Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-7-2021.pdf
PDF · 88.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-1C/7/2021
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v právnej veci navrhovateľky: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., právne zastúpenej: JUDr. Juraj Bilický, advokát so sídlom Nitra, Farská 8, IČO: 42 210 305, proti povinnej: G. U., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Č.. XXX, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Povinnej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.02.2021 sa navrhovateľka, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bola povinnej uložená povinnosť zdržať sa prevodu nehnuteľností, ich vloženia do imania právneho subjektu, založenia alebo ich zaťaženia právami tretích osôb, nachádzajúcich sa na pozemkoch parcely registra „C" parc. č. XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 1217 m 2, a parcely registra parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 234mt stavba so súp. Č.. XXX - Rodinný dom, postavená na parc. č. XXXX/X, zapísaných na S. Č.. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, pre okres Bánovce nad Bebravou, obec R., katastrálne územie R., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, s tým, že navrhovateľka je povinná v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej, a to žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Navrhovateľka uviedla, že povinná nadobudla sporné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi povinnou ako kupujúcou a J. X. ako predávajúcim. Avšak navrhovateľka je spolu s J. X. spoludlžníčkou v rámci uzavretej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.07.2018, pričom finančné prostriedky z tejto zmluvy boli použité v celom rozsahu na výstavbu rodinného domu zapísaného na S. Č.. XXXX, katastrálne územie R.. Navyše predmetom zálohu v rámci uzavretej zmluvy o splátkovom úvere sú nehnuteľnosti vo vlastníctve rodičov navrhovateľky. Ďalej navrhovateľka uviedla, že predaj vyššie uvedených nehnuteľností bol predávajúcim vykonaný bez jej vedomia, pričom mesačné splátky úveru tento naďalej spláca, čím drží navrhovateľku v postavení spoludlžníka. Podľa názoru navrhovateľky sa v dôsledku uskutočnenia prevodu sporných nehnuteľností do výlučného vlastníctva povinnej ako blízkej osoby predávajúceho zhoršilo právne postavenie navrhovateľky pri uplatnení jej práv z titulu bezdôvodného obohatenia zo strany J. X.. Má za to, že uvedený právny úkon zo strany predávajúceho možno pokladať za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a rovnako za simulovaný právny úkon, keďže predávajúci napriek uskutočnenému prevodu v nehnuteľnosti stále býva. Ako dôkaz o skutočnom stave nadobudnutia a aktuálneho užívania sporných nehnuteľností poukázala na vyjadrenie J. X. v zápisnici o pojednávaní zo dňa 28.01.2021, vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 3P/50/2020. Ďalej navrhovateľka konštatovala, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade môže dôjsť k takému zhoršeniu právneho postavenia navrhovateľky, že už nebude možné poskytnúť právnu ochranu jej ohrozených práv, pričom už v
súčasnosti je miera ochrany porušených a ohrozených práv do značnej miery sťažená (minimálne od uskutočnenia prevodu daných nehnuteľností do výlučného vlastníctva povinnej). Uviedla, že nemá vedomosť o prípadnom právnom nástupcovi povinnej, avšak v prípade čakania na prejavenie úmyslu povinnej scudziť predmetné nehnuteľnosti, by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľky zhoršilo do takej miery, že poskytnutie súdnej ochrany jej porušenému právu by bolo znemožnené. Podľa názoru navrhovateľky sledovaný cieľ nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže navrhovateľka si voči povinnej primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Dodala, že vo veci samej sa bude žalobou domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim J. X. a povinnou ako kupujúcou, ktorý bol podľa navrhovateľky uskutočnený za účelom jej poškodenia ako veriteľa a zhoršenia jej právneho postavenia pri uplatňovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
2. Na podporu svojich tvrdí navrhovateľka predložila fotokópiu zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.01.2021 konanom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou vo veci vedenej pod sp. zn. 3P/50/2020, fotokópiu rozhodnutia katastrálneho odboru Okresného úradu Bánovce nad Bebravou číslo vkladu: T. XXXX/XXXX, fotokópiu Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.07.2018 a výpis z listu vlastníctva Č.. XXXX, k.ú. R..
3. Podľa § 324 ods. 1 - 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 329 ods. 1 - 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
8. Neodkladným opatrením súd zasahuje do právnych pomerov strán sporu bez riadneho dokazovania a bez výsluchu druhej strany, keď má za osvedčené, že zásah súdu je z dôvodu ťažko napraviteľného následku naliehavý a neznesie odklad. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade nespĺňa prvú zo základných podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia, a to je existencia právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a povinnou. Neexistuje nárok navrhovateľky voči povinnej, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana. Navrhovateľka totiž nemá z právneho hľadiska k predmetným nehnuteľnostiam žiadne práva (resp. nemala ich ani pred prevodom predmetných nehnuteľností, keďže tieto jej bývalý partner previedol v celosti na povinnú bez vedomia navrhovateľky, a teda musel byť ich výlučným vlastníkom) ani neosvedčila žiadnu pohľadávku, ktorú by mala mať voči povinnej, a ktorej uspokojenie by mohlo byť ohrozené prípadným scudzením predmetných nehnuteľností povinnou.
10. V zmysle predchádzajúcej právnej úpravy (§ 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) bolo možné neodkladným opatrením nariadenie povinnosti aj inej osobe, tzn. nielen sporovej strane, ak to bolo možné od nej spravodlivo žiadať. Aktuálne platný a účinný Civilný sporový poriadok síce neobsahuje ustanovenie, ktoré umožňuje ukladať povinnosti neodkladným opatrením aj iným osobám ako stranám sporu, súd však musí pri rozhodovaní vychádzať aj zo základných princípov, na ktorých tento zákon spočíva. Ak niet výslovného ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. V danom prípade by mohlo ísť o takýto prípad, keď by sa mohlo javiť uloženie neodkladného opatrenia voči tretej osobe (povinnej) ako spravodlivé, a to v záujme spravodlivého usporiadania majetkových vzťahov medzi navrhovateľkou a jej bývalým partnerom (bratom povinnej). Je totižto zrejmé, že úver, v ktorom je navrhovateľka uvedená ako spoludlžník spolu so svojím bývalým partnerom J. X.K. je úverom účelovým, ide o úver na bývanie. Na tento účel boli aj museli byť použité prostriedky z tohto úveru, a teda navrhovateľka aj keď nebola evidovaná ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka nehnuteľností získaných z finančných prostriedkov tohto účelového úveru, má právo na majetkové vysporiadanie sa s vlastníkom, resp. bývalým vlastníkom uvedených nehnuteľností. Avšak k nariadeniu neodkladného opatrenia v takomto znení (tzn. voči tretej osobe) by súd mohol pristúpiť len po splnení aj ďalšej zo základných podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia, a to odôvodnená a bezodkladná potreba úpravy pomerov.
11. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
12. V danom prípade súd nemal za osvedčenú ani túto ďalšiu základnú podmienku pre vydanie neodkladného opatrenia, a to hrozbu akéhokoľvek ďalšieho úkonu zo strany povinnej, ktorým by sa snažila nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Jedine z výpovede J. X. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3P/50/2020 vyplýva, že by sa v budúcnosti mal uskutočniť prevod predmetných nehnuteľností z povinnej späť na pôvodného vlastníka J. X., čo ale nie je v neprospech navrhovateľky a rovnaký účel by navrhovateľka sledovala prípadným podaním žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorú avizovala podať vo veci samej. Navyše súd nemal za preukázanú ani skutočnosť, že by bývalý partner navrhovateľky po prevode predmetných nehnuteľností na povinnú nemal iné prostriedky na vysporiadanie svojich majetkových vzťahov s navrhovateľkou vyplývajúcich zo zmluvy o splátkovom úvere na bývanie, ktorý podľa vyjadrenia navrhovateľky aj po prevode nehnuteľností na povinnú naďalej spláca jej bývalý partner čiže spoludlžník navrhovateľky z predmetného úveru.
13. Nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by podľa súdu predstavovalo aj neprimerané a nedôvodné obmedzenie vlastníckeho práva povinnej k predmetným nehnuteľnostiam získaných povinnou na základe kúpnej zmluvy, ktorú je potrebné považovať za platnú, kým sa nepreukáže opak. Z návrhu navrhovateľky je možné dedukovať záujem o majetkové vyrovnanie sa s bývalým partnerom (J. X.), s ktorým je navrhovateľka spoludlžníčkou zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.07.2018, pričom finančné prostriedky z úveru boli použité na výstavbu rodinného domu, ktorý
bol spolu s ostatnými nehnuteľnosťami evidovanými na S. Č.. XXXX, k.ú. Podlužany predmetom kúpnej zmluvy medzi povinnou ako kupujúcou a bývalým partnerom navrhovateľky, J. X. ako predávajúcim. Avšak v čase podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už bola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností len povinná, ktorá nemá akýkoľvek právny vzťah s navrhovateľkou a navyše navrhovateľka nepreukázala, že by povinná vyvíjala akúkoľvek činnosť smerujúcu k ďalšiemu prevodu predmetných nehnuteľností. Samozrejme uvedeným konštatovaním nie je dotknutá možnosť navrhovateľky domáhať sa ochrany svojich práv a právnych nárokov v konaní pred súdom (avšak nie prostredníctvom takto koncipovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia).
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že nie sú splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a povinnou a hlavne potreba neodkladnej úpravy pomerov, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (výrok I.).
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Keďže navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, vydaním tohto uznesenia konanie končí. Súd preto v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách tohto konania. Navrhovateľka nemala žiadny úspech vo veci, a preto by mala mať povinná v zmysle § 255 CSP nárok na náhradu trov konania. V tomto konaní jej však žiadne trovy doposiaľ nevznikli, ani jej vzniknúť nemohli, preto jej súd v zmysle § 257 CSP právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp .zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018, podľa ktorého „ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP (procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Ak bude odvolanie podané písomne, je potrebné ho podať v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.