Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/85/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31335004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava proti žalovanému: 1.rade G. M., D.. XX.XX.XXXX, N. A. XX, XXX XX A., 2.rade G. F., D.. XX.XX.XXXX, N. A. XX, XXX XX A., obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Peter Vachan, advokát, IČO: 42350026, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina o zaplatenie 22.832,55 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy O 22 556,28 € spolu s úrokom vo výške 6,69 % ročne zo sumy

- 16 517,40 € od 17.04.2020 do 22.06.2020,

- 16 453,08 € od 23.06.2020 do 18.08.2020,

- 16 241,43 € od 19.08.2020 až do zaplatenia,

a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

- 17 014,77 € od 17.04.2020 do 22.06.2020,

- 16 950,45 € od 23.06.2020 do 18.08.2020,

- 16 738,80 € od 19.08.2020 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1. a 2. ako oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní od dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou súdu dňa 06.05.2020 v zmysle dvoch čiastočných späťvzatí sa žalobca domáhal na žalovaných zaplatenia istiny 22 556,28 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 6,69 % ročne zo sumy 16 517,40 € od 17.04.2020 do 22.06.2020, zo sumy 16 453,08 € od 23.06.2020 do 18.08.2020, zo sumy 16 241,43 € od 19.08.2020 až do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17 014,77 € od 17.04.2020 do 22.06.2020, zo sumy 16 950,45 € od 23.06.2020 do 18.08.2020 a zo sumy 16 738,80 € od 19.08.2020 až do zaplatenia. 1.1. V žalobe žalobca uviedol, že so žalovanými uzavrel zmluvu o stavebnom sporení ako aj zmluvu o úvere dňa 21.08.2013, na základe ktorej im poskytol medziúver vo výške 25 000 €. Keďže záväzky zo zmluvy neboli plnené riadne a včas, pristúpil žalobca k predčasnému zosplatneniu úveru a na základe toho uplatňuje pohľadávku vo výške ako bola uvedená vyššie.

2. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 03.07.2020 (č.l. 51 - 52), v ktorom uviedli, že

- namietajú nedostatočné skúmanie bonity žalovaných pred poskytnutím úveru,

- namietajú nesplnenie zákonnej náležitosti zmluvy podľa ,

- majú za to, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 300 € je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

- zmluva neobsahuje zákonnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/210 Z.z.,

- majú za to, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

3. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 15.02.2021, pričom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce: 3.1. Dňa 15.08.2013 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. Z časti I. Základné úverové podmienky vyplýva, že O touto zmluvou sa poskytuje druh úveru: medziúver (spotrebiteľský na dobu určitú), O cieľová suma zmluvy o stavebnom sporení - 25 000 €, O výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia - 31,82 €, O výška medziúveru - 25 000 €, O výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru - 139,38 €, O počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy - 256, O výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy - 14 738,54 €, O výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru vo výške - 171,20 €. Podľa časti II. zmluvy s názvom „Predmet“, bodu 2.2. - predmetom tejto zmluvy je poskytnutie medziúveru pod č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 25 000 €, a to za účelom preklenutia obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Podľa časti III. zmluvy s názvom „Účel a dokladovanie účelu úveru“, bodu 3.1. - Účelom tohto úveru v súlade so o stavebnom sporení v platnom znení je: modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Dlžník je dohodnutým účelom viazaný t.j. stavebný úver môže použiť na financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním zvolenou formou na území Slovenskej republiky. Zvolený účel použitia je možné kombinovať so všetkými účelmi použitia, ktoré definuje zákon Dlžník sa zároveň zaväzuje použiť celú cieľovú sumu poskytnutého stavebného úveru na stavebný účel, na realizáciu ktorého sa stavebný úver poskytuje. Podľa časti V. zmluvy s názvom „Úročenie, splatnosť a splácanie“, bodu 5.2. - dlžník sa zaväzuje splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 171,20 € na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX. Podľa bodu 5.3. - Do pridelenia cieľovej sumy predstavujú sumu vo výške 171,20 € uvedenú v bode 5.2. vklady na účet sporenia vo výške 31,82 € a úroky z medziúveru vo výške 139,38 €, pričom sa uspokoja v nasledovnom poradí: úroky z medziúveru a vklady. Podľa časti IX. zmluvy s názvom „Omeškanie“, bodu 9.3. - V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvomi splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace, resp. z iných dôvodov uvedených v čl. 10 tejto zmluvy je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pre dohodnutou dobou splatnosti. Následne po spojení predmetného ustanovenia s ustanovením časti X. s názvom „Odstúpenie od zmluvy“, bodu 10.1. - Má veriteľ právo požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti v prípade, ak je dlžník v omeškaní s viac ako dvomi splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace, alebo v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace. 3.2. Listom zo dňa 06.09.2017 s názvom „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ oznámil žalobca žalovaným nasledujúce: „S konečnou platnosťou vám oznamujeme, že dňa 20.09.2017 vyhlásime mimoriadnu splatnosť úveru, v ktorom vystupujete ako dlžník, nakoľko ste v zmysle našich výziev neuhradili dlžné splátky vrátane splátky za mesiac september 2017 spolu vo výške: účet stavebného sporenia: 823,25 €. V prípade, že do uvedeného dátumu t.j. do 20.09.2017 dlžné splátky neuhradíte, obdržíte písomnú informáciu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s vyčíslenou výškou dlhu.“ 3.3. Listom zo dňa 19.10.2017 žalobca oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nasledujúco: „Vzhľadom k tomu, že ste porušili dohodnuté povinnosti, nakoľko ste v omeškaní s platením vkladov na účet zmluvy o stavebnom sporení a úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace boli naplnené skutočnosti v zmysle zmluvy o úvere, resp. VPSS na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.“ 3.4. Podľa výpisu z účtu medziúveru (č.l. 26 - 28) zaplatili žalovaní na predmetný zmluvný vzťah do 19.10.2017 (dátum, ktorý podľa žalobcu predstavuje vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru) sumu 6 428,06 €. Zo žaloby vyplýva, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru do jej podania došlo zo strany žalovaných k zaplateniu sumy 7 018,94 €.

3.5. Vo vzťahu k námietkam žalovaných sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 12.08.2020 (č.l. 60 - 62), v ktorom uviedol, že v žalobe nie je povinný uvádzať akým spôsobom bola preverovaná bonita žalovaných. Uviedol, že pri preverovaní bonity žalovaných postupoval s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ ide o RPMN má za to, že zmluva uvádza správny údaj o priemernej RPMN vo výške 19,25 %. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie medziúveru poukazuje na to, že ide o poplatok upravený priamo zákonom a to § 499 ObchZ. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru žalobca uviedol, že boli splnené všetky podmienky vyžadované zákonom pre takýto postup. V závere žaloby uviedol, že od podanej žaloby boli zo strany žalovaných uskutočnené platby vo výške 64,32 €, preto žalobu čiastočne v tomto rozsahu berie späť. 3.6. V rámci vysvetľovacej povinnosti žalobcu a vzhľadom na to, že vo veci ide o spotrebiteľský spor, súd listom zo dňa 11.11.2020 (č.l. 69) požiadal žalobcu, aby tento

- uviedol presný účel poskytnutia úveru,

- uviedol presne zmluvné ustanovenie, podľa ktorého postupoval pri predčasnom zosplatňovaní úveru,

- špecifikoval sumu dlžnú ku dňu upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.09.2017, kde bola uvedená sumy 823,25 €,

- súdu zaslal všetky doklady a výstupy z registrov, na základe ktorých sa overovala bonita žalovaných. 3.7. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.11.2020 (č.l. 73), kde uviedol, že v zmysle čl. III. zmluvy o úvere, účelom poskytnutia úveru je modernizácia a obnova bytu, ako aj účely v zmysle zbierky o stavebnom sporení. Úver bol poskytnutý za uvedeným účelom, nakoľko vo výške 5 218,74 € bol refinancovaný predchádzajúci stavebný úver. K vyhláseniu splatnosti žalobca poukázal na čl. X. bod 10.24. zmluvy o úvere, podľa ktorej žalobca je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť medziúveru v prípadoch podľa zmluvy o úvere a všeobecných podmienok. K vyhláseniu splatnosti tak došlo v zmysle čl. VI. bod 1. písm. a) Všeobecných podmienok platných a účinných v čase vyhlásenia splatnosti a . K tomu súd uvádza, že čl. X. bod 10.24. zmluvy znie: „Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený uplatniť aj mimoriadnu splatnosť medziúveru, ak nastanú okolnosti, ktorého v prípadoch podľa tejto zmluvy alebo podľa všeobecných podmienok oprávňujú vypovedať zmluvu o úvere. Uplatnením mimoriadnej splatnosti medziúveru má veriteľ právo započítať peňažné prostriedky na účte sporenia s pohľadávkou na účte medziúveru. Túto skutočnosť veriteľ písomne oznámi dlžníkovi bez zbytočného odkladu. Na základe uvedeného vyjadrenia je zrejmé, že vôľa žalobcu nesmerovala k odstúpeniu od zmluvy alebo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, na základe ustanovení zmluvy predchádzajúcim bodu 10.24. zmluvy. Pokiaľ ide o vyhlásenie predčasnej platnosti spôsobom uvedeným žalobcom, tento poukázal na „Všeobecné obchodné podmienky PSS a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov na vybavenie domácnosti fyzickým osobám v znení platnom v apríli 2017“ a podľa ním uvedenej časti VI. ods. 1. písm. a) toto ustanovenie znie: „Banka je oprávnená odmietnuť poskytnutie úveru alebo jeho časti, alebo môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom a súčasťou pohľadávky pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, z týchto dôvodov a) ak je dlžník v omeškaní s úhradou čo i len jednej splátky počas obdobia dlhšie než tri mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Podľa časti XII. „Záverečné a prechodné ustanovenia“ ods.3 týchto obchodných podmienok - Tieto obchodné podmienky nadobúdajú účinnosť dňom 01.04.2017 a podľa časti XII. ods. 1

- týmito VOP sa riadia aj všetky existujúce zmluvné vzťahy platné v čase nadobudnutia účinnosti týchto VOP. V ďalšej časti oboznamovaného podania žalobca uviedol ako dospel k dlžnej sume 823,25 €. Vo vzťahu k bonite uviedol, že zasiela výpis z bankového registra a výpis z obchodného registra o tom, že žalovaný 1. bol spoločníkom obchodnej spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že predmetným úverom bol refinancovaný predchádzajúci stavebný úver poskytnutý rovnako žalobcom, splátka refinancovaného úveru bola vo výške 174,28 € a splátka nového úveru bola vo výške 171,20 €. Žalobca rovnako uviedol, že do vyhlásenia predčasnej splatnosti bola zaplatená suma 6 874,76 €. V prípade riadneho plnenia svojich povinnosti mali žalovaní do 30.11.2020 zaplatiť formou vkladov na sporenie sumu 2 768,74 €, pričom k vyhláseniu splatnosti podľa žalobcu nasporili sumu 1 463,66 €.

Právne úvahy súdu.

4. Súčasťou uzatvorenej zmluvy boli aj „Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby účinné od 01.07.2012“, kde zmena týchto všeobecných podmienok stavebného sporenia bola uvedená

v čl. XXVI. ods. 1 - Stavebná sporiteľňa je oprávnená vydávať všeobecné podmienky a vykonávať ich zmeny. Ods. 3 - Stavebná sporiteľná je oprávnená v závislosti od zmien príslušných právnych predpisov alebo svojej obchodnej politiky, alebo na základe rozhodnutia vedenia Stavebnej sporiteľne jednostranne zmeniť, alebo úplne nahradiť tieto VPSS. Túto zmenu Stavebná sporiteľňa zverejní vo svojich obchodných priestoroch alebo na internetovej stránke spolu s určením jej platnosti a účinnosti. Ods. 4 - Za vyjadrenie súhlasu so zmenou VPSS sa považuje najmä konkludentný prejav vôle stavebného sporiteľa spočívajúci vo vykonaní faktických alebo právnych úkonoch, ktorými pokračuje v obchodnom vzťahu so Stavebnou sporiteľnou. Od tohto okamihu sa obchodný vzťah medzi Stavebnou sporiteľnou a stavebným sporiteľom riadi zmenenými VPSS. Stavebná sporiteľňa sa zaväzuje uverejniť nové znenie VPSS minimálne 15 pracovných dní pred dátumom ich účinnosti. Ods. 5 - Ak stavebný sporiteľ nesúhlasí so zmenou VPSS, je povinný svoj nesúhlas písomne oznámiť najneskôr do 30 dní odo dňa platnosti VPSS. Ak sa Stavebná sporiteľňa a stavebný sporiteľ nedohodnú inak, majú právo ukončiť vzájomné záväzkové vzťahy a vyrovnať si svoje vzájomné pohľadávky. Ak stavebný sporiteľ neoznámi Stavebnej sporiteľni vo vyššie uvedenej lehote svoj nesúhlas so zmenou VPSS, platí, že so zmenou súhlasí a vzájomné vzťahy Stavebnej sporiteľni a stavebného sporiteľa sa odo dňa účinnosti zmeny riadia zmenenými VPSS. 4.1. Podľa názoru súdu spôsob zmeny Všeobecných podmienok stavebného sporenia uvedený v čl. XXVI. považuje súd za neplatný, pretože je nedostatočne transparentný a nevyvážený v prospech sporiteľa. Totižto, sporiteľ sa o zmene všeobecných podmienok stavebného sporenia nemusí dozvedieť a teda nedôjde z jeho strany k vyjadreniu nesúhlasu pre nedostatok vedomosti o zmene, pokiaľ pravidelne (aspoň 1x mesačne) nenavštívi obchodné miesto žalobcu za účelom prečítať všetky oznámenia tam vyvesené, prípadne ak nemá prístupný internet alebo tiež pravidelne aspoň 1x nenavštívi webovú stránku žalobcu a nečíta všetky oznamy tam uverejnené. V takomto prípade, ak zaplatí splátku v zmysle zmluvy, konštruuje žalobca súhlas sporiteľa so zmenou VPSS a pokračovanie zmluvného vzťahu podľa nich. Uvedené súd považuje za neprípustné, pretože považuje za nevyhnutné, aby žalobca oznámil svojim sporiteľom, že dochádza k zmene VPSS a kde sa môžu s touto zmenou oboznámiť a to v konkrétnom čase v nadväznosti na zmenu, ktorú chce vykonať a nemôže povinnosť oboznámenia sa so zmenou prenášať len na aktivitu sporiteľa. Možnosť vyjadrenia nesúhlasu s novými obchodnými podmienkami je tak len iluzórna a možnosť zaregistrovania ich zmeny je ponechaná na náhodu. Súd ma teda za to, že podľa všeobecných podmienok platných od 01.04.2017 žalobca postupovať nemohol.

5. Listom zo dňa 01.12.2020 oznámil súd stranám sporu predbežný právny názor na prejednávanú vec nasledujúco: „V zmysle (per analogiam) Vám súd oznamuje svoj predbežný právny názor na prejednávanú vec: Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 21.08.2013 - Spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Pri určení účelu úveru je súd viazaný jeho vymedzením v zmluve a preto jeho vymedzenie je záležitosťou primárne veriteľa. V bode 3.1. zmluvy je uvedené, že účelom poskytnutého úveru je modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Zvolený účel úveru je možné kombinovať so všetkými účelmi použitia, ktoré definuje Účel úveru uvedený vyššie však nie je totožný s účelom uvedeným v a to nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. V zmluve uvedená možnosť použitia úveru okrem uvedeného účelu aj na iný účel podľa je hypotetická a neurčitá. Právny režim účelu musí byť zrejmý už od uzavretia zmluvy a podľa v zmluve uvedeného účelu nejde o úver, ktorý by bol z režimu vylúčený. Podľa - V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd tak v súlade s má za to, že poskytnutý úver nie je vylúčený z režimu , čo si uvedomoval aj žalobca, keďže v bode 11.1 zmluvy je uvedené, že úver sa riadi okrem iného práve aj Podľa - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Keďže bonita žalovaných nebola zo strany žalobcu skúmaná s odbornou starostlivosťou, súdu sa javí, že medziúver je bez úrokov, bez poplatkov a bez možnosti platného predčasného zosplatnenia. Keďže žalobcovi úroky z medziúveru nepatria, súdu sa javí, že z tohto právneho titulu žalovaní žiadny dlh nemajú. Žalovanými zaplatená suma tak môže byť nanajvýš vkladmi na účet stavebného sporenia. Súd Vám teda umožňuje vyjadriť sa k jeho predbežnému právnemu názoru v lehote 14 dní s tým, že ak žalobca na žalobe trvá, súd ho žiada o preukázanie, či na účte stavebného sporenia existuje nesplatený záväzok žalovaných a či je tento predmetom žaloby.“

6. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Podľa - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa - Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C - 679/18: Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. 7. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom ako aj je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.

Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Podľa NSS ČR sp. zn. - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností. Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99). 7.1. Podľa NS ČR sp. zn. - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. 7.2. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa

<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. 7.3. Žalobca uviedol, že poskytnutý úver s celkovou splátkou 171,20 € bol poskytnutý na refinancovanie iného stavebného úveru so splátkou 174,28 €. Ďalšie podrobnosti o refinancovanom úvere neuviedol. Žalobca ďalej súdu zaslal Credit report žalovaného 1., podľa ktorého tento už spláca nasledujúce úvery:

- úver so zostatkom 5144 € a splátkou 112 €,

- úver so zostatkom 3022 € a splátkou 104 €,

- úver so zostatkom 8936 € a splátkou 61 €,

- úver so zostatkom 35389 € a splátkou 241 €,

- úver so zostatkom 4364 € a splátkou 114 €,

- úver so zostatkom 1631 € a splátkou 155 €,

- úver so zostatkom 3999 € a splátkou 103 €,

- úver so zostatkom 1906 € a splátkou 46 €, spolu úvery 64391 € a splátka 936 €. Žalovaná 2. je spoludlžníkom pri úveroch, ktoré majú splátky 241 € a 61 €. Žalobca súdu žiadne ďalšie doklady o skúmaní bonity žalovaného nepredložil a je teda zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity dlžníka nepostupoval (nezaujímali ho príjmy žalovaných a výdavky žalovaných na živobytie a ich preukázanie a to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru). Súd teda robí záver, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo. Predčasné zosplatnenie úveru je teda neplatným právnym úkonom bez akýchkoľvek účinkov, na čo súd prihliada ex offo. 7.4. Súd má zároveň za to, že k splatnému zosplatneniu úveru nedošlo aj z dôvodu neurčitosti tzv. upozorňujúcej výzvy znejúcej na sumu 823,25 €, z ktorej nie je zrejmé akého obdobia sa týka a v akom rozsahu zahŕňa omeškanie s platením úrokov z medziúveru a v akom rozsahu omeškanie s platením vkladov na stavebné sporenie.

8. Súd v celom rozsahu na predbežnom právnom posúdení zotrváva aj pri konečnom rozhodnutí vo veci. Ak teda na základe vyššie uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k neplatnému predčasnému zosplatneniu medziúveru, a že tento medziúver je bez úrokov a poplatkov znamená to, že žiadne úroky z medziúveru žalovaní nie sú povinní platiť. Potom všetky nimi zaplatené sumy je možné započítať ako vklady na stavebné sporenie, pričom vzhľadom na to, že do dňa rozhodnutia súdu mala byť formou týchto vkladov zaplatená suma 89 splátok x 31,82 € = 2831,98 € a zo strany žalovaných bola zaplatená suma 14169,67 €, nie sú dlžní žiadne platby ako vklady na stavebné sporenie, ale na základe dohody s veriteľom môže byť preplatok započítaný ako ďalšie platby na stavebné sporenie. Potom je už vecou dohody žalobcu so žalovanými, či sa bude pokračovať v zmluvnom vzťahu tak, že dôjde k započítaniu sumy zaplatených vkladov na poskytnutý medziúver a poskytne sa im vo forme rozdielu stavebný úver alebo či svoj zmluvný vzťah ukončia, alebo v ňom budú pokračovať iným spôsobom. 8.1. Na základe vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že zo strany žalovaných tu nie je povinnosť ku dňu rozhodnutia súdu žalobcovi zaplatiť žiadnu sumu, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Podľa - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9.1. Žalovaní v konaní plne úspešní majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.