Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/6/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: R.B.D. DEVELOPMENT s.r.o., IČO: 50 186 647, so sídlom Dilongova 13, Prešov, zastúpený spoločnosťou Hronček & Partners, s. r. o., IČO: 47 248 327, so sídlom Kálov 1, Žilina, za ktoré koná advokát JUDr. Róbert Hronček, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti: Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14689-9000/2019 zo dňa 4.12.2019, o opakovanom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave opakovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 2.1.2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 2.1.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 8.1.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14689-9000/2019 zo dňa 4.12.2019, ktorým Rada žalovaného odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. 11709-6000/2019-OD zo dňa 9.10.2019 vydané v konaní o preskúmanie úkonov verejného obstarávateľa (kontrolovaného) - Slovenská správa ciest (ďalší účastník) na základe námietok navrhovateľa smerujúcich podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným vo verejnej súťaži na predmet zákazky "Obnova vodorovného dopravného značenia na cestách I. triedy v správe SSC - 2019", vyhlásenej v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 2.7.2019 pod značkou 2019/S 125-304461 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 132/2019 dňa 3.7.2019 pod značkou 15684-MSP. V závislosti od predmetu zákazky, typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky v sume 16.400.000,- € ide o nadlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil predovšetkým tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, že nastane nezvratný stav - uzatvorenie zmluvy s vysúťaženým uchádzačom, ktorého súťažná ponuka môže v značnom rozsahu prevyšovať ponuku, ktorú by predložil žalobca, prípadne ktorú by ponúkol iný uchádzač vzhľadom na nižší počet strojového vybavenia, čím štát príde o značnú finančnú úsporu, ktorá je cieľom transparentného verejného obstarávania. Podľa žalobcu neodložením vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia dôjde k popretiu zákonom sledovaného cieľa a k porušeniu povinnosti verejného obstarávateľa účelne a hospodárne nakladať s majetkom štátu a financiami. Tvrdil, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe žalobcovi hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, prípadne finančná škoda. Následne žalobca argumentoval tým, že

napadnutým rozhodnutím žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia mu hrozí závažná ujma v podobe ušlého zisku a nemožnosti zapojenia sa do verejného obstarávania.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bližšie nevyjadril.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -194 zo dňa 2.4.2020 zamietol priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 2.1.2020 s odôvodnením, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd vo všeobecne formulovanom tvrdení žalobcu o hrozbe vzniku závažnej ujme v podobe ušlého zisku nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy, ktorú žalobca ani len rámcovo nevymedzil. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Záverom správny súd konštatoval, že vo veci neboli dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti. Uznesenie č.k. -194 zo dňa 2.4.2020 nadobudlo právoplatnosť dňa 6.4.2020.

9. Žalobca opakovanou žiadosťou zo dňa 19.10.2020 požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že zo zdroja www.aktuality.sk <http://www.aktuality.sk> vyplýva, že dňa 16.4.2020 minister dopravy Andrej Doležal odvolal riaditeľa Slovenskej správy ciest Romana Žemberu a inicioval hĺbkový audit v Slovenskej správe ciest. Minister dopravy už skôr nariadil nepodpísať spornú zmluvu v rámci verejného obstarávania na predmet zákazky "Obnova vodorovného dopravného značenia na cestách I. triedy v správe SSC - 2019" až do doby, kým sa preverí, či nedošlo k machináciám pri verejnom obstarávaní alebo ku korupčnému správaniu. Žalobca poukázal aj na prepojenia medzi víťaznou firmou „Sates a Romanom Žemberom, ktorý kedysi na živnosť pracoval pre spoločnosť Sates. Jeho firma Doznako sa stala subdodávateľom spoločnosti Sates a spolupracujú dodnes. Doznako sa tiež zaoberá kreslením čiar na cestách. Dnes už Romanovi Žemberovi oficiálne nepatrí. Bol to však práve on, kto túto firmu založil, vlastnil a riadil až do roku 2006, keď sa za prvej Ficovej vlády stal šéfoim správy ciest. Dnes firmu vlastní jeho neter Petra Halúzková. Konateľ firmy Doznako Radoslav Bujna spoluprácu potvrdil: »Sme subdodávateľom vodorovného dopravného značenia pre firmu Sates, a.s.«.“ Žalobca teda trvá na tom, že na základe týchto nových skutočností (zverejnenie informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk s úspešnou ponukou spoločnosti SATES, a.s.; minister dopravy nariadil nepodpísať zmluvu so spoločnosťou SATES, a.s., v rámci dotknutého verejného obstarávania až do doby, kým sa preverí, či nedošlo k machináciám pri verejnom obstarávaní alebo ku korupčnému správaniu) sú dané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k opakovanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca musí dostatočne vymedziť konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, čo neurobil. Okrem toho považuje opakovaný návrh žalobcu za nedôvodný a bezúčelový. Žalovaný nepopiera, že žalobcom uvádzané skutočnosti môžu naznačovať možnosť machinácií pri predmetnom verejnom obstarávaní alebo korupčné správanie zo strany odvolaného riaditeľa kontrolovaného a že minister dopravy nariadil hĺbkový audit u kontrolovaného a nariadil nepodpísať zmluvu so spoločnosťou SATES, a.s. Uvedené skutočnosti však nemajú vplyv na prípadný odkladný účinok správnej žaloby, pretože aj v prípade ak by súd priznal žalobe odkladný účinok nemalo by to dopad na konanie kontrolovaného a jeho možnosť uzatvoriť zmluvu s úspešným uchádzačom, keďže napadnutým rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí námietok žalobcu. Výkon napadnutého rozhodnutia preto neznamená automatické schválenie uzavretia zmluvy s úspešným uchádzačom, ktoré je možné odložiť priznaním odkladného účinku žalobe. Žalovaný upriamil pozornosť aj na to, že žalobca nemá v predmete podnikania činnosť, ktorá by súvisela s realizáciou vodorovného dopravného značenia (ponuku v predmetnom verejnom obstarávaní nepredložil), žiadny z uchádzačov nenamietal neprimeranosť predmetnej podmienky účasti, na základe čoho žalovaný považuje žalobu za špekulatívnu obštrukčnú snahu žalobcu o zabránenie riadnemu ukončeniu verejného obstarávania. Konštatovanie žalobcu, že uzatvorenie zmluvy s identifikovaným úspešným uchádzačom, ktorého ponuka môže byť vyššia ako ponuka, ktorú by predložil žalobca alebo iný uchádzač vzhľadom na nižší počet strojového vybavenia, podľa jeho názoru nepredstavuje dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa . Žalovaný na záver poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. .

11. Správny súd uvádza, že podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

12. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ani podľa .

13. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v . Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný

vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.

14. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: (i) hrozba následku závažnej ujmy, (ii) hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, (iii) hrozba následku ujmy na životnom prostredí, (iv) prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

15. Žalobca opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňoval zverejnenými správami na portáli www.aktuality.sk <http://www.aktuality.sk> o personálnom prepojení medzi bývalým riaditeľom Slovenskej správny ciest a úspešným uchádzačom vo verejnom obstarávaní a o pokyne ministra dopravy nepodpísať zmluvu s úspešným uchádzačom vo verejnom obstarávaní spoločnosťou SATES, a.s. Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o závažnej ujme a nezvratnom stave (uzatvorenie zmluvy s vysúťaženým uchádzačom, ktorého súťažná ponuka môže v značnom rozsahu prevyšovať ponuku, ktorú by predložil žalobca alebo iný uchádzač na nižší počet strojového zariadenia, čím štát príde o značnú finančnú úsporu) neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobcom uvádzané dôvody prezentované v opakovanej žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemožno subsumovať ani pod jeden dôvod uvedený v . Správny súd nespochybňuje informácie publikované na portáli www.aktuality.sk <http:// www.aktuality.sk> týkajúce sa podozrenia z machinácií pri predmetnom verejnom obstarávaní alebo podozrenia z korupčného správania zo strany odvolaného riaditeľa Slovenskej správy ciest a že minister dopravy Andrej Doležal nariadil hĺbkový audit u kontrolovanej Slovenskej správy ciest a nariadil nepodpísať zmluvu s úspešným uchádzačom spoločnosťou SATES, a.s. Uvedené skutočnosti však nemajú dosah na prípadný odkladný účinok správnej žaloby, pretože aj v prípade ak by súd priznal žalobe odkladný účinok nemalo by to vplyv na konanie kontrolovaného a jeho možnosť uzatvoriť zmluvu s úspešným uchádzačom, keďže napadnutým rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí námietok žalobcu. Výkon napadnutého rozhodnutia neznamená automatické schválenie uzavretia zmluvy s úspešným uchádzačom. Konštatovanie žalobcu, že uzatvorenie zmluvy s úspešným uchádzačom, ktorého ponuka môže byť vyššia ako ponuka, ktorú by predložil žalobca alebo iný uchádzač vzhľadom na nižší počet strojového vybavenia, zostalo len v hypotetickej rovine.

16. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovanom tvrdení žalobcu - „hrozba vzniku závažnej ujme v podobe ušlého zisku“ - nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy, ktorú žalobca ani len rámcovo nevymedzil. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

17. Správny súd dodáva, že žalobca disponuje aj iným prostriedkom nápravy ako je priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ktorým je žaloba na civilný súd. Správny súd upriamuje pozornosť na , v zmysle ktorého uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá mohla mať záujem o získanie konkrétnej nadlimitnej zákazky alebo nadlimitnej koncesie a ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, môže po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody súdom.

18. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

19. Vzhľadom k tomu, že žalobcom uvádzané dôvody nie sú dôvodmi predpokladanými ustanovením na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, správny súd v súlade s návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .