Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/60/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov Mgr. Jána Odnogu a JUDr. Mariána Dunčka na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. februára 2021 prejednal odvolania prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín a obžalovaného

O. O.,

nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom B. T. nad P., I. ulica č. XXXX/XX, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 30.05.2018 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa sa odvolania prokurátorky a obžalovaného zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný O. O. (a aj spoluobžalovaní Y. J., I. W., T. J. a Y. W.) uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b), ods. 5 písm. a) Tr. zák. (v znení účinnom do 31.07.2019) s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák., pretože obžalovaný T. J. v presne nezistenom čase oslovil obžalovaného Y. W., ktorý mal kamiónom prevážať elektroniku zn. Samsung, vysvetlil mu plán krádeže elektroniky zn. Samsung tak, aby umožnil naloženú elektroniku vyložiť v Slovenskej republike a následne s prázdnym kamiónom odišiel do zahraničia na miesto vykládky, kde nahlási krádež tovaru a keď obžalovaný Y. W. odmietol podieľať sa na krádeži tovaru zo svojho kamiónu, požiadal ho o zabezpečenie vodiča, ktorý vykonáva prepravy elektroniky zn. Samsung z Galanty do zahraničia, ktorý by bol ochotný umožniť vyloženie tovaru ešte v Slovenskej republike a následne v zahraničí nahlásiť fingovanú krádež. Následne podľa žiadosti obžalovaného T. J. obžalovaný Y. W. oslovil svojho známeho vodiča kamiónu obžalovaného Y. J., ktorý pracoval vo firme HV Trans, spol. s r.o., Električná č. 5, Trenčín, ktorý s plánom krádeže súhlasil. Dňa 02.09.2006 obžalovaný Y. J. na kamión zn. Mercedes Axor XXXX LS Q evidenčné číslo ťahača O evidenčné číslo návesu EČ O naložil v spoločnosti SAMSUNG Electronics Slovakia, spol. s r.o., ul. Hviezdoslavova 807, Galanta - 396 ks 19" LCD monitorov zn. SAMSUNG typ I v hodnote 56.232,- Eur, ďalej v spoločnosti SAMSUNG ELECTRONICS EUROPE Logistics B.v. - organizačná zložka, ul. Hviezdoslavova XXXX, Galanta naložil 12 ks 42" plazmových televízorov zn. SAMSUNG typ PS42E71 HX/XEC v hodnote 9.980,89 Eur a 189 ks 32" LCD televízorov zn. SAMSUNG typ LE32M61 BX/XEC v hodnote 147.761,89 Eur, ktoré mal zaviesť odberateľovi - spoločnosti Samsung Elektronic Europe Logistic, Theseusstraat, Tilburg - do Holandska, pričom však po naložení tovaru podľa dohody, dňa 03.09.2006 v presne nezistenom čase medzi 22.00 hod. - 22.30 hod. kamión pristavil na odpočívadle na diaľnici D1 pri Beckove, okres Nové Mesto nad Váhom, kde podľa dohody kamión odovzdal obžalovanému Y. W. a obžalovanému T. J. a dvom doteraz nezisteným osobám, ktoré prišli na odpočívadlo na vozidle Škoda Octavia nezisteného evidenčného čísla. Obžalovaného Y. J. obžalovaný T. J. odviezol na benzínovú pumpu OMV v Novom Meste nad

Váhom, obžalovaný Y. W. aj s jednou doteraz nestotožnenou osobou odviezli kamión obžalovaného Y. J. do objektu firmy PEVIZ v Novom Meste nad Váhom, kde ich doprevádzala doteraz nestotožnená osoba na vozidle Škoda Octavia nezisteného evidenčného čísla, kde bol tovar z kamiónu vyložený a prázdny kamión obžalovaný Y. W. odovzdal obžalovanému Y. J., ktorý s prázdnym kamiónom pokračoval v jazde do Holandska, kde zinscenoval vlámanie do kamiónu a dňa 06.09.2006 nahlásil krádež všetkého tovaru na polícii TILBURG v Holandsku. Z Nového Mesta nad Váhom tovar podľa dohody s obžalovaným I. W. a obžalovaným O. O. odvážal Y. H., pričom časť tovaru bola prevezená z rodinného domu v B. Meste nad P., na ul. O. bez popisného čísla, kde býva obžalovaný O. O., do Bratislavy do veľkoskladu zeleniny TRIOFRUCT obžalovaného I. W., odkiaľ odcudzený tovar v ďalšom období postupne obžalovaný I. W., obžalovaný O. O. a podľa ich pokynov aj Y. I., (ktorý má dočasne odložené vznesenie obvinenia) ho za podhodnotenú cenu ďalej rozpredávali rôznym presne nezisteným osobám,

- krádežou 396 ks 19" LCD monitorov zn. SAMSUNG typ LS19HAWCSH/EDC bola spoločnosti SAMSUNG Electronics Slovakia, spol. s r.o., ul. V. XXX, Galanta spôsobená škoda 56.232,- Eur,

- krádežou 12 ks 42" plazmových televízorov zn. SAMSUNG typ PS42E71HXlXEC a 189 ks 32" LCD televízorov zn. SAMSUNG typ LE32M61 BXlXEC bola spoločnosti SAMSUNG Electronics Europe Logistics BV. - organizačná zložka, ul. V. XXXX, Galanta spôsobená škoda 147.761,89 Eur, ktorá škoda bola následne poisťovňou AON Risk Services (Amsterdam - Holandsko) čiastočne nahradená vo výške 110.573,89 Eur,

- v dôsledku tejto udalosti sa aj prepravná spoločnosť HV TRANS s.r.o. Trenčín, Električná č. 5 Trenčín podieľala na úhrade spôsobenej škody vo výške 37.088,- Eur.

Bol za to odsúdený podľa §§ 212 ods. 5, 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 a 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa §§ 76 ods. 1 a 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní 1 rok.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. zák. mu bola uložená povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa bola obžalovanému uložená aj povinnosť spoločne a nerozdielne s už medzičasom odsúdenými I. W., Y. J., T. J. a Y. W. nahradiť poškodenej N. U. škodu vo výške 37.088,- Eur a poškodenému AON Risk Services Amsterdam škodu vo výške 110.573,89 Eur.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť vo vzťahu k obžalovanému O. O. (ďalej aj „obžalovaný“), pretože bol napadnutý odvolaniami prokurátorky a obžalovaného, ktoré zahlásili do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení.

Obe tieto odvolania boli ako nedôvodné zamietnuté podľa uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 23.04.2019 (citovaným uznesením bolo rovnako rozhodnuté i o odvolaniach obžalovaných Y. J., I. W. a T. J.).

Následne bolo na základe dovolania podaného obžalovaným O. O. rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.02.2020 vyslovené, že z dôvodu uvedeného v bol citovaným uznesením Krajského súdu v Trenčíne a v konaní, ktoré mu predchádzalo, porušený zákon v ustanovení § a 293 ods. 3, ods. 6, ods. 7 , a to v neprospech obžalovaného O. O.. Podľa bolo vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zrušené vrátane ďalších rozhodnutí na neho obsahovo nadväzujúcich, pretože vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajskému súdu v Trenčíne bolo prikázané, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obžalovaného O. O. zároveň dovolací súd nevzal do väzby, a nariadil jeho prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trenčíne predložený dňa 16.06.2020.

Krajský súd v Trenčíne následne vo veci nariadil termín verejného zasadnutia na deň 07.09.2020, pred vykonaním ktorého jeden zo zvolených obhajcov obžalovaného Mgr. J. P. krajskému súdu oznámil,

že ukončil právne zastupovanie obžalovaného v tejto veci. Verejné zasadnutie bolo odročené na deň 27.10.2020 z dôvodu ospravedlnenia aj druhého zvoleného obhajcu obžalovaného JUDr. K. P., ktorý dňa 07.09.2020 oznámil krajskému súdu, že má príznaky ochorenia COVID-19 a má nariadené byť v domácej karanténe. Obžalovanému bola preto krajským súdom ustanovená náhradná obhajkyňa Mgr. L. V.. Dňa 02.10.2020 oznámil krajskému súdu obhajca JUDr. K. P., že obžalovanému vypovedal plnú moc na právne zastupovanie v predmetnej veci. Krajský súd následne obratom písomne vyzval obžalovaného na zvolenie si obhajcu, nakoľko u neho bol dôvod povinnej obhajoby v zmysle Následne na to dňa 21.10.2020 doručil obžalovaný krajskému súdu návrh na odňatie a prikázanie veci inému súdu, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 25.11.2020 tak, že túto trestnú vec Krajskému súdu v Trenčíne neodňal. Obžalovaný tiež ďalším podaním požiadal o odročenie termínu verejného zasadnutia určeného na deň 27.10.2020 z dôvodu, že mu nebol zo strany krajského súdu tento termín vopred oznámený. K tomu je potrebné dodať, že obžalovaný si riadne nepreberal poštové zásielky adresované mu krajským súdom, a tie sa nepodarilo doručiť mu ani na všetky známe adresy prostredníctvom polície. Spisový materiál bol krajskému súdu z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vrátený dňa 10.12.2020. Následne krajský súd ihneď dňa 14.12.2020 určil termín verejného zasadnutia na deň 16.02.2021, do vykonania ktorého si obžalovaný opäť zvolil za obhajcu Mgr. J. P..

Odvolanie prokurátorky smerovalo voči výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania namietala postup súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu, najmä použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., na základe čoho bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Tento svoj postup súd prvého stupňa odôvodnil iba všeobecne, bez uvedenia konkrétnych skutočností. Z výkladu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. je zrejmé, že súd by mal pristúpiť k moderácii trestu len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov, resp. ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Súd však musí svoj postup argumentačne odôvodniť takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia, čo sa v predmetnej veci nestalo, okrem všeobecného poukázania na čas, ktorý od spáchania skutku uplynul a skutočnosť, že obžalovaný od tejto doby nepáchal žiadnu trestnú činnosť. Súd prvého stupňa nezohľadnil, že išlo o vopred plánovanú a organizovanú trestnú činnosť. Uložený trest odňatia slobody tak nenapĺňa požiadavku generálnej ani individuálnej prevencie. Namietala aj nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa, ktorý obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Navrhla, aby odvolací súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste u obžalovaného O. O. a podľa mu sám uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a ochranný dohľad na dobu jedného roka.

Odvolanie obžalovaného smerovalo proti všetkým výrokom rozsudku. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že súd prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní, ako aj jeho odôvodnení arbitrárne, výlučne v jeho neprospech, pretože napriek vykonaniu množstva dôkazov v prípravnom konaní, tak i pred súdom bral do úvahy výlučne výpovede obžalovaných a ich rodinných príslušníkov, a nereflektoval na zásadné rozpory v ich výpovediach. Naopak výpovede iných svedkov, nepreukázanie držby kradnutého tovaru, ako i absenciu finančných tokov nebral vôbec do úvahy a nevysporiadal sa s nimi. I keď súd prvého stupňa napadnutom rozsudku upustil od organizovania krádeže tak, ako mu to kládla za vinu obžaloba, ďalej trval na skutočnosti, že tieto boli uskladnené v jeho dome v Novom Meste nad Váhom napriek tomu, že pri prehliadkach bytových a nebytových priestorov nebola nájdená elektronika pochádzajúca z tejto krádeže, finančná hotovosť pochádzajúca z predaja, či iná dokumentácia slúžiaca ako hmotný dôkaz jeho viny. S ohľadom na dôkazný stav súd prvého stupňa musel len „uveriť“ obžalovanému Y. I., ktorý odcudzenú elektroniku uskladnil v sklade firmy TRIOFRUCT s.r.o. v Podunajských Biskupiciach, túto ďalej ponúkal a predával, a viedol si aj zoznam predaného tovaru. Na podporu tvrdení vypovedal Y. H., ktorý priznal, že elektroniku prevážal zo skladu v Novom Meste nad Váhom do Podunajských Biskupíc na priamy príkaz Y. I.. C. T. J. a Y. J. potvrdili, že doviezli kradnutú elektroniku do skladu nachádzajúcom sa v Novom Meste nad Váhom. Nakoľko vyšetrovaním nebolo zistené prepojenie medzi Y. I. a obžalovaným T. J., resp. obžalovaným Y. J., zostáva neobjasnené, ako sa Y. I. dozvedel o existencii skladu plnom televízorov v B. T. nad P. a na koho podnet tak konal. Z výpovede Y. I., že o televízoroch a inej technike sa dozvedel od neho a od obžalovaného I. W. v reštaurácii Stein v Bratislave sa nedá vychádzať, nakoľko nebol predložený akýkoľvek dôkaz o tomto stretnutí, ani o obsahu ich rozhovorov. Poukázal na rozpory vo

výpovediach spoluobžalovaných a svedkov, s ktorými sa súd prvého stupňa nevysporiadal a ktoré spochybňujú jeho účasť na spáchaní skutku. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by on alebo obžalovaný I. W. dávali akékoľvek príkazy Y. H.. Súčasne výpovede Y. I. a Y. H. sa v kľúčových oblastiach nezhodujú. Zásada in dubio pro reo absolútne chráni obžalovaného až do tej miery, že pokiaľ rozpory pretrvávajú aj po vyčerpaní všetkých prostriedkov na ich odstránenie, musia byť vyložené len v prospech obžalovaného. V danom smere platí, že nedokázaná vina má taký istý význam ako dokázaná nevina. V ďalšej časti citoval odôvodnenie súdu prvého stupňa zo strán 29 a 30 napadnutého rozsudku a poukazoval na rozpory v jednotlivých záveroch súdu pri hodnotení výpovedí svedkov. Súd prvého stupňa tiež zjavne vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a vyhodnotenia skutkových tvrdení, keď na strane 31 napadnutého rozsudku uviedol, že „z uvedeného nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že I. W. a O. O. sa podieľali aj na samotnej krádeži...“, pričom následne dodal, že „keďže súd vykonaným dokazovaním nemôže jednoznačne vylúčiť, že sa obžalovaní I. W. a O. O. nepodieľali na samotnej krádeži, súd dospel k záveru, že ich konanie je potrebné v súlade so zásadou in dubio pro reo kvalifikovať ako obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b), ods. 5 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák.“. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V doplnených písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu ešte dodal, že napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia , keď skutok mal byť posúdený ako trestný čin sprenevery podľa Tr. zák., a nebolo preukázané, že by mal byť spáchaný vlámaním. O krádež by sa v predmetnom prípade jednalo len vtedy, ak by sa do vozidla vlámala tretia osoba, nie jeho šofér. Počas konania tiež nebolo preukázané, že by mal byť kamión uzatvorený colnou uzáverou. Namietal aj rozhodovanie nepríslušného súdu vo veci, a to vecne i mieste, pretože miestom spáchania skutku bolo mesto Galanta. Z tohto pohľadu namietal aj nezákonné zloženie súdu. Za problematické považoval aj rozhodovanie predsedu senátu súdu prvého stupňa, ktorý mal byť vylúčený z rozhodovania v tejto veci, a teda sa nestotožnil s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, ktorý ho z vykonávania úkonov tohto trestného konania nevylúčil. Poukázal na pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, čo opieral o skutočnosť, že návrhy na doplnenie dokazovania v jeho prospech súd prvého stupňa neakceptoval. Namietal napokon aj porušenia zásad trestného konania v zmysle ustanovení , a Záverom poukázal aj na zjavnú neprimeranosť uloženého trestu vzhľadom na dĺžku predmetného trestného konania.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Zotrval na dôvodoch svojho odvolania s tým, že jeho účasť na krádeži elektroniky nebola preukázaná.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach zotrvali procesné strany na svojich písomných návrhoch. Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý výslovne súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti (, ). Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol aj doplniť dokazovanie o zistenie, či predmetná preprava tovaru bola zabezpečená colnou uzáverou.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolania prokurátorky a obžalovaného nie sú dôvodné.

K vytýkaným procesným chybám v odvolaní obžalovaného senát odvolacieho súdu v prvom rade uvádza nasledovné. Odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , pričom k týmto námietkam sa vyjadril už aj dovolací súd v uznesení pod sp. zn. zo dňa 25.02.2020, ktorý nekonštatoval obžalovaným namietané porušenia v podobe dovolacích dôvodov podľa , , , , , , a Dovolací súd konštatoval, že: · k dokonaniu skutku došlo v Novom Meste nad Váhom, a preto vo veci správne konal Okresný súd Trenčín, na ktorý bola podaná obžaloba, · nakoľko teda vo veci rozhodoval príslušný súd, tak zloženie súdu prvého stupňa bolo zákonné, · použitie zásady in dubio pro reo sa týka iba skutkových zistení, ktoré dovolací súd nemôže skúmať, pričom dovolací súd nezistil porušenie práva na obhajobu,

· o námietke zaujatosti predsedu senátu súdu prvého stupňa bolo kvalifikovaným spôsobom rozhodnuté a nie je dôvod toto rozhodnutie spochybňovať, · dôkazy v prejednávanej veci boli vykonané spôsobom, ktorý zodpovedá zákonu, · uložený trest považoval aj dovolací súd za zákonný a správny, · právne posúdenie súdom prvého stupňa ustáleného skutku vyhodnotil dovolací súd ako správne, a · uloženie ochranného dohľadu bolo v prejednávanom prípade obligatórne.

Dovolací súd konštatoval len naplnenie jediného dovolacieho dôvodu podľa , keď verejné zasadnutie na Krajskom súde v Trenčíne bolo dňa 23.04.2019 vykonané v neprítomnosti obžalovaného v rozpore so zákonom.

Krajský súd k odvolacím námietkam obžalovaného O. O. v ďalšom uvádza, že nie je porušením práva obžalovaného na spravodlivý súdny proces, ak súd na hlavnom pojednávaní nevykoná všetky ním navrhované dôkazy. Skutkový stav v uvedenej trestnej veci bol zistený na základe dostatku zákonným spôsobom získaných a na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov nutných pre vyslovenie viny obžalovaného po ich vyhodnotení v súlade s ustanovením Z uvedených dôvodov preto krajský súd nepovažoval za dôvodný ani návrh obhajcu obžalovaného, ktorý predniesol na verejnom zasadnutí.

*** K výroku o vine ***

V rámci opätovného preskúmania veci neboli zistené dôvody na zmenu skoršieho právneho názoru (vysloveného v uznesení Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 23.04.2019), že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci. Tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia a , a dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. V súlade s ustanovením dôkazy aj podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne. Odvolací súd sa s nimi naďalej v plnom rozsahu stotožňuje, vychádzajúc z dôkaznej situácie z prípravného konania a neskôr najmä z vykonaného hlavného pojednávania, ktoré vzhľadom na veľký odstup času prinieslo len nepodstatné rozpory vo výpovediach niektorých osôb.

Obžalovaného O. O. zo spáchania skutku usvedčujú najmä výpovede svedka Y.a I. a obžalovaného Y. H.. Svedok Y. I. jednoznačne zotrval na tom, že odcudzená elektronika sa prevážala zo skladu firmy PEVIZ v Novom Meste nad Váhom na pokyn obžalovaného I. W.. Niektoré takéto prevozy zabezpečil prostredníctvom obžalovaného Y. H., ktorý pre firmu I. W. už v minulosti vozil rôzny tovar. Podľa obžalovaného Y. H. v jednom prípade viezol elektroniku aj z rodinného domu obžalovaného O. O., kde pri tom bola prítomná jeho manželka Q. H., ktorá to potvrdila. V jednom prípade svoje vozidlo naložené elektronikou odovzdal v X. pri Hypernove obžalovaným I. W. a O. O., ktorí s vozidlom odišli a vrátili mu ho prázdne. Odcudzenú elektroniku v ďalšom období postupne obžalovaní I. W. a O. O. a podľa ich pokynov aj svedok Y. I. ďalej rozpredávali rôznym osobám. Obžalovaný Y. H., svedkovia Y. I., ako aj Q. H. na hlavnom pojednávaní pri konfrontácií s obžalovaným O. O. na podstatných, zásadných a relevantných bodoch svojich výpovedí jednoznačne zotrvali a aj obžalovaného O. O. z účasti na skutku usvedčovali. Vierohodnosť ich výpovedí nebola ničím narušená. O účasti obžalovaného O. O. na stíhanej trestnej činnosti preto nemal odvolací súd žiadne pochybnosti.

Odvolací súd poukazuje aj na to, že aby sa obžalovaný Y. J., resp. iná osoba zmocnili tovaru, ktorý bol uložený uzavretom a zabezpečenom v úložnom priestore kamióna a prisvojili si ho, bolo nevyhnutné prekonať zabezpečovaciu prekážku, jednak steny úložného priestoru, ako aj colnú uzáveru, či už silou alebo ľsťou. Úložný priestor kamióna určený na prepravu tovaru, ktorý je zabezpečený colnou uzáverou je potom potrebné považovať za uzavretý priestor, čím bol naplnený kvalifikačný znak - spáchanie činu vlámaním (§ 138 písm. e) Tr. zák.). O existencii colnej uzávery vypovedal obžalovaný Y. J. a ešte aj poškodený P. V., a niet pochybností neveriť ich výpovediam.

Bolo teda jednoznačne preukázané, že dňa 02.09.2006 bol kamión obžalovaného Y. J. naložený v spoločnosti Samsung elektronikou určenou na vývoz do Holandska, a že náklad kamióna bol dňa 03.09.2006 odcudzený. Bolo nepochybne preukázané aj to, že na neskoršom rozosielaní odcudzenej elektroniky sa podieľal aj obžalovaný O. O.. Z celého dokazovania vyplýva, že skutok spáchali najmenej

piati páchatelia. Je nesporné, že museli byť dopredu zorganizovaní a dohodnutí ako a kam najrýchlejšie odviezť kamión, vyložiť ho a akým spôsobom vykonať distribúciu odcudzeného tovaru. Celá skupina teda musela existovať už v momente, keď obžalovaný T. J. oslovil obžalovaného Y. W., aby ho naviedol na krádež naloženého kamiónu. Mali rozdelené úlohy v tom smere, kto odvezie kamión, kto ho bude sprevádzať. Nestotožnené osoby sedeli pred firmou PEVIZ v aute a dávali pozor pri vykládke kamiónu, ďalšie hľadali v paletách skryté GPS, pálili fólie a pod. Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že celá akcia bola vykonaná dobre organizovanou skupinou. V tomto prípade nešlo o „jednoduchú“ krádež, ale o krádež, pri ktorej bola potrebná precízna organizácia a rozdelenie úloh.

Oproti usvedčujúcim dôkazom tvoriacim ucelenú reťaz sú odvolaním obžalovaného namietané skutočnosti iba okrajové a nepodstatné k tomu, aby túto ucelenosť usvedčujúcich dôkazov akýmkoľvek spôsobom narušili. Keďže vo veci neboli žiadne pochybnosti ani o hodnote odcudzenej elektroniky, podľa odvolacieho súdu zodpovedá právna kvalifikácia súdom prvého stupňa ustáleného skutku jednotlivým zákonným ustanoveniam. Súd prvého stupňa teda správne konanie obžalovaného O. O. právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) (s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák.), ods. 5 písm. a) Tr. zák. (v znení účinnom do 31.07.2019), a to s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné v časti výroku o vine.

*** K výroku o treste ***

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátorky smerujúce proti výroku o treste, tak odvolací súd sa nestotožnil s jej námietkou spočívajúcou v tom, že pri ukladaní trestu obžalovanému nemalo byť použité zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, pretože k tomu neboli splnené podmienky, a že súd prvého stupňa tento svoj postup ani náležite neodôvodnil. Úvahy súdu prvého stupňa odôvodňujúce tento jeho postup považuje odvolací súd za jasné a dostatočné. Súd prvého stupňa správne prihliadol na to, že od spáchania skutku uplynula pomerne dlhá doba (v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku takmer 13 rokov), počas ktorej žil obžalovaný riadnym životom. Už táto okolnosť nasvedčuje tomu, že na jeho prevýchovu nie je potrebné pôsobiť trestom v rámci zákonnej trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 212 ods. 5 Tr. zák. (v znení účinnom do 31.07.2019), teda 10 až 15 rokov. Trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov je potom trestom primeraným a zákonným a nie je možné ho považovať za neprimerane mierny do tej miery, že by jeho uložením nebol naplnený účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Z tých istých dôvodov nie je potrebné ani pôsobenie na prevýchovu obžalovaného výkonom trestu odňatia slobody v tom najprísnejšom ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ale splnenie účelu trestu je možné očakávať aj v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

*** K ostatným výrokom ***

Ako správne a zákonné vyhodnotil odvolací súd aj uloženie ochranného dohľadu na dobu 1 roka, teda na samej spodnej hranici zákonného rozpätia (§ 78 ods. 1 Tr. zák.), nakoľko obžalovaný bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu a bol mu uložený aj trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom (§ 76 ods. 1 Tr. zák.).

Odvolací súd napokon zistil správnosť aj výroku o náhrade škody, pretože o riadne a včas uplatnených nárokoch poškodených bolo súdom prvého stupňa rozhodnuté v súlade s príslušnými ustanoveniami Výška škody spôsobenej trestnou činnosťou nielen obžalovaného O. O., ako aj ostatných spoluobžalovaných bola preukázaná tak, ako to vyplýva zo skutku, z ktorého boli uznaní vinnými, pričom uplatnené nároky na náhradu škody mali aj oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa preto správne týmto uplatneným nárokom vyhovel a zaviazal obžalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade takto spôsobenej škody. Poškodenej N. U. bola náhrada škoda správne priznaná z dôvodu, že takúto „pohľadávku“ jej postúpil jej otec - poškodený P. V..

Z takto uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd žiadne z podaných odvolaní za dôvodné, a tieto preto podľa zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.