Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60Cpr-13-2020.pdf
PDF · 80.92 KB
No categories available
60Cpr/13/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: P. A., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom XXX XX X. Š. XXX, zastúpeného ConSense Legal s.r.o., IČO: 53 532 503, so sídlom Jarošova 1, Bratislava, proti žalovanému: Loomis SK, a.s., IČO: 36 394 238, so sídlom Vajnorská 140, Bratislava, zastúpeného JUDr. Barborou Roštárovou, advokátkou, so sídlom Radničné nám. 1, Pezinok, o zaplatenie 6 700 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd zamieta sťažnosť žalovaného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 60Cpr 13/2020-58 zo dňa 30.06.2020.
II. Súd konanie zastavuje.
III. Súd žiadnej zo strán sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
IV. Súd vracia žalobcovi: P. A., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom XXX XX X. Š. XXX súdny poplatok za žalobu v sume 395,30 eura, prostredníctvo spoločnosti Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 18.05.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6 700,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.04.2020 do zaplatenia z titulu nevyplatenej mzdy.
2. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní platobným rozkazom č.k. 60Cpr 13/2020-44 zo dňa 03.06.2020, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom namietal, že pracovný pomer žalobcu skončil deň pred nadobudnutím účinnosti pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.01.2020, a to v zmysle dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.02.2020. Na základe uvedeného súd, uznesením č.k. 60Cpr 13/2020-58 zo dňa 30.06.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, platobný rozkaz zrušil.
3. Žalobca podal proti uzneseniu č.k. 60Cpr 13/2020-58 zo dňa 30.06.2020 v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou namietal, že odpor podaný žalovaným nebol vecne odôvodnený, keďže si žalovaný vo vzťahu ku svojím tvrdeniam uvedeným v odpore nesplnil dôkaznú povinnosť.
4. Žalobca podaním zo dňa 08.02.2021 vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu mimosúdneho vyriešenia sporu vrátane náhrady trov konania, na základe čoho žiadal, aby súd konanie zastavil a žiadnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný potvrdil, že došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu vrátane náhrady trov konania a preto tiež žiadal, aby súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
6. Podľa § 249 C.s.p. súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa § 250 ods. 1 C.s.p. ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Sťažnosť ako novozavedený opravný prostriedok je prípustná len proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Sťažnosť nemá devolutívny účinok a rozhoduje o nej sudca súdu prvej inštancie, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a to spravidla bez nariadenia pojednávania. V prípade, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. V opačnom prípade napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, pričom v prípade zrušenia je následne vyšší súdny úradník pri opätovnom rozhodovaní viazaný právnym názorom sudcu, ktorý o predmetnej sťažnosti rozhodol.
9. V danom prípade sa podaná sťažnosť týkala uznesenia súdu (vyššieho súdneho úradníka) o zrušení vydaného platobného rozkazu pre včas podaný odpor oprávnenou osobou (žalovaným) s vecným odôvodnením.
10. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že aby podaný odpor vyvolal zákonom zamýšľaný následok - t.j. zrušenie platobného rozkazu a prejednanie veci samej v neskrátenom konaní, musí byť podaný oprávnenou osobou, v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu žalovanému a vecne odôvodnený. Pri nesplnení, čo i len jednej z vyššie uvedených podmienok, súd uznesením podľa § 267 ods. 2 C.s.p. odpor odmietne.
11. Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (viď rozhodnutie R 76/199). Podľa rozhodnutia KS v Nitre (25Co 440/2016) rozsah odôvodnenia odporu je vždy otázkou konkrétneho prípadu s tým, že jeho odôvodnenie má aspoň rámcovo obsahovať námietky voči uplatnenému a priznanému nároku, pričom na odôvodnenie odporu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. KS v Nitre taktiež poukázal na to, že nie je rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Ak by však žalovaný v odpore len konštatoval svoju zlú finančnú situáciu alebo uvedie z akého dôvodu svoj dlh neuhradil alebo požiada o plnenie v splátkach, nie je splnená zákonná podmienka odôvodnenia odporu vo veci samej. KS v Trenčíne zase vo svojom rozhodnutí (16CoZm 2/2018) konštatoval, že ak žalovaná v odpore namietala vytváranie psychického nátlaku na jej osobu pri realizácii záväzku na tretiu osobu (§ 37 Občianskeho zákonníka), takýto odpor bezpochyby demonštruje nesúhlas žalovanej s uložením povinnosti poskytnúť žalobcovi peňažné plnenie a rozhodne nemožno takýto odpor považovať za vecne neodôvodnený, pretože žalovaná v odpore spochybňovala existenciu záväzkovoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, resp. tvrdila neplatnosť jej záväzku ako dlžníka plniť žalobcovi ako veriteľovi finančnú sumu uloženú platobným rozkazom. Zároveň KS v Trenčíne uviedol, že nebolo nutné, aby žalovaná v odpore reagovala na niektoré, či všetky skutočnosti, z ktorých žalobca vyvodzoval svoje právo, teda zo strany žalovanej nie je nutné vyžadovať, aby dôvody neplatnosti konkretizovala vo vzťahu k tvrdeniam uvedeným v žalobe čo do základu a výšky s uvedením rozhodujúcich skutočností, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému peňažnému nároku, pretože touto obranou sa bude musieť vysporiadať súd prvej inštancie pri prejednaní veci v riadnom konaní.
12. Zhrňujúc vyššie uvedenú rozhodovaciu prax súdov, aby podaný odpor spĺňal požiadavku vecne odôvodneného odporu, musí v ňom žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia, bez ohľadu na to, či sa týkajú skutkovej alebo právnej stránky žalovaného nároku, ktorých podstatou je spochybnenie oprávnenosti žalovaného nároku, pričom takéto spochybnenie v konečnom dôsledku nemusí byť spôsobilé privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie. Rozsah spochybnenia závisí výlučne od konkrétne prípadu, a teda môže ísť aj o spochybnenie jednou vetou tak, aby sa toto spochybnenie aspoň rámcovo týkalo právnej alebo skutkovej stránky žalovaného nároku. To znamená, že akékoľvek tvrdenie žalovaného uvedené v odpore týkajúce sa akejkoľvek právnej alebo skutkovej otázky vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu, hoci aj okrajovo, ale aspoň teoreticky spôsobilé spochybniť žalobcom uplatnený nárok, treba považovať za tvrdenia rovnajúce sa vecnému odôvodneniu. Z toho vyplýva, že žalovaný nemusí
v podanom odpore vyčerpávajúco uviesť všetky skutočnosti, stačí ak akokoľvek spochybní uplatnení nárok. To súvisí aj s tým, že odpor ako prostriedok obrany žalovaného voči uplatnenému a priznanému nároku je súčasťou tzv. skráteného rozkazného konania, teda nie je výsledkom postupu súdu podľa § 167 a nasl. C.s.p., pri ktorom by bol žalovaný nútený uplatňovať prostriedky procesnej obrany podľa § 149 a nasl. C.s.p. pod následkom neúspechu v spore. Podľa názoru súdu podstata vecne podaného odporu (ako obrany žalovaného v skrátenom rozkaznom konaní) spočíva výlučne len v akomkoľvek skutkovom alebo právnom spochybnení uplatneného nároku, hoci aj jednou vetou, ak je takéto spochybnenie, čo i len teoreticky, spôsobilé spochybniť nárok žalobcu.
13. Pri posúdení toho, či odpor žalovaného spĺňal podmienky vecného odôvodnenia, súd prihliadol najmä na podstatu uplatneného nároku žalobcu, ktorý spočíval v zaplatení nevyplatenej mzdy za mesiac marec 2020 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.01.2020, pričom žalovaný v podanom odpore poukázal na tú skutočnosť, že ešte pred dňom nástupu žalobcu do práce - t.j. pred samotným vznikom pracovného pomeru žalobcu (§ 46 Zákonníka práce), došlo k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru, čím zo strany žalovaného došlo k popretiu/spochybneniu dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, a to aj napriek tomu, že žalovaný iné skutočnosti neuviedol. Okrem iného k samotnému odporu pripojil aj listinné dôkazy, ktoré ním tvrdenú a namietanú skutočnosť preukazovali, na základe čoho sa súd nemohol stotožniť s námietkou žalobcu, že žalovaný si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Túto dôkaznú povinnosť si pritom ani splniť nemusel, keďže podaný odpor vyvolal zamýšľaný právny účinok už len tým, že v ňom žalobca obsiahol skutočnosť spochybňujúcu dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.
14. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, súd podľa § 250 ods. 1 C.s.p. sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
15. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
16. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
17. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
18. Podľa § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
19. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu celkom späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie a spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu nevyplýval z osobitného predpisu, súd konanie podľa § 145 ods. 1 C.s.p., aj bez prihliadnutia na súhlas, resp. nesúhlas žalovaného podľa § 146 ods. 1 druhej vety a § 146 ods. 2 C.s.p., zastavil.
20. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Súd o náhrade trov konania, rešpektujúc požiadavku oboch strán sporu, ako aj skutočnosť, že v rámci mimosúdneho vyriešenia sporu si strany sporu vyriešili aj otázku náhrady trov konania, rozhodol podľa § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
24. Podľa § 11 ods. 3 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo
vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Podľa § 11 ods. 4 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb. v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu celkom späť pred prvým pojednávaním, vznikol žalobcovi v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku za žalobu, kráteného v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o 6,70 eura, a to prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s. podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 402,- eura, súd žalobcovi vrátil súdny poplatok za žalobu v sume 395,30 eura, už krátený o 6,70 eura, a to prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s..
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zastavení konania a nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o sťažnosti a vrátení súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie.