Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/137/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom v Bratislave, Mozartova 4093/9, IČO: 00 420 166, zastúpený Mgr. Petrom Kubovičom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Námestie Biely kríž 3, proti žalovanému : HOTEL CROCUS ŠTRBSKÉ PLESO, a.s., so sídlom Štrbské Pleso, Szentiványho 4078/11, IČO: 44 802 943, zastúpený Mgr. Karolom Fajnorom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Krasovského 13, o zaplatenie 472,09 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 27.8.2020 sp.zn.

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 27.8.2020 č.k. -178.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným uznesením odmietol odpor podaný právnym zástupcom žalovaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 27.1.2020 č.k. -96.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd dňa 27.1.2020 vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podal odpor dňa 11.2.2020 bez predloženia plnej moci na zastupovanie žalovaného. Na výzvu súdu dňa 13.2.2020 právny zástupca žalovaného predložil plnú moc na zastupovanie v konaní, ktorá je datovaná a podpísaná dňa 13.2.2020. Uznesením zo dňa 18.2.2020 č.k. -119 súd zrušil platobný rozkaz. Výzvou zo dňa 21.7.2020 súd vyzval žalovaného na oznámenie dátumu, kedy udelil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní Mgr. Karolovi Fajnorovi, na ktorú výzvu súdu žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. S poukazom na ust. , a súd dospel k záveru, že odpor bol podaný neoprávnenou osobou. Ak bol totiž podaný dňa 11.2.2020 v mene žalovaného Mgr. Karolom Fajnorom, ktorý však bol žalovaným splnomocnený na zastupovanie v tomto konaní až dňom 13.2.2020, je takýto odpor podaný neoprávnenou osobou. Nemohol teda vyvolať účinky s tým spojené, teda zrušenie platobného rozkazu a tento preto nadobudol právoplatnosť. Podľa názoru súdu na veci nič nemení ani vydané uznesenie o zrušení platobného rozkazu zo dňa 8.2.2020, ktoré je voči žalovanému nulitným aktom s poukazom na názor obsiahnutý v rozhodnutí Krajského súdu Prešov sp.zn. zo dňa 17.2.2015.

3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. a a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a v konaní ďalej pokračovať. Nesúhlasil so záverom súdu, že odpor bol podaný neoprávnenou osobou. Aj keď na predloženej plnej moci bol uvedený dátum 13.2.2020, išlo o zrejmú chybu v písaní, nakoľko plná moc bola udelená dňa 10.2.2020. Poukázal na to, že súd predloženú plnú moc akceptoval, akceptoval aj podaný odpor, na základe ktorého zrušil vydaný platobný rozkaz a zároveň zaslal právnemu zástupcovi žalovaného uznesenie o zrušení platobného rozkazu a následne aj vyjadrenie žalobcu k podanému odporu. Následný procesný postup súdu považuje za nesprávny, keď vyzýval priamo žalovaného na oznámenie, kedy plnú moc udelil právnemu zástupcovi, naviac táto výzva nebola žalovanému doručená. Keďže žalovaný mal

právneho zástupcu pre celé konanie, povinnosťou súdu bolo doručovať písomnosť, teda aj výzvu na oznámenie dátumu podpísania plnej moci aj právnemu zástupcovi, a nielen žalovanému ako strane sporu. Tiež namietal, že súd nedodržal lehotu v zmysle ust. na odstránenie nedostatkov podania, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní, keď žalovaného vyzval v lehote 7 dní na odstránenie vád plnomocenstva. Výzva na odstránenie nedostatkov v plnej moci teda bola nesprávne doručená len žalovanému a týmto nesprávnym procesným postupom mu súd znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva. Poukázal tiež na to, že uznesenie o odmietnutí odporu obsahuje nesprávne poučenie o opravnom prostriedku, pokiaľ je uvedené, že odvolanie nie je prípustné, a to s poukazom na ust. , v zmysle ktorého je prípustné odvolanie proti uzneseniu o odmietnutí podania vo veci samej, pričom odpor je v zmysle ust. podaním vo veci samej. K odvolaniu pripojil čestné vyhlásenie žalovaného o tom, že plná moc na jeho zastupovanie bola Mgr. Karolovi Fajnorovi udelená dňa 10.2.2020 a zároveň pripojil aj plnú moc žalovaného pre Mgr. Karola Fajnora na zastupovanie v tejto prejednávanej veci zo dňa 10.2.2020.

4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ust. ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť v zmysle ust. , pretože nejde o rozhodnutie vo veci samej (odmietnutie odporu nie je meritórnym rozhodnutím vo veci) a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli.

5. Pokiaľ ide o prípustnosť odvolania proti uzneseniu o odmietnutí odporu, v zmysle ust. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí podania vo veci samej.

6. Podaním vo veci samej je v zmysle najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

7. Keďže odpor je podaním vo veci samej, proti odmietnutiu odporu (ako podania vo veci samej) je odvolanie prípustné podľa .

8. Nadväzujúc na záver, že odpor je podaním vo veci samej a súd mal pochybnosti o oprávnení Mgr. Karola Fajnora vykonať tento procesný úkon (podať odpor) v mene žalovaného, súd mal postupovať podľa a odstraňovať vady podania, čo aj realizoval tým, že dňa 12.2.2020 vyzval žalovaného prostredníctvom Mgr. Karola Fajnora na predloženie plnomocenstva na zastupovanie v konaní.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že plná moc bola doručená súdu dňa 13.2.2020 a táto bola datovaná dňom 13.2.2020.

10. Súd prvej inštancie po doručení tejto plnej moci zrušil platobný rozkaz uznesením zo dňa 18.2.2020 č.k. -119 a ďalej riadne pokračoval v konaní.

11. Dňa 21.7.2020 súd vyzval žalovaného, aby v lehote 7 dní oznámil súdu, kedy došlo z jeho strany k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie v konaní Mgr. Fajnorovi, keďže odpor proti platobnému rozkazu za neho podal uvedený právny zástupca dňa 11.2.2020, pričom predložená plná moc na zastupovanie žalovaného v tomto konaní bola udelená 13.2.200, z ktorého dôvodu odpor nebol podaný oprávnenou osobou, čo je dôvodom na odmietnutie odporu, t.j. vyzval žalovaného, aby uviedol, či právne zastúpenie bolo udelené dňom, ktorý je uvedený na plnej moci predloženej súdom. Na odstránenie tejto vady určil žalovanému lehotu 7 dní a túto výzvu doručil iba žalovanému dňa 22.7.2020.

12. Pokiaľ mal súd napriek predloženiu plnej moci dňa 13.2.2020 za to, že vady podania (plmomocenstva v súvislosti s podaným odporom) neboli náležitým spôsobom odstránené, mal postupovať podľa , teda vyzvať žalovaného na oznámenie dátumu, kedy udelil plnú moc svojmu právnemu zástupcovi a na ten účel mal určiť žalovanému lehotu nie kratšiu ako 10 dní ( ) a zároveň vzhľadom na predloženú plnú moc zo dňa 13.2.2020, o ktorej pochybnosti súd nemal, keďže s právnym zástupcom žalovaného konal, mal túto výzvu na odstránenie vád podania doručiť zároveň aj tomuto právnemu zástupcovi v zmysle ust. druhej vety .

13. Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní ( ).

14. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť ( ).

15. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať ( ).

16. Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal ( ).

17. Žalovaný v odvolacej lehote spolu s odvolaním predložil aj plnú moc na zastupovanie pre Mgr. Karola Fajnora zo dňa 10.2.2020 a zároveň aj čestné prehlásenie, že plnú moc udelil dňa 10.2.2020 (č.l. 186 a 180 spisu) a tak odstránil vadu podania (odporu v spojení s plnomocenstvom), ktorá bola dôvodom odmietnutia odporu. V čase rozhodovania odvolacieho súdu nedostatok podania bol odstránený, čím zanikli dôvody pre odmietnutie odporu a keďže súd prvej inštancie sám nerozhodol o tomto odvolaní v zmysle ust. , odvolací súd zrušil uznesenie v zmysle ust. , pretože po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie zanikli dôvody, pre ktoré bolo vydané nemeritórne rozhodnutie.

18. Povinnosťou súdu po vrátení veci bude ďalej pokračovať v konaní na základe právoplatného uznesenia zo dňa 18.2.2020 č.k. -119, ktorým zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Košice I zo dňa 27.1.2002 sp. zn. , ktorým uznesením je podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie viazaný v zmysle ust. , . Súd je totiž viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil a ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal, okrem prípadov, že ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania.

19. Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, sú také, ktoré zostávajú bez vplyvu na rozhodnutie vo veci samej a nemôžu privodiť vážnejšiu ujmu na právach strán sporu. Súdna prax za takéto uznesenia o vedení konania považuje napríklad uznesenie o predĺžení lehoty, uznesenie o spojení veci na spoločné konanie alebo na vylúčenie veci, uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, uznesenie o ustanovení znalca, uznesenie o odročovaní pojednávania, pričom uznesenie o zrušení platobného rozkazu nie je uznesením o vedení konania, pretože sa ním zrušuje platobný rozkaz (rozhodnutie vo veci samej), ktorý by inak nadobudol právoplatnosť a tým by bolo konanie skončené. Má teda nepochybne významný vplyv na rozhodnutie vo veci samej (ruší ho). Tomuto záveru nasvedčuje aj zákonom predpísaný postup pre doručenie uznesenia o zrušení platobného rozkazu v zmysle , kedy súd je povinný doručiť uznesenie o zrušení platobného rozkazu do vlastných rúk a žalobcovi spolu s uznesením súd je povinný doručiť aj odpor.

20. Ak teda súd zrušil platobný rozkaz uznesením zo dňa 18.2.2020 č.k. -119, a toto rozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť, bol týmto uznesením viazaný a mal v konaní ďalej pokračovať. Prípadná nesprávnosť rozhodnutia o zrušení platobného rozkazu by mohla byť predmetom odvolacieho prieskumu, ak by odvolanie bolo odôvodnené v zmysle ust. (právoplatné uznesenie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).