I. J. H. D. E. F. , nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom G., A. XXX/XX, H. A.,
s ú v i n n í , ž e
obvinení ml. A. B. a ml. I. J. po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 25.9.2020 v čase po 12.40 hod. počas jazdy v žiackom autobuse na trase medzi Svitom a Batizovcami, okres A., pristúpili k poškodeným maloletému A. B., nar. XX.X.XXXX, a maloletému B. E., nar. XX.X.XXXX, ktorí v tom čase sedeli v autobuse a žiadali od nich peniaze, kde obvinený ml. A. B. chytil do ruky peňaženku zavesenú na šnúrke na krku maloletého B. E., túto si natiahol bez toho, aby ju z krku zvesil a prehľadal ju, žiadne peniaze však nenašiel, a následne obaja obvinení žiadali od poškodených, aby v pondelok doniesli 50,- Eur, inak ich zbijú, zároveň žiadali od oboch poškodených, aby vystúpili z autobusu v Batizovciach, čo však poškodení odmietli urobiť, čím týmto konaním nespôsobili poškodeným žiadnu majetkovú škodu,
t e d a
- spoločným konaním iného hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a čin spáchali na chránených osobách – deťoch,
- konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu sa dopustili spoločným konaním v úmysle si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocnia a čin spáchali na veci, ktorú má iný na sebe, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
č í m s p á c h a l i
- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
- prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
a za to im u k l a d á :
1/ obž. ml. A. B.
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 117 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
2/ obž. ml. I. J.
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 117 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po postupe v zmysle § 255 Trestného poriadku a § 256 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku obžalovaného ml. A. B. poučil o jeho právach a následne pristúpil k vyhláseniu obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení a) že je nevinný b) že je vinný zo spáchania skutku c) že namiesto vyhlásenia, že je vinný môže urobiť vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku a že súd bude pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať toto vyhlásenie za priznanie sa k spáchaniu skutku.
Po porade s obhajcom obžalovaný ml. A. B. vyhlásil, že je vinný.
Súd ďalej poučil obžalovaného v zmysle § 257 ods. 2 Trestného poriadku o následkoch vyhlásenia o vine, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku).
Na položené otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku:
- či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, obžalovaný uviedol: áno,
- či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajcu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný uviedol: áno,
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku, obžalovaný uviedol: áno,
- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu, obžalovaný uviedol: áno,
- či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu zo spáchania skutku, obžalovaný uviedol: áno.
Po zistení kladného stanoviska potrebných osôb v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd uznesením v súlade s ust. § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Za týmto účelom súd v zmysle § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy.
Odlišná situácia nastala pri vyhlásení obžalovaného ml. I. J.. Po porade s obhajcom po zákonnom poučení a poučení o práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. Ďalej využil svoje právo a nevypovedal. Trval na tom, čo vypovedal pred kamerou. Z prečítanej výpovede mladistvého obžalovaného vyplýva, že sa k spáchaniu skutku nepriznal. V kritickej dobe sa v autobuse neviezol. Možno pri A. B. v čase spáchania skutku sedel jeho brat D.. Zo spáchania skutku usvedčuje obžalovaného spoluobžalovaný ml. A. B.. Uvedené súd zistil z jeho prečítanej výpovede, nakoľko na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal. Na konfrontácii z prípravného konania, ktorú súd na hlavnom pojednávaní prečítal taktiež ml. A. B. spoluobžalovaného so spáchania skutku usvedčil. Priamo ho usvedčuje aj výpoveď mal. Daniela Kokyho. Zo spáchania skutku usvedčili ml. obž. A. B. aj svedkyňa–poškodená K. L., I. M. I.. obž. I. J. a svedok D. J., svedkyňa-poškodená N. B. a svedkyňa O. P. a napokon aj svedkyňa I. D.. Svedok D. J. obž. ml. A. B. pripustil, že obž. ml. I. J. sa v uvedenom čase v autobuse nachádzal. Otec ml. obž. A. B. B. vypovedal, že od svojho syna A. vie, že spolu s I. J. pýtali chlapcov peniaze. Svedkyňa D. potvrdila, že pýtať peniaze od maloletých mali v autobuse dve osoby. V týchto intenciách treba vyhodnotiť aj výpoveď svedka mal. A. B..
Z prečítaného psychologického posudku na ml. A. B. vyplýva, že menovaný je schopný chápať zmysel trestného konania. Tento záver obsahuje aj znalecký posudok z odvetvia psychiatrie. Mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Motívom jeho konania bola snaha o zisk. K podobným záverom dospela aj znalkyňa z odvetvia psychiatrie u ml. I. J.. Na tomto mieste treba zvýrazniť, že menovaný trpí poruchou osobnosti. V čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Chápe zmysel trestného konania. Výrazná je jeho tendencia k neznášanlivému konaniu, konfliktom s ostatnými, zvlášť, ak je za svoje správanie kritizovaný.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, ich vyhodnotením tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, možno vyvodiť záver, že skutok sa stal, že ide o trestné činy vykazujúce zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a že tieto spáchali obžalovaný ml. A. B. a obžalovaný ml. I. J.. Po právnej stránke konanie obžalovaných napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože spoločným konaním iného hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a čin spáchali na chránených osobách-deťoch, a prečinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu sa dopustili spoločným konaním v úmysle si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocnia a čin spáchali na veci, ktorú má iný na sebe, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. Konanie obžalovaných spočívalo v tom, že obžalovaný ml. A. B. a ml. I. J. po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 25.9.2020 v čase po 12.40 hod. počas jazdy v žiackom autobuse na trase medzi Svitom a Batizovcami, okres A., pristúpili k poškodeným maloletému A. B., nar. XX.X.XXXX, a maloletému B. E., nar. XX.X.XXXX, ktorí v tom čase sedeli v autobuse a žiadali od nich peniaze, kde obžalovaný ml. A. B. chytil do ruky peňaženku zavesenú na šnúrke na krku maloletého B. E., túto si natiahol bez toho, aby ju z krku zvesil a prehľadal ju, žiadne peniaze však nenašiel, a následne obaja obvinení žiadali od poškodených, aby v pondelok doniesli 50,- Eur, inak ich zbijú, zároveň žiadali od oboch poškodených aby vystúpili z autobusu v Batizovciach, čo však poškodení odmietli urobiť, čím týmto konaním nespôsobili poškodeným žiadnu majetkovú škodu.
Objektom ochrany trestným zákonom je v prípade trestného činu krádeže vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou veci a v prípade trestného činu vydierania slobodné rozhodovanie človeka. Konaním obvinených uvedené objekty ochrany porušené boli. Uvedené trestné činy vyžadujú zavinenie úmyselné, čo konaním obvinených naplnené bolo. U obžalovaných nebola zistená absencia žiadnej z podmienok trestnej zodpovednosti. Po právnej stránke sú obvinení z hľadiska subjektu osobami príčetnými, plne trestne zodpovednými. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný ml. A. B. nebol doposiaľ súdne trestaný.
Zo L. H. Batizovce vyplýva, že ml. A. B. nebol v minulosti riešený Komisiou ochrany verejného poriadku ani v priestupkovom konaní a nie je v obci platcom dane z nehnuteľnosti. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obvinený ml. A. B. nebol doposiaľ priestupkovo postihnutý. Zo správy Spojenej školy Mierová vo Svite vyplýva, že obvinený v školskom roku 2019/2020 v piatom ročníku medzi rómskymi žiakmi, čo sa týka prospechu patril k najlepším a v rámci celej triedy bol trojkár. Vyučujúci ho chválili, lebo hoci patril medzi integrovaných žiakov, učil sa dobre. Zo začiatku bolo aj jeho správanie slušné, ale postupom času sa začali jeho spolužiaci na neho sťažovať, že im robí zle, udrie ich, kopne, strká do nich, vyhráža sa im nielen v triede, ale ja na WC, na zastávke autobusu, kedy jednu spolužiačku pri rozhovore s inou spolužiačkou potiahol za aktovku zozadu tak, že spadla na zem a jej rodičia sa prišli sťažovať na A. do školy. Vždy boli tieto incidenty riešené v konfrontácii Peter a dotknutý žiak/žiačka mimo ostatných žiakov triedy. A. sa spolužiakom ospravedlnil, ale urobil im zle opäť o nejaký čas. Bol riešený aj u pani riaditeľky. Počas školského roka sa v triede začali krádeže peňazí, bolo to nespočetne krát, ale nikdy sme žiadneho žiaka pri čine nechytili. Otec sa o jeho správanie a prospech zo začiatku zaujímal a tvrdil, že keby boli nejaké problémy, aby mu ako triedna učiteľka zavolal, že s ním urobí poriadok. Niekoľkokrát bolo otcovi aj volané. Situácia sa začala zhoršovať ku koncu školského roka, kedy sa výraznejšie začal zhoršovať aj jeho prospech, ale vzhľadom na to, že žiaci od marca boli vzdelávaní dištančné a on nemal potrebné technické vybavenie k výuke, žiak neprepadol, lebo bol vedený ako žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia. V tomto školskom roku 2020/2021 mu v rámci dištančného vyučovania boli zasielané pracovné zošity, pretože na online hodiny sa zo začiatku prihlasoval cez mobil, ale potom sa už na hodiny neprihlásil. Pracovné zošity dostával z hlavných predmetov. Najskôr ich vypracovával v rámci svojich vedomostných možností, ale potom ďalšie a ďalšie sady boli vypracované slabšie a slabšie. Keď bol počas dištančného vyučovania oslovený, že má možnosť sa vzdelávať prezenčne, chodil do školy v rámci 5+1. Tu sa vzdelával predovšetkým z hlavných predmetov. Atak pri konečnom hodnotení 1. polroka v 6. ročníku, žiak neprospel z predmetov: /M AT. BI O. D E J/, mal vymeškaných 64 ospravedlnených a 11 neospravedlnených hodín. Za neospravedlnené hodiny bolo žiakovi navrhnuté výchovné opatrenie: pokarhanie riaditeľom školy. Žiak je zo sociálne znevýhodneného prostredia. Otec chodí do práce, matka je nezamestnaná, lebo má vážne zdravotné problémy, keď došlo k incidentu v autobuse, rodičia boli zavolaní do školy a rozprávali s pani riaditeľkou. Vôbec nevedeli, že žiak sa stretáva s rómskymi žiakmi zo Špeciálnej školy vo Svite a spolu sa vyhrážajú mladším deťom v autobuse a lákajú od nich pod hrozbou peniaze, po tomto incidente nechali rodičia žiaka 2 týždne doma - vraj, aby sa z toho spamätal. Počas dištančného vyučovania otec osobne, vzorne nosil vypracované pracovné listy do školy a bral ďalšie pracovné listy domov synovi na vypracovanie. Ak sa žiak nemohol pripájať na online hodiny, alebo mal ísť k lekárovi, túto skutočnosť otec vždy oznamoval do školy telefonicky pani riaditeľke. V tomto ohľade je medzi rodinou a školou spolupráca dobrá. O žiaka sa rodičia starajú zodpovedne. Do školy chodí čisto oblečený v rámci finančných možností, má vždy desiatu, čo sa odzrkadľuje aj na zdraví a postave dieťaťa nosí si aj pomôcky. Hoci si domáce úlohy často zabúda a nerobí, v tomto ohľade mu rodičia pomôcť nevedia. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že mladistvý A. B. pochádza z manželského vzťahu rodičov Q. B. a R. B.. Mladistvý navštevuje Spojenú školu na Mierovej ulici vo Svite. V správe od triednej učiteľky sa uvádza, že žiak je integrovaný, rodičia sa o syna zaujímajú, chodí čisto oblečený, so školu komunikujú. Škola zaznamenala a riešila niekoľko incidentov súvisiacich so správaním pohovormi. Obec Batizovce mladistvého neriešila Komisiou ochrany verejného poriadku. Mladistvý, ani jeho rodina pred spáchaním skutku neboli v evidencii sociálneho kurátora. Na základe tohto podnetu bolo v rodine vykonané šetrenie, vedený výchovný pohovor s mladistvým a zákonným zástupcom, poskytnuté komplexné odborné sociálne poradenstvo zamerané na odstránenie rizikového správania. ÚPSVaR má za to, že už samotné vyšetrovanie bude mať pre menovaného výchovný charakter a v budúcnosti sa nedopustí trestnej činnosti. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný ml. I. J. nebol doposiaľ súdne trestaný. Zo L. H. Batizovce vyplýva, že ml. I. J. nie je platcom dane z nehnuteľnosti a v minulosti nebol riešený v priestupkovom konaní. V rodine boli vykonávané opatrenia na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin dieťaťa. U I. J. bola dňa 30.06.2020 zrušená ústavná starostlivosť v CDR Poprad. V rodine sú v spolupráci s ÚPSVaR Poprad vykonávané pravidelné šetrenia. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obvinený ml. I. J. bol doposiaľ priestupkovo postihnutý v troch prípadoch, pričom v jednom prípade sa jednalo o priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že mladistvý A. J. pochádza z manželského vzťahu rodičov I. M. a S. J.. Mladistvý bol umiestnený v Reedukačnom centre v Tornali, kde ukončil dvojročný učebný odbor strojárska výroba. V správe RC Tornaľa sa uvádza, že na vyučovacích hodinách prejavoval nezáujem a apatiu, na odbornom výcviku mal ľahostajný vzťah k práci. Pracovná zručnosť je slabá, presnosť práce nevyhovujúca, má slabú vytrvalosť, k zadaným povinnostiam má ľahostajný prístup. Jeho osobnosť je charakterizovaná, ako pubescentná, vo vývine s infantilnými prejavmi správania, myslenie je odtrhnuté od skutočnosti, jedná sa o dieťa s problémovým správaním, opakovane vykazované poruchové správanie, ťažko zvládnuteľný, správanie výrazne agresívne, nedodržiavanie pravidiel a výchovných usmernení, nerešpektovanie autorít, svojvoľné konanie, úteky, vyhrážky pracovníkom zariadenia, verbálne útoky. V minulosti bol opakovane hospitalizovaný v detskej psychiatrickej nemocnici Hraň a na psychiatrickom oddelení v Prešove. V RC bol zvládnuteľný, režim zariadenia akceptoval, zapájal sa do detských aktivít. Má stanovenú diagnózu F92.8, užíva farmakologickú liečbu. Pri príjme do zariadenia bol pozitívny na THC čo sa zopakovalo skoro po každom návrate z hosťovského pobytu v mieste jeho trvalého bydliska, ktorý bo navyše sprevádzaný aj porušením školského poriadku, keď sa do zariadenia nedostavil v určenom čase. Ústavná starostlivosť bola ukončená dňom 26.06.2020. Na základe vyššie uvedeného, vzhľadom na osobnosť mladistvého je možné predpokladať, že sa bude dopúšťať trestnej činnosti, preto navrhuje, aby mu bola nariadená ochranná výchova. Uvedené charakteristiky mladistvých obžalovaných sa nezmenili ani v štádiu súdneho konania.
Po uznaní viny je povinnosťou súdu rozhodnúť o zákonnom a spravodlivom treste v zmysle zákonných kritérií uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 Trestného zákona. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu na to, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri trestaní mladistvých musí súd vziať do úvahy v zmysle § 97 ods. 3 Trestného zákona osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musí byť primeraný povahe a závažnosti spáchaného činu a má viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.
V súlade s uvedenými zákonnými kritériami súd potom vzal do úvahy, že u ml. obž. A. B. zistil prevahu poľahčujúcich okolností, pretože sa priznal, oľutoval a viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúca okolnosť vyplýva zo zistenia, že spáchal viac trestných činov. U obžalovaného mladistvého I. J. bola zistená rovnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (na jednej strane bezúhonnosť, na strane druhej viac spáchaných trestných činov). Uvedené okolnosti sa prejavili pri určení dĺžky skúšobnej doby, keď u mladistvého A. B. je skúšobná doba kratšia, súd prihliadol aj na vyhlásenie o vine. Súd zároveň uvádza, že prognóza u obidvoch obžalovaných je v podstate priaznivá, ml. A. B. žije v priaznivom rodinnom prostredí a ml. I. J. ako preukázal, je schopný sa samostatne živiť, a to aj v zahraničí.
- spoločným konaním iného hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a čin spáchali na chránených osobách – deťoch,
- konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu sa dopustili spoločným konaním v úmysle si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocnia a čin spáchali na veci, ktorú má iný na sebe, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, s výnimkou výroku o vine vyhlásenou obžalovaným v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku, a to do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.