Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3P-78-2020.pdf
PDF · 114.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/78/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou, v právnej veci maloletého dieťaťa Z. A., narodená XX.XX.XXXX, štátna občianka Českej republiky a Slovenskej republiky, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov, matky D. H., narodenej XX.XX.XXXX, bytom H. O. XXXX/ XA, XXX XX B., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo námestie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 a otca X. A., narodeného XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I. - O., Česká republika, štátny občan Českej republiky, zastúpeného CLC advokátskou kanceláriou s.r.o., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, v konaní o návrhu navrhovateľa, otca maloletého dieťaťa na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ďu j e návrat maloletého dieťaťa Z. A., narodeného XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté dieťa“), do krajiny obvyklého pobytu do Českej republiky. II. Súd n a r i a ď u j e matke maloletého dieťaťa D. H., narodenej XX.XX.XXXX, aby maloleté dieťa navrátila na územie Českej republiky do 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. III. V prípade, že matka maloleté dieťa v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie Českej republiky nenavráti, je otec maloletého dieťaťa X. A., nar. XX.XX.XXXX o p r á v n e n ý po uplynutí stanovenej lehoty maloleté dieťa prevziať za účelom jeho návratu do krajiny obvyklého pobytu, t.j. na územie Českej republiky. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.11.2020 sa navrhovateľ, otec maloletého dieťaťa Z. A., narodenej XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá alebo maloletá Z.“), X. A., narodený XX.XX.XXXX (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „otec“) domáhal vydania uznesenia o nariadení návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu, do Českej republiky. Súdu navrhol nariadiť matke D. H., narodenej XX.XX.XXXX (ďalej len „matka“), aby maloletú Z. navrátila na územie Českej republiky do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o nariadení návratu maloletej. Pre prípad, že matka maloleté dieťa v stanovenej lehote na územie Českej republiky nenavráti, navrhol oprávniť otca maloleté dieťa prevziať za účelom jeho navrátenia do krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa na územie Českej republiky. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že maloletá Z. mala pred navrhovateľom tvrdeným neoprávneným premiestnením matkou v období okolo 20.07.2020 obvyklý pobyt v Českej republike. Manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Praha - Západ, sp. zn. 18C/174/2017. Rozsudkom tohto súdu, sp. zn. 29Nc/54/2019, sp. zn. 29 PaNc/312/2017 a sp. zn. 29PaNc/558-560/2018 zo dňa 23.10.2018, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prahe zo dňa 13.03.2019, sp. zn. 100Co/35/2019 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletou bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Z. od štvrtka v nepárnom kalendárnom
týždni od 09.00 hod. do pondelka párneho kalendárneho týždňa do 17.30 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej je bydlisko matky. Maloletá mala so súhlasom otca bydlisko na adrese Ve Q. XXXX/XX v X., v časti B.. Obvodný súd pre Prahu 6 vydal dňa 12.08.2020 uznesenie sp. zn. 0Nc 29015/2020-1018, ktorým matke neodkladným opatrením uložil povinnosť zdržať sa vycestovania spoločne s maloletou do zahraničia na dobu dlhšiu ako päť dní bez písomného súhlasu otca. Okresný súd Bratislava IV, na ktorý sa matka obrátila s návrhom na prenesenie príslušnosti súdu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, nahradenie súhlasu otca s návštevou predškolského zariadenia v Bratislave, dňa 05.11.2020 o návrhu matky rozhodol uznesením sp. zn. 17P/69/2020-167, ktorým návrh matky zamietol. V odôvodnení poukázal na otáznu oprávnenosť matkou tvrdeného obvyklého pobytu maloletej na území Slovenskej republiky v Bratislave a to práve s prihliadnutím na neodkladné opatrenie nariadené českým súdom (opísané vyššie). Odvolávajúc na uvedené, navrhovateľ, otec maloletej zhrnul, že maloletá sa v Slovenskej republike zdržiava bez jeho súhlasu a pobyt maloletej na území Slovenskej republiky, ktorá nie je krajinou jej obvyklého pobytu je preto neoprávnený a nie je v záujme maloletej.
3. Súd postupom podľa § 131 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vyzval uznesením zo dňa 27.11.2020 matku maloletého dieťaťa, ako účastníčku, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo (ďalej len „matka“), aby sa v lehote 7 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k návrhu navrhovateľa a aby v prípade, že s návrhom nesúhlasí, pripojila k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označila iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedla, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní. Súd zároveň matku v uznesení poučil, že ak sa bez vážneho dôvodu na výzvu súdu v stanovenej lehote nevyjadrí, prípadne neoznámi, aký závažný dôvod jej v tom bráni, súd bude mať za to, že sa vzdáva práva účasti na pojednávania a za to, že proti návrhu nemá námietky. Matke maloletej bolo uznesenie súdu doručené dňa 09.12.2020. 4. Matka sa k návrhu otca vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 16.12.2020. S návrhom navrhovateľa na návrat maloletej do Českej republiky nesúhlasila a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť. Tvrdila, že maloletá mala síce po svojom narodení obvyklý pobyt v Českej republike, tento sa však mal zmeniť postupným vývojom. Maloletá má mať aktuálne obvyklý pobyt v Slovenskej republike. Podľa matky došlo k zmene postupne a so súhlasom a vedomím otca. Matka nepopierala, že Z. sa narodila a žila v Česku s matkou a otcom. Na rozdiel od otca ale tvrdila, rodina nežila v spoločnej domácnosti. Matka od narodenia dcéry bývala vo svojom byte v Q., v Českej republike, okrem času tráveného na Slovensku. Otec žil v mieste svojho trvalého pobytu v I. v Českej republike. Napriek tomu, mala maloletá bližšiu väzbu s Českou republikou ako Slovenskou republikou, odvíjajúc túto skutočnosť vzhľadom na útly vek maloletej od obvyklého pobytu rodičov, ktorí bol v tom času v prípade obidvoch v Českej republike. Postupne však maloletá začala bývať striedavo v Česku a na Slovensku, pretože matka pracovala striedavo v Prahe a v Bratislave. Matka ako zamestnankyňa T. P., v pracovnej pozícií letušky, neskôr koordinátorky letov mala od roku 2007 do 2020 dve miesta výkonu práce a to súčasne v Prahe a v Bratislave. Čas, ktorý maloletá s matkou trávila na Slovensku sa rokmi čo do počtu dní v roku zvyšoval, čo matka považovala za prirodzený vývoj vyplývajúci z plnenia jej pracovných povinností. Matka poukazovala na to, že od apríla roku 2019, kedy jej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti a bol upravený styk otca s maloletou, začali sa s dcérou zdržiavať na Slovensku viac ako kedykoľvek predtým. V zmysle tvrdení matky sa mala začať meniť nielen dĺžka, ale aj kvalita pobytu. Od apríla 2019 navštevuje maloletá v Bratislave tanečné lekcie a od septembra 2019 aj kurz plávania. Od apríla 2019 sa maloletá pravidelne stretáva na Slovensku a je v úzkom kontakte so svojou rodinou, vrátane niekoľkých detí. Okrem rodiny tu má aj rovesnícke väzby. Maloletá trávi podľa matky prakticky všetok čas na Slovensku. V Česku má tráviť čas iba kvôli styku s otcom, prebiehajúcom v Českej republike. Matka odvíjala obvyklý pobyt maloletej, s poukazom na jej vek, štyri roky, od matky, ktorej bola zverená do osobnej starostlivosti a ktorú nasleduje. Od začiatku roka 2020 matka pracovne pôsobí výlučne v Bratislave. O zámere matky usadiť sa na Slovensku, má svedčiť okrem novej pracovnej zmluvy (s organizačnou zložkou spoločnosti T. P. v B.) aj fakt, že matka kupuje byt v novostavbe A. v I. B.. Maloletú matka v Bratislave prihlásila do materskej školy. Matka z predmetných skutočností odvodila, že kvalita pobytu maloletej v Slovenskej republike sa podstatne zmenila a od apríla 2019 preto malo dôjsť k zmene miesta obvyklého pobytu maloletého dieťaťa z Českej republiky na Slovenskú republiku. Otec podľa matky súhlasil s tým, že maloletá bude tráviť väčšinu času s matkou na Slovensku. Tento záver odôvodňovala tým, že otec je o každom pobyte dieťaťa na Slovensku informovaný, ani raz ho nenamietal a teda ho akceptuje. Namietala tiež, že návrh podal otec viac ako rok po údajnom premiestnení maloletej (apríl 2019), pričom sa maloletá mala už zžiť s novým prostredím v Bratislave, čo podľa matky vylučuje možnosť nariadenia návratu v zmysle návrhu otca.
5. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletej Z. v konaní vo svojom prednese na pojednávaní dňa 15.02.2021 vo vzťahu k návrhu vo veci samej, pridŕžajúc sa písomného vyjadrenia zo dňa 09.12.2020 zastal názor, že krajinou obvyklého pobytu maloletej Z. je Česká republika, kde sa maloletá narodila a vyrastala. Z písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 09.12.2020, vychádzajúceho z prešetrenia pomerov maloletej u matky v Slovenskej republike a rozhovoru s matkou zo dňa 07.12.2020 vyplynulo, že matka návrat s maloletou do Českej republiky neplánuje, ale dodržuje a aj naďalej bude rozhodnutie súdu o styku otca s maloletou a nie je v jej záujme otcovi v styku brániť. Maloletá je s otcom v pravidelnom kontakte podľa rozhodnutia súdu (v Českej republike). Otcovi ponúkala kontakt s dcérou aj nad rámec rozhodnutia, čo otec údajne odmietol. Podľa slov matky, bol otec vždy vopred informovaný o jej cestách s maloletou na územie Slovenskej republiky. Matka sa tiež pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že maloletú prihlásila do materskej školy v Bratislave. Na jar 2020 kvôli pandémii Covid 19 zaviedla materská škola dištančné štúdium. Matka mala záujem o pokračovanie v dištančnom štúdiu aj od septembra 2020 a to z dôvodu nesúhlasu otca s návštevou predškolského zariadenia na Slovensku. Vzhľadom na obnovenie riadneho režimu škôlka návštevu dištančnou formou maloletej neumožnila, maloletá preto škôlku na Slovensku nenavštevuje. 6. Súd vykonal vo veci dokazovanie návrhom navrhovateľa, výsluchom navrhovateľa, písomným vyjadrením matky k návrhu, výsluchom matky, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v Slovenskej republike zo dňa 09.12.2020, prednesom kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi doručenými súdu zo strany navrhovateľa, a to najmä rodným listom maloletej, rozsudkami Okresného súdu Praha - Západ, sp. zn. 18C/174/2017, sp. zn. 29Nc/54/2019, sp. zn. 29 PaNc/312/2017 a sp. zn. 29PaNc/558-560/2018 zo dňa 23.10.2018, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prahe zo dňa 13.03.2019, sp. zn. 100Co/35/2019, uznesením Obvodného súdu pre Prahu 6 zo dňa 12.08.2020 sp. zn. 0Nc 29015/2020-1018, uznesením Mestského súdu v Prahe zo dňa 26.10.2020 (vyplýva z č .l. 377, zápisnice o pojednávaní), listinnými dôkazmi pripojenými k vyjadreniu matky, a to najmä rodným listom maloletej vydaným MV SR, osobitou matrikou, štatistikou času tráveného maloletou v Českej republike a na Slovensku, pracovnou zmluvou matky a jej dodatkami, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi mapujúcimi obvyklý pobyt maloletej Z., existenciu a výkon opatrovnícke práva k maloletej ako aj čas a okolnosti jej premiestnenia na územie Slovenskej republiky.
7. Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní („návratové konanie“). Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod číslom 119/2001 Z. z., ako už bolo uvedené vyššie, skrátene „Dohovor alebo Haagsky dohovor“ ). Česká republika a Slovenská republika sú Dohovorom viazané. Procesná reflexia uvedeného hmotnoprávneho predpisu je vyjadrená v ustanovení § 123 a nasledujúce zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“ ako už bolo uvedené vyššie). 8. Podľa článku 1 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky. 9. Podľa článku 1 Dohovoru, cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch. 10. Podľa článku 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu. 11. Podľa čl. 4 Dohovoru, Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahlo vek 16 rokov.
12. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím. 13. Podľa článku 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa. 14. Podľa čl. 14 Dohovoru pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť. 15. Podľa článku 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva. 16. Podľa článku 2 bod 9 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej Nariadenie rady), pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa. 17. Podľa článku 2 bod 11 Nariadenia rady, pojem neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak: a. je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a b. za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností. V zmysle Nariadenia Rady, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa. 18. Podľa článku 11 bod 4 Nariadenia rady, súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate. 19. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 20. Nadväzujúc na uvedené súd uvádza, že v rámci návratového konania súd rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 Dohovoru.
Výnimky podľa článku 13 je pritom potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri jeho aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate ide proti hlavným cieľom Dohovoru. 21. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt s jurisdikciou a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s ustanovením § 123 CMP). 22. Dokazovanie v predmetnom konaní preto súd zameral a vykonal v rozsahu potrebnom výlučne na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie maloletej neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné odpovedať predovšetkým na otázky, aká je krajina obvyklého pobytu maloletej Z., či otec nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke právo k maloletej a či bolo premiestnenie maloletej matkou neoprávnené. 23. V súvislosti s ustálením krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa ako jedným z kritérií pre možnosť postupu podľa Haagskeho dohovoru, vychádzal súd zo skutočností nesporne zistených v priebehu dokazovania, na základe ktorých prijal súd záver, že krajinou obvyklého pobytu maloletej Z. bezprostredne pred jej premiestnením na územie Slovenskej republiky bola Česká republika. 24. Z listinných dôkazov predložených súdu navrhovateľom, ale aj matkou, výpovedí obidvoch rodičov mal súd za zistené, že maloletá bezprostredne pred jej premiestnením z Českej republiky na územie Slovenskej republiky matkou bez súhlasu otca ku dňu 01.08.2020 žila v spoločnej domácnosti s matkou v Českej republike, v hlavnom meste Praha, na adrese Ve Q. XXXX/XX, mestská časť B.. Bydlisko bolo určené dohodou rodičov, teda so súhlasom otca. Maloletá pochádza z manželského zväzku rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Praha - Západ, sp. zn. 18C/174/2017, Česká republika. Rozsudkom tamojšieho súdu, sp. zn. 29Nc/54/2019, sp. zn. 29 PaNc/312/2017 a sp. zn. 29PaNc/558-560/2018 zo dňa 23.10.2018, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prahe zo dňa 13.03.2019, sp. zn. 100Co/35/2019 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec je podľa rozsudku oprávnený stretávať sa s maloletou Z. od štvrtka v nepárnom kalendárnom týždni od 09.00 hod. do pondelka párneho kalendárneho týždňa do 17.30 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej je bydlisko matky. Vo veci opatrovníckej rozhodoval o maloletej neskôr Obvodný súd pre Prahu 6 (v súvislosti so zmenou miestnej príslušnosti pre presťahovanie maloletej s matkou do X. 6, B.), ktorý uznesením zo dňa 12.08.2020, sp. zn. 0Nc 29015/2020-1018 uložil matke neodkladným opatrením povinnosť zdržať sa vycestovania spoločne s maloletou do zahraničia na dobu dlhšiu ako päť dní bez písomného súhlasu otca. Uznesenie bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu, Mestského súdu Praha zo dňa 26.10.2020 (vyplýva z č. l. 377, zápisnica o pojednávaní). Matka, ktorá obvyklý pobyt maloletej Z. v Českej republike spochybňovala, tvrdiac, že v apríli 2019 došlo k zmene obvyklého pobytu maloletej sústredením centra životných záujmov maloletej na územie Slovenskej republiky, pričom poukazovala na sumarizáciou časových období strávených maloletou Z. na Slovensku a v Českej republike od roku 2016 (de facto od narodenia do roku 2020, svoje tvrdenia v tomto smere nepreukázala a to práve aj s poukazom na dotknuté rozhodnutia českých súdov. Zvlášť významným vo vzťahu k posúdeniu otázky krajiny obvyklého pobytu maloletej je rozhodnutie Obvodného súdu pre Prahu 6, sp. zn. 0Nc 29015/2020-1018 zo dňa 12.08.2020 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu, Mestského súdu v Prahe zo dňa 26.10.2020, ukladajúce neodkladným opatrením de jure obmedzenie vycestovania maloletej do zahraničia s matkou bez písomného súhlasu na dobu dlhšiu ako päť dní. Český súd práve prostredníctvom dotknutých rozhodnutí vykonával svoju právomoc opatrovníckeho súdu s cieľom zamedziť aktivitu matky smerujúcu k premiestneniu maloletej do zahraničia bez súhlasu otca. 25. Súd reflektujúc výsledky vykonaného dokazovania neprisvedčil argumentácii matky založenej na tvrdeniach, že obvyklý pobyt, resp. centrum životných záujmov maloletej Z. sa v apríli 2019 presunul na Slovensko, so zdôrazňovaním faktu, že práve v tom čase sa zmenila kvalita pobytu maloletej na území Slovenskej republiky, čo matka spájala najmä s návštevou záujmových aktivít maloletej na Slovensku, pričom tvrdila, že otec bol o pobytoch maloletej v Slovenskej republike matkou vždy informovaný na základe čoho nadobudla presvedčenie, že otec so zmenou obvyklého pobytu maloletej súhlasil, resp. ho akceptoval. Otec v konaní skutočnosť, že o cestách maloletej na Slovensko vedel nespochybňoval, dôvodne ho však vnímal ako spôsob života maloletej, ktorá pre slovenský pôvod matky trávila prirodzene čas aj na Slovensku v podstate od narodenia. Všetky podstatné rozhodnutia o dieťati boli vydané príslušnými súdmi v Českej republike, styk otca s maloletou prebiehal výlučne v Českej republike, otec preto nemal v podstate ako nadobudnúť vedomosť, že matka maloletú natrvalo premiestnila na územie
Slovenska. V kontexte vykonaných dôkazov nemôže obstáť tvrdenie, že otec zmenu pobytu akceptoval, resp. sa s ňou zmieril. Pochybnosti o obvyklom pobyte maloletej v Českej republike nemal ani príslušný český súd, ktorý, ako už súd uviedol na viacerých miestach v auguste 2020 a následne odvolací súd v októbri 2020 uložil matke povinnosť zdržať sa vycestovania s maloletou do zahraničia na dobu dlhšiu ako päť dní. Právomoc súdu v Českej republike nenamietala ani samotná matka, zastúpená v predmetnom konaní advokátom, bezpochyby znalým práva. Je preto dôvodné predpokladať, že v prípade, že obvyklý pobyt maloletej by sa v apríli 2019 skutočne a v súlade s právom zmenil v prospech Slovenskej republiky, tak ako to v tomto konaní tvrdí matka, použila by túto právnu skutočnosť v konaní pred dotknutom českým súdom. 26. Opierajúc sa o vykonané dôkazy vyhodnotené v predchádzajúcich odsekoch, konajúci súd ustálil ako krajinu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa bezprostredne pred jej premiestením matkou na územie Slovenskej republiky, Českú republiku. V prospech uvedeného záveru svedčia aj už podrobne odôvodnené zistené skutočnosti, a to že maloletá sa v Českej republike, v Prahe narodila rodičom, ktorí boli manželmi, na čas po rozvode rozhodol o opatrovníckych právach k maloletej príslušný súd Českej republiky, nielen otec, ale aj matka vlastnili v Českej republike nehnuteľnosť, pracovali tam. Obvyklý pobyt v Českej republike nadobudla maloletá na základe dohody rodičov, pričom jurisdikciu nad maloletou vo vzťahu k rozhodovaniu o opatrovníckych právach vykonáva doposiaľ príslušný súd Českej republiky. 27. V druhom rade sa súd vysporiadal s otázkou nadobudnutia a výkonu opatrovníckeho práva k maloletému dieťaťu. Podľa článku 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Z predložených listinných dôkazov, rodného listu maloletej, rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode rodičov vydaným v Českej republike, vyvodil konajúci súd jednoznačný záver, že ide o maloleté dieťa ku ktorému nadobudli a vykonávajú opatrovnícke práva obaja rodičia. Otec nadobudol opatrovnícke právo k maloletej zo zákona, toto opatrovnícke právo aj riadne vykonával, bolo tak nad všetky pochybnosti preukázané, že bez súhlasu otca matka nebola oprávnená rozhodnúť o mieste pobytu maloletého dieťaťa.. Na týchto záveroch nemení nič skutočnosť, že maloleté dieťa bolo rozhodnutím opatrovníckeho súdu zverené do osobnej starostlivosti matky. 28. Súdu tak zostalo ustáliť napokon otázku, či premiestnenie maloletej Z. matkou bolo vykonané neoprávnene a je porušením opatrovníckeho práva druhého rodiča, v danom prípade otca. Ako už vyplýva z predchádzajúcich odsekov, neoprávneným premiestnením, alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v prípade maloletej nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením, alebo zadržaním a za predpokladu, že to právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností (článok 3 Dohovoru). Súd mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že v danom prípade matka premiestnila maloletú ku dňu 01.08.2020 bez súhlasu otca, resp. opatrovníckeho súdu krajiny obvyklého pobytu maloletých detí. Čas neoprávneného premiestnenia odvodil súd od dátumu, kedy matka definitívne presmerovala svoje pracovné aktivity a uzavrela dodatok k pracovnej zmluve, resp. pracovnú zmluvu s organizačnou zložkou svojho zamestnávateľa T. P. registrovanou na Slovensku s miestom výkonu práce v Bratislave a tým aj premiestnila dcéru na územie Slovenskej republiky. Aktivity, kroky smerujúce k premiestneniu maloletej na územie Slovenska bez predchádzajúceho súhlasu otca začala podnikať už od februára 2020. Vyplýva to z vyjadrení samotnej matky, obsiahnutých v písomnom vyjadrení kolízneho opatrovníka zo dňa 09.12.2020 (odsek 5 odôvodnenia), z ktorého jednoznačne vyplynulo, že maloletú prihlásila do materskej školy v Bratislave, ktorú maloletá začala dištančne navštevovať na jar 2020 (kvôli pandémii Covid 19), po obnovení riadnej prevádzky, od septembra 2020 však materskú školu nemohla navštevovať z dôvodu nesúhlasu otca s návštevou predškolského zariadenia na Slovensku, z čoho je zrejmé, že otec ani v septembri 2020 súhlas s trvalým premiestnením maloletej udeliť odmietol. Predmetná skutočnosť vyvracia aj obranu matky o údajnom zmierení otca s pobytom maloletej na Slovensku v zmysle akceptácie jeho trvalého charakteru. Od 01.08.2020 tak trvá protiprávny stav neoprávneného premiestnenia maloletej Z. matkou na územie Slovenskej republiky, teda mimo územia krajiny jej obvyklého pobytu. Tieto skutočnosti matka dôkazmi spôsobilými preukázať súhlas otca s premiestnením dieťaťa na územie Slovenskej republiky nespochybnila.
29. Súd zároveň konštatuje, že navrhovateľ, otec maloletej Z. podal návrh na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení, resp. zadržaní na tunajší súd dňa 27.11.2020, vzhľadom k čomu nebolo sporným, že jednoročná lehota daná ustanovením článku 12 Dohovoru bola v danom prípade splnená. Ako už bolo uvedené súd si neosvojil argumentácia matky, že k podaniu návrhu zo strany otca došlo po uplynutí jednoročnej lehoty, tvrdiac pritom, že k zmene obvyklého pobytu maloletej malo dôjsť v apríli 2019, kedy sa mala zmeniť kvalita pobytu maloletej na Slovensku, čo matka odvíjala najmä od skutočnosti, že maloletá začala na Slovensku navštevovať záujmové aktivity a zvýšil sa tiež počet dní trávených maloletou na Slovensku. 30. Poukazujúc na všetky zistené skutočnosti, právne normy a ne nadväzujúce právne závery súdu odôvodnené v tomto rozhodnutí, posúdil súd návrh otca ako dôvodný a dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, na územie Českej republiky. Sumarizujúc všetky závery týkajúce sa zisteného skutočného stavu veci zastáva súd názor, že okamžitý návrat maloletého dieťaťa do krajiny jej obvyklého pobytu je v danom prípade v jej najlepšom záujme, preto súd rozhodol tak, že nariadil návrat maloletého dieťaťa Z. A. do krajiny je obvyklého pobytu do Českej republiky v znení výroku tohto rozhodnutia.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej je prípustné odvolanie (§59 Civilného mimosporového poriadku) v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana (účastník konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.