Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

55Ek/424/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Agentúra právno-bezpečnostných služieb, spol. s r. o., IČO: 46 504 915, so sídlom Plickova 7470/7, 831 06 Bratislava - Rača, právne zastúpený Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., IČO: 36 866 687, so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava - Ružinov proti povinnému: H. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. N. XXX, XXX XX N. o vymoženie 7.488,- EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 37 790 412, pod sp. zn. 251EX 129/20 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 37 790 412, pod sp. zn. 251EX 129/20 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.02.2020, vedeným pod sp. zn. , domáhal od povinného vymoženia 7.488,- EUR s prísl. na základe exekučného titulu

- platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného pod sp. zn. zo dňa 15.01.2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka vydaním poverenia pod sp. zn. s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2020:6120250170.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 251EX 129/20.

3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 10.03.2020, ktoré bolo dňa 16.03.2020 listinne doručené povinnému do vlastných rúk. V upovedomení bol povinný upovedomený o začatí exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie pohľadávky vo výške 7.488,- EUR s prísl., o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, o jeho náležitostiach, ako aj o spôsobe jeho podania.

4. Povinný podaním zo dňa 21.08.2020 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 25.08.2020 podal návrh na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 01.11.2020 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo aj vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol množstvo informácií výlučne osobného charakteru a osobných záležitostí povinného, ktoré sa z väčšej časti netýkali predmetu vedenej exekúcie. Opisoval ako pomáhal pánovi Š. v dobe jeho nepriaznivej rodinnej situácie, kedy mu napožičiaval istý

obnos finančných prostriedkov ako fyzickej osobe, čo však nesúvisí s obchodnoprávnych vzťahom, medzi oprávneným ako právnickou osobou a povinným, na základe ktorého boli povinnému poskytované služby SBS. Povinný uviedol, že faktúry za tie roky mal vždy včas uhradené a v plnej výške, až na tie posledné, ktoré reklamoval a žiadal zľavu za zlé výkony SBS. Ďalej uviedol, že oprávnený nebol ochotný s povinným jednať, nepreberal elektronickú ani klasickú poštu, nakoľko sa mu vracali zásielky s označením - adresát neznámy. Mal za to, že pán Š. podniká na neznámej adrese a keď pokladal za potrebné s oprávneným komunikovať, tak to nebolo možné, pretože si oprávnený firemné čísla povinného zablokoval, e-maily ignoroval a listová korešpondencia zlyháva. Dodal, že pre zlé výkony SBS s oprávneným nemá záujem spolupracovať polovica firiem z ich spoločného areálu. Poukázal na ustanovenie § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku. Čo sa týka platobného rozkazu, tak povinný uviedol, že o ňom nevedel, pretože elektronická pošta pravidelne nefunguje, takže ani nemal vedomosť o tom, že oprávnený požiadal súd o vydanie platobného rozkazu. Voči platobnému rozkazu preto nepodal odpor, lebo o ňom nevedel a preto touto cestou žiada o zastavenie exekúcie a žiada o jeho vypočutie a prehodnotenie celého prípadu. Zároveň uviedol, že povinný ako firma nie je dlžný nikomu, takže aj za služby SBS zaplatí alikvotnú časť, ak by oprávnený mal záujem uznať svoje nedostatky a ponížil by fakturované sumy. Povinný dodal, že oprávnený zneužíva systém a pod zámienkou pomoci so synom žiadal o pomoc viacerých ľudí. Podľa názoru povinného oprávnený zneužil jeho dobrotu a využil skutočnosť, že povinný od oprávneného nečakal takýto podraz. Na záver dodal osobné hodnotenie oprávneného, ktoré je pre exekučné konanie irelevantné.

7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé podotkol, že obsahom návrhu povinného na zastavenie exekúcie je množstvo nepravdivých informácií, ktoré sa týkajú výlučne osobných záležitostí konateľa oprávnenej spoločnosti a rovnako nepravdivých informácií, ktoré sa týkajú plnenia zo zmluvy o výkone strážnej služby zo strany oprávneného voči povinnému a iným spoločnostiam, ktoré sídlia v objekte na ul. Staviteľská 1 v Bratislave, a tým aj vzniku nároku oprávneného na plnenie zo strany povinného. Oprávnený k danej veci uviedol, že povinný si od podpísania zmluvy o výkone strážnej služby riadne plnil povinnosti v zmysle vyššie spomínanej zmluvy voči siedmym spoločnostiam na strane objednávateľa, ktoré sídlia v objekte na ul. Staviteľská 1 v Bratislave, medzi ktorými bol aj povinný. Všetky spoločnosti na strane objednávateľa, okrem povinného, si však riadne a včas plnili svoje povinnosti a za výkon strážnej služby platili v zmysle vyššie spomínanej zmluvy až do jej ukončenia výpoveďou zo strany oprávneného. Ďalej uviedol, že práve na základe spokojnosti ostatných účastníkov zmluvy o výkone strážnej služby na strane objednávateľa, ktorej súčasťou bol aj povinný, bola po ukončení zmluvy o výkone strážnej služby v objekte na ul. Staviteľská 1 v Bratislave podpísaná nová zmluva a oprávnený vykonáva službu v danom objekte aj naďalej ku spokojnosti objednávateľa. Oprávnený pokladal za nutné však poznamenať, že v objekte na ul. Staviteľská 1 v Bratislave malo obchodné priestory viacero spoločností na strane objednávateľa výkonu strážnej služby zo strany oprávneného a v rámci výkonu strážnej služby preto musel oprávnený opakovane riešiť problémy, ktoré spôsoboval povinný ostatným spoločnostiam na strane objednávateľa v objekte na ul. Staviteľská 1 v Bratislave, a to najmä protizákonným správaním povinného v objekte, ktorý si na pozemkoch v spoluvlastníctve s ostatnými účastníkmi zmluvy umiestnil rôzny nebezpečný odpad, pričom bránil a doposiaľ bráni ostatným spoluvlastníkom pozemkov v riadnom užívaní ich majetku, zároveň aj vypustil svojho psa do tohto spoločného objektu, ktorý ohrozoval zamestnancov ostatných účastníkov zmluvy a rovnako aj návštevy spoločností v danom objekte. Ďalej pokladal za potrebné uviesť aj to, že povinný riadne neplatil za výkon strážnej služby ani predchádzajúcej spoločnosti, ktorá vykonávala strážnu službu v objekte na ul. Staviteľská 1 v Bratislave, a to zaniknutej spoločnosti LOTER International Slovakia, spol. s r. o., IČO: 31 389 988, ktorej povinný spôsobil za 13 mesiacov výkonu strážnej služby dlh v celkovej výške 13.882,37 EUR. Na základe vyššie uvedeného oprávnený mal za zrejmé, že je to práve povinný, ktorý neustále uvádza nepravdivé skutočnosti a hľadá spôsoby, ako riadne neplniť uzatvorené zmluvy. Povinný svojím neprimeraným správaním narúša obchodnoprávne vzťahy a rovnako aj osobné vzťahy s osobami v jeho okolí. Oprávnený si dovolil podotknúť, že povinný sa opakovane vyhýbal doručovaniu poštových zásielok zo strany oprávneného tak, aby oddialil vymáhanie dlhu, ktorý spôsobil oprávnenému a rovnako sa úmyselne vyhýbal aj elektronickému doručovaniu. Oprávnený mal preto za nepochybné, že oprávnenému bol konaním povinného spôsobený dlh, ktorý vyplýva zo zmluvy o výkone strážnej služby, zároveň na súde riadne prebehlo skrátené konanie vo veci návrhu oprávneného na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, následne bol súdom vydaný platobný rozkaz, ktorý sa po nadobudnutí svojej vykonateľnosti stal zákonným exekučným titulom. Oprávnený na záver uviedol, že medzi oprávneným a povinným nie sú ku dňu spísania vyjadrenia žiadne iné pohľadávky oprávneného, ktoré zodpovedajú záväzkom povinného,

okrem záväzku, ktorý je obsahom tejto exekúcie, ktorá je vedená súdom povereným exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, pod sp. zn. 251EX 129/20, preto oprávnený nemal dôvod na žiadnu dohodu s povinným a ani nesúhlasí so zastavením tejto exekúcie na základe návrhu povinného zo dňa 21.08.2020. Zároveň oprávnený dodal, že povinný je vlastníkom viacerých nehnuteľností s vysokou hodnotou a zároveň aj enormného množstva hnuteľných vecí, množstva vozidiel, rôznych pracovných strojoch používaných pri zemných prácach, ktoré povinný v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonáva, čo svedčí o vysokej solventnosti povinného. Podľa vedomostí oprávneného, sa však povinný snaží počas výkonu exekúcie zbaviť práve svojho hnuteľného majetku v podobe vozidiel a strojov, aby nemusel plniť záväzky voči oprávnenému a marí tak samotné vymáhanie dlhu v exekučnom konaní. Nakoniec oprávnený pokladal za podstatné uviesť aj to, že povinný neustále vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a rôzne stavebné práce, zároveň však povinný nemá na svojich bankových účtoch žiadne finančné prostriedky, čo svedčí o tom, že platby za výkon jeho služieb prebiehajú iba hotovostne, aby sa tak opätovne vyhol vymáhaniu svojho dlhu. Oprávnený preto v danej súvislosti žiadal povereného exekútora na zaistenie všetkých hnuteľných vecí, a to vozidiel a strojov vo vlastníctve povinného, aby tak nedochádzalo k poškodzovaniu práv oprávneného a aby došlo k vyplateniu vykonateľného exekučného titulu v čo najkratšom čase v zmysle zákona, teda predovšetkým jednorazovo a nie postupným splácaním, ktoré bude trvať dlhšiu dobu, čo nie je v záujme oprávneného a rovnako nie je v súlade s Exekučným poriadkom.

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní nedodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu upovedomenia o začatí exekúcie.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

16. Podľa prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa (ďalej len „“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

18. Podľa , ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

19. Podľa , lehota je zachovaná, ak s posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

20. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

21. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

22. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

23. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 16.03.2020, čo preukazuje doručenke, ktorá je súčasťou spisu. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie vzhľadom na ustanovenie po bodkočiarku o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a

v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podľa ktorého ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní začala plynúť dňa 01.05.2020, t.j. deň po dni kedy odpadla prekážka stanovená vyššie uvedeným ustanovením a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 15.05.2020. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Povinný však návrh na zastavenie exekúcie len dňa 21.08.2020 vytvoril a predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol dňa 25.08.2020 doručený súdnemu exekútorovi prostredníctvom poštového úradu (čo preukazuje doručenka, ktorá je súčasťou spisu), t. j. po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

24. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.

25. Súd na dôvetok dodáva, že aj napriek oneskorenému podaniu návrhu na zastavenie zo strany povinného, návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmal v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. V súvislosti so skutočnosťami uvádzanými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor týkajúci sa doručovania platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného pod sp. zn. zo dňa 15.01.2020, sa v zmysle platnej právnej úpravy uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (čo v tomto prípade dodržané nebolo), povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Keďže o namietaných dôvodoch aj keď pre prebiehajúcu exekúciu irelevantných skutočnostiach musel mať vedomosť už pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie, bolo jeho povinnosťou vyššie uvedené namietať v návrhu na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo sa však nestalo (povinný tak urobil až v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po tejto lehote) a preto súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61k ods. 3 Exekučného poriadku by na uvedené tvrdenia povinného neprihliadal. Súd zároveň dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje koncentračná zásada v zmysle § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania a tejto zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Podľa vyššie uvedených ustanovení povinný v exekúcii pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť všetky jemu známe a dostupné skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Po uplynutí tejto lehoty na ne nemôže súd prihliadnuť, aj keby boli akokoľvek relevantné (čo v tomto prípade neplatí nakoľko nejde o relevantné skutočnosti). Keďže povinný tieto skutočnosti uviedol až v návrhu na zastavenie exekúcie po lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohol na ne súd prihliadať. Súd dodáva, že aj keby bol podaný návrh na zastavenie exekúcie lehote 15 dní

odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie na tieto skutočnosti by taktiež neprihliadal, nakoľko nezakladajú jeden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, a to z nasledovných dôvodov.

26. Súd dodáva, že pokiaľ povinný navrhol zastaviť exekúciu na základe informácií výlučne osobného charakteru a osobných záležitostí povinného voči konateľovi oprávneného a opisu ako pomáhal pánovi Š. v dobe jeho nepriaznivej rodinnej situácie, kedy mu napožičiaval istý obnos finančných prostriedkov ako fyzickej osobe. Súd vyhodnotil povinným prezentovaný dôvod za irelevantný pre ďalší priebeh exekučného konania. Súd k uvedenému dodáva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keďže povinný nesplnil povinnosť mu uloženú exekučným titulom dobrovoľne v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia exekúcie v rámci tohto exekučného konania je exekučný titul. Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom na to, aby na jeho základe bolo možné viesť exekúciu v rámci exekučného konania. Na základe uvedených skutočností by súd (v prípade, že by bol tento dôvod uplatnený v čas) považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - námietky výlučne osobného charakteru, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

27. K namietanej skutočnosti zo strany povinného, že nevedel o vydanom platobnom rozkaze a nemohol sa brániť odporom voči nemu súd uvádza, že na takéto námietky povinného v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné prihliadnuť, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. K tvrdeniam povinného konajúci súd tiež uvádza, že dané skutočnosti sa nezakladajú na pravde a nenapĺňajú dôvod na zastavenie exekúcie, pretože z dôkazov priložených zo strany oprávneného k návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo súdu zrejmé, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným existuje a nezaplatené faktúry boli jeho prílohou. Za účelom overenia si skutočnosti na podklade akého záväzku medzi oprávneným a povinným bol vydaný exekučný titul, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaný pod sp. zn. dňa 15.01.2020, exekučný súd nahliadol do spisu vedenom pod sp. zn. na oddelení upomínacieho konania Okresného súdu Banská Bystrica. Zo spisového materiálu vyplynulo, že návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 10.12.2019 bol podaný na základe neplnenia podmienok vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, uzatvorenej v zmysle v platnom znení dňa 01.05.2019 (ďalej v texte len ako „zmluva“), na základe ktorej bola povinnému poskytovaná strážna služba. Vzhľadom na to, že za uvedené služby povinný neuhradil riadne a včas dohodnutú odplatu, žalobca (oprávnený) sa domáhal vydania platobného rozkazu. Prílohami návrhu na vydanie platobného rozkazu boli nasledovné dokumenty - faktúra č. 2019023 vo výške 1.248,00 EUR zo dňa 01.05.2019, faktúra č. 2019030 vo výške 1.248,00 EUR zo dňa 01.06.2019, faktúra č. 2019037 vo výške 1.248,00 EUR zo dňa 01.07.2019, faktúra č. 2019044 vo výške 1.248,00 EUR zo dňa 01.08.2019, faktúra č. 2019051 vo výške 1.248,00 EUR zo dňa 01.09.2019 a faktúra č. 2019058 vo výške 1.248,00 EUR zo dňa 01.10.2019. Z dlžnej sumy na základe týchto faktúr žalovaný (povinný) neuhradil ani časť. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh posúdil právne skutočnosti, vyhodnotil ich ako vecne správne a pristúpil k vydaniu platobného rozkazu dňa 15.01.2020. Následne bol platobný rozkaz spolu so všetkými vyššie popísanými dokumentmi povinnému doručovaný do jeho aktívnej elektronickej schránky do vlastných rúk s použitím fikcie doručenia a následne dňa 31.01.2020 bol úspešne doručený povinnému, a to vypršaním úložnej lehoty s fikciou doručenia. V prípade aktívnych elektronických schránok má súd ako orgán verejnej moci povinnosť doručovať zásielky výlučne elektronicky. V súvislosti s takýmto spôsobom doručovania je dôležité si uvedomiť, že účinky elektronického doručenia sú totožné, ako účinky doručenia klasickou poštou. V zákone o e-Governmente je zároveň konštituovaná povinnosť fyzickej osoby podnikateľa zabezpečiť si pre potreby elektronickej komunikácie s orgánmi verejnej moci občiansky preukaz s čipom, čo následne znamená, že v záujme fyzickej osoby podnikateľa, v mene ktorej fyzická osoba koná by mala byť aj kontrola obsahu elektronickej schránky, avšak to ako k nej povinný pristupuje je už len na uvážení samotného povinného, a teda ak povinný nevenoval schránke bližšiu pozornosť, tým povinný sám seba vystavil do možného rizika, že sa včas nedozvie o doručení akýchkoľvek zásielok, čoho následkom v tomto prípade bolo, že sa nedozvedel o existencii platobného rozkazu (exekučného titulu). Zo spisu vedenom na oddelení upomínacieho konania Okresného súdu Banská Bystrica je súdu zrejmé, že platobný rozkaz vydaný dňa 15.01.2020 bol povinnému riadne doručený do aktívnej elektronickej schránky s použitím fikcie doručenia, nakoľko je to platným a účinným právnym poriadkom umožnené.

Následne bola na predmetnom platobnom rozkaze vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného vecne odôvodneného odporu oprávnenou osobou. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Na základe uvedených skutočností by súd (v prípade, že by bol tento dôvod uplatnený v čas) považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - námietky týkajúce sa nevedomosti o existencii exekučného titulu, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.