Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_10C-4-2021.pdf
PDF · 95.39 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/4/2021
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v právnej veci navrhovateľky: K.. Q. V., R.. X.XX.XXXX, Č. XXX/XX, XXX XX N., proti odporkyni: K. P., R.. XX.X.XXXX, W. XXX/XX, XXX XX R. Ž., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia t a k t o
rozhodol:
I. Z a m i e t a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
II. N e p r i z n á v a odporkyni nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka v podaní doručenom súdu dňa 29.01.2021 žiadala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal priblížiť sa odporkyni K. P., nar. XX.X.XXXX, k navrhovateľke K.. Q. V. na vzdialenosť 10 metrov, s výnimkou účasti strán na procesných úkonoch v súdnom konaní, po dobu 18 mesiacov od jeho nariadenia.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že odporkyňa ju opakovane obviňuje, že mala pomer s jej manželom, že sa stretávajú. Odporkyňa jej často volala z rôznych čísel a tlačila na jej psychiku. Všetky telefónne čísla navrhovateľka zablokovala. Dvakrát sa stretla s odporkyňou za prítomnosti jej dvoch dcér XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Navrhovateľka upokojovala odporkyňu, že s jej manželom nikdy nič nemala. Po ukončení maliarskych prác na obecnom kostole, navrhovateľka nie je v žiadnom kontakte s manželom odporkyne.
3. Dňa XX. januára XXXX odporkyňa sa dostavila so svojou dcérou na pracovisko navrhovateľky- Obecný úrad E., kde začala kričať, vulgárne sa vyjadrovať a naliehať na p. starostku obce, aby navrhovateľku prepustila z práce. Keď nedosiahla to čo chcela, vyšla von, rozbehla sa ku kancelárii navrhovateľky, v ktorej bola navrhovateľka so svojou kolegyňou zamknutá a odporkyňa s celou silou sa začala dobíjať dnu (kopala a búchala do dverí kancelárie päsťami, vulgárne nadávala a vyhrážala sa navrhovateľke). Odporkyňa si uvedomila, že nič nezmôže, odišla nahnevaná nadávaním a preklínaním z budovy. A. XX. januára XXXX sa dostavil p. P. aj so svojou manželkou- odporkyňou opäť k navrhovateľke a žiadal, aby sa spoločne porozprávali a vyriešili spor. Navrhovateľka uviedla, že aj napriek jej snahe vysvetliť odporkyni, že medzi ňou a manželom odporkyne k ničomu nedošlo, že to čo tvrdí odporkyňa je iba jej výmysel, odporkyňa bola stále viac a viac agresívnejšia a chcela navrhovateľku udrieť. V tej chvíli bola privolaná hliadka zo I.. Navrhovateľka tvrdila, že žije v permanentnom strachu, kedy odporkyňa opäť príde búchať na dvere kancelárie, alebo ju niekde počká a ublíži jej. Konaním odporkyne je jej duševná a telesná integrita ohrozená, preto žiada, aby jej súd zabezpečil ochranu pred konaním odporkyne nariadením neodkladného opatrenia.
4. Predmetný návrh navrhovateľka doložila dôkazom- čestnými vyhláseniami kolegýň z Obecného úradu E..
5. Podľa ust. § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
6. Podľa ust. § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
7. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrení.
8. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa ust. § 325 ods. 3 CSP, za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. 11. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 13. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 14. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 15. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa ust. § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 17. Podľa ust. § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 18. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 19. Podľa ust. § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 20. V prejednávanej veci bol podaný návrh, ktorý po posúdení jeho obsahu súdom v zmysle § 124 ods. 1 CSP zodpovedá návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez podania žaloby vo veci samej.
21. V tejto súvislosti súd uvádza, že súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má to nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie. Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. (Števček M., Ficová S., Baricová, J., Mesiariková, S., Bajánková, j., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok). 22. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) a./ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami b) b./ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z hrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) c./ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) d./ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebudú vytvorený nenávratný stav, e) e./ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). f) f./ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3CSP). (Števček M., Ficová S., Baricová, J., Mesiariková, S., Bajánková, j., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok).
23. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa (v tomto prípade rozumej navrhovateľku) odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a násl. CSP. 24. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľkou osvedčenému porušeniu jej práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný. 25. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Podľa právnej teórie (Števček M., a kolektív Civilné právo procesné, Euródex s.r.o., Bratislava 2010), osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.). 26. Pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za osvedčené, dôvodné podozrenie z násilia voči navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľa osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu) a pod. (porovnaj Števček M., Ficová S., Baricová, J., Mesiariková, S., Bajánková, j., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, str. 1097). 27. Opatrenie, ktoré by malo byť vydané v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP je opatrením, ktoré malo byť v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený
ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovania, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Obdobne, ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby v pozícii svedka incidentu, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa ( v tomto prípade rozumej navrhovateľku) mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ ( v tomto prípade navrhovateľka) pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. ( porovnaj Števček M., Ficová S., Baricová, J., Mesiariková, S., Bajánková, j., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, str. 1098-1999). 28. Navrhovateľka na preukázanie ňou uvádzaných tvrdení obsiahnutých v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu doložila dôkazy- čestné vyhlásenia tretích osôb v pozícii svedkov incidentu. Z predmetných čestných vyhlásení súd konštatuje, že svedkyne- kolegyne navrhovateľky boli svedkami nepríjemného vystupovania odporkyne- p. P., ktorá kričala, vulgárne sa vyjadrovala a preklínala navrhovateľku a chcela navrhovateľku udrieť. Navrhovateľka okrem vyššie spomínaných čestných vyhlásení kolegýň nepredložila žiaden iný dôkaz ( napr. lekársku správu, trestné oznámenie, správu polície o vykonaní zásahu na obecnom úrade, písomnú, elektronickú alebo telefonickú komunikáciu medzi ňou a odporkyňou atď.), ktoré by aspoň v nevyhnutnej miere osvedčovali ňou tvrdené skutočnosti. 29. V tejto súvislosti súd uvádza, že vzhľadom na skrátený a zjednodušený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných, ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu neodkladným opatrením. 30. Súd v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je povinný ale ani oprávnený vyhľadávať a zhromažďovať dôkazy na osvedčenie tých tvrdení, ktoré navrhovateľka uvádza vo svojom návrhu. Bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom (v tomto prípade navrhovateľkou), súd nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže navrhovateľka svoje tvrdenia uvedené v návrhu nedoložila takými dôkazmi, ktoré by aspoň osvedčili tieto ňou uvádzané tvrdenia a v nadväznosti na to neosvedčili ani to, že by správaním odporkyne mohla byť narušená telesná alebo duševná integrita navrhovateľky, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 32. Podľa ust. § 251 ods. 1 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 33. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 35. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 38. Podľa článku 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutí, predchádza zbytočných prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
39. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkami 4 a 17 Základných princípov CSP teda prihliadajúc na pomery úspechu strán v spore ako aj skutočnosť, že si úspešná strana v spore nárok na náhradu trov konania neuplatnila, resp. že jej v danom štádiu konania ani žiadne nemohli vzniknúť. 40. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu odporkyne bol 100%. Odporkyni ako úspešnej strane sporu by tak vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. 41. V danom spore si však odporkyňa trovy konania neuplatnila a ani nebola nijako procesne aktívne činná, keďže súd s ňou v rámci rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie ani nekonal. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, resp. kedy jej tieto ani vzhľadom na procesný postup (pri zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie sa protistrane nedoručuje ani rozhodnutie a ani návrh) nemohli vzniknúť. 42. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo analogia iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne ďalším rozhodnutím o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnený odporca ( v tomto prípade odporkyňa) síce bol úspešný v spore avšak náhradu trov konania si neuplatnil, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. 43. Riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, na základe zisteného skutkového stavu, súd rozhodol tak, že odporkyni, ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov (§ 357 písm. a/ § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Rozsah v akom rozhodnutie napadá, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).